Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/46/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010509
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113010509.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2015, v trestnej
veci obž. S. N. pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Tv/1/2013 zo
dňa 12.08.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. N..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Tv/1/2013 zo dňa 12.08.2014 bol obžalovaný S. N. uznaný
za vinného z pokračujúceho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 14.10.2009 v čase okolo 10.58 hod. v rámci N. kraja a inde, obžalovaný npor. S. N. poslal SMS
správu na telefónne číslo XXXXXXXXXX používané osobou W. D., konateľ spoločnosti Kovoinvest, s.r.o.
Košice v znení „Budú vážiť na D1 obojsmerne od 13 do 17“, kde po tejto správe dostal odpoveď, že
„OK“, čím takto telefonicky poskytol informáciu o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK KDI KR PZ Prešov,

2/ dňa 15.10.2009 v čase okolo 08.30 hod. v rámci N. kraja, počas služby obžalovaného npor. S. N. sa
na neho telefonicky nakontaktovala prevádzkarka čerpacej stanice na ul. W. v N. T. X., ktorá sa ho počas
rozhovoru spýtala, kam dnes idú, tento jej uviedol, že na R. H. a ďalšia hliadka na I., pričom jej aj upresnil
stanovište hliadky, ako aj mená svojich kolegov, táto bez bližšieho vysvetlenia povedala obvinenému N.,
že na budúci týždeň to zrovnajú, na čo jej obžalovaný odpovedal, že dobre, sme dojednaní, čím takto
telefonicky poskytol informáciu o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK KDI KR PZ Prešov,

3/ dňa 22.10.2009 v čase okolo 08.10 hod., v rámci N. kraja, počas služby obžalovaného npor. S. N.
sa na neho telefonicky nakontaktovala prevádzkarka čerpacej stanice na ul. W. v N. T. X., ktorá sa ho
spýtala, či sa teraz nezastaví, na čo jej odpovedal, že ak, tak teraz, lebo má službu a ide na I. K., následne
na to sa ho spýtala, že kam išli váhy, on jej na to uviedol, že nikam, čím jej takto obžalovaný telefonicky
poskytol informáciu o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK, KDI KR PZ Prešov,

4/ dňa 22.10.2009 v čase okolo 09.55 hod. v rámci N. kraja a inde, obžalovaný npor. S. N. poslal SMS
správu na telefónne číslo XXXXXXXXXX používané osobou W. D., konateľ spoločnosti Kovoinvest, s.r.o.
Košice v znení „Dnes obojsmerne na D“, kde po tejto správe vzápätí dostal odpoveď „Ďakujem“, čím
takto telefonicky poskytol informáciu o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK KDI KR PZ Prešov,

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, §
38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1

písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba
v trvaní 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Má za to, že aj napriek vykonanému dokazovaniu sa prvostupňovému
súdu nepodarilo preukázať, aby sa obžalovaný dopustil toho, čo mu je kladené za vinu v obžalobe, teda
aby telefonicky poskytol informácie o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK KDI KR PZ Prešov. Dokazovaním
nebolo preukázané, aby malo aj skutočne obžalovaným alebo iným príslušníkom KDI Prešov dôjsť k
výkonu nejakej hliadky na diaľnici D1. Má za to, že informácia obsiahnutá v skutku č. 1 bola nepravdivá a
neupotrebiteľná pre jeho adresáta a aj pre iné osoby. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, aby adresát
sms správy túto nejako zužitkoval, ďalej nejako s ňou nakladal, prípadne iným spôsobom šíril. Vo vzťahu
ku skutkom uvedeným pod bodom 2/ a 3/ poukazuje na to, že obžalovaný je dlhoročným rodinným
známym rodiny X., ich deti sa priatelia, chodia na spoločné nákupy, ako sa aj vzájomne navštevujú.
Tieto kontakty boli mnohopočetné a ako priatelia sa bežne rozprávajú o všetkom. Je neakceptovateľné,
aby sa bežný kamarátsky rozhovor znenazdajky a len od určitého okamihu zmenil na rozhovor, v
ktorom obžalovaný už pristupuje k úmyselnému porušovaniu svojich služobných povinností a tým k
zneužívaniu právomoci verejného činiteľa. Obžalovaný v bežnom kamarátskom rozhovore len odpovedá
na prirodzenú otázku svedkyne X., kam ide, kde uvádza, že ide na R. H.. Niet dôkazu o tom, aby
akákoľvek hliadka OŠK KDI KR PZ Prešov mala vôbec plánovanú kontrolu niekde v okolí obce I..
Aj tieto informácie boli teda nepravdivé a neupotrebiteľné pre adresáta. Nestotožňuje sa ani s tým,
aby obžalovaný tým, že zodpovedal na otázku svedkyne X., kam išli váhy a tie, že nikam, úmyselne
poskytol informácie o aktuálnom stanovišti hliadky. Napáda aj všeobecnú formuláciu skutkovej vety
uvedenej pod bodom 4/, ktorá neobsahuje bližšie údaje. Informácie o vykonávaných kontrolách boli
bežne dostupné širokej verejnosti z masovokomunikačných prostriedkov a dokonca po 12 mesiacoch
od skutku sa stali povinne zverejňované policajným zborom dopredu, čo znižuje nebezpečnosť činu pre
spoločnosť. V doplnení svojho písomného odvolania poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 114/2012 z 13. júna 2013 a uznesenie NS SR sp. zn. 4To/17/2010 zo dňa 29.3.2011 vo vzťahu
k vydaným príkazom na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydaných sudcom pre
prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica č. BB-ŠTS-
V-617-1/09Ntt-549. Namieta, že predmetný príkaz vo svojej odôvodňujúcej časti ani len sčasti nespĺňa
zákonné kritériá zadefinované vo vyššie uvedenom náleze Ústavného súdu SR. V príkaze absentuje
relevantná konkrétna vysvetľujúca argumentácia sudcu pre prípravné konanie, akými skutočnosťami
boli podľa jeho presvedčenia naplnené zákonom ustanovené podmienky pre tento konkrétny zásah do
práva na súkromie obžalovaného. V rozsudku okresného súdu absentuje vyhodnotenie dodržania, či
nedodržania zásad legality, legitimity a proporcionality pri využití informačno-technických prostriedkov
voči obžalovanému v príslušnom štádiu trestného konania. Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý
rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne vec postúpiť na priestupkové konanie,
alebo vrátiť okresnému súdu na nové konanie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V danej veci nadriadený súd na podklade odvolania prokurátora už raz konal a rozhodol, pričom
uznesením pod sp. zn. 6To/33/2013 zo dňa 15.04.2014 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol z dôvodov bližšie
uvedených v tomto uznesení.

Je potrebné konštatovať, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie
týkajúce sa skutkov uvedených v obžalobe okresného prokurátora a to aj v zmysle pokynu krajského
súdu. Vo vzťahu ku skutkom boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie
skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom
vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené
v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto
považuje za správne. Rozsudok súdu I. stupňa obsahuje podrobné odôvodnenie, v ktorom je vyložené,
ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu
naň odkazuje.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný
záver, že S. N. spáchal skutky, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného možno ustáliť nielen na základe
jeho výpovede, kde nepoprel, že s osobami uvedenými v obžalobe a vypočutými na hlavných
pojednávaniach, komunikoval ohľadom stanovíšť hliadok oddelenia špeciálnych kontrol Krajského
dopravného inšpektorátu KR PZ Prešov, kde obžalovaný v kritickom čase pracoval ako starší referent,
ale aj z výsluchu svedkov W. D., S. X., T. X.. Taktiež z prepisov telekomunikačnej činnosti je zrejmé, že
obžalovaný poskytoval tretím osobám informácie o rozmiestnení hliadok, ktoré vykonávali špeciálny druh
kontroly a to váženie nákladných motorových vozidiel, keďže mal k nim prístup. Neobstojí preto odvolacia
námietka obžalovaného spočívajúca v tom, že k uvedeniu týchto stanovíšť došlo len pri bežnom
priateľskom rozhovore a bez úmyslu zneužiť tieto informácie na prospech iných osôb. Ako už totiž
konštatoval krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, obžalovaný konal v rozpore s ust. § 48
ods. 3 písm. f/ zák. č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého je policajt povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo
viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie
získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Neoprávneným
prospechom v zmysle § 326 ods. 1 Tr. zák. môže byť podľa povahy veci prospech materiálny alebo
aj nemateriálny. Takým prospechom je preto každé neoprávnené zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ
ako verejný činiteľ alebo ktokoľvek iný nemal právo. Môže ním preto byť aj neoprávnené zvýhodnenie
inej osoby, ktorú páchateľ v postavení verejného činiteľa v rozpore so svojimi povinnosťami informuje
o pripravovanej policajnej akcii, v úmysle umožniť tejto osobe vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za
protiprávne konanie, ktoré sa má akciou, alebo ktoré môže byť jej vykonaním zistené. Pre posúdenie
úmyslu verejného činiteľa neoprávnene zvýhodniť iného je pritom nerozhodné, či tak koná s vedomím,
že táto iná osoba konala protiprávne, alebo túto okolnosť (hoci aj nesprávne) len predpokladá. Rovnako
nepodstatným pre takéto právne posúdenie je zistenie, že konkrétnou policajnou akciou nebolo odhalené
žiadne pre spoločnosť nebezpečné konanie. Také zistenia môžu mať význam len pre posúdenie
závažnosti konania páchateľa uvedeného trestného činu. Rovnako nerozhodným pre právne posúdenie
konania verejného činiteľa, ktorý v takom úmysle prezradí vykonanie akcie inej, na to nepovolanej osobe
ako trestného činu je aj zistenie, že táto iná osoba nič nekonala preto, aby ovplyvnila výsledok akcie,
o ktorej sa takým spôsobom dozvedela.

Vychádzajúc z uvedeného názoru preto aj krajský súd mal za to, že obžalovaný tým, že v rozpore so
zákonom poskytol tretím osobám informácie o stanovištiach hliadok oddelenia špeciálnych kontrol v
ten ktorý deň, naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného trestného
činu. Lokalizácia stanovíšť uvedených hliadok nepochybne vyplýva aj zo správy KR PZ, KDI, oddelenia
cestného dozoru a špeciálnych kontrol, Prešov, ktorú si zabezpečil v priebehu odvolacieho konania
krajský súd a ktorá bola oboznámená aj na verejnom zasadnutí. Podľa uvedenej správy dňa 15.10.2009
sa hliadka č. 1 nachádzala od 08.00 - 12.30 hod. na úseku N. - I. a od 13.10-18.45 úsek I. - N. a hliadka
č. 2, kde bol veliteľom obžalovaný, od 08.00-12.30 na úseku N. - R. H. a od 13.10 do 15.00 úsek R.
H.- N.. Dňa 22.10.2009 sa hliadka č. 1 nachádzala od 08.00-12.30 hod. na úseku N. - Q.- motorest I.
K. a od 13.00 - 18.45 na úseku motorest I. K. - Q. - N.. Pokiaľ ide o lokalizáciu hliadky uvedenej v bode
1/ rozsudku, táto vyplýva zo správy uvedenej na čl. 1427, podľa ktorej bola na úseku D1 D.. Pohnútka
páchateľa bola naplnená tým, že obžalovaný poskytol informácie o rozmiestnení hliadok oddelenia, kde
v tom čase bol pracovne zaradený, prepravcovi, resp. tretej osobe, ktorá ich následne, podľa prepisov
telekomunikačnej prevádzky, poskytla iným prepravcom, pričom tieto osoby takto získané informácie
mohli využiť vo svoj prospech, vzhľadom k tomu, že predmetom ich podnikania poväčšine bola preprava
tovaru, pričom za priestupky týkajúce sa preťaženia vozidiel sú ukladané častokrát vysoké finančné
pokuty.

Obžalovaný sa v trestnom konaní bránil aj tým, že povinnosť oznamovať, kde sú policajné hliadky, bola
uložená na základe nejakého rozkazu alebo pokynu prezidenta PZ, číslo a rok ktorého uviesť nevie.
Uvedená obrana obžalovaného však v súdnom konaní bola vyvrátená, pretože podľa správy KR PZ,
KDI Prešov zo dňa 1.7.2014 jasne vyplýva, že v období od 1.10.2009 do 31.10.2009 poskytovanie

informácií o rozmiestnení hliadok nebolo upravené žiadnym predpisom, resp. neboli poskytované takéto
informácie.

Vychádzajúc z uvedeného je preto záver o vine obžalovaného, tak ako ho ustálil prvostupňový súd,
zákonný a správny a to aj vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného, ktoré bolo posúdené
ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil, že pri existencii poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/ Tr.
zákona (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) a bez zistenia priťažujúcich
okolností, sa v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona znižuje horná hranica zákonom stanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovaním boli zistené
skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov, doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z podanej charakteristiky mesta K. na obžalovaného vyplývajú len skutočnosti všeobecného charakteru.
Vypracovaný pracovný posudok KR PZ v Prešove hodnotí osobu obžalovaného kladne, má dobrý
prehľad v právnych predpisoch a interných normách a tieto vedomosti a skúsenosti dobre využíval v
praxi na plnenie služobných úloh. Na svojom úseku dosahoval veľmi dobré pracovné výsledky a bol aj
viackrát disciplinárne odmenený.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných
zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré
ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom
zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho
výkonu, pričom má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého
bol podľa 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený za stanovenia skúšobnej doby na 3 roky,
zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej
prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím
správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

K odvolacím námietkam obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine krajský súd poukazuje na svoje
vyššie uvedené závery, o ktoré sa opieral pri ustálení trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného
za súdené skutky. Nemožno súhlasiť s názorom, že uvedenie stanovištia hliadky, resp. kde sa bude
obžalovaný nachádzať pri výkone svojich služobných povinností ako príslušník oddelenia špeciálnych
kontrol Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Prešov, bolo len v rámci bežnej kamarátskej
konverzácie. Obžalovaný si musel byť vedomý komu posiela sms správy, resp. s kým komunikuje a v
akom odbore uvedené osoby podnikajú. Je pritom nepodstatné, či tieto osoby poskytnutú informáciu
akýmkoľvek spôsobom zužitkovali na svoj či cudzí prospech. Aj z pracovného posudku vyplýva, že
obžalovaný dobre poznal právne predpisy a interné normy, teda neobstojí jeho obrana v tom smere,
že oznamovanie lokalizácie hliadok v tom čase bolo upravené príkazom prezidenta PZ. Vo vzťahu k
lokalizácii hliadok na úseku D1 a mesta I., je potrebné poukázať na vyššie uvedené správy KR PZ
Prešov, v zmysle ktorých sa v uvedené dni hliadky nachádzali na miestach uvádzaných obžalovaným.
Ohľadne vytýkanej nezákonnosti vykonaných odposluchov na základe príkazu sudcu pre prípravné
konanie, krajský súd na tomto mieste môže len konštatovať, keďže uvedené príkazy sú aj v súčasnej
dobe v režime utajovaných skutočností, že tieto boli vydané zákonným sudcom príslušného súdu a na
základe návrhu špeciálneho prokurátora. Vo vzťahu k odôvodneniu týchto príkazov možno uviesť, že
obsahujú dostatočne rozvedené skutočnosti a okolnosti postačujúce na to, aby došlo k ich vydaniu a tým
aj k zisťovaniu informácií dôležitých pre trestné stíhanie, vzhľadom na to, že komunikácia obžalovaného
s ďalšími osobami prebiehala prevažne prostredníctvom mobilného telefónu. Legalita zásahu do práva
na súkromie znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe zákona. Preto v
rámci legality zásahu sa skúma, či k nemu došlo v súlade s platnými právnymi predpismi, čo v danom
prípade nastalo, keďže k vydaniu napádaného príkazu došlo v súlade s ust. Tr. poriadku a príslušným
sudcom pre prípravné konanie. Odvolací súd nemal pochybnosti ani o legitímnosti zásahu do práva
na súkromie obžalovaného, ako aj jeho proporcionalitu s poukazom na spôsob a prostriedky, akými
boli poskytované údaje o stanovištiach hliadok. Záverom odvolací súd dodáva, že oprávnenosť vydania

právoplatného príkazu všeobecný súd nemôže preskúmavať, a to práve preto, že príkaz je právoplatným
rozhodnutím, ktorým je súd viazaný, resp. z ktorého musí súd vychádzať.

Z uvedených dôvodov krajský súd preto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol odvolanie
obžalovaného S. N. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.