Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/343/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216206412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216206412.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. X.
X. nar. XX.X.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov G. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na D. X.. X zast. JUDr. Martou Šuvadovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej 16 a E. X. nar. X.XX.XXXX

bývajúceho v F. na N. XX zast. Vojčík & Partners, s.r.o. so sídlom Rázusova 28 v Košiciach v
konaní o zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č.k. 27P/81/2016-165 z 20.10.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
27P/81/2016-168 z 20.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje dopĺňací rozsudok v časti výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu matkou a v rozsahu zrušenia
vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 27P/81/2016-165 z 20.10.2017 zmenil výrok o úprave styku matky
s mal. dieťaťom a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 13.2.2015. Dopĺňacím rozsudkom
č.k. 27P/81/2016-168 z 20.10.2017 rozhodol, že otec je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 206,68 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice II a matka je povinná uhradiť
trovy štátu vo výške 356,68 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.

O trovách konania rozhodol podľa § 57 a 58 CMP s odôvodnením, že vo veci vznikli trovy za znalecké
dokazovanie celkove vo výške 813,36 € (558,08 € + 255,28 €). Konštatoval, že vzhľadom na predmet
konania a vyšetrovaciu zásadu, kedy súd zisťuje skutočný stav veci aj bez ďalších navrhnutých dôkazov
nie je možné hovoriť o úspechu veci, preto náhradu trov štátu súd zaviazal oboch rodičov v rovnakom
rozsahu, a to vo výške 406,68 €, keďže ani u jedného z nich neboli zistené podmienky na oslobodenie od
súdnych poplatkov. Z uvedenej čiastky formou preddavku na znalecké dokazovanie uhradil otec 200,-

€, preto mu súd uložil povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 206,68 € a matka uhradila 50,- €, preto jej
súd uložil povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 356,68 €.

2. Proti výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu, o ktorých bolo rozhodnuté v dopĺňacom rozsudku
podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom
výroku týkajúceho sa náhrady trov matkou zrušil alebo zmenil tak, že štátu nie je povinná nahradiť trovy

konania. Uviedla, že jej jediným príjmom je mesačný príjem vo výške 334,14 € a povinnosť nahradiť trovy
konania spočívajúce v znaleckom dokazovaní je 356,68 €, čo je pre ňu finančne absolútne neúnosné
a priam existenčne zaťažujúce. Zdôraznila tiež, že cieľom podaného návrhu bolo len rozšíriť kontakt s
maloletým dieťaťom, aby sa s ním mohla častejšie stretávať a v prípade, ak by došlo s otcom k dohode,
čo v konečnom dôsledku aj došlo, neboli by vznikli trovy konania. Vyslovila presvedčenie, že spĺňa
predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vzhľadom k svojim majetkovým a finančným

pomerom, preto žiadala, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, resp. zmenil tak, že
nie je povinná nahradiť trovy štátu.3. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

4.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu

dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykoná navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

9. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne § 185 a § 36 CMP, pretože nezistil
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania štátu matkou mal. dieťaťa.

10. Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu
bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so

sporovým konaním a v ktorých je aplikácia CSP vylúčená. To znamená, že CMP obsahuje ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v
mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a
§ 36 CMP (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku

trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd
rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne
rozhoduje len na návrh. Pretože CMP neobsahuje žiadne ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade
trov konania štátu na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z O.s.p. (§ 148), je potrebné v
súlade s článkom 3 ods. 1 Základných princípov CMP aplikovať aj ostatné ustanovenia CMP upravujúce

trovy konania na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní a ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie
posudzovanej právnej veci. Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o
úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil
štát považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci
a na konaní (§ 49 ods. 3 CMP), ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o mal. dieťa je medzi rodičmi

rovnaký, teda v pomere jednej polovice. Aj v prípade náhrady trov štátu môže súd použiť materiálny
princíp vyplývajúci z § 55 CMP, a teda posúdiť, či vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby
trovy dokazovania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci alebo len niektorí z nich.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP a dospel k záveru, že konajúci súd nesprávne rozhodol o povinnosti obidvoch
účastníkovkonanianahradiťtrovyštátu,pretožesanáležitenevysporiadalsoschopnosťouamožnosťou
matky nahradiť trovy štátu. Poukazuje na skutočnosť, matka tak ako uviedla v odvolaní, dosahujepriemerný mesačný zárobok vo výške 334,14 €, čo je fakticky nižší priemerný mesačný zárobok
ako výška povinnosti nahradiť znalečné štátu. Zdôrazňuje, že predpokladom pre uloženie povinnosti
účastníkov nahradiť štátu trovy konania je taký výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto

povinnosti a zároveň skutočnosť, že účastník, ktorému má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady
na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Nie je podstatné, či účastník bol oslobodený od platenia
súdnych poplatkov rozhodnutím súdu, ale či u účastníka sú splnené podmienky na oslobodenie, to
znamená,žesúdpreduloženímpovinnostinahradiťtrovyštátu,musíajbezžiadostiúčastníkaskúmať,či
účastník nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j. či pomery účastníka odôvodňujú

priznanie oslobodenia a či nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené predpoklady na oslobodenie trovy, ktoré by inak
bol povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov
konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by
dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada trov
sa proti účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia. Súd prvej inštancie nerešpektoval zákonný predpoklad

podľa ustanovenia § 49 ods. 2, že náhradu trov štátu môže uložiť len tomu účastníkovi, u ktorého
nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V danom prípade bolo znalecké
dokazovanie nariadené v záujme matky, v záujme otca a v záujme mal. dieťaťa, preto povinnosť nahradiť
trovy štátu postihuje obidvoch účastníkov v rovnakom rozsahu, to znamená, že tak matka, ako aj otec
by mali byť povinní nahradiť štátu vzniknuté trovy z polovice, v prípade, ak by u ani u jedného z nich

neprichádzala možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov.

12. Pretože súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil skúmaním možnosti oslobodenia od trov štátu
predovšetkým u matky mal. dieťaťa, neskúmal dôsledne jej majetkové a finančné pomery, ktoré sú
významné z hľadiska rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov, bude povinnosťou súdu prvej

inštancie sa týmito skutočnosťami dôsledne zaoberať a po takto doplnenom dokazovaní opätovne
rozhodne v zmysle horeuvedených zásad a príslušného zákonného ustanovenia tak, že opätovne
rozhodne tak, že prizná obidvom účastníkom náhradu trov štátu rovnakým dielom, resp. v prípade, ak
zistí u matky dôvod na oslobodenie od platných súdnych poplatkov, trovy štátu konania voči matke
neprizná.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).