Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 26C/171/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239198
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110239198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa : S. U., G. Y. H.

XXX, XXX XX S., proti odporcovi: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P.O.BOX
57, 820 12 Bratislava 212, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 20.7.2009 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
zaplatenia sumy5.446,80 €. Svoj návrh odôvodnil tým, že uplatnená škoda mu vznikla v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Správy katastra v Martine, ktorý na základe žiadosti navrhovateľa zo

dňa 13.6.2007 vyhotovil list vlastníctva na pozemok predávajúci navrhovateľom a jeho bratom tvoriaci
podklad k uzavretiu kúpnej zmluvy. Predmetná kúpna zmluva bola následne odvkladovaná Správou
katastra v Martine pod č, V 2962/2007 správnym účinkom vkladu dňa28.8.2007.

V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh rozšíril tak, že si v konaní uplatnil aj náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 5.000.- Eur.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania doručenému súdu s návrhom navrhovateľa
nesúhlasil s tým, že k nesprávnemu úradnému postupu prišlo v r. 1968 a zodpovednosť štátu za škodu
treba posudzovať podľa vtedy platných predpisov a nie podľa zákona č. 514/2003 Z.Z., ako uvádza vo
svojej žalobe, pričom zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nebola
vtedy upravená žiadnym právnym predpisom a v tom čase bola upravená len zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Zároveň v konaní vzniesol aj námietku premlčania ako aj
nedostatok pasívnej legitimácie označeného odporcu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov listinnými dôkazmi - žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. v platnom znení ,
odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody kúpnou zmluvou zo dňa
25.7.2007,vytyčovacím náčrtom zo dňa 10.1.2008, protokolom o vytýčení hranice pozemku, zápisnicou
zo dňa 13.6.2008 na a Správe katastra Martin, výpisom z katastra nehnuteľností LV č.XXX,kópiou
katastrálnej mapy, dodatkom kúpnej zmluvy zo dňa 25.2.2008 dal poučenie podľa § 120 ods.4 O.s.p a

mal preukázaný nasledovný skutkový stav.

Dňa 26.7.2007 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy , ktorou navrhovateľ so svojim bratom odpredal
kupujúcim H. H. a jeho manželke pozemok parc. Č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 1929 m2v kat. území Y. H., Q. Y. H. zapísaný na LV č. XXX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.427.460.-
Sk z čoho podiel navrhovateľa predstavoval 713.730.-Sk. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy požiadal
navrhovateľ o vyhotovenie príslušného listu vlastníctva, dňa 13.06.2007 a na predmetnom liste

vlastníctva bol uvedený pozemok vo výmere 1929 m2. Tento LV tvoril podklad pre vypracovanie kúpnej
zmluvy. Vklad do katastra nehnuteľností bol pod č. V2962/2007 s účinkom dňa 28.8.2007.

V roku 2008 kontaktoval navrhovateľa kupujúci H. H., že na odpredanom pozemku nie je správne
uvedená výmera. Následne bolo zistené, že výmera pozemku uvedená na LV č. XXX , z ktorej sa

vychádzalo pri uzatváraní kúpnej zmluvy nie je správna a správna výmera pozemku je o 437 m2 menšia.
Dňa 25.2.2008 bol vypracovaný dodatok ku kúpnej zmluve v zmysle ktorého predávajúci dňa 6.5.2008
vrátili kupujúcim časť kúpnej ceny v sume 323.380.- Sk z čoho navrhovateľ vrátil 161.690.- Sk.

Dňa 28.1.2008 vydala Správa katastra Martin rozhodnutie č. X 14/2008 na základe ktorého sa na LV
č. XXX v kat. území Y. H. opravila výmera pozemku parc. č. XXXX/X z výmery 1929m2 na výmeru

1492m2. Podľa tvrdenia navrhovateľa nesprávnym úradným postupom Správy katastra v Martine došlo
k vydaniu listu vlastníctva na pozemok parc. č. XXXX/X v kat. území Y. H. ktorý bol podkladom pre
vyhotovenie kúpnej zmluvy čím navrhovateľovi vznikla škoda pozostávajúca z vrátenej časti kúpnej ceny
za nehnuteľnosť v sume 161.690.-Sk a časti nákladov spojených s vyhotovením vytyčovacieho náčrtu
zo dňa 10.1.2008 vo výške 2.400,- Sk. Vzniknutú škodu si navrhovateľ vyčíslil sumou 5.446,80 Eur.

Zároveň si navrhovateľ počas výsluchu pred dožiadaným súdom uplatnil aj nemajetkovú ujmu, ktorú
bližšie nešpecifikoval.

Odporca v konaní poukázal na to, že navrhovateľ ničím nepreukázal vznik skutočnej škody, ani ušlého
zisku, nakoľko uplatnená škoda predstavujúca vrátenú časť kúpnej ceny nehnuteľnosti nevznikla ani

nemohla vzniknúť. Zároveň odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ nepreukázal ani v čom mala
spočívať nemajetková ujma. Odporca v konaní namietol aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
nakoľko navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok podľa zák.514/2003 v zmysle ktorého za škodu
nezodpovedá ústredný orgán štátnej j správy, ale štát. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať
medzi štátom ako právnickou osobou spôsobilou byť účastníkom konania, a štátnym orgánom, ktorý je

tiež právnickou osobou spôsobilou byť účastníkom konania, pričom v oboch prípadoch ide o rozdielne
subjekty.

Predmetom konania je náhrada škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Jednou zo základných podmienok konania je civilno-procesná subjektivita, ktorej predpokladom je
hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Ten,
kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, je potenciálnym subjektom práva, či povinností. Aby sa však
stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia, nositeľom povinnosti, je potrebné právne relevantné

správanie, t. j. také správanie subjektu s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo
povinnosti a je potrebné s týmto subjektom konať.Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou odporcom namietaného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
odporcu v konaní. Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ za odporcu označil Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR Navrhovateľ svoje nároky odvodzuje zo zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Predmetný zákon rieši situácie, kedy štát nesie zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil fyzickej alebo
právnickej osobe pri výkone verejnej moci a to nezákonným rozhodnutím alebo v dôsledku nesprávneho
úradného postupu. V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. č. 514/2003 Z.z. nositeľom zodpovednosti za

škodu, a teda aj pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaniach o náhradu škody, je štát,
ako subjekt právnych vzťahov, ako samostatná právnická osoba. V mene štátu následne v súdnych
konaniach vystupujú jednotlivé ministerstvá prípadne ústredné orgány štátnej správy do pôsobnosti
ktorých, patria oblasti, v ktorých nastala poškodenému subjektu ujma. Uvedené však neznamená, že
tieto orgány konajúce v mene štátu sú zároveň nositeľmi zodpovednosti za škodu resp. že sú v konaní
pasívne vecne legitimované subjekty. Takýmto subjektom je výlučne štát - Slovenská republika. Keďže

navrhovateľ v žalobe označil ako žalovaný subjekt Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a nie
štát (Slovenskú republiku) zastúpený týmto subjektom (pričom ide o dva rozdielne právne subjekty,
každý so samostatnou právnou subjektivitou), je zrejmé, že takto navrhovateľom označený subjekt nie je
nositeľom povinnosti uhradiť navrhovateľovi škodu (nie je nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom) a teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Z

tohto dôvodu súd bez ďalšieho, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, sa súd v ďalšom už nezaoberal existenciou prípadne
neexistenciou jednotlivých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona
(nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi).

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, súd postupoval v zmysle
§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporca toto právo
neuplatnil.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)