Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011486
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116011486.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
02.05.2018, v trestnej veci proti obžalovanému T. U., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr. zák., o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 4T/86/2016 zo dňa 03.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného T. U..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného T. U. za vinného z prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

v období od 01.02.2009 do 20.11.2010 v Šarišských Michaľanoch, okr. Sabinov a inde ako obchodný

zástupca obchodnej spoločnosti C. L., so sídlom Q. XX, C., okr. F., IČO: 36615323, pobočka V., postupne
preberal finančné úhrady za faktúry, ktoré mu odberatelia obchodnej spoločnosti C. L.. ako obchodnému
zástupcovi platili v hotovosti, pričom tieto následne neodviedol zamestnávateľovi, ale prevzaté finančné
prostriedky použil pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním spôsobil obchodnej spoločnosti C. L.
celkovú škodu v sume 13.674,50 Eur.

Uložil mu za to podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
peňažný trest vo výške 200,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť C. L.., so sídlom Q. XXX/
XX, C., okr. F., IČO: 36615323, so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania okresný prokurátor a obžalovaný T. U..
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podáva odvolanie čo do výroku o
treste v neprospech obžalovaného T. U.. Má za to, že uloženie peňažného trestu obžalovanému úplne

na dolnej hranici trestnej sadzby, je neprimerane nízke, vzhľadom na spôsob spáchania žalovaného
skutku a spôsobený následok, t. j. škodu v sume 13.674,50 eur. Poukázal na to, že obžalovaný spáchal
žalovaný skutok ako obchodný zástupca obchodnej spoločnosti C. L., L., teda ako riadny zamestnanec,
zneužívajúc svoje povolenie na vlastné obohatenie sa. Svojmu zamestnávateľovi sa neospravedlnil a
spreneverené peniaze nevrátil. V tomto poukazuje na ustanovenie § 37 písm. e/ Tr. zák. ako priťažujúcu
okolnosť. Aj keby odvolací súd mal iný právny názor vo vzťahu k tejto okolnosti, je potrebné poukázať

na následok spôsobený obžalovaným a to škodu v sume 13.674,50,- eur. Pri takejto vysokej škode, aj
keď sú splnené zákonné podmienky pri ukladaní trestu, uloženie peňažného trestu ako samostatnéhoa to na dolnej hranici trestnej sadzby v sume 200,- eur, nespĺňa zásadný účel trestu vyjadrený v ust.
§ 34 ods. 1 Tr. zák.

Navrhol preto, aby odvolací vyhovel jeho odvolaniu čo do výroku o treste, tento zrušil a obžalovanému
uložil primeraný peňažný trest v rozmedzí od 600,- do 1.200,- eur a pre prípad zmarenia, náhradený
trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Obžalovaný T. U. prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil odvolanie, pričom uviedol, že podáva

odvolanie proti výroku o vine, uloženom treste a škode, nakoľko rozhodnutie okresného súdu považuje
za nezákonné a taktiež podal odvolanie proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Nezákonnosť rozhodnutia
spočíva v absenciách základných atribútov odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 6 Dohovoru (presvedčivosť, zrozumiteľnosť, zákaz arbitrárnosti,
úplnosť a úplnosť z hľadiska vysporiadania sa s argumentami) a v nesprávne zistenom - vyhodnotenom
skutkovom stave, na základe ktorého súd nesprávne právne vec - jeho nevinu - posúdil.

Rozhodnutie považuje v prvom rade za neprehľadné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Rozhodnutie
neobsahuje reakciu na všetky podstatné vykonané dôkazy, na nesprávnom mieste pri sumarizácii
dôkazov súd vkladá už svoje hodnotenia a hlavne neobsahuje presné časti pojednávajúce o zhodnotení
dokazovania k jednotlivým znakom skutkovej podstaty trestného činu.

Rozhodnutie je neúplné. Súd sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal dôkazmi, ktoré boli vykonané a ktoré
svedčili v prospech tvrdení obžalovaného a ide najmä o:

- Listinný dôkaz Košice - prehľad mesačných nákladov z 2009 a 2010

- Listinný dôkaz - výdavkový doklad na sumu 1.212,- eur zo dňa 27.04.2010 v spojení s listinným
dôkazom Košice - prehľad mesačných nákladov z 1/2/3/2010
- Dohody o skončení pracovnej zmluvy
- Výpis z účtu Y. C., C. a T., U. F. a.s. z 28.2.2009
- Listinný dôkaz - správa mjr. K.. T. R. o postúpení podnetu zo dňa 9.6.2016 adresovaný OKP OR PZ

v Bardejove pre podozrenie zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť zodpovedná osoba podnikajúca pod obchodným menom Y. C. - C.
T. C., Q. XXX/XX, IČO: 41228090
- Listinný dôkaz - výpoveď C. V. (str. 4 zápisnice zo dňa 13.6.2016)
- Listinný dôkaz - výplata 2.250,- eur F..

Rozhodnutie považuje za arbitrárne. Taktiež je neúplné v tom smere, že sa súd nezaoberal námietkami a
vyjadreniami,ktoréobžalovanýajehoobhajcapredkladalipočaskonania,nonajmävpodobezáverečnej
reči. Súd k nim v rozhodnutí nezaujal stanovisko.

Rozhodnutie považuje za arbitrárne aj preto, lebo súd selektívne prizeral na skutočnosti svedčiace len
v jeho neprospech.

Súd musel mať bez dôvodných pochybností preukázané, že k ponechaniu finančných prostriedkov u
obžalovaného došlo svojvoľne, nie bez dohody s bývalým konateľom poškodeného, ako tvrdí. Súd uznal

tvrdenie o tom, že k dohode nedošlo, pričom to v rozhodnutí ani nevysvetlil. Hoci neexistuje písomné
znenie takejto dohody, ktorým by obžalovaný vedel vizuálne preukázať svoje tvrdenie o existencii
dohody, vyplýva to z týchto vykonaných dôkazov a skutočností. V tejto súvislosti poukazuje na to, že
svedok Y. C. vo svojej výpovedi neuviedol, že k dohode nedošlo. Uviedol, že si nepamätá okolnosti,
kde sa presne stretli, či tam bola účtovníčka p. F. a pod. Súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo

nemožno dôverovať výpovedi svedka Y. C., teda osobe, ktorá ako jediná komunikovala s obžalovaným
na osobnom stretnutí. Poukázal na viaceré rozpory a nekonkrétne tvrdenia tohto svedka, ktoré sa objavili
počas celého procesu. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že tento svedok si nechával podľa výpisu z
VÚB Banky vyplácať platby z podnikania na vlastný účet, čo je predmetom samostatného vyšetrovania.

Suma, ktorú požaduje poškodený, pozostáva najmä z leasingu auta, ktoré obžalovaný hradil, resp. tieto
peniaze z odmeny strhával bývalý konateľ p. Y. C., pričom samotné auto si ponechala firma. Poukazuje
na tabuľku - Košice - prehľad mesačných nákladov z 2009 a 2010. Poukazuje ďalej na to, že povinnosť
vrátiť peniaze nebola uvedená v žiadnom dokumente. Ani raz ho spoločnosť C. L.. k úhrade nevyzvala.Ďalej poukazuje na to, že nebola preukázaná subjektívna stránka jeho konania a nebolo preukázané,
aby si úmyselne ponechal prostriedky vo výške 28.661,69 eur a nakladal s nimi trvalo ako s vlastnými. V

čase údajného vybratia peňazí bol v pracovnom pomere, teda zo zákona mohol mať prostriedky u seba a
nakladať s nimi. Po skončení pracovného pomeru prebiehalo vyporiadanie medzi ním a C. L.. Výsledkom
bolo vyplatenie peňažných prostriedkov v ďalších dňoch zo strany jeho osoby, čo samo osebe vylučuje
existenciu úmyslu si trvalo ponechať prostriedky vo výške 28.661,69 eur.

Pokiaľ ide o škodu je toho názoru, že v konaní nebola dostatočne preukázaná výška škody. Znalecký
posudok neberie do úvahy aj finančné operácie za obdobie od 1.8.2008-1.2.2009 a obdobie od 20.11.
do 30.11. Taktiež neberie do úvahy nevyplatené mzdy za mesiace 10,11/2010 a jeho vklad 2.250,- eur
podpísaný Ing. F. ako účtovníčkou spoločnosti C. L. L. Neurčitosť škody sa prejavuje aj v tom, ako často
mení výšku škody poškodený v trestnom konaní.

Konanie prebiehajúce pred súdom trpí podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje otázku náležitého zistenia
skutkového stavu. Dňa 16.3.2017 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, no nebol z neho vyhotovený
zvukový záznam v celom rozsahu. Vôbec nie je zachytená celá výpoveď svedkov Y. a hlavne Y. C.,
teda kľúčových osôb vypovedajúcich v jeho neprospech. Týmto mu bolo znemožnené konfrontovať ich
výpovede so znením vyhotovenej zápisnice a oboznámiť sa s nimi v plnom rozsahu.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby, prípadne vec
po zrušení rozsudku vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd na základe odvolania odvolateľov zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania odvolateľov
nie sú dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o uznaní viny a treste u obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného,

ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval ako obchodný zástupca pre firmu C. L.. od roku 2006 do
roku 2010, najprv ako obchodný zástupca na pobočke v Prešove a neskôr na pobočke v Košiciach,
pričom spoločnosť sa venovala výrobe a montáži plastových okien. Jeho úlohou ako obchodného
zástupcu bolo získavať zákazky, zadávať ich do výroby a kroky s tým spojené. V Košiciach pracoval až
do roku 2010, kedy došlo medzi ním a Y. C. k dohode o ukončení pracovného pomeru. V spoločnosti mal

dohodu na minimálnu mzdu, ale skutočné výplaty boli vyplácané podľa tabuliek predajnosti. Pri určovaní
mesačnej odmeny sa vychádzalo z toho, čo sa za mesiac predalo a bola stanovená jeho cena (tzv.
nákupná) a vyhodnocoval sa rozdiel medzi nákupnou cenou a predajnou cenou. Následne tú tabuľku
prešiel Y. C. a následne ju schválil a na základe týchto výpočtov z tej tabuľky dostal peniaze od Y. C..
Dostal to na účtovný doklad. Z tej tabuľky mu najprv poodčítaval náklady pobočky (nájom kancelárie,

používanie služobného motorového vozidla, telefón, leasing a pod.) Zvyšok peňazí išiel obžalovanému
ako súčasť mzdy. Výplatná páska bola na minimálnu mzdu, ale reálne vyplácané sumy boli úplne iné.
Niekedy v roku 2010, pred rozviazaním pracovného pomeru, mu pán Y. C. naznačil, že nie je loajálny
k jeho firme, a to z dôvodu, že obžalovaný mal predávať okná aj pre niekoho iného, a preto s ním
ukončil pracovný pomer dohodou. Súčasťou ukončenia pracovného pomeru bola aj dohoda o finančnom

vyrovnaní, lebo obžalovaný nemal vyplatené výplaty za 2 mesiace, pričom sa dohodli na sume, ktorú
mu má vrátiť v celkovej výške 14.000,- EUR, kde 10.000,- EUR bolo vyplatených v hotovosti vo firme v
Raslaviciach v decembri 2010 a 4.000,- EUR vložil po novom roku 2011. Všetky dohody boli ústne a po
tie roky mu pán C. strhával z toho rozdielu nákupnej a predajnej ceny leasing auta a všetky náklady na
pobočku. Poukázal ďalej, že mu príde absurdné, že nikto 2 roky od neho žiadne peniaze nepožadoval

a potom bolo podané trestné oznámenie.

Vrátená suma vo výške 14.000,- eur bola suma, kde boli zohľadnené réžie na pobočku, pri ukončení
pracovného pomeru prišiel do Raslavíc aj s pokladničnou knihou. Na jednaní bol obžalovaný, Y. C.
a účtovníčka pani F.. Už si presne nepamätal, čo konkrétne bolo predmetom toho vysporiadania, ale

súčasťou záverečného vysporiadania boli aj nevyplatené odmeny a výplaty za posledné dva mesiace,
pričom podstata bola v tom, že sa dohodli ústne a dohodli sa na kompromisoch. Peniaze vyplatil z
pokladničnej knihy, v ktorej boli držané. Pri osobnom stretnutí v Raslaviciach boli do pokladničnej knihydopísané položky uvádzané pani F., ktorá mu hovorila, čo má do denníka ešte ďalej dopísať. Ale na
jednotlivé položky, ktoré mal dopísať, si už nepamätal.

Z výpovede svedkyne F. vyplýva, že táto bola vo firme zamestnaná a jej úlohou bola evidencia
dokladov, príprava všetkých účtovných dokladov pre účtovníčku a tok všetkých zákaziek i na jednotlivých
pobočkách, kde mala na starosti vyplácanie miezd na základe podkladov účtovníčky. Pri kontrole
pokladničných kníh zistila, že v „košickej“ pobočke boli nezrovnalosti, a chýbali tam doklady, keďže
obžalovaný nebol veľmi dôsledný v zapisovaní, a stále ho musela vyzývať, že jej chýbajú doklady (k

úhradám, zálohám, keďže ich neustále predkladal neskoro). Pokladničné knihy za jednotlivé pobočky
si viedli obchodníci sami a po ukončení mesiaca, hneď na začiatku nového, jej mali do 10. dňa
nasledujúceho mesiaca poslať podklady za predchádzajúci mesiac (to znamená vypísanú pokladničnú
knihu. V Košiciach stále evidovali vyšší peňažný zostatok, na čo upozorňovala konateľa Y. C., aby túto
hotovosť vybral. Neskôr pri zisťovaní stavu pokladničnej knihy postupne zisťovali nezrovnalosti ohľadne
nezaplatených zákaziek a následne sa obžalovaný s konateľom dohodli o ukončení pracovného pomeru

vo firme a pri tom ukončovaní mala svedkyňa nejaký súpis zákaziek, na ktorých chýbala úhrada, a keď
obžalovaný prišiel do Raslavíc, priniesol i pokladničnú knihu, pričom svedkyňa mala súpis zákaziek z
košickej pobočky, ku ktorým im chýbali úhrady a postupne s obžalovaným prechádzala každú zákazku,
či je to doplatené alebo nie, podľa zadania obžalovaného. Takto po spočítaní príjmov a výdavkov jej vyšla
suma okolo 28.000,- EUR, ktorá im „chýbala“. Pri tom bol prítomný pán Y. C.. Následne do pokladničnej

knihy spísala sumu 28.000,- EUR, pričom obžalovaný si tam dopísal, že si tú sumu vyplatil, a to pred
svedkyňou aj pred pánom C.. Pán C. na to zareagoval, keď to videl, že ako došiel k tejto cifre. Následne
po stretnutí netrvalo dlho a obžalovaný doručil 10.000,- EUR do firmy. A potom ešte raz im na účet prišla
suma 4.000,- EUR a ako poznámka na výpise z účtu bolo U..

Svedkyňa ďalej uviedla, že v tom čase všetci obchodní zástupcovia mali minimálne mzdy (od roku 2009
- 2012). O žiadnych doplatkoch a odmenách nevedela.

Z výpovede svedka Y. C., ktorý bol v čase skutku majiteľom firmy ako aj jej konateľom, vyplýva, že boli
problémy s pobočkou v Košiciach, ktorý riadil obžalovaný T. U.. Ku pokladničnej knihe a nedoplatkom sa

dostali, až keď podpísali dohodu o ukončení pracovného pomeru. Až následne začali šetriť nedoplatky a
problémy. Po roku a pol to vyčistili a dali trestné oznámenie na obžalovaného, aby sa dostali k peniazom.
Svedokvypovedal,žepotom,čodostalipokladničnúknihuodobžalovanéhoaukončilisnímspoluprácu,
tak prešli všetky jeho neodovzdávané peniaze a tak sa dostali k dlžnej sume, pričom oslovovali aj
zákazníkov, či zobral peniaze alebo nezobral peniaze. Bol to dlhší proces, kým vyčíslili reálnu sumu.

Obžalovaný bol odmeňovaný na základe pracovnej zmluvy, kde dostával minimálnu mzdu s tým, že raz
za čas bol odmeňovaný svedkom takou motivačnou odmenou, kedy dostal od neho aj niečo iné. Takáto
motivačná odmena bola možno 2-krát - 3-krát do roka a svedok ju dával v hotovosti. Išlo o odmenu 200,-
EUR až 300,- EUR a išla z jeho vlastných peňazí.

Po nejakom zistení, keď zistili, že išlo o dlžnú sumu okolo 30.000,- EUR, oslovili obžalovaného s tým,
že by im tie peniaze vrátil, čo sa čiastočne stalo, raz 10.000,- EUR a raz 4.000,- EUR. A ku zvyšku sa
nevedeli nejako dopracovať. Ak bola firma v pluse, vtedy dával zamestnancom aj odmeny.

Svedok Y. C. bol v čase skutku zamestnancom spoločnosti ako obchodník. Tento uviedol, že poberal

minimálnu mzdu, niekedy, keď jeho aktivita bola aj vyššia, dal mu majiteľ spoločnosti nejakú hotovosť,
ale bolo to sporadicky za prácu navyše, možno 2 - 3 - krát do roka dostal od majiteľa peniaze v hotovosti,
ale na sumu si už nepamätal. Pri odmeňovaní obchodných zástupcov záležalo od toho, v akých
maržách sa okná predávali, ale v Raslaviciach každý očakával, že dostane nejaké extra zľavy, a tak
on žiadne odmeny za objemy predaja nedostal. Tento svedok úplne rozdielne vypovedal o odmeňovaní

v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde v prípravnom konaní vypovedal, že dostal
okrem minimálnej mzdy aj nejaké provízie, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal o odmeňovaní
úplne rozdielne a okresný súd následne odstraňoval rozpory vo výpovediach tohto svedka a dospel k
záveru, že boli vyplácané obžalovaným aj určité provízie, resp. odmeny.

Okresný súd následne vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, ktorý vypracovala doc. Ing. E. F.
T.., z ktorého vyplýva, že ako relevantný doklad pre vypracovanie znaleckého posudku bola použitá
pokladničná kniha (bez prepisu - číslovaná) za obdobie od 1.2.2009 - evidencia príjmov a výdavkovzamestnanca T. U.. Z predložených dokladov vyplynulo, že za sledované obdobie vrátane počiatočného
stavu dňa 1.2.2009 boli v danej pokladnici k dispozícii finančné prostriedky vo forme príjmov vo výške
147.460,78 EUR. V takejto istej sume sú v predmetnej pokladničnej knihe uvedené aj výdavky, čo

znamená, že rozdiel, teda zostatok ku dňu 20.11.2010 bol 0,- EUR v pokladnici. Skúmaním predložených
jednotlivých položiek pokladničnej knihy zistila, že sú tam zaevidované určité výdavky, ktoré nie sú
označené, o aký druh výdavku ide alebo sú vo vzťahu k predloženým dokladom (odovzdaným znalkyni
na skúmanie) spochybniteľné. Ako prvý výdavok uviedla výdavok zo dňa 1.10.2010 vo výške 2.461,-
EUR, kde ako popis výdavku je uvedené U. - výplata 5, 6, 7. Tento výdavok vnímala ako neadekvátny

vo význame, že jej bola daná aj pracovná zmluva, z ktorej vyplývala mzda obžalovaného, ktorá
nezodpovedá danej výplate, ktorá je tam zaevidovaná, rovnako jej boli dané aj výplatné pásky a tie
nezodpovedajú predmetnej sume. Ďalšia suma, ktorá takisto nebola zdokladovaná alebo javí sa byť ako
nesprávna, je suma zo dňa 19.11., kde je uvedený výdavok vo výške 20.603,89 EUR ako U. - výplata.
Pre tieto výdavky platí to isté ako pri prvej položke. Ďalšie položky, ktoré sú tam uvedené opäť 19.11. a
nie je nič k tomu napísané iba „U.“ je suma 190,08 EUR a rovnako nasledujúci deň „U.“ 7.867,72 EUR, to

sú tie výdavky, ktoré sú podľa jej názoru, nezdokladované alebo nesúhlasia s inými dokumentami, ktoré
majú o ich výške vypovedať. Následne z výpovede svedkov v trestnom spise zistila, že bola zo strany
obžalovaného uhradená dňa 8.12.2010 suma 10.000,- EUR a dňa 5.1.2011 suma vo výške 4.000,- EUR,
to znamená, že rozdiel je vo výške ako schodok pokladnice suma 17.122,69 EUR.

Z výpovede svedka R. L. zistil okresný súd, že tento je od 2008 zamestnancom spoločnosti C. L.., kde v
rozhodnom čase pracoval ako obchodný zástupca na podobnej pozícii ako obžalovaný, pričom uviedol,
že od začiatku bol rovnako odmeňovaný ako doposiaľ, a to minimálnou mzdou a odmenou raz za rok.
Odmeny boli dané v súvislosti od rozhodnutí konateľa a ako ohodnotil jeho výkon. Odmena bola vo
výške plus - mínus 100,- Eur a bola vyplácaná v hotovosti.

Z výpovede svedka R. Q., ktorý pracoval v spoločnosti svojho času ako obchodný zástupca, vyplýva, že
tento bol odmeňovaný minimálnou mzdou, pričom žiadne odmeny ani provízie nedostal.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní potom čítal výpovede svedkov Y. U., K.. X. S., K.. F. H., H. H.,

Q. E., K.. R. Y., Y. K., F. U., X. U., K.. U. N., svedka T. H., svedka R. F., Y.. Y. L., Y. T., Y. F., N. V., R.
M., F. Y., J. X., R. S., Y. R., R. Q., Y. L., pričom títo ku vlastnému priebehu skutku neuviedli nič, avšak
potvrdili, že v obchodných praktikách firmy bolo súčasťou dodávanie tovaru na faktúry i bez nich, čiže
suma uvedená na faktúre nemusela stále zodpovedať i vyplatenej sume.

Okresný súd ďalej vychádzal z listiných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania,
na hlavnom pojednávaní a následne dôkazy vyhodnotil a dospel k záveru, že skutok sa stal a tento
spáchal obžalovaný.

Prvostupňový súd potom kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,

ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery okresný súd dospel k záveru, že obžalovanému
poľahčovalo, že pred spáchaním prečinu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom nezistil žiadnu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., a následne upravil trestnú sadzbu v zmysle ustanovenia § 38
ods. 3 Tr. zák. a dospel k trestnej sadzbe v rozmedzí od 1 roka do 3 rokov až 8 mesiacov.

Berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného, že doposiaľ nebol súdne trestaný, mal za to, že účel
trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i trestom peňažným vo výške 200,- EUR a pre prípad, že

by bol výkon trestu zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, mu súd určil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní jedného roka.

Pri ukladaní trestu okresný súd nemohol nebrať do úvahy doterajší život obžalovaného a najmä
okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Súd vyhodnocoval pri ukladaní trestu nevysporiadané vzťahy

medzi obžalovaným a poškodeným ohľadne vzájomných nárokov (obžalovaný tvrdí, že dlžná suma
predstavuje dohodnutú odmenu za jeho prácu). Súd na tomto mieste uvádza, že aj keby jeho tvrdenie
bolo pravdivé, nemal právo si peniaze ponechať, ale mal sa ich vyplatenia domáhať súdnou cestou.Pri rozhodovaní o náhrade škody súd odkázal poškodenú spoločnosť so svojím nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie, keďže bez dôvodných pochybností nemal preukázané vzájomné
pracovnoprávne nároky medzi obžalovaným a poškodeným, kedy z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že obžalovaný bol odmeňovaný inak ako uvádzal poškodený (teda nielen minimálnou mzdou), avšak
uvedené je potrebné a možné prejednať pred súdom v civilnom konaní, kde na hodnotenie dôkazov nie
je nevyhnutné v rozsahu „bez dôvodných pochybností“, avšak „postačuje“ v zmysle zásady „porovnanie
pravdepodobnosti tvrdení“.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní odvolateľov ako aj dôkazov, ktoré boli
vykonané v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd na
zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.
a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj krajský
súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že obžalovaný
pracoval v spoločnosti C. L.. ako pracovník v pracovnom pomere. Z listinných dôkazov je evidentne

preukázaná výška mzdy, ktorú poberal od tejto spoločnosti, ako aj jednotlivé listinné dôkazy vzťahujúce
sa k pracovnej činnosti obžalovaného, t. j. objednávky, dodacie listy a faktúry, ku ktorým sa vyjadrovali
aj svedkovia uvedení v rozsudku okresného súdu, ktorí preberali od obžalovaného výrobky, s ktorými
obchodovala predmetná spoločnosť a ktorým obžalovaný vystavoval dodacie listy a faktúry.

Následne, ako to vyplýva z výpovedí svedka Y. C. a svedkyne F. F., boli zistené nezrovnalosti u
obžalovaného na pobočke v Košiciach, kedy pri osobnom pohovore malo dôjsť k dohode, kde mal
obžalovaný tieto nezrovnalosti vysporiadať. Aj zo samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že do
spoločnosti vyplatil 14.000,- eur na dvakrát, pričom podľa jeho názoru, ďalšie finančné prostriedky mali
byť použité na chod pobočky v Košiciach, kedy on mal platiť leasing motorového vozidla, a nebola mu

vyplatená mzda za určité mesiace.

Toto tvrdenie obžalovaného nie je podporené, okrem ním predložených listinných dôkazov, žiadnou
výpoveďou ani pokladničnou knihou. Samotná svedkyňa F. F. vypovedala, že obžalovaný neposielal
peniaze z pobočky v Košiciach a z pokladničnej knihy nakoniec vyšla suma 28.000,- eur, ktoré v pobočke

v Košiciach chýbali. Podobne vypovedal aj svedok Y. C..

Za účelom zistenia skutočnej výšky spreneverených finančných prostriedkov bol vo veci vypracovaný
znalecký posudok z odvetvia účtovníctva a daňovníctva, personalistika, z ktorého záverov jednoznačne
vyplýva, že schodok pokladnice na pobočke v Košiciach, ktorú viedol obžalovaný, bola suma 17.122,69

eur. Tu poukazuje krajský súd hlavne na tú skutočnosť, že doklady k vypracovaniu znaleckého posudku
predkladal znalkyni obžalovaný, resp. zástupca spoločnosti C. L.., ktorému predmetné doklady poskytol
obžalovaný.

Obžalovaný uvádzal vo svojej výpovedi, že mal dostávať finančné prostriedky aj za objem prác ním

vykonaných a rozdiel medzi nákupom a predajom, čo však nepotvrdili svedkovia R. L. a R. Q., ktorí
pracovali obdobne ako obžalovaný, ako obchodní zástupcovia v predmetnej firme. Svedok R. L. uviedol,
že niekedy boli vypracované odmeny, ale nebol odmeňovaný na základe množstva predaných okien.
Svedok R. Q. uvádzal, že žiadne odmeny ani provízie od firmy nedostal.

Čo sa týka odmien, k týmto sa vyjadril svedok Y. C., ktorý uviedol, že odmeny síce boli niekedy vyplatené,
ale boli to z jeho osobných peňazí a boli vyplácané v hotovosti.

Postavenie obžalovaného v spoločnosti C. L.. je zrejmé z pracovnej zmluvy, ako aj výška mzdy je zrejmá
z výplatných pások, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania a sú obsahom spisového

materiálu.

Za takejto dôkaznej situácie potom aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal, a tento spáchal
obžalovaný. Obžalovaný ako pracovník v riadnom pracovnom pomere nemal žiadne oprávnenie na to,
aby si ponechával finančné prostriedky patriace firme C. L. Pokiaľ mal nejaké nároky súvisiace s jeho

pracovným zaradením, resp. pracovným výkonom, tieto si mal uplatňovať v spoločnosti C. L.. a nie tým,
aby si uvedené finančné prostriedky vyplácal z obratu tejto spoločnosti.Podľanázorukrajskéhosúdupretosprávneokresnýsúddospelkzáveru,žeobžalovanýsvojímkonaním
naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.,
nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku

väčšiu škodu. Je zrejmé, že zo znaleckého posudku vyplýva iná škoda, ktorá mala byť spôsobená
spoločnosti C. L.. a to vo výške 17.122,69 eur, ale majiteľ spoločnosti Y. C. si uplatňoval sumu iba
vo výške 13.674,50 eur, a preto správne rozhodol okresný súd, že toto je suma, ktorá mala byť
spreneverená obžalovaným.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd citlivo posúdil konanie obžalovaného ako aj dobu, kedy
k spáchaniu skutku malo dôjsť a v neposlednom rade aj nedbanlivosť zo strany Y. C. ako majiteľa a
konateľa spoločnosti C. L. L., kedy bol pravidelne upozorňovaný, ako to vyplýva z výpovede svedkyne
F. F., na nezrovnalosti v ich účtovníctve, pobočky v Košiciach, na toto nereagoval a takto umožnil
obžalovanému, aby si predmetné finančné prostriedky prisvojil.

Z listinných dôkazov ako aj z odpisu registra trestov bolo okresným súdom správne zistené, že
obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, a preto v súlade so zákonom rozhodol keď priznal u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že pred spáchaním prečinu viedol
riadny život. Nestotožňuje sa krajský súd s názorom odvolateľa- okresného prokurátora, ktorý žiadal, aby
bolo použité ustanovenie § 37 písm. e/ Tr. zák. ako priťažujúca okolnosť, a teda že obžalovaný zneužil

svoje postavenie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej
výhody. Je evidentné, že obžalovaný si ponechával finančné prostriedky a nemožno toto jeho konanie
hodnotiť ako neoprávnenú alebo neprimeranú výhodu, nakoľko takéto výhody neboli u obžalovaného v
pracovnej zmluve dohodnuté.
Správne potom okresný súd vyhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že na nápravu

obžalovaného bude možné pôsobiť samostatným peňažným trestom vo výške 200,- eur.

Podľa názoru krajského súdu, pochybil okresný súd, keď pri rozhodovaní v adhéznom konaní odkázal
poškodenú spoločnosť C. L.. na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Tr. por., pokiaľ
dospel k záveru, že obžalovaný mal spreneveriť sumu vo výške 13.674,50 eur. Ak teda okresný

súd k takejto výške sprenevery jednoznačne dospel, mal uložiťobžalovanému povinnosť na úhradu
spôsobenej škody spoločnosti C. L.. Keďže však táto časť rozsudku nebola odvolaním okresného
prokurátora ani poškodenej strany napadnutá, toto pochybenie okresného súdu krajský súd nemohol
na verejnom zasadnutí napraviť.

Čo sa týka námietok obhajoby, resp. skutočností uvádzaných v odôvodnení odvolania obžalovaného,
tu krajský súd poukazuje na vyššie uvedené právne názory krajského súdu a poukazuje aj na to, že
pokiaľ je namietané, že nebol na hlavnom pojednávaní vyhotovený zvukový záznam v celom rozsahu z
výpovedí svedkov Y. a hlavne Y. C., tu je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že okresný súd vykonáva
dokazovanie kontradiktórnym procesom a pokiaľ boli zo strany obhajoby zisťované takéto nedostatky

na hlavnom pojednávaní, mal tieto nedostatky namietať v čase konania pred okresným súdom. Tu
je však potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že okresný súd môže vychádzať z dôkazov, ktoré
nemusí detailne rozvádzať v rozhodnutí, ak mu postačuje iba časť určitej konkrétnej výpovede svedka
na hlavnom pojednávaní k zisteniu skutkového stavu konania páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom krajský súd odvolania okresného prokurátora a
obžalovaného ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.