Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 12, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1Cbi/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110209658
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomašovský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8110209658.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: Slovenská

správcovská a reštrukturalizačná, k.s, so sídlom Slovenská ulica 13, 080 01 Prešov, IČO: 44 088 833,
správcaúpadcuKPDBUILDspol.sr.o.vkonkurze,sosídlomBudovateľská2710,06901Snina,IČO:35
911 859, proti žalovanému: Michal Ondričko - MION, s miestom podnikania Bažantia 14 080 01 Prešov,
IČO: 10 666 001, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

1/ Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.07.2009 uzatvorená medzi
úpadcom a žalovaným Michal Ondričko - MION, s miestom podnikania Bažantia 14 080 01 Prešov,

IČO: 10 666 001, voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 2K/36/2009 j e n e ú č i n n á,

žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 286 eur Slovenskej republike na účet Okresného
súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súd dňa 22.03.2010 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o
započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.07.2009 (ďalej len „ dohoda“) uzatvorená
medzi úpadcom a žalovaným Michal Ondričko - MION, s miestom podnikania Bažantia 14 080 01
Prešov, IČO: 10 666 001, je voči veriteľom úpadcu neúčinná. Zároveň žiadal aj náhradu trov konania.

Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že ide o zvýhodňujúci ukracujúci právny úkon, nakoľko bol žalovaný
zvýhodnený oproti ďalším veriteľom, pretože Dohodu s úpadcom uzatvoril iba necelé dva mesiace

pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a zároveň ide o ukracujúci právny úkon, pretože napriek
existencii pohľadávok veriteľov, ktoré boli splatné skôr ako pohľadávka žalovaného, uzatvoril Dohodu
so žalovaným, čím ukrátil ostatných veriteľov.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Dohodu považuje v celom rozsahu
za platnú, nakoľko v čase jej uzavretia žalovaný nemal vedomosť o tom, že úpadcovi hrozí úpadok.
Žalovaný tiež uviedol, že žaloba bola podaná v lehote.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, konkurzným spisom sp. zn. 2K/36/2009,
faktúrou č. 9033, 9034, dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a
žalovaným zo dňa 30.7.2009, výpoveďami žalovaného, písomným stanoviskom žalovaného, zmluvou odielo, faktúrou č. 2009/003, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 20.07.2009 podala spoločnosť KPD BUILD spol. s r.o., so sídlom Budovateľská 2710, 069 01 Snina,
IČO: 35 911 859 návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. V návrhu uviedol, že je v úpadku,
nakoľko je platobne neschopný vzhľadom na to, že má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť
30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok a hodnota jeho záväzkov je XXX.XXX,XX.
eura a presahuje hodnotu jeho majetku, ktorý je vo výške XXX.XXX,XX eura.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2K/36/2009-197 zo dňa 31.07.2009 publikovaným v
Obchodnom vestníku dňa 05.08.2009 súd začal konkurzné konanie na majetok dlžníka KPD BUILD
spol. s r.o..

Dňa 30.07.2009 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou KPD BUILD spol. s r.o. Dohodu o započítaní

vzájomných pohľadávok a záväzkov, kde boli identifikované pohľadávky žalovaného z faktúry č.
FA09003 k zápočtu vo výške 4.771,90 eura a záväzky žalovaného z faktúr FD09242 vo výške 2.296,70
eura a z FD09243 vo výške 2.475,20 eura, čiže celková suma zápočtu činila 4.771,90 eura. Dohoda
bola uzatvorená v súlade s ust. § 364 Obchodného zákonníka.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2K/36/2009-225 zo dňa 14.09.2009 publikovaným v
Obchodnomvestníkudňa21.09.2009súdvyhlásilnamajetokúpadcuKPDBUILDspol.sr.o.vkonkurze,
so sídlom Budovateľská 2710, 069 01 Snina, IČO: 35 911 859 (ďalej len „úpadca“).

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2K/36/2009-262 zo dňa 17.12.2009 publikovaným v

Obchodnom vestníku dňa 23.12.2009 bola za správcu úpadcu ustanovená spoločnosť Slovenská
reštrukturalizačná, k.s, so sídlom Slovenská ulica 13, 080 01 Prešov, IČO: 44 088 833 (ďalej len
„žalobca“).

Žalobcavosvojompísomnomvyjadrenízodňa01.02.2011uviedol,ževčaseuzatvoreniaodporovaného

právneho úkonu mal úpadca viacerých veriteľov, ktorí mali voči nemu pohľadávky po lehote splatnosti
viac ako 30 dní, a teda úpadca bol v čase uzatvorenia Dohody preukázateľne v úpadku. Žalovaný
uzatvoril Dohodu dňa 30.07.2009, čo je 7 dní pred začatím konkurzného konania voči úpadcovi. Žalobca
ďalej vo svojom podaní uviedol, že pokiaľ ide o splnenie podmienky ukrátenia uspokojenia pohľadávky
niektorého z veriteľov, je toho názoru, že k ukráteniu veriteľov úpadcu dochádza nepochybne vtedy,

ak uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní je nižšie než aké by bolo v prípade, keby úpadca
nebol uzatvoril právny úkon, ktorý je predmetom odporovania. Z účtovného hľadiska pritom nemusí
dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu. V prípade, že úpadca započítal svoje existujúce pohľadávky voči
pohľadávkam žalovaného, nedošlo týmto úkonom k zmenšeniu majetku úpadcu, ale len k zmene
štruktúry majetku, pričom vzájomná bilancia na strane aktív a pasív úpadcu zostáva rovnaká ako

pred započítaním. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku, ktorý predpokladá existenciu
vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Každá zo strán tak má vo svojom vzťahu súčasne postavenie
tak veriteľa, ako aj dlžníka. K zániku pohľadávok dochádza momentom, kedy sa pohľadávky stretli a v
takom rozsahu v akom sa pohľadávky vzájomne kryjú. Napriek tomu, že v konečnom dôsledku nedôjde
k zmene aktív a pasív, nie je vylúčené, aby započítaním došlo k zvýhodneniu niektorého veriteľa voči

ostatným veriteľom. Započítaním dochádza k zániku nielen pohľadávky veriteľa úpadcu, ale aj jeho
záväzku, to je pohľadávky úpadcu, ktorú by bol veriteľ inak povinný plniť do konkurznej podstaty. Čiže
započítaná pohľadávka veriteľa bola uspokojená v celom rozsahu, keďže v rovnakom rozsahu ako
zanikla pohľadávka veriteľa, zanikol aj jeho záväzok.

Žalovaný vo svojich výpovediach na pojednávaniach uviedol, že Dohodu nepovažuje za zvýhodňujúci
úkon urobený zo strany úpadcu, nakoľko tento mal splatné pohľadávky a tiež záväzky voči žalovanému
a predmetná Dohoda bola urobená v súlade s § 364 Obchodného zákonníka.

Na pojednávaní konanom dňa 16.03.2011 žalovaný uviedol, že v novembri 2008 podpísal s úpadcom

Zmluvu o dodávke a zhotovení oceľovej konštrukcie pre rekonštrukciu materskej škôlky v Bardejove.
Na základe tejto Zmluvy sa začali práce a za dohodnuté práce si dojednali odplatu vo výške okolo
66.000 eur. Žalovaný tieto práce pre úpadcu vykonal a úpadca mu zaplatil prvú úhradu vo výške 40.000
eur, pričom mu dlhoval ešte 25.000 eur. Konateľ úpadcu sa potom odmlčal a pri osobnej návšteveho požiadal, aby predmetné čiastky uhradil. Následne dňa 30.07.2009 podpísal žalovaný s konateľom
úpadcu Dohodu, kde urovnali ich vzájomné záväzky a pohľadávky, pričom úpadca žalovanému dlhuje
približne3.000eur.Tútodlžnúsumuvovýške3.027,78eurasižalovanývkonkurznomkonaníneuplatnil,

nakoľko sa neskoro dozvedel o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a to až po uplynutí lehoty na
podanie prihlášky do konkurzu.

Podľa § 57 ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“),

právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú
už vykonateľné alebo uspokojené.

Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil

svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj
neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa § 59 ods. 2 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon,
ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka,

dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik
svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech

osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v

prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli
urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov

a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Ukracujúcim právnym úkonom sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov
(nezáleží pritom akým spôsobom). Ukracujúcemu právnemu úkonu potom možno odporovať vtedy ak:
a) bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov; to, či bol právny úkon urobený s úmyslom
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (správca, resp. veriteľ
prihlásenej pohľadávky); ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom

dôkazné bremeno sa obracia;
b) úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov bol alebo musel byť druhej strane známy; to, či druhej strane
bolalebomuselbyťtentoúmyseldlžníkaznámy,preukazujeten,ktoprávnemuúkonuodporuje(správca,
resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom (pozri § 9), dôkazné bremeno sa obracia; c) bol urobený počas piatich rokov pred začatím

konkurzného konania;
d) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (pozri § 57 ods. 4); vzhľadom
na povahu tejto skutkovej podstaty požiadavka, aby právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, bude v tomto prípade naplnená vždy; e) odporovacieprávo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej šesťmesačnej lehoty určenej na uplatnenie
odporovacieho práva

Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

Súd už pri podaní incidenčnej žaloby skúma, či táto bola podaná v lehote ustanovenej v § 57 ods.
2 ZKR, a to do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V zmysle ZKR sa za deň doručenia písomnosti
považuje nasledujúci deň po zverejnení rozhodnutia v Obchodnom vestníku. To znamená, že od tohto
dňa sa začína počítať aj plynutie lehôt. Pritom aj tu platí, že do plynutia lehôt sa nezarátava deň kedy
skutočnosť rozhodujúca pre plynutie lehoty nastala. Teda, ak bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu v

Obchodnom vestníku publikované dňa 21.09.2009, za deň doručenia a zverejnenia sa považuje deň
22.09.2009 a prvým dňom plynutia lehoty je 23.09.2009. Preto má súd zato, že žaloba bola podaná v
lehote ustanovenej v § 57 ods. 2 ZKR.

Súd v rámci dokazovania skúmal, či došlo k zvýhodňujúcemu ako aj ukracujúcemu právnemu úkonu.

Z konkurzného spisu sp. zn. 2K/36/2009 mal súd preukázané, že úpadca podal návrh na vyhlásenie
konkurzu dňa 20.07.2009. Uznesenie o začatí konkurzného konania bolo vydané dňa 31.07.2009
a v Obchodnom vestníku publikované dňa 05.08.2009. Dohodu úpadca so žalovaným uzatvoril dňa
30.07.2009, čiže v dobe kedy už úpadca podal na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto bol
preukázane v úpadku, čo vyplýva z dikcie zákona bližšie ust. v § 3 ods. 1 druhá veta ZKR, v ktorom je

uvedené, že ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu,
rozumie sa tým, že je v úpadku.

Zo zoznamu záväzkov, ktorý tvorí prílohu návrhu úpadcu na vyhlásenie konkurzu, je ako veriteľ s
poradovým číslom 34 uvedený veriteľ Michal Ondričko - MION s výškou pohľadávky 37.150,51 eura.

Celkovo je v zozname záväzkov uvedených 79 známych veriteľov úpadcu.

Konaní úpadcu (uzatvorením dohody) v čase, kedy už na súd podal návrh na vyhlásenie konkurzu
došlo konaním úpadcu k zvýhodňujúcemu právnemu úkon, nakoľko tento úkon bol v zmysle § 59
ods. 3 ZKR urobený počas úpadku dlžníka a týmto úkonom úpadca v zmysle 59 ods. 1 ZKR inak

neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Preto súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a
záväzkov zo dňa 30.07.2009 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je voči veriteľom v konkurznom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/36/2009 neúčinná.

Z dôkazov súd nemal preukázané, že uzatvorením dohody došlo aj k ukracujúcemu právnemu úkonu v
zmysle60ZKR,nakoľkovkonanínebolopreukázané,žedohodabolaurobenásúmyslomdlžníkaukrátiť
svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Súd má zato, že žalovaný
nemal vedomosť, že úpadca svojím konaním ukráti svojich veriteľom, a preto nie sú splnené podmienky
v zmysle § 60 ods. 1 ZKR. O tom svedčí aj opomenutie konania žalovaného, ktorý si do konkurzného

konania úpadcu neprihlásil svoje splatné pohľadávky prihláškami, čo mal súd preukázané z konečného
zoznamu pohľadávok.

Podľa § 2 ods. 2 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,

ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Keďže žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov a súd jeho návrhu v plnom
rozsahu vyhovel, je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok podľa položky 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, a to vo výške 286 eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1O.s.p., nakoľko však žalobcovi žiadne trovy
nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.