Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201543
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614201543.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: Y.
G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XXX/XX, XXX XX Z. H., pre vymoženie pohľadávky vo výške 992,38 Eur
príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou,

so sídlom Exekútorského úradu v K. R., F. H. XXX, pod sp.zn. EX 138/14, v štádiu konania o žiadosti
súdnejexekútorkyoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,nazákladeodvolaniaoprávnenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/192/2014-21 z 31.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/192/2014-21 z 31.3.2014, z r u š u j ea vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 7Er/192/2014-21 zo 31.3.2014, zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d),
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 52 a nasl. (ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv), §
39 Občianskeho zákonníka a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy sp.zn. PL.ÚS.

16/95 z 24.5.1995 a sp.zn. III. ÚS 314/07 zo 16.12.2008) v podstate tým, že rozhodcovská zmluva č.
8200037485 z 11.4.2011, ktorá upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200037485 z 11.4.201, nie je individuálne dojednaná a v dôsledku rozporu so znením § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Dôsledkom uvedeného v podstate je, že predmetná
rozhodcovská doložka nemohla založiť legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp.zn. RK-PC-1681/13-LP z 15.8.2013 (ďalej

aj len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“).

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že postup exekučného súdu nielen nemá
oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku s tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia skôr
vyplývatendencianepripustiťvýkonexekúcielenpreto,žeexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,

ku ktorému záveru ho vedie spôsob, akým súd pristúpil k zisťovaniu skutkového a právneho stavu
ohľadne ním riešenej otázky - platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prvom rade namietal postup súdu, ktorý
viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal
povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Citujúc
znenie ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva
nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy

výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskejzmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od
rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. Uplatnením tohto práva môže
dlžníkbezohľadunapostojveriteľadosiahnuťzánikrozhodcovskejzmluvy,beztohoabytomalovplyvna

trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez
vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva
spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto(resp. jej časť) neprijateľnou
podmienkou. Citujúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom súd vidí

obchádzanie zákona, keď dlžník v uvedenej zmluve deklaruje, že súhlasí s jej uzatvorením a súčasne
ak je v zmluve uvedené právo dlžníka od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Aj § 4 ods. 1 písm.
o) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
zakotvuje ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere právo spotrebiteľa od zmluvy
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia, resp. doručenia zmluvných
podmienok. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je zakotvené právo dlžníka od rozhodcovskej

zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia aj bez uvedenia dôvodu súčasne
neznamená, že dlžník nemal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Záver súdu, že v
rozhodcovskej zmluve „veľkoryso“ zakotvené právo od zmluvy odstúpiť znamená, že pri jej uzatvorení
dlžník nemal možnosť rozhodcovskú zmluvu, je vecne nedôvodný a popri svojej nepreskúmateľnosti aj
značne zmätočný. Súd pri vyššie citovanom závere opomenul posúdiť ustanovenie čl. 2 rozhodcovskej

zmluvy, podľa ktorého veriteľ. V ďalšom poukazujúc na ustanovenie článku 2 rozhodcovskej zmluvy
ako aj článku 7 uviedol, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy môže dlžník reálne využiť aj po
poskytnutí úveru a nemusí byť rozhodcovskou zmluvou viazaný, z čoho tiež možno prezumovať, že
dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú
zmluvu. Exekučný súd vychádzal len z ničím nezdôvodniteľných domnienok, že nejde o individuálnu

dohodu.Otázkujednostranného„zrušenia“rozhodcovskejzmluvyspotrebiteľomužposudzovalNajvyšší
súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 3M Cdo 14/2011 z 22.11.2012 uviedol, že: zo
spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo
odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných
podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.“ Tento text nasvedčuje tomu, že

rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať
a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných
podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne
„odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán.
Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na

prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľkou zmluvou. Najvyšší súd
SRuvedenédojednaniepripustilvrámcivšeobecnýchpodmienok,kdespotrebiteľmallendvemožnosti-
buďichodmietne(atedanevznikneanihlavnýzmluvnývzťah)alebosnimisúhlasí.Vtejtoprejednávanej
veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok resp. inej zmluvy, a súčasne
povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom

úvere. Exekučný súd vo svojich úvahách vychádza z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu vo
vnútroštátnejaužvôbecnievkomunitárnejúprave.Pojemspotrebiteľzpohľaduuzatváraniajednotlivých
zmlúv, transakcií, či vykonávania úkonov je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň
subjektu zbaveného, či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného

chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. V ďalšom
poukázal na rozsah práv a možnosti uplatnenia práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Medzi
účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala
ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodcovská zmluva nikdy nie

je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi
nedávalomožnosťnavýberpripodaníjehožaloby.Predmetnározhodcovskázmluvažiadnuneprijateľnú
podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Základným
právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto

porušovania. Poukazujúc na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 z
21.11.2013aKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.8CoE/4/2014z31.1.2014 adôvodovúsprávukustanoveniu
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v závere odvolania uviedol, že dôvody uvádzané v
napadnutom uznesení neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskehozákonníka založenom na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Ustanovenie čl. 3 ods. 3
smernice93/13/EHSvspojenísustanovenímbodu1písm.q)prílohydanejsmernicepovažujezanekalú
podmienkusúvisiacusrozhodcovskouzmluvouibatakúpodmienku,ktoráodspotrebiteľavyžadujeriešiť

spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania,
ktoré nie je upravené (regulované) právnymi predpismi. V tomto smere je jasné, že rozhodcovská
zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (t.j. nejde o arbitráž neregulovanú právnymi predpismi) a
nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Na základe uvedeného navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov
odvolacieho konania v celkovej výške 40,52 Eur vrátane DPH.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Zákonný sudca vo svojom stanovisku vysvetľujúcom, prečo odvolaniu oprávneného podanému proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť uviedol nasledovné: „Je preukázané, že
exekučné konanie je vedené o vymoženie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o revolvingovom
úvere. Uzavretá zmluva je spotrebiteľským právnym vzťahom. Rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, nie je individuálne dojednaná. Uvedený právny názor

korešponduje rozhodovacej činnosti súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.05.2014,
sp. zn. 2CoE/57/2014). Z obsahu listiny vyplýva, že jej podstatná časť predstavuje vopred pripravenú
listinu adresovanú neurčitému počtu spotrebiteľov. Zmluva sa dopĺňa len o identifikačné údaje o
dlžníkovi a o číslo rozhodcovskej zmluvy. Ostatná časť textu je vopred pripravená listina, ktorá sa
používa vo viacerých prípadoch. Dôkazné bremeno, že zmluvné ustanovenia medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa považujú za individuálne dojednané, zaťažuje dodávateľa (oprávneného) v zmysle
ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci oprávnený ako silnejšia zmluvná
strana nepreukázal, že zmluvné ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sa považujú za
individuálne dohodnuté. Znenie rozhodcovskej zmluvy o riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o
revolvingovom úvere síce nie je v rozpore s doslovným znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka, avšak zákon v citovanom ustanovení obchádza, keďže svojimi dôsledkami chce privodiť
stav, aby relevantné ustanovenie nebolo rešpektované. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje
povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Z
rozhodovacej činnosti súdu je známe, že na strane žalobcu v sporoch z takýchto úverových zmlúv
vystupuje spravidla dodávateľ (oprávnený) a preto v zmysle takto dojednanej rozhodcovskej doložky

prislúcha právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovský súdom dodávateľovi a možnosť voľby
dlžníka (povinného) je tak len iluzórna (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2014, sp. zn.
6CoE/141/2014). Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť vec na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto
stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde vo všetkých prípadoch, v ktorých

by vystupoval na strane žalovaného (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.06.2014, sp. zn.
3CoE/178/2013). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Keďže nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy
(z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu), spor nemohol prejednať rozhodcovský súd a preto

ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že nakoľko rozhodcovská
zmluva nie je uzatvorená platne, nemožno od nej ani platne odstúpiť.“

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 44 ods.

2 EP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

StálehorozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovskýsúdvŽiline,sp.zn.RK-PC-1681/13-LPz15.8.2013
vydaný rozhodcom Mgr. Lucia Pohančeníková. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200037485 z 11.4.2011 uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinnou ako dlžníkom.Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 8200037485 z 11.4.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je

podnikateľským subjektom, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.
Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a že pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu konania skúmal nielen
formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V citovanom ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto ustanovenia zakotvuje všeobecnú
zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň
však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na
neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní, kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti

zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažuje za neprijateľné ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie, pri ktorých

spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné
podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy č. 8200037485 uzavretej dňa11.4.2011.

Podľa bodu 4. a 5. označenej rozhodcovskej zmluvy sa Veriteľ a Dlžník dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych

rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,

so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Na tomto mieste odvolací súd podotýka, že jeho pozornosti neuniklo, že v posudzovanom prípade
rozhodoval Victoria rozhodcovský súd v Žiline, a nie Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici tak
ako je uvedené v posudzovanej rozhodcovskej doložke. V rámci odvolacieho konania však odvolací súd
zistil,žezriaďovateľrozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovskýsúdvBanskejBystricivzmyslezákonač. 244/2002 Z.z. zmenil sídlo aj názov tohto rozhodcovského súdu z pôvodného rozhodcovského súdu
Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica na
Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom farská 3, 010 01 Žilina. Uvedená zmena bola oznámená v

Obchodnom vestníku ročník XIX, číslo 122C z 24. júna 2011 v časti Oznámenia zriaďovateľov stálych
rozhodcovských súdov O000276. Uvedená zmena by mala byť oprávneným zakomponovaná aj do
znenia rozhodcovskej zmluvy.

V zmysle bodu 3. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej

zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenie sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej
len „Zmluva o RÚ“), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy
o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

V bode 2. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a
dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Napokonvzmyslebodu7.tejtorozhodcovskejzmluvydlžníkjeoprávnenýodtejtozmluvyodstúpiťajbez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je
dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak
je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na
predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá
predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi
účastníkmi na osobitnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola vopred pripravená oprávneným ako

veriteľom na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto
odmietnuť, ako to vyplýva z bodu 2. tejto zmluvy.

Zároveň v zmysle bodu 7. označenej rozhodcovskej zmluvy povinný ako spotrebiteľ mal možnosť od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14. kalendárnych dní od jej uzavretia.

Text zmluvy nasvedčuje tomu, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. V prípade, uzavretia rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory z
daného právneho vzťahu sa budú prejednávať cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 7. zmluvy založené právo,

aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne odstúpil (teda ju odmietol) od
rozhodcovskej zmluvy.

Povinný preto mohol nepristúpiť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne od nej odstúpiť v
stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik takejto zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie

resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka, zaneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskej
zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľovi aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní. Ale aj spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za

neprijateľnú.

V rozhodcovskej zmluve bolo dojednané, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľoviuplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obom stranám bolo dané na výber, či spory
budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného všeobecného súdu. Z týchto dôvodov
preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí záver, že rozhodcovská zmluva obchádza zákon, v

dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a na opätovné rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri opätovnom prejednaní veci bude povinnosťou okresného

súdu vziať do úvahy argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní, pričom by sa mal v
prvom rade náležitým spôsobom tiež vysporiadať aj s tým, ako by podľa jeho predstáv mala byť
uzatvorená a formulovaná rozhodcovská zmluva (dojednaná rozhodcovská doložka), ktorá by bola zo
strany (exekučného) súdu akceptovateľná (t.j. nebola by vyhodnotená ako neprijateľná podmienka)
v spotrebiteľských veciach. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní totiž minimálne v troch
ustanoveniach, konkrétne v § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 40 ods. 1 písm. j), počíta s tým, že v

rozhodcovskom konaní sa rozhoduje aj v spotrebiteľských veciach. Zo skutočnosti, že zákonodarca
umožnil, aby rozhodcovské súdy rozhodovali aj v spotrebiteľskej agende, je nevyhnutné vyvodiť aj záver,
že existuje - musí existovať taká rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), ktorá napĺňa všetky
predpoklady prijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že konajúci exekučný súd obdobne ako iné exekučné súdy rozhodujúce v obdobných veciach

pri posudzovaní konkrétnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) vychádzajú z toho ako rozhodcovská
doložka nemá „vyzerať“, pričom vôbec presne nekonkretizujú spôsob a obsah (formuláciu) takej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by z hľadiska svojej prijateľnosti v spotrebiteľských právnych
veciach obstála. Z obdobných rozhodnutí exekučných súdov možno jednoznačne vyvodiť „negatívnu“
definíciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá nie je v spotrebiteľských veciach akceptovateľná, nie

však „definíciu“ takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by akceptovateľná bola.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.