Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205624
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317205624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanej: A.O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E. XXXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 203,96 eura istiny
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/91/2017-68
zo dňa 18.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 65,48 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65,48 eura od 18.12.2015 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal
náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval,

výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 44 ods. 1, 2, 4, 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách (ďalej len zákona č. 351/2011 Z.z.), ďalej ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods.
1 - 2, § 544 ods. 1 - 2, § 588, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom
konania bolo zaplatenie 203,96 eura s prísl. z titulu neuhradených faktúr za telekomunikačné služby,
a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2015 znejúca na sumu 8,99 eura s dátumom splatnosti
dňa 22.05.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2015 znejúca na sumu 10,- eur s dátumom
splatnosti dňa 22.05.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2015 znejúca na sumu 22,50 eura

s dátumom splatnosti dňa 22.06.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2015 znejúca na sumu
21,49 eura s dátumom splatnosti dňa 22.06.2015. Súd poukázal na to, že z pokusu o pokonávky
žalobcu adresovanej žalovanej zo dňa 28.09.2015 vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie
splatných pohľadávok s tým, že neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby, je povinná
z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z dodatku k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú
pokutu/náhradu škody v celkovej výške 138,48 eura. Na základe pokusu o pokonávku žalovaná uhradila
pohľadávku za poskytnuté služby v sume 37,98 eura a čiastočnú úhradu splátok vo výške 27,02 eura.

Súd prvej inštancie považoval žalobu z titulu nezaplatených splátok telekomunikačných zariadení za
dôvodnú. Právny vzťah vznikol na základe zmluvy o pripojení č. I. zo dňa 08.12.2010, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu, predmetom
zmluvy bol účastnícky program Paušál Štart. Podľa čl. 1 bodu 1.2 dodatku k zmluve, predmetom tohtododatku bola aj dohoda o predaji zariadenia typu Samsumg Galaxy Trend Plus black z majetku podniku
so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) vo
výške 45,08 eura. Žalovaná sa zároveň zaviazala zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny s DPH vo výške

43,20 eura 24-mi mesačnými splátkami, pričom výška mesačnej splátky bola 1,80 eura s DPH. Zo
zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. I. zo dňa 17.12.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu,
predmetom ktorej bol účastnícky program Mobilný internet Štart. Podľa čl. 1 bodu 1.2 dodatku k zmluve
bola predmetom dodatku dohoda strán o predaji zariadenia typu Huawei MediaPad 7 Youth 2 z majetku

podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 45,- eur. Žalovaná sa
zaviazala zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 43,20 eura 24-mi mesačnými splátkami,
pričom výška mesačnej splátky bola 1,80 eura s DPH. Právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil
ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním považoval za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu boli uzatvorené zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanej poskytované dohodnuté služby,

cenu ktorých žalovaná aj uhradila. Zároveň boli platne uzavreté aj kúpne zmluvy a ich predmetom bol
odpredaj mobilných zariadení žalovanej za cenu medzi nimi dohodnutú. Žalovaná sa zaviazala kúpnu
cenumobilnýchzariadenízaplatiťformoupravidelnýchmesačnýchsplátok.Kúpnucenuvcelkovejvýške
97,08 eura (45,08 eura + 45, eur) aj čiastočne splatila, k úhrade titulom ceny odpredaných zariadení
zostávaeštesuma65,48eura.Ztohtodôvodusúdprvejinštanciepovažovalnárokžalobcunazaplatenie

ceny z titulu nezaplatených splátok kúpnej ceny telekomunikačných zariadení vo výške 65,48 eura za
opodstatnenú,apretovtejtočastižalobevyhovel.Zároveňžalobcovipriznalajpríslušenstvopohľadávky
v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo
výške 5,05 % ročne od 18.12.2015 do zaplatenia zo sumy 65,48 eura.

Vo vzťahu k uplatneniu nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 138,48 eura vyplývajúcej
z dodatku uzatvoreného dňa 17.12.2014 k zmluve o pripojení č. I. a dodatku uzatvoreného dňa
17.12.2014kzmluveopripojeníč.I.,súdprvejinštancieuviedol,žezmluvnápokutajejednýmzprávnych
prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu funkciu. Uviedol, že
výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

Poukázalnabod2.5písm.b)dodatkukzmluve,vzmyslektorého,akúčastníkpočasdobyviazanostivčl.
2 v bode 2.3 poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto
dodatku po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník
poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom,
ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy, alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez

ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy, je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu vo výške 74,92 eura, a to v zmysle dodatku k zmluve č. I. a vo výške 100,- eur v zmysle
dodatku k zmluve č. I., pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa uvedených pravidiel
znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa

ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto
zmluvnúpokutuvynásobíčíslom,ktorémávčitatelivýškuzmluvnejpokutyavmenovateličíslorovnajúce
sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná
suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených sa zaokrúhli na celé eurocenty nadol. Súd

prvej inštancie poukázal na čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej
zmluvnej pokuty, ktorá mala byť dohodnutá v bode 2.5 písm. b) dodatku k zmluvám. Uviedol, že
neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa je s účinnosťou od 01.01.2008 ako
neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka

(novela vykonaná zákonom č. 568/2007 Z.z.). Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta mala
byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaná ovplyvniť vôbec nemohla. Nejedná sa
o individuálne zmluvné dojednanie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta je preto
súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, ktoré žalobca používa ako dodávateľ pri

uzatváraní zmlúv s inými spotrebiteľmi. Žalovaná sa preto ako spotrebiteľka v porovnaní s dodávateľom
nachádzala v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
ktorá situácia viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitnenedojednala vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohla len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv
je,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedatakézmluvnédojednanie,ktoréspôsobujeznačnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou
absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Súd prvej inštancie považoval dojednanie zmluvnej pokuty
za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že dojednaná výška zmluvnej pokuty vo výške 74,92 eura
a 100,- eur za porušenie záväzku viazanosti odporuje ust. § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z..

Uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaná sa v dodatkoch k zmluvám zaviazala zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby
zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb. Sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti neuskutočniť žiaden
úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, resp. dodatku, nemožno hodnotiť inak, ako odradzujúcu
podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Súd s poukazom na ust. § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. uviedol, že uvedené ustanovenie
umožňuje účastníkovi zmluvy zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvoriť na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez udania dôvodu vypovedať. Zmluva o poskytovaní verejných služieb
má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok

zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti ukončenia zmluvy
nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatneného nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 138,48 eura s prísl. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v
spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že porovnaním pomeru úspechu a neúspechu strán v

spore, úspech žalovanej predstavoval 68 %, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaná
si trovy konania neuplatnila, preto jej súd nárok náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok
a výrok o trovách konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že maximálna
výška zmluvnej pokuty zodpovedá v dodatkoch k zmluvám výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny
telekomunikačného zariadenia, ako aj zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných podmienok.
Dohody o zmluvnej pokute teda rozlišujú kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška
zmluvných pokút sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu

porušenia zmluvnej povinnosti. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, výhody, ktoré žalovaná na
základe uzavretia dodatkov k zmluvám získala, je výška dohodnutých zmluvných pokút primeraná,
objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v
zamietavom výroku a uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť 138,48 eura istiny s prísl., zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisov,ďalej

len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 07.05.2018 (§
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym
posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkamiproti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil, a preto sa odvolací súd
stotožňuje s posúdením dojednanej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej v zmysle ust. § 53 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, lebo v konaní nebolo preukázané, že by táto zmluvná podmienka bola
individuálne dojednaná. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu pri pochybnostiach o
obsahu zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

5. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam týkajúcim sa nesprávnych skutkových zistení,

vrátane nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa náležite
oboznámil s obsahom zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu, vrátane ich dodatkov, ako aj
jednotlivé zmluvné podmienky správne posúdil. Vzhľadom na charakter zmluvnej pokuty ako inštitútu
zabezpečenia záväzku nemožno považovať za dôvodný argument právneho zástupcu žalobcu,
že žalovaná uzatvorením dodatkov získala výhody, najmä týkajúce sa kúpnej ceny poskytnutých
telekomunikačných zariadení, a preto výška dohodnutých zmluvných pokút má byť primeraná. Odvolací

súd konštatuje, že dohoda o cene poskytnutých telekomunikačných zariadení je ich kúpnou cenou a
inštitút zmluvnej pokuty nemožno s kúpnou cenou stotožňovať. Vo vzťahu k posúdeniu primeranosti
dojednanej výšky zmluvnej pokuty odvolací súd uvádza, že táto závisí vždy od okolnosti danej
veci a najmä na dôvodoch, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli a na
okolnostiach, ktoré ich sprevádzali. Je nesporné, že dohodu o zmluvnej pokute, jej obsah, ako aj

spôsob výpočtu a obsah dojednania žalovaná ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla, lebo sa jedná o
formulárovú, typizovanú zmluvu, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. V danom
prípade bola zmluvná podmienka dojednaná pre prípad porušenia doby viazanosti žalovanou. Súd
správne uzavrel, že sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti neuskutočniť
žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, resp. dodatku možno hodnotiť ako neprijateľnú

podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z tohto dôvodu namietanú primeranosť výšky dojednanej zmluvnej pokuty odvolací súd
nepovažoval za opodstatnenú, lebo jej obsah dojednania nie je určitý a zrozumiteľný.

Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom

výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 378 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z ust. § 255

ods. 1 CSP. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila, z obsahu spisu jej trovy odvolacieho konania
nevyplývajú, a preto odvolací súd nárok žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.