Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115221254
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115221254.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa : N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha
Tvrdého 17, Žilina, proti odporkyni: K. F., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Q., za účasti maloletých
detí: J. F., nar. XX.XX.XXXX, A. F., nar. XX.XX.XXXX a N. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto ako kolíznym opatrovníkom, v

konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode,
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/221/2015-30 zo dňa 24. novembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Zborove nad

Bystricou, zapísané na Matričnom úrade Zborov nad Bystricou, vo zv. 4, ročník 2000, str. XX, por. č. XX
rozviedol. Zároveň súd zveril maloleté deti F., a to mal. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. A., nar. XX.XX.XXXX
a mal. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti
v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok. Súd určil výživné matky na maloleté deti F., a
to na mal. J. sumou 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, na mal. A. sumou
30 % z výšky životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa a na mal. N. sumou 30 % z výšky

životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, ktoré výživné je matka povinná platiť s účinnosťou od
právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletých detí. Žiadnemu
z účastníkov súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom zo dňa 14.07.2015 domáhal sa
navrhovateľ rozvodu manželstva dôvodiac, že manželstvo uzavreli z lásky, avšak neskôr začali vznikať
medzi účastníkmi nezhody, ktoré vyplývajú zo závislosti odporkyne na alkohole. Spolu s rodinnými

príslušníkmi pomohli odporkyni k viacerým liečeniam, pričom všetky boli neúspešné. Maloleté deti žiadal
zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že matke bude uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí po 30,00 Eur mesačne na každé maloleté dieťa.
V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd citujúc ustanovenia Zákona o rodine konštatoval, že rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 9Ps/17/2013-130 zo dňa 22.12.2014, právoplatným a vykonateľným dňa
24.01.2015súdobmedzilspôsobilosťnaprávneúkonyodporkyne,atovoblastinakladaniasmajetkoma

v oblasti rozhodovania o psychiatrickej a protialkoholickej liečbe. Vzhľadom na uvedené vo veci rozvodu
a úpravy práv a povinností k maloletým deťom môže odporkyňa konať sama za seba, nie je potrebné
konať s opatrovníkom odporkyne. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že vzťahy medzi
účastníkmi sú dlhodobo vážne narušené a nie je tu predpoklad, že by došlo k obnoveniu spolužitia, že by
sinaďalejmanželstvoplnilosvojspoločenskýúčel.Celkovápovahaodporkynejeovplyvnenádlhodobým
požívaním alkoholu, čo výraznou mierou narúša manželské vzťahy, v dôsledku čoho nemožno očakávať

obnovenie riadneho manželského spolužitia, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.Pokiaľ sa týka výchovy maloletých detí, starostlivosť o tieto zabezpečuje otec, u ktorého neboli zistené
nedostatky, preto súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Pri určení výšky
výživného súd vychádzal zo skutočností, že maloleté deti sú žiakmi základnej školy a ich zdravotný

stav je dobrý. Navrhovateľ je živnostník, podľa správy Daňového úradu Žilina daňové priznanie na
daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014 nepodal. Odporkyňa je evidovaná
ako uchádzač o zamestnanie od júna 2014, avšak nepoberá žiadne dávky. Po zhodnotení uvedených
skutočností súd určil výživné s ohľadom na § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom takto určené výživné
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam

matky.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.11.2015 podala odvolanie odporkyňa, v ktorom uviedla,
že nechce sa dať rozviesť. Bude sa snažiť dať všetko do poriadku, pretože má tri deti, ktoré potrebujú
mať matku i otca. Má záujem na tom, aby boli opäť šťastná rodina, pretože manžela má stále rada.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu zdôraznil, že odporkyňa doručila odvolanie ešte
pred písomným vyhotovením rozsudku. Podaným odvolaním smeruje oddialenie právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Pokiaľ sa týka skutkových tvrdení uvádzaných
odporkyňou v odvolaní, tak poukázal predovšetkým na rozpor uvedený v tomto odvolaní s jej tvrdeniami

učinenými na pojednávaní konanom dňa 24. novembra 2015, keď vyhlásila, že súhlasí s rozvodom.
Tvrdenia odporkyne, že sa bude snažiť dať všetko do poriadku tak, aby boli šťastná rodina, sú vymyslené
a nepravdivé. Správanie odporkyne sa po pojednávaní dňa 24.11.2015 zhoršilo, požívanie alkoholických
nápojov pokračuje vo zvýšenej intenzite, ba dokonca zaregistroval aj požívanie iných omamných látok.
Dlhodobo sa nezdržiava v domácnosti, keď príde je zablatená a nikomu nechce povedať, kde sa

zdržiavala. Správanie odporkyne spôsobuje traumu predovšetkým deťom, ktoré sa za správanie matky
hanbia a v kolektíve sa cítia správaním matky ponížené. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu sa obmedzil len na súhlas s

rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, ďalšie vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Navrhovateľ dňa 10.03.2016 doručil súdu oznámenie, že na základe rozhodnutia a žiadosti majiteľky
rodinného domu č. XXX došlo k zrušeniu trvalého pobytu odporkyne na adrese Q. súp. č. XXX a od
06.03.2016 je evidovaná ako bezdomovkyňa Obce Q..

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 2 O.s.p. tento rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa
na ďalšie konanie.

Prioritneodvolacísúduvádza,ženapadnutýrozsudokpreskúmalnazákladeodvolaniaodporkyne,ktoré
bolo doručené okresnému súdu po vyhlásení rozsudku avšak ešte pred jeho doručením v písomnej
forme. Odvolanie, ktoré bolo podané po vyhlásení rozsudku, je účinné aj vtedy, ak k nemu došlo ešte
pred doručením rozsudku, a teda pred začiatkom plynutia odvolacej lehoty (Zborník IV s.764).

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný
súd v prejednávanej veci nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nevykonal dokazovanie zákonu zodpovedajúcim spôsobom a odôvodnenie písomne
vyhotoveného rozsudku nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorýzáväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania

posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd
náležite neodôvodnení svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú povinnosť,

odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia
v odvolacom konaní ( 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Zákonným predpokladom rozvodu manželstva podľa § 23 Zákona o rodine (citovaného v napadnutom
rozhodnutí) je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne
vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Ide o objektívnu

skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu,
ktorý musí preskúmať, či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené.
Dostatočnosť oboch bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo
nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je

povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať (§ 23 ods. 2 a 3 Zákona o rodine citované v napadnutom
rozhodnutí). Pre zistenie relevantných skutočností súd musí skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina,
či spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a
majetkových pomerov, či si riadne plnia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť, či spoločne spravujú
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či vyživujú dobrovoľne svoje deti a pod., či spolu

manželia intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom, či spoločne vychovávajú
deti, ktoré s nimi v rodine žijú. Dokazovanie treba zamerať na opis stavu, počas ktorého manželia
považovali manželstvo ešte za funkčné. Následne je nevyhnutné porovnať ho so súčasným stavom
a zisťovať dôvody, ktoré túto zmenu vyvolali. Pozornosť treba zamerať na aktivitu každého manžela
smerujúcuknápravenarušenýchvzťahov,napostojkaždéhoznichkvlastnémuporušeniumanželských

povinností a k porušeniu manželských povinností druhým manželom. Zistené skutočnosti konajúci súd
musí hodnotiť v individuálnom kontexte konkrétnej rodiny a z uvedeného je nevyhnutné porovnanie
okolností z času, keď rodina riadne fungovala s časom rozhodovania súdu o rozvode. Až zistenie príčin
rozvratu pomôže posúdiť jeho vážnosť. Zároveň sa súd musí v každom štádiu pokúsiť o ich odstránenie
tak ako je na to povinný podľa ust. § 100 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ si súd ustáli, že vzťahy medzi manželmi sú

skutočne vážne rozvrátené tak, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, musí dokazovanie
zamerať na otázku trvalosti rozvratu. Príčiny rozvratu má súd povinnosť nielen zistiť, ale aj vyhodnotiť
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadnuť. Pokiaľ má súd za to, že tieto príčiny možno odstrániť,
je povinný viesť manželov k zmiereniu, pričom by mal využiť aj svoju výchovnú funkciu. Hoci súd už
nie je povinný pri rozvode manželstva zisťovať vinu niektorého z manželov na rozvrate, predsa nemôže

rezignovať na zistenia, ako ktorý z manželov dodržiaval alebo porušoval svoje manželské povinnosti a
ako sa tým pričinil o rozvrat manželstva. Zohľadnením príčin rozvratu manželstva súd aspoň čiastočne
poskytne morálnu satisfakciu manželovi, ktorý rozvrat manželstva prevažne nespôsobil. Zo všetkých
týchto dôvodov je veľmi dôležité, aby súd k zisteniu príčin rozvratu nepristupoval šablónovite ako k
formálnej podmienke rozvodu. Zistenia, ktoré súd uvedie v odôvodnení rozsudku, môžu byť totiž v

budúcnosti dôkazom pri rozhodovaní o iných súvisiacich otázkach. Z týchto iných konaní, v ktorých musí
súd príčiny rozvratu manželstva zohľadniť, možno spomenúť rozhodovanie o výživnom s ohľadom na
ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi. Podobne pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov na čas po rozvode manželstva, musí súd prihliadať na štruktúru morálnych noriem rodičov

ako na jedno z najvážnejších kritérií pri rozhodovaní, nakoľko rodič, ktorému budú deti zverené, bude
po väčšinu času ovplyvňovať ich výchovu. Významným dôkazným prostriedkom bude v tomto prípade
rozvodový spis a jeho obsah.

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s

povinnosťou tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
môže účastník plniť od začiatku v konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo
týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu na začatie konania a vovyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O.s.p.)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a

označené neskôr súd neprihliada (§120 ods. 4 O.s.p.). Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej
prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy o jeho existencii.

Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany
prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno

navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú návrhu na začatie konania vyhovieť, ak budú
tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými
odôvodňuje svoju obranu proti návrhu. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi
účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal
v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o
pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia,

znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná.

Prvostupňový súd s poukazom na výklad uvedený vyššie a citované zákonné ustanovenia v konaní
o rozvod manželstva uspokojil sa so stručným konštatovaním účastníkov na súdnom pojednávaní,
že súhlasia s návrhom na rozvod manželstva. Príčiny rozvratu manželstva okresný súd nezisťoval,

rozhodol bez toho, aby vykonal dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, na zistenie všetkých
rozhodujúcich okolností prejednávanej veci. V nadväznosti na uvedené je dôvodné konštatovať, že aj
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v časti rozvodu manželstva je následne nepreskúmateľné,
v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže odôvodnenie neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd
k záveru, že medzi účastníkmi nastal kvalifikovaný rozvrat manželstva. Závery okresného súdu sú v

danom štádiu predčasné a vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Okresný súd s poukazom na ust.
§ 24 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti otca a matke uložil

povinnosť prispievať na výživu maloletých detí.

Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie vo veciach maloletých detí, ktoré možno začať bez návrhu,
sa spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy

a aktivitu účastníkov ( § 120 ods. 2 O.s.p.).

Napriek tomu, že návrhy na ďalšie dokazovanie účastníkmi neboli v konaní produkované, okresný súd
mal postupovať v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením a vykonať dokazovanie na zistenie
skutkovéhostavu,nazákladektoréhobymoholustáliť,čivsúdenejvecisúdanépredpokladypreurčenie

výživného matky a v akej výške. Zárobkové schopnosti a možnosti matky, osobné a majetkové pomery
okresný súd zistil nedostatočne a jeho rozhodnutie je v tomto smere predčasné.

Okresný súd konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9Ps/17/2013-130 zo dňa 22.12.2014
bola matka obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne

vyplýva, že okresný súd pochybil, keď na pojednávaní neoboznámil účastníkov s obsahom dotknutého
spisového materiálu a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa v ňom nachádzajú, no napriek tomu svoje
rozhodnutie oprel o takéto dôkazy, čím porušil svoje procesné povinnosti vo vzťahu k účastníkom
konania. Hoci teda odôvodnenie rozsudku obsahuje odkaz na dokazovanie listinami, takéto dôkazy
listinou postupom v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p., t.j. prečítaním listiny alebo jej časti alebo oznámením

jej obsahu na pojednávaní samosudcom doposiaľ neboli vykonané. O tom svedčí obsah zápisnice
o súdnom pojednávaní zo dňa 24.11.2015, z obsahu ktorej vyplýva, že okresný súd v tomto konaní
nevykonal žiadne dôkazy, ktorými odôvodnil vydanie rozsudku vo veci samej v písomnom vyhotovení
rozsudku. Zistenie skutkového stavu, ktoré je jeho povinnosťou, keďže sa jedná o konanie v zmysle
ust. § 81 ods. 1 O.s.p. je súd povinný splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov,

a to aj v prípade, ak nie sú v konaní účastníkmi produkované. Okresný súd sa týmto ustanovením
dôsledne neriadil a príjmy matky, resp. jej schopnosť platiť výživné neboli zistené postupom a v súlade
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a rovnako nezodpovedajú príslušným ustanoveniam
Zákona o rodine.S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§221 ods. 1 písm. f) a h) s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude okresný súd prioritne povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak,
že dôsledne zistí príčiny rozvratu manželstva a následne pokiaľ zistené skutočnosti budú odôvodňovať
rozvod manželstva môže v súlade s ust. § 113 ods. 1 O.s.p. pristúpiť k úprave práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode, pričom skôr ako pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej, dôsledne zistí

jednak odôvodnené potreby maloletých detí, no najmä zárobkové a majetkové schopnosti a možnosti
ako aj potencionalitu príjmov povinného rodiča, t.j. matky, a to s ohľadom na všetky zákonné kritériá.
Okresný súd doplní dokazovanie vyžiadaním si príslušných správ, prípadne pripojeným súdnym spisom
a tiež podľa návrhov procesných strán. Následne po vykonanom dokazovaní (postupom v súlade s ust.
§ 120 a nasl. O.s.p.) vo veci opätovne rozhodne a vydá vo veci meritórne rozhodnutie, ktoré riadne
odôvodní postupom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd I. stupňa rozhodne aj o náhrade tohto odvolacieho konania (§224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.