Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/319/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204006
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616204006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej - O. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. XXXX/X, U. O., o zaplatenie 346,06 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/155/2016-61 zo dňa 30.5.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal voči žalovanej zaplatenia: 346,06 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 429,98 eur od 09. 01. 2014 do 18. 02. 2014, z nezaplatenej istiny vo výške 418,93 eur
od 19. 02. 2014 do 18. 03. 2014, z nezaplatenej istiny vo výške 403,49 eur od 19. 03. 2014 do 18. 06.
2014, z nezaplatenej istiny vo výške 399,12 eur od 19. 06. 2014 do 18. 08. 2014, z nezaplatenej istiny
vo výške 392,77 eur od 09. 08. 2014 do 18. 11. 2014, z nezaplatenej istiny vo výške 389,30 eur od 19.
11. 2014 do 16. 04. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške 387,49 eur od 17. 04. 2015 do 14. 05. 2015, z
nezaplatenej istiny vo výške 379,65 eur od 15. 05. 2015 do 16. 06. 2015, z nezaplatenej istiny vo výške

373,53 eur od 17. 06. 2015 do 16. 07. 2015, z nezaplatenej istiny ročne vo výške 367,71 eur od 17. 07.
2015 do 14. 08. 2015, z nezaplatenej istiny ročne vo výške 349,89 eur od 15. 08. 2015 do 16. 09. 2015,
z nezaplatenej istiny ročne vo výške 347,08 eur od 17. 09. 2015 do 15. 10. 2015, z nezaplatenej istiny
ročne vo výške 346,06 eur od 16. 10. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca peňažné
nároky uplatnené v spore vyvodil zo zmluvy o zriadení osobného účtu, ktorú uzatvoril so žalovanou dňa
30.9.2009, ďalej zo zmluvy o povolenom prečerpaní účtu, uzatvorenej dňa 5.9.2012. Žalobca tvrdil, že
žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania, dlh nevyrovnala.

2. Súd vykonaným dokazovaním mal nesporné preukázané, že 30.9.2009 uzatvorili strany sporu zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, a dňa 5.9.2012 zmluvu o povolenom
prečerpaní na účte. V zmysle uvedených zmlúv žalobca zriadil pre žalovanú povolené prečerpanie do
výšky limitu 220 eur na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pri variabilnej úrokovej sadzbe 16,90%. Ku dňu
8.1.2014 žalobca viedol na účte žalovanej mínusový zostatok vo výške 477,98 eur.

3. Zmluvu o povolenom prečerpaní okresný súd hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože bola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru riešeného
nároku a vzťahu, v ktorom spotrebiteľ je slabšou stranou sporu, súd vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, pretože bolo to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Od žalobcu vyžiadal (poukaz súduna § 295 CSP) listinný dôkaz - výpisy z účtu žalovanej, žalobca však napriek výzve súdu predložil
len výpis z účtu za obdobie december 2013 až január 2014. Z tohto dôvodu nebolo možné posúdiť
oprávnenosť účtovaných položiek na účte žalovanej od vzniku prvého debetného zostatku, teda či v

žalovanej sume žalobca nezaúčtoval na ťarchu účtu žalovanej také položky, ktoré neboli individuálne
zmluvne dojednané medzi stranami sporu, napr. poplatky. Za platné zmluvné dojednanie totiž nemožno
považovať podľa názoru súdu Všeobecné obchodné podmienky veriteľa na ktoré sa odvolával žalobca.
Tieto majú slúžiť na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojedania technického alebo
vysvetľujúceho charakteru. Za platné zmluvné dojednanie nemožno považovať ani Sadzobník poplatkov

veriteľa.

4. Z výpisu z účtu žalovanej predloženej žalobcom za obdobie január 2014 vyplynulo, že žalobca účtoval
žalovanej poplatok za osobný účet vo výške 3,90 eur. Súd poukazuje na § 711 ods. 1 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov len za vykonané
transakcie. V kontradiktórnom procese sa priorizuje predovšetkým procesná aktivita sporových strán.

Podľa § 132 CSP opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca v súdenej veci neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal oprávnenosť nároku, ktorého sa
domáha podanou žalobou voči žalovanej. Vzhľadom na uvedené, súd jeho žalobu v celom rozsahu
zamietol.

5. Pokiaľ sa žalobca domáhal podanou žalobou aj zaplatenia sankčných úrokov vo výške 28% ročne,
tieto neboli individuálne dojednané so spotrebiteľom. Za individuálnu, so spotrebiteľom dojednanú
zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorá bola výsledkom zmluvných rokovaní v procese
jej kontraktácie.

6. Žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania súd nepriznal, keďže jej
žiadne trovy konania nevznikli a ani z obsahu spisu žiadne preukázané trovy konania tejto úspešnej
procesnej strane nevyplývajú.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa zrušenia rozsudku a žiadal

vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil so záverom okresného
súdu, že v konaní neuniesol svoju povinnosť tvrdenia a neuniesol ani dôkaznú povinnosť, nadväzne,
že nepreukázal oprávnenosť nároku. Taktiež nesúhlasil s konštatáciou súdu, že za platné zmluvné
dojednanie nemožno považovať iba odkaz na Obchodné podmienky ani Sadzobník poplatkov žalobcu
a na základe uvedeného nie je možné priznať poplatky a úrok, ktorý bol takto dohodnutý.

8. Odvolateľ sa bráni aj ustanoveniami zákona o platobných službách, zacitoval znenie § 31 ods. 2, ods.
4 tohto právneho predpisu, ktoré výslovne podľa odvolateľa nestanovujú, že poplatky za poskytovanie
platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Odkazuje aj závery rozsudku Súdneho dvora v
prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - vec C-42/15 z 9.11.2016 ( Home Credit Slovakia, a.s. c/a

Klára Bíróová). V zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1, 2 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí nevyhnutne byť vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Ďalej sa má

vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil na
jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná
písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

9. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch
sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej
zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP“, alebo
„OP“), alebo Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/OP/Sadzobník, sú súčasťou
úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich nepodpísal. Podľa názoru odvolateľa rozsudok Súdneho

dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - vec C-42/15 z 9.11.2016 sa analogicky týka
aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmlúv pri spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, v zmysle uvedeného tak nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením
platobného účtu žalovaného.10. V ďalšej časti odvolateľ argumentuje dôvodnosťou svojho nároku na úrok vo výške 28% ročne zo
sumy (súm) prečerpania účtu. V tejto súvislosti cituje § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch a

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého
prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Odkazuje ďalej na znenie
Všeobecných obchodných podmienok v bode 3.4, bod 3.8, bod 3.12, ktoré aj podrobne cituje. Úroky z

prekročenejčiastkypodobunepovolenéhoprečerpaniasúpodľanázoruodvolateľaodplatou,ktorúklient
platí banke za prečerpanie prostriedkov poskytnutých nad rámec zostatku na účte. S oprávnením banky
požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 18 ods. 1.

11. Odvolateľ nesúhlasí s tvrdením súdu, že v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú

povinnosť. Pokiaľ súd jeho žalobu považoval za neúplnú, ako to uvádza v odôvodnení napadnutého
rozsudku, mal ho vyzvať na doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP, nakoľko
konanie prebiehalo za účinnosti oboch procesných zákonov. Jednalo sa o obligatórnu povinnosť súdu
spočívajúcu vo vyzvaní ho, aby svoje neúplné podanie odstránil. Žiadna faktická činnosť súdu smerujúca
k odstránenie neúplnosti žaloby ohľadom uplatňovaných nárokov nepredchádzala, hoc súd takúto

povinnosťzozákonamal.Súdmuadresovalvýzvu,ktorouhožiadalopredlženievýpisuzúčtužalovanej,
nekonkretizoval však vo svojej výzve obdobie, za ktoré je potrebné predložiť výpis. Keďže súd výzvou
neurčil ktoré výpisy z účtu sú pre konanie a rozhodnutie podstatné, a keďže predloženie starších výpisov
z obdobia, kedy na účte nebol debetný zostatok, by bolo nehospodárne a pre konanie irelevantné,
predložil súdu iba výpis za mesiac, kedy bol na účte zostatok v limite prečerpania a výpis nasledujúci

- posledný pred prevedením dlhu na vnútorný účet banky. Pokiaľ súd považoval uvedené doplnenie
žaloby za nedostačujúce, mal ho vyzvať na ďalšie doplnenie.

12. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, aplikáciou § 211 ods. 2 CSP
v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú
správnosť.

14. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za nedôvodné.

15. Bezpochyby vykonané dokazovanie preukázalo v súdenej veci spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu, ktorý založili žalobca a žalovaná uzavretím zmluvy o vedení osobného účtu pre žalovanú.

Ďalší zmluvný vzťah, ktorý medzi stranami sporu vznikol, plynie zo zmluvy o povolenom prekročení na
osobnom účte žalovanej.

16. V sporovom konaní ako ide v súdenej veci, je povinnosťou žalobcu svoju žalobu vymedziť skutkovo,
uviesť presný opis skutkových okolností, z ktorých svoje nároky voči strane žalovanej vyvodil, resp. na

základe akých konkrétnych skutočností voči strane žalovanej uplatňuje. Povinnosť žalobcu zaťažuje
bremeno tvrdenia, uvedené bremeno tvrdenia nezaťažuje súd, rovnako produkovať skutkové tvrdenia
je povinnosťou žalobcu a nie súdu.

17. Žalobca v podanej žalobe peňažné plnenie od žalovanej vymáha na tom základe, že sa žalovaná

dostala na účte do nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad bankou stanovený limit
a tento dlh nevyrovnala. Za tejto situácie bolo povinnosťou žalobcu preukázať to, že žalovaná na
osobnom účte skutočne prečerpala peňažné prostriedky nad bankou stanovený limit, kedy sa dostala
do nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov a predložiť relevantné listinné dôkazy o tom, že
nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na osobnom účte je dôsledkom skutočného čerpania

finančných prostriedkov žalobcu a nie je dôsledkom pravidelne ( v mesačných intervaloch ) účtovaných
poplatkov a účtovaných úrokov z poplatkov, ktoré z individuálneho zmluvného dojednania nevychádzajú.
Bremeno tvrdenia, skutkový opis žaloby nemožno zamieňať neúplnosťou žaloby. V súdenej veci
nebol dôvod na to, aby okresný súd akýmkoľvek spôsobom vyzýval žalobcu na doplnenie skutkovéhovymedzenia žaloby. Žalobca svoju žalobu skutkovo vymedzil, neplnil však bremeno tvrdenia, od kedy, z
akéhodôvodukonkrétnesažalovanádostaladonepovolenéhoprečerpaniapeňažnýchprostriedkovnad
bankoustanovenýlimita akéďalšieplatobnéoperácievnasledujúcomobdobízapríčinilivykázanýdebet

až ku dňu 8.1.2014, keď žalobca debetný zostatok previedol z účtu žalovanej na vnútorný pohľadávkový
účet banky.

18. Je tak jednoznačne preukázané, že v konaní žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné
bremeno na to, aby bolo možné konštatovať, že jeho peňažný nárok uplatnený čo do žalovanej istiny

je voči žalovanej dôvodný.

19.Pokiaľžalobcaargumentovalvodvolaníustanoveniamizákonaoplatobnýchslužbách,argumentoval
opodstatnenosťou žaloby čo do nároku na prípadné poplatky, úroky požadované ním vo výške 28%
ročne zo sumy nepovoleného prečerpania, tu odvolací sa v celom rozsahu stotožnil s názorom
okresného súdu, že nárok na takéto plnenie by žalobca mal v prípade, ak by preukázal, že nárok

vychádza z výsledku individuálnych zmluvných dojednaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
spotrebiteľskej veci. Iba všeobecný odkaz v zmluve na ustanovenie Obchodných podmienok k tejto
zmluve, v ktorých ustanoveniach obdobne iba všeobecne sa odkazuje na Sadzobník poplatkov
upravujúci jednak výšku poplatkov, ako aj výšku úrokov nemožno charakterizovať za zmluvné
dojednanie individuálne. O to viac, že Sadzobník poplatkov nie je zmluvný dokument, ktorý je výsledkom

zmluvného dojednania oboch strán, ide o jednostranný interný dokument dodávateľa služieb (banky)
ktorý svojou povahou rozhodne charakter individuálneho zmluvného dojednania nemá. Navyše v
súdenej veci žalobca nepreukázal základ nároku na istinu z ktorej požaduje priznať jej príslušenstvo.

20. Ďalšie odvolacie argumentácie zásadný právny význam pri posúdení odvolania nemali.

21. Vzhľadom na uvedené konštatoval odvolací súd vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu.
Obdobne tomu tak je aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštatnčného konania, v ktorom bol
rozhodujúci úspech/neúspech strán v spore. Žalovanej úspešnej v konaní by patril nárok na náhradu
trov, tie však v súvislosti s vedeným konaním jej nevznikli.

22. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP by mala žalovaná ako úspešná strana nárok na
trovy odvolacieho konania voči žalobcovi v odvolacom konaní. Žalovaná si trovy odvolacieho konania
neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej mali vzniknúť v súvislosti s podaným odvolaním
žalobcu nejaké trovy. Na tomto základe krajský súd ani jednej zo strán sporu nepriznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania (žalobcovi preto, lebo úspešný nebol a žalovanej preto, lebo trovy jej
v odvolacom konaní nevznikli).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.