Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709205137
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6709205137.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

NagypálovejasudcovMgr.DušanaĎurianaaJUDr.ĽubomíraŠablu,vsporežalobcuBAWAGLeasing&
Fleet s. r. o., so sídlom Sokolovská 131/86, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČ: 264 25 556, zastúpený
Ružička Csekes s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863
360, proti žalovanému IMMO - FINANZ HOLDING, spol. s r. o., so sídlom Janka Kráľa 140/1, 962 71
Dudince, IČO: 44 644 167, zastúpený advokátkou JUDr. Dianou Hrončekovou, so sídlom Komenského
10E, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/77/2009-1143 zo 06. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (okrem tretieho výroku, ktorým v prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol) potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe o neúčinnosť právneho úkonu a určil,
že kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktorej vklad do katastra nehnuteľností povolila
bývalá Správa katastra Y. dňa 21. 04. 2009 pod sp. zn. V 127/2009, uzavretá medzi predávajúcimi I. D.

a N. D. a kupujúcim IMMO - FINANZ HOLDING, s. r. o. Dudince (žalovaným) je voči žalobcovi, ktorým
v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola spoločnosť BAWAG Leasing & Fleet, s. r. o., so sídlom
Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava právne neúčinná v časti, ktorou sa prevádzali nehnuteľnosti z LV
č. XXX a LV č. XXX pre obec a katastrálne územie S.. Žalobu v časti, ktorej sa pôvodný žalobca domáhal
rozhodnutia, že svoju pohľadávku voči dlžníkom I. D. a N. D. môže uspokojiť výkonom rozhodnutia na
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a LV č. XXX kat. úz. S. súd zamietol ako nadbytočnú s poukazom na
ustanovenie § 42b ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z ktorého jednoznačne vyplýva,

že ak niekto s úspechom odporoval právnemu úkonu, takýto právny úkon je voči veriteľovi neúčinný a
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku.
1.1 Základom pre rozhodnutie o odporujúcej žalobe bol súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
podľa ktorého kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N 25/2009, Nz
6270/2009 zo dňa 27. 02. 2009 predávajúci I. D. a N. D. odpredali kupujúcemu IMMO - FINANZ
HOLDING, spol. s r. o. Dudince (žalovanému) okrem iných aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX

pre katastrálne územie S. ako dielenský sklad súpisného čísla XXX postavený na parcele č. XXXX/X
a nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre katastrálne územie S. ako parcely registra „E“ evidované na
mape určeného operátu parcelného čísla XXX/X, XXX/X, A./X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX. Kúpna
cena v kúpnej zmluve V 127/2009 bola dohodnutá súhrnnou sumou 45 558,16 € za nehnuteľnosti z LVč. XXX, LV č. XXX kat. úz. S. a LV č. XXX kat. úz. S., LV č. XXX kat. úz. S., LV č. XXXX kat. úz. Y..
Štatutárnym orgánom žalovaného v čase podpisovania kúpnej zmluvy dňa 27. 02. 2009 boli I. Viktor a
N. D., obaja bytom Q. Y. XXX/X, Y., ďalej V. D. a ďalšia N. D.. I. D. a N. D., bytom Q. Y. XXX/X, Y. boli

zmenkovými ručiteľmi za záväzky spoločnosti VIKTOR Parts s. r. o., so sídlom Devíčie vzniknutých z
leasingových zmlúv uzatvorených medzi pôvodným žalobcom vystupujúcim v tom čase pod obchodným
názvom ISTROLEASING s. r. o., so sídlom Medená 22, Bratislava ako leasingovým prenajímateľom a
spoločnosťou VIKTOR Parts s. r. o., so sídlom Devíčie ako leasingovým nájomcom. Pôvodný žalobca
odstúpil dňa 1. marca 2009 od leasingových zmlúv pre neplnenie povinností leasingovým nájomcom a

vyzval spoločnosť VIKTOR Parts s. r. o., so sídlom Devíčie, ktorej konateľmi boli I. D. a N. D., aby uhradil
svoje finančné záväzky voči žalobcovi. Keďže spoločnosť VIKTOR Parts s. r. o. Devíčie svoje finančné
záväzky voči pôvodnému žalobcovi nevysporiadala, v súlade so zmluvou o udelení vyplňovacieho
práva zmenkový žalobca vyplnil blankozmenky vystavené spoločnosťou VIKTOR Parts s. r. o., so sídlom
Devíčie, tieto predložil na videnie, čím sa predmetné zmenky stali splatnými. Zmenkoví ručitelia I. D. a
N. D. po týchto úkonoch pôvodného žalobcu uzavreli kúpnu zmluvu V 127/2009, ktorou previedli svoj

nehnuteľný majetok na žalovaného, čo je potvrdené výpismi z LV č. XXX a č. XXX pre katastrálne
územie S., kde je žalovaný zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy V
127/2009 zo dňa 21. 04. 2009. V dôsledku obrany žalovaného, že prevodom nehnuteľného majetku z
I. D. a N. D. na žalovaného nedošlo k ukráteniu veriteľa, keď žalovaný za prevádzané nehnuteľnosti
riadne zaplatil kúpnu cenu rovnajúcu sa všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, teda nedošlo k zmenšeniu

majetku dlžníka len zmeny formy majetku, nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie znalcom V.. V. K.
za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy V 127/2009 ku
dňu uzavretia tejto zmluvy a koľko z dohodnutej kúpnej ceny pripadá na nehnuteľnosti vedené v LV č.
XXX a č. XXX pre kat. úz. S., pretože len v tejto časti žalobca odporoval právnemu úkonu. Znaleckým
dokazovaním súd zistil, že všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností zmluvou V 127/2009 ku

dňu uzavretia zmluvy bola 96 600,- € a na nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX a XXX z tejto hodnoty
pripadá 39 077,28 €.
1.2 Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05. 05. 2009 zmenkový platobný rozkaz č. k.
10Zm/21/2009-127, ktorým žalovaným (v označenom konaní 10Zm/21/2009) VIKTOR Parts s. r. o.,
so sídlom Devíčie, I. D. a N. D. uložil povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi 683 982,14 € aj s

príslušenstvom. V tomto spore po podaní odporu žalovanými bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm/53/2014-983 zo dňa 28. 05. 2015
potvrdzujúcim rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10CbZm/6/2009-930 zo dňa 17. 06.
2014, ktorým bol ponechaný zmenkový platobný rozkaz č. k. 10Zm/21/2009-127 zo dňa 05. 05. 2009 v
platnosti. Z dôvodov rozhodnutia sp. zn. 41CbZm/53/2014 súd zistil, že žalovaná spoločnosť VIKTOR

Parts s. r. o. Devíčie vystavila 43 ks vlastných blankozmeniek na zabezpečenie svojich záväzkov z
leasingových zmlúv s vyznačením ručenia žalovanými I. D. a N. D..
1.3 V exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Adamcovou z Exekútorského
úradu Bratislava, Miletičova 21, Bratislava dňa 28. augusta 2015 predávajúci I. D. a N. D. vyhlásili,
že sú nemajetní, nevlastnia žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok a voči nim je vedených niekoľko

exekučných konaní. Súdnej exekútorke oznámili aj existenciu ďalších svojich záväzkov, ktoré dovtedy
neboli predmetom exekučných konaní.
1.4 Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba, ktorou odporuje pôvodný
žalobca časti právneho úkonu dlžníkov I. D. a N. D. je dôvodná, v súlade s ustanoveniami § 42b ods. 1,
2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a je potrebné jej vyhovieť výrokom o neúčinnosti právneho úkonu voči

pôvodnému žalobcovi. Obranu žalovaného, že v čase podania žaloby nemal veriteľ voči predávajúcim
vymáhateľnú pohľadávku, že nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku predávajúcich do takej
miery, ktorá by ohrozila uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, že nie je možné domáhať sa
odporovacou žalobou neúčinnosti len časti právneho úkonu a že predávajúci nemali v úmysle ukrátiť
žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Medzi žalobcom

a predávajúcimi existoval veriteľsko-dlžnícky záväzkový vzťah, čo bolo preukázané zmenkami, na
ktorých manželia D. vystupovali ako avalisti - ručitelia z tohto vzťahu. Pohľadávka pôvodného žalobcu
voči I. D. a N. D. je už judikovaná zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 10Zm/21/2009, ktorým boli I. D. a N. D. spoločne s tretím žalovaným zaviazaní na zaplatenie
sumy 683 982,14 € spoločnosti BAWAG Leasing & Fleet, s. r. o., so sídlom v Bratislave. Za dlžníka

sa podľa judikatúry všeobecných súdov považujú aj ručiteľ, spoludlžník, avalista, resp. iné osoby, ktoré
majú totožné postavenie voči veriteľovi vo veci uspokojenia jeho pohľadávky. Odporovať preto bolo
možné aj úkonu týchto osôb ako ručiteľov, pretože v režime odporovateľného práva sa na ručiteľov
bez ďalšieho hľadí ako na dlžníkov. Úmysel I. D. a N. D. ukrátiť svojho veriteľa nebolo potrebnépreukazovať z dôvodu, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy 27. 02. 2009 boli I. D. a N. D. štatutárnym
orgánom kupujúceho (žalovaného). Súd považoval za preukázané, že za prevedené nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou V 127/2009 sa predávajúcim I. XX/XXXX,a N. D. nedostalo advekvátneho protiplnenia.

Zo znaleckého posudku V.. K. vyplýva, že nehnuteľnosti boli prevedené za cenu nižšiu o 50 % než bola
ich všeobecná hodnota. Súd prvej inštancie uzavrel, že prevodom nehnuteľného majetku I. D. a N. D.
došlokukráteniupôvodnéhožalobcuakoveriteľa,pretožesanemoholuspokojiťpredajomnehnuteľností
vo vlastníctve predávajúcich. Súd vyslovil tiež pochybnosť, či kúpna cena bola skutočne zaplatená.
Prvoinštančný súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že nie je možné odporovať len časti právneho

úkonu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 30/2013, z
ktorého vyplýva záver o možnosti odporovať právnemu úkonu, ktorého predmetom je deliteľné plnenie
aj len v časti.
1.5 Žalobcu z dôvodu čiastočného zamietnutia jeho žaloby považoval za úspešného v konaní len
čiastočne,vrovnakomrozsahubolúspešnýpodľanázorusúduprvejinštancieajžalovaný,čosaodrazilo
najehorozhodnutíonárokunanáhradutrovkonania.Podľa§255ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním len žalovaný vo výrokoch jedna, dva, štyri a
päť (celý rozsudok okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol). Podľa názoru
žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.
s. p.). Žalovaný zdôraznil, že predmetom konania bolo odporovanie len časti právneho úkonu kúpnej
zmluvy, ktorou bolo prevádzané vlastnícke právo k viacerým nehnuteľnostiam za celkovú kúpnu cenu
vyjadrenú sumou 45 558,16 €. Za účelom zistenia, či prevodom nehnuteľného majetku z I. D. a N. D.
na žalovaného došlo k ukráteniu veriteľa (pôvodného žalobcu) nariadil súd prvej inštancie znalecké

dokazovanie. Znalec V.. V. K. vo svojom posudku č. 22/2016 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností
z LV č. XXX a LV č. XXX kat. úz. S. na 38 666,74 €. Ak bola kúpna cena dohodnutá a zaplatená
sumou 45 558,16 € je evidentné, že kúpnou zmluvou nedošlo k ukráteniu veriteľa, pretože hodnota
nehnuteľností, ktorých prevodu vlastníckeho práva žalobca v tomto konaní odporoval je nižšia ako
žalovaným zaplatená kúpna cena. Postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal výšku zaplatenej kúpnej

ceny45558,16€sovšeobecnouhodnotuvšetkýchnehnuteľnostíprevádzanýchcelýmprávnymúkonom
nie je možné považovať za správny. Žalobca neodporoval celému právnemu úkonu kúpnej zmluvy tak,
akobolavyhotovenávoformenotárskejzápisnicenotárkouJUDr.ŽelmírouBoborovou,alelenjejčasti.S
ohľadom na vymedzenie predmetu tohto konania žalobcom pre posúdenie, či došlo k ukráteniu žalobcu
ako veriteľa právnym úkonom, ktorému v tomto konaní odporuje, bolo potrebné porovnať cenu len

tých nehnuteľností, ktorých predaju žalobca odporuje s kúpnou cenou, ktorá bola zo strany žalovaného
zaplatená. Bez vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nahradil vôľu zmluvných strán vo vzťahu ku
skutočnosti, aká časť zo zaplatenej kúpnej ceny pripadá na tú ktorú prevádzanú nehnuteľnosť. Po vzoru
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/109/2007 mal súd prvej inštancie žalobu
zamietnuť z dôvodu, že zaplatená kúpna cena žalovaným prevyšuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností,

ktorých prevodu vlastníckeho práva žalobca odporoval. Podľa názoru žalovaného nebolo vykonaným
dokazovaním v konaní preukázané, že došlo k ukráteniu žalobcu. U ekvivalentného právneho úkonu
nemôže dôjsť k ukráteniu veriteľa z dôvodu, že sa majetok dlžníka iba pretransformoval.
2.1 Súdom vyslovené pochybnosti o zaplatení kúpnej ceny nie sú ničím podložené. Ak mal pochybnosť
o zaplatení kúpnej ceny, mal na túto otázku vykonať dokazovanie napríklad výsluchom predávajúcich.

Žalobca nenavrhol a súd nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval potvrdenie obsiahnuté v
listinnom dôkaze notárskej zápisnici z 27. 02. 2009 spísanej JUDr. Želmírou Boborovou pod N 25/2009,
Nz 6270/2009 v znení jej dodatku zo dňa 20. apríla 2009.
2.2 Súd prekročil návrh pokiaľ v druhom výroku uviedol, že je neúčinná kúpna zmluva o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. S. podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi

I. D. a N. D. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim. Z listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že
výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností bol len I. D. a ich vlastníčkou N. D. nebola.
2.3 Žalovaný opätovne namieta, že nie je možné odporovať len časti právneho úkonu, zákonné
podmienky pre vyhovenie žalobe neboli splnené, pretože odporovaným právnym úkonom nenastalo
zmenšenie dlžníkovho majetku, ak uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok v

zmenenej podobe svojich aktív, v rovnakej hodnote, ako keby k tomuto právnemu úkonu nedošlo.
2.4 Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť a priznať právo na náhradu trov
konania.3. Odvolanie žalovaného označil pôvodný žalobca za nedôvodné. Žalobca nikdy netvrdil, že výlučným
vlastníkom nehnuteľností prevádzaných zmluvou V 127/2009 bol len I. D. a netvrdí to ani súd v rozsudku.
Kúpnu zmluvu, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod V 127/2009 dňa 21. apríla

2009 uzavreli ako zmluvné strany I. D. predávajúci, N. D. predávajúca a žalovaný ako kupujúci. I.
D. prevádzal nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve tou istou kúpnou zmluvou, v ktorej ako
predávajúca vystupovala aj N. D.. Skutočnosť, že žalobca odporoval len časti právneho úkonu, na
základe ktorého previedol I. D. nehnuteľnosti z LV č. XXX kat. úz. S. na žalovaného nemala vplyv na
výrok rozsudku súdu, v ktorom je presne špecifikovaná časť kúpnej zmluvy, ktorá je voči žalobcovi

právne neúčinná. Prvoinštančný súd sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vyporiadal so
závermi znaleckého posudku o všeobecnej cene nehnuteľnosti. Znalec V.. V. K. určil všeobecnú hodnotu
všetkých prevádzaných nehnuteľností na 96 600,- € a zároveň, že na nehnuteľnosti pod bodmi 1-8
kúpnej zmluvy pripadá cena z dohodnutej kúpnej ceny v rozsahu 38,8 %. Týmto znaleckým posudkom
bolo preukázané, že žalovaný od predávajúcich I. D. a jeho manželky N. D. nadobudol nehnuteľnosti
za o polovicu nižšiu kúpnu cenu než bola ich skutočná hodnota. Tým bolo dostatočne preukázané,

že uzavretím kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu žalobcu, nakoľko za prevod nehnuteľností neobdržali
predávajúci I. D. a N. D. adekvátnu náhradu vo forme protiplnenia. Skutkové okolnosti prípadu riešeného
Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Cdo/109/2007 boli odlišné. V konaní popisovanom
v prípade 2Cdo/109/2007 bola výška pohľadávky žalobcu 150 000,- Sk a žalovaný riadne poskytol
dlžníkovi žalobcu peňažné plnenie v hodnote 500 000,- Sk. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.

zn.23Co/374/2013ajvprípadetzv.ekvivalentnýchúkonovmôžedôjsťkzhoršeniumožnostiuspokojenia
veriteľovej pohľadávky vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku dlžníka. V prejednávanej veci bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že nešlo o ekvivalentný právny úkon a pohľadávka žalobcu nie je
zo strany I. D. a N. D. uspokojená.
3.1 Žalovaný hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny predávajúcim. Na

podporu svojho tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny mal podľa Civilného sporového poriadku navrhnúť
dôkaz žalovaný. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku navrhoval, aby súd prostredníctvom
príslušného správcu dane predávajúcich zabezpečil ako dôkaz daňové priznanie predávajúcich k dani
z príjmu fyzických osôb za rok 2009. Nie je teda pravdivé vyjadrenie žalovaného o tom, že žalobca
nenavrhol vykonať dôkaz na otázku zaplatenia kúpnej ceny žalovaným. Dôkazné bremeno pokiaľ ide

o preukázanie skutočného zaplatenia kúpnej ceny I. X.Xa N. D. žalovaný neuniesol. Pri preukazovaní
zaplatenia kúpnej ceny zostal žalovaný pasívny, preto súd prvej inštancie nemusel jeho tvrdeniam uveriť.
3.2 Pôvodný žalobca navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený a žalovaný zaviazaný
na náhradu trov konania.

4. V reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný zopakoval argumenty z odvolania
a žalobcovi vytýkal, že obhajuje neobhájiteľný postup súdu, ktorý nerešpektoval ustanovenie § 216 C.
s. p. o viazanosti žalobným návrhom.

5. V písomnom podaní zo dňa 9. mája 2017 pôvodný žalobca zdôrazňoval len to, že žalovaný, ktorý

bol účastníkom dotknutého právneho úkonu mohol kedykoľvek počas konania súdu ozrejmiť, aká časť
kúpnej ceny pripadá na jednotlivé nehnuteľnosti dotknuté žalobou, avšak žalovaný nenavrhol ako dôkaz
výsluch predávajúcich I. D. a N. D.. V ďalšom texte ide o zhodné tvrdenia s pôvodným vyjadrením k
odvolaniu žalovaného.

6. Dňa 28. 12. 2017 oznámila spoločnosť BAWAG Leasing & Fleet s. r. o., so sídlom Sokolovská 131/86,
Karlín, 186 00 Praha 8, Česká republika, že je nástupníckou spoločnosťou pôvodného žalobcu BAWAG
Leasing & Fleet s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, Slovenská republika, ktorá zanikla k
01. 01. 2017. Ako právny nástupca zanikajúcej spoločnosti a ako generálny sukcesor vstúpila ex lege
do všetkých práv a povinností, ktorými bola viazaná zanikajúca spoločnosť. Nástupnícka spoločnosť tak

vstupuje na miesto pôvodného žalobcu aj do konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
8C/77/2009 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/135/2017.

7. O zmene žalobcu rozhodol odvolací súd právoplatným uznesením č. k. 17Co/135/2017-1202 z 1.
marca 2018.

8. Podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.9. Odvolací súd príslušný podľa § 34 C. s. p. na rozhodnutie o odvolaní žalovaného po preskúmaní
veci dospel k názoru, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov je správny a úplný, dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie nie je potrebné doplniť ani zopakovať. Prejednanie veci na odvolacom

pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem, z tohto dôvodu prejednal odvolací súd vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 C. s. p. len z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 C. s. p. viazaný a dospel k názoru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a nielen vo výroku, ale aj dôvodoch a z tohto dôvodu ho
podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s

rozhodnutím súdu prvej inštancie, preto dôvody, pre ktoré bolo potrebné vyhovieť žalobe po súde prvej
inštancie neopakuje, ale na ne poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odpovie
na žalovaným vytýkané vady konania a rozhodnutia.

10. Žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 28. 05. 2009 sa pôvodný žalobca domáhal voči
žalovanému určenia neúčinnosti časti právneho úkonu, ktorým bola kúpna zmluva uzavretá medzi

predávajúcimi N. D. a I. D. označenými rodným číslom a bydliskom a žalovaným v tomto spore. Tým
právnym úkonom bola kúpna zmluva spísaná pred notárkou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
povolilabývaláSprávakatastraKrupinadňa21.04.2009podsp.zn.V127/2009.Odporovaciažalobasa
týkala iba nehnuteľností z LV č. XXX kat. úz. S. a LV č. XXX kat. úz. S.. Žalobca zároveň žiadal výrokom
rozhodnutia určiť, že je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výkonom rozhodnutia na nehnuteľnosti

vedené na LV č. XXX, LV č. XXX pre kat. úz. S.. V tejto časti bola žaloba zamietnutá, žalobca odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, teda táto časť rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola
predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

11.Konanienasúdeprvejinštanciezačalozaúčinnostizákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok

a do nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku dňom 01. 07. 2016 neskončilo. Súd prvej
inštancie, rovnako ako odvolací súd, rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p. pri prejednaní veci
od 01. 07. 2016 postupujú podľa Civilného sporového poriadku.

12. Viazanosť žalobným návrhom bola zakotvená v § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

rovnakým spôsobom ako je to v § 216 Civilného sporového poriadku. Súd je viazaný žalobným návrhom
a tento môže prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že prekročil návrh žalobcu a tento záver vyvodzuje len z tej

skutočnosti, že vo výroku rozhodnutia za predávajúcu označil súd prvej inštancie aj vo vzťahu k LV č.
XXX kat. úz. S. N. D., hoci výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností bol iba I. D.. Názor žalovaného nie
je správny. Súd prvej inštancie neprekročil žalobný návrh a rozhodol v súlade s návrhom žalobcu. Súd
nie je viazaný doslovným znením žalobného návrhu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/274/2004 zo dňa 1. septembra 2007 povinnosťou žalobcu je iba presne a

zrozumiteľne označiť, čoho sa v konaní domáha. Súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia. Návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je viazaný. Ak súd použitím iných
výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal, neporuší
ustanovenie§155ods.1prvávetaO.s.p.aniinézákonnéustanovenie.Spoukazomnatotorozhodnutie
odvolací súd uzatvára, že označením kúpnej zmluvy v súlade s jej obsahom vytvoreným notárkou JUDr.

Želmírou Boborovou súd prvej inštancie neprekročil žalobný návrh a rozhodol v súlade s § 216 C. s.
p.. V notárskej zápisnici sú označené účastníci kúpnej zmluvy I. D. a N. D. na strane predávajúcich a
IMMO FINANZ HOLDING, spol. s r. o., so sídlom Dudince na strane kupujúceho. V ďalšom texte je
popísaný predmet prevodu nehnuteľností z LV č. XXX kat. úz. S., LV č. XXX kat. úz. S., LV č. XXX kat.
úz. S., LV č. XXX kat. úz. S., LV č. XXXX kat. úz. Y. a v bode V. notárka uviedla „predávajúci v bode

I. II. III. IV. I. D., rod. D. s manželkou N., rod. H. odpredávajú nehnuteľnosti: kat. úz. S. v LV č. XXX v
X/X, LV č. XXX v X/X, kat. úz. S. v LV č. XXX v 1/1, kat. úz. S. v LV č. XXX byt č. X spolu s podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, kat. úz. Y. v LV č. XXXX a kupujúci IMMO -
FINANZ HOLDING, spol. s r. o. v zastúpení konateľom I. D. odkupuje všetko za vzájomne dohodnutú
kúpnu cenu 45 558,16 €“, aj keď predávajúcim nehnuteľností podľa LV č.XX. Podľamohol byť len I. Xako

ich výlučný vlastník. Zhodne so žalobcom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie označil právny
úkon, ktorého časti žalobca odporuje v súlade s jeho znením v podobe notárskej zápisnice.14. Podľa § 42a ods. 1, 3 písm. c) zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“)
veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj

vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak
už bol uspokojený. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo
osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom
alebo likvidátorom.

15. Podľa § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto

úkonu prospech.

16. Súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca (pôvodný, aj jeho právny nástupca) je aktívne
legitimovaným subjektom na podanie odporovacej žaloby z dôvodu, že má voči dlžníkom I. D. a N. D.
vymáhateľnú pohľadávku priznanú súdnym rozhodnutím. Žaloba bola uplatnená včas v zákonnej lehote.

Tieto skutočnosti už žalovaný v odvolaní ani nerozporuje. Podstatou jeho odvolacej námietky je, že
prevodom nehnuteľného majetku z dlžníkov I. D. a N. D. na žalovaného nedošlo k ukráteniu veriteľa z
dôvodu, že majetok žalovaných iba zmenil podobu z nehnuteľného na peňažný a tvrdí, že nehnuteľnosti
boli odpredané za ich trhovú hodnotu.

17. Ak je zmyslom odporovateľnosti právneho úkonu ochrana veriteľa, aby nebol poškodený právnymi
úkonmi dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, podstatnou podmienkou
pre úspešné odporovanie právnemu úkonu je zistenie, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie
pohľadávky veriteľa. Odporovať možno takému úkonu dlžníka, ktorý zabraňuje veriteľovi uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku dlžníka, ktorý (majetok) by v prípade neuskutočnenia tohto úkonu mohol slúžiť

na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Súdna prax nepovažuje za ukracujúce úkony dlžníka také, pri
ktorých dochádza len k transformácii jednej formy majetku na iný, tzv. ekvivalentné právne úkony. Pri
odplatných právnych úkonoch súd posudzuje, či za prevedený majetok dostal dlžník obvyklú cenu alebo
či mu bola za tento majetok poskytnutá primeraná náhrada. Ekvivalentnosť odplaty neposudzuje súd
len podľa znenia zmluvy, ale z viacerých hľadísk. Rozhodným okamihom pre posúdenie rovnocennosti

prevodu dlžníkových vecí, práva alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť; u nehnuteľností
zapísaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľnosti (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/3775/2010 z
31. marca 2011).

18. V kúpnej zmluve V 127/2009 nebola osobitne vyjadrená cena prevádzaných nehnuteľností, ale
iba súhrnnou sumou. Pre záver, či časť právneho úkonu o prevode nehnuteľností z LV č. XXX a
LV č. XXX kat. úz. S. ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa musel súd prvej inštancie zistiť, či
za prevedený majetok dostal dlžník obvyklú cenu, či išlo o tzv. ekvivalentný právny úkon. I keď po
vypracovaní znaleckého posudku znalcom V.. V. K. obe strany vzniesli námietky proti tomuto posudku

z dôvodu, že sa znalec dopustil chyby v tom, že pri parcele registra „E“ z LV č. XXX vedenej pod č.
XXXX uviedol nesprávnu výmeru XXXX m2 namiesto správnej výmery 4410 m2, čo ovplyvnilo aj výpočet
všeobecnejhodnotyvšetkýchnehnuteľností,týmtoznaleckýmposudkombolojednoznačnepreukázané,
že hodnota všetkých nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou V 127/2009 bola aj pri chybe, ktorej
sa znalec dopustil minimálne 96 600,- € a hodnota nehnuteľností z LV č. XXX a XXX by aj s počítacou

chybou znalca mala byť minimálne 37 533,96 €. Z toho vyplýva, že hodnota ostatných nehnuteľností
prevádzaných kúpnou zmluvou podľa znalca zodpovedá rozdielu 96 600,00 € - 37 533,96 € = 59 066,04
€. Chyba, ktorej sa znalec dopustil nehrá pre záver o ekvivalentnosti právneho úkonu podstatnú rolu z
dôvodu, že sa nesprávne uvádzala výmera práve tej parcely, ktorá je žalobou o neúčinnosť právneho
úkonu napadnutá, čo znamená, že ak by znalec správne uviedol výmeru parcely č. XXXX z LV č. XXX,

jeho záver o cene nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve V 127/2009 pod bodmi 1 - 8 by sa zmenil
v neprospech tvrdenia žalovaného, teda všeobecná cena nehnuteľností pod bodom 1 - 8 by bola ešte
vyššia. Nehnuteľnosti z LV č. XXX a XXX podľa znaleckého posudku V.. K. v hodnote 37 533,96 €
predstavujú 38,86 % z celkovej všeobecnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností kúpnou zmluvou V127/2009 (37 533,96 € je 38,86 % zo sumy 96 600,- €) a z kúpnej ceny zaplatenej za všetky prevádzané
nehnuteľnostikúpnouzmluvouV127/2009preposúdenieekvivalentnostiprávnehoúkonubolopotrebné
započítať tiež len kúpnu cenu v rozsahu 38,86 % tak, ako to uvádza žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.

03. 2017 k odvolaniu žalovaného. Nebolo sporné, že kúpna cena bola dohodnutá sumou 45 558,16 €, z
čoho 38,86 % predstavuje 17 703,90 €. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že ak žalobca
odporoval iba časti kúpnej zmluvy V 127/2009, nemal súd vziať do úvahy cenu ostatných prevádzaných
nehnuteľností mimo LV č. XXX a XXX kat. úz. S. a celú kúpnu cenu 45 558,16 € mal započítať na cenu
tých nehnuteľností, prevodu ktorých žalobca odporuje, pretože by sa tým skreslil záver o ekvivalentnosti

celého právneho úkonu a tým aj odpoveď na otázku, či prevod nehnuteľností z LV č. XXX a XXX
kat. úz. S. ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/75/2011 zo dňa 01. 01. 2000 uverejneného pod R 30/2013 vyplýva,
že odporovacou žalobou možno napadnúť aj len časť právneho úkonu, ak je oddeliteľná od ostatných
častí tohto právneho úkonu.

19. Žalobca v priebehu konania spochybňoval zaplatenie kúpnej ceny žalovaným v dohodnutej výške.
Na pojednávaní dňa 01. 12. 2015 za prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného navrhol nariadiť vo veci
znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či nehnuteľnosti boli prevádzané za reálnu trhovú cenu a tiež
výsluch predávajúcich N. D. a I. D. za účelom zistenia, či kúpna cena bola predávajúcim odovzdaná,
pretože podľa žalobcu išlo o „kamuflovaný úkon“. Zástupca žalobcu žiadal, aby žalovaný predložil doklad

o tom, že kúpna cena bola vyplatená. Zástupkyňa žalovaného na tieto prednesy právneho zástupcu
žalobcu žiadnym spôsobom nezareagovala a súd nariadil len znalecké dokazovanie a dôkaz výsluchom
svedkov - predávajúcich nevykonal. Nevykonanie tohto dôkazu nemalo podľa odvolacieho súdu za
následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Pre vyhovenie žalobe bol postačujúci záver vyplývajúci
zo znaleckého posudku V.. N. K., že nehnuteľnosti z LV č. XXX a XXX kat. úz. S. neboli odpredané za

ich všeobecnú hodnotu a rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu by nemohol zvrátiť ani žalovaným
predložený dôkaz o vyplatenej kúpnej cene za nehnuteľnosti z LV č. XXX a XXX kat. úz. S., keďže kúpnu
cenu vyplatenú iba v rozsahu 38,86 % všeobecnej hodnoty nehnuteľností nie je možné považovať za
ekvivalentnú prevádzaným nehnuteľnostiam.

20. Odvolací súd nepovažuje za dôvodne uplatnený žiaden z odvolacích dôvodov žalovaným, preto
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil ako vecne správny.

21. I keď odvolací súd nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie, bez odvolania žalobcu nemohol odvolací súd zmeniť rozhodnutie

prvoinštančného súdu o trovách konania z dôvodu, že článok 16 ods. 3 Civilného sporového poriadku
nedovoľuje v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní rozhodnúť nepriaznivejšie pre stranu,
ktorá opravný prostriedok uplatnila a potvrdil rozsudok okresného súdu aj v závislom výroku o trovách
konania (§ 379 písm. a/ C. s. p.).

22. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p . v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p., z tohto dôvodu lehota na
plnenie začne plynúť žalovanému až po právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).