Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203706
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515203706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: U. Č., A. A. Č. XXX, XXX XX Č.,
T.: XXXXXXXX, právne zastúpený JUDr. Martina Tekeliová, advokátkou AK so sídlom 053 06 Bijacovce
180,protižalovanému:SOFERs.r.o.,sosídlomTovárenská1465/7,06401StaráĽubovňa,IČO:44372
078,právnezastúpenýJUDr.StanislavLampart,advokátAK,sosídlom06401StaráĽubovňa,Námestie
sv. Mikuláša 29, o zaplatenie 1.123,20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 3Cb/152/2015-109 zo dňa 2.3.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému p r i z n á v a nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu
žalobcu o zaplatenie 1.123,20 eur s prísl. a súčasne vyslovil, že a žalovaný má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, žalobca si na základe e-mailovej objednávky zo dňa
14.3.2015 objednal, okrem iného, u žalovaného kompletný prístrešok s povrchovými úpravami aj s

montážou na základe predchádzajúceho telefonického rozhovoru s konečnou cenou 5.600,- eur bez
DPH, pričom pri objednaní tohto diela bol stanovený termín dodania do konca apríla. Následným
e-mailom zo dňa 17.3.2015 bolo dohodnuté medzi stranami sporu posunutie termínu dodávky do
15.5.2015, v krajnom prípade do 30.5.2015, pričom žalobca za tým účelom aj zaslal zálohu žalovanému
vo výške 3.360,- eur. Dňa 24.5.2015 starosta obce oznámil konateľovi žalovaného, že už nemá záujem
na splnení tohto diela, a že od zmluvy odstupuje, čo sa napokon aj stalo a vyhotovenie tohto diela
si zabezpečil u iného dodávateľa. Žalovaný už v čase, keď mu žalobca oznámil, že nemá záujem

o realizáciu, mal objednané dielo rozpracované, tak z poskytnutej zálohy odpočítal čiastku, ktorá
mala pokryť dovtedy vzniknuté náklady, a to materiálové a technickú prípravu, čo celkom predstavuje
žalovanú sumu a zvyšok poskytnutej zálohy žalobcovi vrátil. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu
je neopodstatnený, nedôvodný, nijakým spôsobom nepreukázaný a vzhľadom na množstvo rozporov
v jeho tvrdeniach a predložených listinných dôkazoch dospel k názoru, že nároku žalobcu nie je
možné vyhovieť a stotožnil sa s argumentmi a dôkazmi žalovanej strany, že časť zálohy, ktorú nevrátil
žalobcovi, zodpovedá výške jeho nákladov, ktoré mu vznikli. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že

postup žalobcu, ktorým sa rozhodol počas platnosti zmluvy o dielo so žalovaným, dielo zrealizovať
iným dodávateľom, nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom ustanovení Obchodného zákonníka. Preto
na strane žalobcu neexistovali žiadne právne relevantné dôvody v zmysle ustanovení § 344 a nasl.
Obchodného zákonníka na odstúpenie od zmluvy ako sankčného postihu voči žalovanému. Žalobca jepreto povinný uhradiť žalovanému škodu, ktorá mu vznikla. Tá predstavuje jednak náklady spojené s
technickou prípravou predmetu diela, teda s písomnou dokumentáciou tak, ako ju žalovaný podrobne
špecifikoval vo svojich vyjadreniach, ako aj listinnými dôkazmi, ale aj materiálovou prípravou, teda kúpou

materiálu, dovozom, zváraním a podobne. Tieto náklady žalovaného súd považoval za dostatočne
preukázané, hodnoverné a nemohol súhlasiť s výhradou žalujúcej strany, že tieto mohol žalovaný použiť
pre tretí subjekt, pretože v skutočnosti išlo špeciálnu osobitnú objednávku, ktorá zrejme by po technickej
stránke nevyhovovala nikomu inému, okrem žalobcu. Nešlo o bežný predmet kúpy a predaja.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a
2 CSP a priznal ich plnú náhradu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Uviedol, že po takto ustálenom
skutkovom a právnom stave má žalobca za to, že relevantnou otázkou, s ktorou sa mal prvostupňový
súd vysporiadať, bolo, či žalovaným zadržaná a žalobcom žalovaná suma 1.123,20 eur s DPH

predstavuje skutočne reálne náklady, ktoré z titulu náhrady škody žalovanému vznikli, a to z dôvodu, že
žalobca vyčerpávajúcim spôsobom na pojednávaní dňa 19.10.2017 objasnil, z akých dôvodov považuje
žalovaným predloženú špecifikáciu nákladov, za jednostrannú a neobjektívnu. Uviedol, že nie je mu
zrejmé, čo viedlo prvostupňový súd ku konštatovaniu, že náklady žalovaného považuje za hodnoverne
preukázané. Taktiež poukázal, že na základe akej právnej skutočnosti zakladá prvostupňový súd

ukončenie záväzkového právneho vzťahu medzi stranami sporu, a teda právny titul žalovaného na
náhradu škody, s čím sa súd nevyporiadal.

5. Mal za to, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný čo do dôvodov, čím sa zakladá
jeho arbitrárnosť a formalizmus. Taktiež nesúhlasil s náhradou trov konania, pretože prvostupňový súd

malzhodnotiť,čijevprípadezamietnutiažalobyspravodlivépožadovaťodžalobcunáhradutrovkonania
vo výške 100 % v prospech žalovaného. Žiadal preto, aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací,
rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje

za správny, zákonný a hlavne spravodlivý, pretože súd riadne a bez akýchkoľvek pochybností zistil
skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a zákonne aj
rozhodol. Naproti tomu odvolanie žalobcu je neopodstatnené a v ničom nevyvracia rozhodnutie súdu.
Odvolanie neobsahuje žiaden objektívny skutkový, ani právny argument, ktorý by rozsudok akokoľvek
objektívne spochybnil. Sám v konaní neuviedol žiadny relevantný dôkaz. Uviedol, že žalovaný v konaní

viackrát právne odôvodnil podstatu svojej pohľadávky, ktorú uplatnil voči žalobe. Uviedol taktiež, že jeho
vyúčtovanie bolo presné, s uvedením jednotlivých položiek a ich kvantifikáciou, i cenou. Žalobca sa
snaží za každú cenu toto vyúčtovanie spochybniť, ale svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Žiadal preto,
aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa potvrdil ako
správny a zákonný a žalovanému priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.

7. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného je procesným
úkonom, ktorý neobsahuje žiadne nové právne konštatovanie, ani nové skutkové tvrdenia. Uviedol, že
žalobca navrhol v priebehu prvostupňového konania mimosúdne vyriešenie veci, ktoré by spravodlivo
rozdelilo mieru zodpovednosti na obe strany sporu. Navyše aj v tomto štádiu konania, resp. po vrátení

veci súdu prvej inštancie, je žalobca ochotný pristúpiť na mimosúdne zmierne vybavenie veci. Opätovne
poukázal, že nie je mu vôbec jasné, na základe akej hodnotiacej úvahy prvostupňový súd náklady
žalovaného považoval za dostatočne preukázané a hodnoverné.

8. K uvedenému vyjadreniu sa taktiež vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na všetky doterajšie písomné

podania a vyjadrenia v konaní. Má za to, že všetky skutočné náklady riadne preukázal a aj tieto náklady
aj reálne žalovanému vznikli. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým

v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovanýchúkonovpredodňomúčinnostitohtozákona, posudzovaťajvsúvislostisprávnouúpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti

s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

14. Odvolací súd ďalej poukazuje, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného
procesu, aby súd vedel spor riadne prejednať, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov
významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní CSP sa zákonodarca odchýlil od ustanovení

o dokazovaní v zmysle § 79 O.s.p., a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo
predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa potom rozumie,
že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí
dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v
akommuhovykresliastranysporusvojimitvrdeniamiasúvisiacimidôkazmi.Dôrazsavedienaprocesnú

diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu.

15. V predmetnom prípade preto platí princíp formálnej pravdy. Priorizuje sa procesná aktivita sporových
strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na

preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia
a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s
protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania preto súd vychádzal z uvedených
ustanovení CSP.

16. Taktiež, čo sa týka odôvodnenia súdneho rozhodnutia, odvolací súd poukazuje, že toto má podať
jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne i skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom
ochrany, t. j. uplatnení nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných stranou sporu. Preto aj odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Presvedčivé a správne vyhodnotenie
dôkazov, aj náležité odôvodnenie rozhodnutia zabezpečujú vylúčenie ľubovôle súdu pri rozhodovaní.
Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Taktiež sa nevyžaduje, aby na každý
argument strany sporu, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

17. Aj v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, jedným z kľúčových princípov
spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje článok 6 ods. 1 Dohovoru a článok 46 ods. 1 Ústavy
SR, je aj právo na náležité súdne odôvodnenie rozhodnutia, pretože jeho obsahom je právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dávaodpovedenavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany.Princíp
spravodlivosti pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody.
Potrebanáležiteodôvodniťsúdnerozhodnutiejedanátiežvoverejnomzáujme,pretožejednouzozáruk,

že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a neprehľadný, je, že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné
verejnosťou.

18. Odvolací súd ďalej poukazuje, že Obchodný zákonník upravuje právo odstúpiť od zmluvy o dielo
pre niektoré prípady za vymedzených podmienok, vždy na základe určitej právnej skutočnosti, ktorá

nastala po vzniku záväzku. V tomto zmysle Obchodný zákonník upravuje odstúpenie od zmluvy nielen
pre prípad omeškania dlžníka s riadnym a včasným plnením jeho záväzku, ale aj pre prípad vád tovaru
alebo vád diela, ktorého dodaním je zmluva porušená podstatným spôsobom, prípadne nepodstatným
spôsobom za iných podmienok uvedených v ustanovení § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka.

19. V danom prípade však o takýto prípad neide, pretože pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu,

neboli dané zmluvné, ani zákonné podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade ide
o majetkové vyrovnanie medzi stranami sporu pri vzniku záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti
plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením. Je preto potrebné sa riadiť
všeobecným ustanovením § 351 Obchodného zákonníka (v spojení s § 354 Obchodného zákonníka).
To platí aj pre poskytnutú zálohu za cenu diela.

20.Základnýmprávnymnásledkomodstúpeniaodzmluvy,jezánikvšetkýchprávapovinnostízozmluvy,
ak v tomto (§ 351 Obchodného zákonníka), alebo iných ustanoveniach, nie je uvedené inak. Odstúpenie
od zmluvy, v tomto prípade nedôvodné, sa nedotýka práv na náhradu škody, ktorá vznikla porušením
zmluvných povinností. Každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením

prijala. Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, a preto na
vyporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia (§ 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka). V zmysle uvedeného žalobca nepostupoval, a preto jeho nároku nebolo
možné vyhovieť. Je potrebné taktiež uviesť, že v konaní bolo povinnosťou žalobcu výšku svojho nároku,
ktorý požaduje, aj zdôvodniť, a teda dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, nie na žalovanom. Žalobca

však takýto dôkaz súdu nepredložil.

21. Odvolací súd preto poukazuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu,
vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie
odôvodnil. Odôvodnenie tohto rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne,

obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené. Súd prvej inštancie na
podklade vykonaného dokazovania tak dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj
správne právne posúdil.

22. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní

dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového, i právneho stavu.

23. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou náhrady trov konania. Poukazuje na ustanovenia § 255 ods.
1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V

tomto ustanovení CSP je premietnutá zásada úspechu vo veci, charakteristická pre sporové konanie,
ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania,
ktoré úspešnej strane vznikli. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca úspech nemal, a preto je
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomto smere správne.

24. Aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, a preto súd mu v zmysle ustanovení § 396 ods. 1
CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP, priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).