Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/343/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213188
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114213188.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: N.
T., nar. XX.X.R., trvale bytom S. XXXX, N., právne zastúpená JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom,
so sídlom W. ulica X, N., proti žalovaným: 1/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XX, N., 2/ Q.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XX, N., obidvaja právne zastúpení JUDr. Michalom Kováčom,
advokátom so sídlom X. X, N., o určenie hranice medzi parcelami a vydanie časti nehnuteľností, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/119/2014-406 zo dňa 20. 04. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaným v rade 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu
(100%).

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobkyne zamietol. Navrhovateľka sa svojím návrhom
domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že hranica medzi parcelou KN č. 5589/27 patriacou
navrhovateľke a KN č. 5589/28 patriacou odporcom v katastrálnom území N., vedie bodmi C a D
uvedenými na vytyčovacom náčrte č. 80 vypracovaného Ing. O. dňa 8.8.2000 a odporcovia sú povinní

vydať navrhovateľke plochu označenú bodmi A, B, C a D na tomto náčrte. Svoj návrh odôvodňovala tým,
žejevýlučnouvlastníčkouparcelyKNč.5589/27zastavanáplochaovýmere580m2,ktoránehnuteľnosť
je vedená na Okresnom úrade Žilina, odbore katastrálnom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. N..
Vlastníkmi susedného pozemku parcely č. KN 5589/28 sú odporcovia, ktorí zabrali a privlastnili si časť
jej pozemku, ktorý im nepatrí. Poukazovala na to, že túto skutočnosť potvrdil Ing. P. O., autorizovaný
geodet a kartograf vo vytyčovacom náčrte hranice medzi uvedenými pozemkami. Odporcovia zaberajú
z parcely navrhovateľky po celej dĺžke v rozsahu od 0,15 m do 0,30 metrov, takže jej celkom zabrali okolo

7m2. Pretože sa chcela s odporcami dohodnúť, bol prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 2.4.2001
a dňa 11.4.2001 vykonaný pokus o zmier, ktorý však bol bezúspešný. Navrhovateľka poukazovala na to,
že predmetným návrhom sa dožaduje ochrany svojho vlastníckeho práva, teda určenia hranice medzi
parcelami a vydania plôch, ktoré jej odporcovia zabrali. Svoj naliehavý právny záujem preukazovala
najmä tým, že je potrebné zosúladiť faktický stav so stavom právnym a na uvedenom pozemku ide
stavať rodinný dom. Aplikujúc ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., § 126 ods. 1, § 129 ods.1, § 130 ods.
1, § 134 ods. 1 a § 872 ods. 1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka okresný súd žalobu zamietol. Žalovaní

počasceléhokonaniavrámcisvojejobranyzotrvalinavznesenejnámietkevydržaniavlastníckehopráva
spornej časti nehnuteľnosti, ktorú odvodzovali od nadobúdacieho titulu a to Dohody o zriadení osobného
užívania pozemku zo dňa 25.9.1981, kde pre plynutie vydržacej doby si uplatnili podľa § 872 ods. 6
OZ aj čas, po ktorý ich právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohtozákona s poukazom, že právnym predchodcom žalovaných bol štát a teda lehota 10 rokov nepretržitej
a dobromyseľnej držby je u žalovaných splnená. Súd pri posudzovaní splnenia podmienok stanovených
zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, vychádzal z právneho názoru vysloveného

Najvyšším súdom SR uznesení z 29. 04. 2014 sp. zn. 7MCdo 7/2012, ktorým právnym názorom
bol viazaný a podľa ktorého, ak držiteľ pozemku tento užíval pred 1. januárom 1992 domnievajúc
sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 1. januára 1992
domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku (transformácia práva ex lege), potom sa držba pozemku
pred 1. januárom 1992 započíta do doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred

1. januárom 1992 napĺňa pojem „oprávnená držba“ definovaný v citovanom § 130 ods. t Občianskeho
zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu „právo patrí“. Ak je totiž držba pozemku podľa tohto
ustanoveniaoprávnená,nemožnojucharakterizovaťako„neoprávnenú“preúčelyvydržaniapodľa§134
Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ustanovenie citovaného § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka
výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva
osobného užívania. Je pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho

predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú
držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac si môže započítať vlastnú
oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1. januárom 1992. žalovaným bol
rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru zo dňa 17.8.1981 pridelený do osobného užívania
pozemok - parcela č. 5589/28 EN, kat. územie N. na výstavbu rodinného domu v radovej zástavbe, ku

ktorému uzavreli 23.9. 1981 s bývalým Mestským národným výborom - finančný odbor - Žilina dohodu
o zriadení práva osobného užívania pozemku. Mestský národný výbor v Žiline vydal žalovaným 24. 6.
1985 pod č. ÚP 893/C-3307/85 stavebné povolenie na stavbu radového jednopodlažného rodinného
domu na pozemku - parcela č. 5589/28 Žilina s tým, že stavba bude umiestnená podľa situácie osadenia,
ktorá tvorí súčasť projektovej dokumentácii. Od tohto dňa žalovaní, podľa ich tvrdenia, užívali aj spornú

časť pozemku a začali realizovať stavbu radového rodinného domu ( kolaudovaného v roku 1994), čo
predchádzajúci vlastník susedného pozemku (U. O., ktorý ho na základe kúpnej zmluvy uzavretej v
roku 2000 predal žalobkyni) nenamietal a počas celého obdobia kedy pozemok vlastnil nemal žiadne
námietky, že by žalovaní rušili jeho vlastníctvo a zasahovali do jeho pozemku. Žalovaní sa ujali na
základe dohody o zriadení osobného užívania pozemku a následne vydaného stavebného povolenia

držby pozemku o väčšej výmere, než ktorý im bol pridelený, nešlo však o podstatné prekročenie výmery
pozemku (9m2), ktoré by im pri zachovaní obvyklej opatrnosti muselo byť zrejmé, alebo im zrejmé
byť mohlo, a ktoré by spôsobovalo pochybnosti o ich práve držby. Keďže žalovaní užívali spornú časť
pozemku - vstúpili do jeho reálnej držby - dňom 24. júna 1985 (kedy im bolo vydané stavebné povolenie
na stavbu rodinného domu) t. j. pred 1. januárom 1992, mohli sa domnievať, že im (aj) k tomuto pozemku

vzniklo právo osobného užívania, teda išlo o „oprávnenú držbu“. Žalovaní sporný pozemok užívali aj po
1. januári 1992, keď sa mohli domnievať (mohli byť v dobrej viere), že sú jeho vlastníkmi (na základe
transformácie práva osobného užívania). Teda v prípade, ak žalovaní spornú časť pozemku užívali od
1.1.1992 v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi a do 1. 1 1992 v dobrej viere, že im (aj k nemu) vzniklo
právo osobného užívania, treba do desaťročnej vydržacej doby započítať aj jeho držbu pred 1. januárom

1992. Žalovaní spornú časť nehnuteľnosti užívali v dobrej viere, že im „právo patrí“ a to do 1. januára
1992 právo osobného užívania a po 1. januári 1992 právo vlastnícke. Desaťročná vydržacia doba počas
ktorej žalovaní neboli nikým rušení uplynula po 1. januári 1992 - 24. júna 1995 a k uvedenému dátumu
žalovaní nadobudli vlastnícke právo k spornej časti vydržaním, nakoľko boli splnené všetky zákonom
stanovené podmienky - 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý

predmet vydržania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní uviedla, že
s vydaným rozsudkom nesúhlasí a pokladá ho za predčasne vydaný, riadne neodôvodnený a

protizákonný. Z rozhodnutia súdu a jeho odôvodnenia nie je možné reálne vôbec zistiť, prečo súd uviedol
vstup žalovaných do reálnej držby časti pozemku, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, práve k
dátumu 24. 06. 1985. Žalobkyňa namietala, že žalovaní v danej veci ani nemohli predmetný pozemok
platne vydržať, nakoľko nebola splnená základná podmienka vydržania a tou je držba veci - oprávnená
držba. Zdôraznila, že v prípade žalovaných sa do 31. 12. 1991 jednalo výlučne o osobné užívanie

pozemku. Žalovaní nadobudli vlastníctvo k predmetnému pozemku až po účinnosti novely Občianskeho
zákonníka, kedy sa osobné užívanie zmenilo na vlastníctvo pozemku. Žalovaní však nemohli vydržať
vlastnícke právo k pozemku, resp. jeho časti ani v dobe od 1. 1. 1992, nakoľko nesplnili zákonom
stanovenú 10 ročnú vydržaciu dobu, nakoľko dobrú vieru, že im časť pozemku patrí stratili v roku 2000,2001, kedy obdržali výzvy právneho zástupcu žalobkyne a neskôr 10. 05. 2001, kedy začalo predmetné
súdne konanie. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom súdu, keď na prejednávaný prípad aplikoval ust. §
872 ods. 6 OZ, nakoľko vlastníkom pozemku bol do 31. 12. 1991 výlučne štát, nikto iný a žalovaní do

dnešného dňa nepredložili relevantný doklad o tom, že by mali byť právni nástupcovia po štáte, resp.
že štát bol ich právny predchodca, aby im mohla byť započítaná aj vydržacia doba pred 1. 1. 1992.
Žalobkyňa sa nestotožnila ani s názorom dovolacieho súdu v jeho rozhodnutí z 29. 04. 2014 sp. zn.
7MCdo 7/2012, ktorým boli zrušené rozsudky Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C 232/2001 a Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co 55/2011, nakoľko dovolací súd použil odkaz iba na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo 80/2001, ktorý rozsudok na daný prípad nemožno vôbec aplikovať, pretože sa týka
úplne inej právnej problematiky, poukazovanie na toto rozhodnutie je právne irelevantné, zavádzajúce,
tendenčnéavykazujúceznakyprispôsobovaniaamanipuláciesprávnounormou.Nakoniecspoukazom
na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu a stanovisko kolégia NS SR namietala v prejednávanej
veci prípustnosť podania mimoriadneho dovolania, o ktorom rozhodol NS SR rozhodnutím z 29. 04.
2014sp.zn.7MCdo7/2012.Nazáverpodanéhoodvolaniauviedla,ženemožnovôbechovoriťovydržaní

vlastníckeho práva k spornej časti pozemku, pretože vlastníctvo k predmetnému pozemku už bolo raz
zákonom priznané nielen žalovaným (ale aj právnemu predchodcovi žalobkyne) novelou OZ podľa §
872 ods. 1 a 4 ku dňu 1. 1. 1992, kedy sa právo osobného užívania pozemkov zmenilo na vlastníctvo
fyzickej osoby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnila

trovy odvolacieho konania vo výške 174,08 eur.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v rade 1/ a 2/, pričom k jednotlivým námietkam
zo strany žalobkyne uviedli nasledovné skutočnosti. V priebehu súdneho sporu nebolo medzi stranami
nikdy sporným, že žalovaní spornú časť pozemku na hranici fakticky užívali najneskôr počnúc

dňom vydania Stavebného povolenia č.j. ÚP 893/C-3307/85 zo dňa 24. 096. 1985k dátumu vydania
stavebného povolenia už boli reálne v teréne na základe územného rozhodnutia vykopané základy
rodinného domu a oplotenia tak, ako sa tam nachádzajú dodnes a tým bola vlastne určená hranica
medzi pozemkami. Túto hranicu od počiatku rešpektoval bývalý vlastník pozemku č. 5589/27 p.
O., ktorý žalovaných v držbe spornej časti žiadnym spôsobom nerušil a nemal voči takto určenej

hranici pozemkov nikdy žiadne námietky. Pokiaľ ide o námietku vydržania sporného pozemku, žalovaní
poukazujú na právny názor v uznesení NS SR 7 MCdo 7/20152 zo dňa 29. 01. 2014, ktorým bol
predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Žilina i Krajského súdu v Žiline zrušený, pričom prvostupňový
ako aj odvolací súd sú jeho právnym názorom viazaní. Žalovaní pri podaní podnetu generálnemu
prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania postupovali v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej

úpravy, podľa ktorej nebolo možné napadnúť dovolaním potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Vo veci šlo len a výlučne o nesprávne právne posúdenie
veci okresným a krajským súdom, preto jediným do úvahy prichádzajúcim mimoriadnym opravným
prostriedkom ako potenciálne a účinne zvrátiť právoplatné rozsudky prvostupňového a odvolacieho
súdu bolo obrátiť sa s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania na generálneho prokurátora.

Žalovaní námietke žalobkyne o duplicitnom priznaní vlastníckeho práva nerozumejú a to z dôvodu, že
zákonná transformácia z práva osobného užívania pozemku na vlastnícke právo sa týka pozemku č.
5589/28, ktorý bol žalovaným pridelený do osobného užívania v roku 1981, vydržanie ako originárny
titul nadobudnutia vlastníctva sa v prípade žalovaných vzťahuje len na spornú časť pozemku na hranici
s pozemkom navrhovateľky č. 5589/27 o celkovej výmere 9 m2. Nejde teda o duplicitu právnych titulov

vlastníckeho práva, nakoľko oba tituly - ex lege zmena na vlastnícke právo a vydržanie sa vzťahujú k
rôznym pozemkom a teda k dvom rôznym nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a najmä
s poukazom na to, že odvolací súd je v tomto konaní v merite veci viazaný právnym názorom NS SR
vysloveným v uznesení NS SR sp. zn. 7MCdo 7/2012 z 29. 01. 2014, žalovaní navrhli odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu Žilina č.k. 8C/119/2014-406 z 20. 04. 2016 ako vecne správny

potvrdil. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania vo výške 74,58 eur.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných zaslala repliku. Opakovane namietla vydržanie spornej časti
pozemku a trvala na duplicite právnych titulov vlastníckeho práva. Zároveň si uplatnila ďalšie trovy
odvolacieho konania vo výške 74,58 eur.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ dupliku nezaslali.6. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a

doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň

v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom podrobne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi
skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

12. Úvahyokresnéhosúduvprejednávanejvecineboliľubovoľné,alevychádzalizdostatočnezisteného
skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré dokazovaním boli zistené. Okresný súd v
prejednávanej veci teda na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP a správne vo veci

rozhodol.

13. Vo vzťahu k námietka žalobkyne o začiatku reálnej držby časti pozemku, ktorá je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne zo strany žalovaných a to k dátumu 24. 06. 1985 sa odvolací súd stotožnil so
súdom prvej inštancie z dôvodu, že až na základe stavebného povolenia bývalým Mestským národným

výboromvŽilineč.ÚP893/C-3307/85 došlokvýstavberodinnéhodomu,atedakumiestneniurodinného
domu a prislúchajúceho oplotenia podľa situácie osadenia (súčasť projektovej dokumentácie) a teda aj
k reálnemu zabratiu a užívaniu spornej časti pozemku žalovanými v rade 1/ a 2/.

14. V otázke platného vydržania spornej časti pozemku odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa

vychádzal z uznesenia NS SR č.k. 7MCdo 7/2012-327 z 29. 01. 2014, rešpektujúc právny názor
dovolaciehosúdu,ktorýjepreokresnýakoajodvolacísúdvprejednávanejvecizáväzný.Pritomdovolací
súd a v intenciách ním vysloveného právneho názoru súd prvej inštancie jednoznačne posúdil obdobie
pred 1. 1. 1992, kedy žalovaným patrilo právo osobného užívania ako obdobie oprávnenej držby, ktorés poukazom na ust. § 872 ods. 6 OZ možno započítať pre účely vydržania do 10-ročnej zákonom
požadovanej lehoty.

15. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaným v rade 1/ a 2/ bol rozhodnutím bývalého
Okresného národného výboru v Žiline č. Fin 876/1981-72/3 zo 17. 08. 1981 pridelený bezodplatne do
osobného užívania pozemok - parcela č. 5589/28 EN na výstavbu rodinného domu v radovej zástavbe,
na ktorom na základe stavebného povolenia, vydaného bývalým Mestským národným výborom v Žiline
č. ÚP 893/C-3307/85 postavili žalovaní v rade 1/ a 2/ rodinný dom, pričom pri samotnej realizácii stavby

a prislúchajúceho oplotenia došlo aj k reálnemu zabratiu a užívaniu spornej časti pozemku žalobkyne.
KeďžeužívanieENparcelyč.5589/28vdanomrozsahuodzačiatkustavebnýchprácprávnypredchodca
žalobkyne nenamietal, žalovaní ju užívali v dobrej viere, že sa jedná výlučne o EN parcelu č. 5589/28
vo výmere ako im bola pridelená pre výstavbu rodinného domu.

16. K otázke charakteru oprávnenej držby pri práve osobného užívania pozemku odvolací súd dodáva.

Občiansky zákonník v znení pred novelou č. 509/1991 Zb. pojem „vecné právo“ nepoužíval. Napriek
tomu je nesporné, že právo osobného užívania pozemku § 198 a nasl. OZ v znení pred novelou č.
509/1991 Zb. malo charakter vecného práva. To vyplýva z jeho časovej neobmedzenosti, z toho že
prechádzalo na dedičov a nemohlo byť jednostranne vypovedané. Právo osobného užívania pozemku
bolo právom pripúšťajúcim trvalý výkon. Na základe toho i súdna prax vyvodila, že právo osobného

užívania pozemku bolo spôsobilým predmetom držby práva a vzhľadom na to, že oprávnený držiteľ
práva osobného užívania pozemku mal k 1. 1. 1992 rovnaké práva ako osobný užívateľ pozemku, stal
sa aj oprávnený držiteľ práva osobného užívania v dôsledku transformácie tohto práva jeho vlastníkom
(Rc 72/2006).

17. Odvolaciemu súdu je známe stanovisko pléna Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn.
PLz. ÚS 3/2015, ako aj spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015,
uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 pod č. 93 k otázke prípustnosti mimoriadneho
dovolania, no v prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že tu rozhodoval dovolací súd,

ktorého rozhodnutie je vzhľadom na výsledok dovolacieho konania pre súdy nižšieho stupňa, t.j. tak
pre okresný súd ako aj súd odvolací záväzné. Odvolaciemu súdu ako súdu nižšej inštancie neprináleží
právomoc s poukazom na existujúce zjednocujúce stanoviská vyhodnocovať prípustnosť podaného
mimoriadneho dovolania, ktorá otázka bola navyše posúdená priamo dovolacím súdom, či posudzovať
zákonnosť rozhodnutia dovolacieho súdu v prejednávanej veci.

18. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o duplicitnom priznaní vlastníckeho práva k spornej časti pozemku,
sa odvolací súd s názorom žalobkyne nemohol stotožniť práve s ohľadom na predmet a charakter
prebiehajúceho sporového konania, keďže spor sa týka časti nehnuteľnosti, ktorá v skutočnosti nebola
žalovaným pridelená do osobného užívania a teda zákonnou transformáciou ju nemohli nadobudnúť

do vlastníctva, ale titulom nadobudnutia do vlastníctva bolo práve samotné vydržanie.

19. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)