Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010493
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116010493.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného F. F., pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28.2.2017, č.k. 15T/10/2016, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 5.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného F. F., nar.
XX.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F. F. uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171

ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) s poukazom
na § 135 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 07.06.2015 v čase asi o 11:20 hod. v meste Trnava na ulici Bočná pri sebe v textilnom
puzdre červeno-čiernej farby s nápisom „yenkee“ prechovával plastovú injekčnú striekačku s obsahom
kryštalického materiálu o hmotnosti 206 mg s priemernou koncentráciou 71,4% hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúci 147 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 2 obvykle

jednorazové dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený v Prílohe č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok.

Za to súd obžalovanému podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Taktiežboluloženýpodľa§60ods.1,písm.a)Trestnéhozákonauloženýtrestprepadnutiaveciuvedenej
v rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor aj obžalovaný. Prokurátor

v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom z
dôvodu nesprávneho vyhodnotenia rozsahu trestného činu, právnej kvalifikácie skutku a v nadväznosti
na to aj z dôvodu uloženia nezákonného trestu. Napriek tomu, že podľa skutku uvedeného v obžalobe
obžalovaný prechovával minimálne 4 obvyklé jednorazové dávky drogy, súd prvého stupňa vyhodnotil,
že obžalovaný prechovával minimálne 2 obvyklé jednorazové dávky drogy, nakoľko podľa prevládajúcej
súdnej praxe je pojem „obvykle jednorazová dávka“ pojem právny a nie medicínsky. Rozumie sa ním

dávka, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný
priemer. Zo správy Národného monitorovacieho centra pre drogy za roky 2006-2008 možno vyvodiť, žeza jednu dávku metamfetamínu sa považuje dávka na úrovni 100 mg až 200 mg. Podobne tak uvádza
správa českého Národného monitorovacieho strediska pred drogy a drogové závislosti (2003-2006)
uvádza, že obvyklá dávka metamfetamínu je 100 mg. Súd tiež poukázal na rozhodovaciu činnosť

Krajského súdu v Bratislave a na rozhodovaciu činnosť súdov Českej republiky. Následne vyvodil pri
celkovej hmotnosti prechovávanej psychotropnej látky 206 mg, že ide o dve obvykle jednorazové dávky
drogy, pričom nepovažoval za rozhodujúce, že v zaistenej látke bola priemerná koncentrácia 71,4 %
hmotnostných metamfetamínu, teda 147 mg absolútneho metamfetamínu, pretože užívateľa drogy si
túto zabezpečuje v hmotnosti, ktorú považuje za dostatočnú a nemá objektívnu možnosť preveriť, aká

je skutočná koncentrácia účinnej látky v celkovom množstve.
Prokurátor sa s takýmto názorom nestotožnil. Súhlasí s tým, že pojem obvykle jednorazová dávka je
pojmom právnym a znalecké posudky KEÚ PZ sú podkladom na riešenie odbornej otázky len v tom, aký
materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je omamnou resp. psychotropnou
látkou a či množstvo účinnej látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta. Trestnoprávne
kolégium NS SR v judikáte 87/2015 vymedzilo pojem obvykle jednorazová dávka tak, že sa ním rozumie

dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom
použití a takto vyjadruje konzumný priemer. V rámci okresov Trnava a Hlohovec je pritom bežný
záchyt jednej dávky metamfetamínu, ktorej celková hmotnosť je pod 100 mg, avšak obsah účinnej látky
obsiahnutý v takejto jednej dávke je dostačujúci pre potreby užívateľov a je schopný ovplyvniť psychiku
užívateľov.

Právny poriadok SR neustanovuje dolnú - minimálnu hranicu obvykle jednorazovej dávky. Nie je tak
konkretizované minimálne množstvo takejto dávky. Ak by bolo vôľou zákonodarcu určiť všeobecne
platnú jednorazovú dávku na použitie, potom by toto množstvo neurčoval výkladovým pravidlom, ale
jednoznačne by určil množstvo takejto dávky. Dolná hranica obvykle jednorazovej dávky sa určuje
výlučne výkladovo a v každej trestnej veci individuálne. Časť súdnej prace vychádza z toho, že

obvykle jednorazovú dávku je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaistenej drogy. Druhá
časť súdnej praxe, napr. Krajský súd v Nitre v konkrétnej trestnej veci sp.zn. 4To/99/2015 si osvojil
právny názor súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal výlučne z kritéria hmotnostného. Úvahy súdu
prvého stupňa o obvykle jednorazovej dávke a o tom, že hmotnostné kritérium predstavuje hranicu
trestnej zodpovednosti, nemajú oporu ani v zákonom určenej definícii obvykle jednorazovej dávky na

použitie v § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ale ani v rozhodovacej činnosti NS SR. Pokiaľ
nie je obvykle jednorazová dávka presne kvantifikovaná v číselnom vyjadrení a uvedená v zákonnom
znení, nie je možné určiť obvykle jednorazovú dávku výlučne podľa jedného z kritérií používaných
na jej určenie ( aj keď použitie objemového kvantifikačného kritéria vo väčšine prípadov vyznieva pre
obvinených priaznivejšie. Významné kritérium predstavuje množstvo účinnej látky v zaistenej omamnej

alebo psychotropnej látke. Toto má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona.
Je potrebné vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípadu, druh a účinnosť látky, či a v akej intenzite je
zistené množstvo látky v konkrétnom prípade spôsobilé po použití ovplyvniť psychiku človeka, jeho
ovládacie schopnosti. Koncentrácia účinnej látky je rozhodujúcim faktorom určujúcim nielen intenzitu
intoxikácie a tým aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdravia. Hmotnostnú

hranicu pojmu obvykle jednorazová dávka nemožno stanoviť striktne, nakoľko nemožno prehliadnuť
jej prepojenosť na zistenie účinnej látky, pričom aj množstvo metamfetamínu menšie ako 100 mg s
dostatočným množstvom účinnej látky môže spĺňať a aj spĺňa definíciu podľa § 135 ods. 1 Trestného
zákona.
ZoznaleckéhoposudkuvkonkrétnomprípadeobžalovanéhoF.jezistiteľné,ževydanáplastováinjekčná

striekačka obsahovala 206 mg metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s priemernou koncentráciou
účinnej látky metamfetamínu 71,4% hmotnostných obsahujúce 147 mg absolútneho metamfetamínu či
považuje KEÚ PZ za minimálne 4 obvykle jednorazové dávky drogy. Uvedenú striekačku si obžalovaný
zadovážil pre svoju potrebu a hoci pravdepodobne nemal presnú informáciu o množstve účinnej látky
obsiahnutej v injekčnej striekačke, bol uzrozumený s tým, že množstvo účinnej látky v takto zadováženej

látke mohlo dosahovať aj 4 obvykle jednorazové dávky drogy. S poukazom na to sa dopustil konania
kladeného mu obžalobou za vinu a toto konanie nepĺň všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona.
Prokurátor dodal, že česká judikatúra nie je v celom rozsahu použiteľná v podmienkach SR, nakoľko
trestný zákon ČR upravuje trestný čin prechovávanie omamnej a psychotropnej látky a jedu, ktorý

však predpokladá vyvodenie trestnej zodpovednosti za neoprávnené prechovávanie pre vlastnú
potrebu omamnej alebo psychotropnej látky v množstve väčšom ako malom. Prechovávanie drogy
v malom množstve nie je v ČR trestným činom a pojem malé množstvo sa nekryje s pojmom
používaným v SR obvykle jednorazová dávka. Nariadením vlády ČR bolo dokonca stanovené pre účelytrestného zákonníka, čo sa považuje za jedy a aké je množstvo väčšie než malé u omamných látok,
psychotropnýchlátok,prípravkovich obsahujúcich ajedov.Totonariadeniebolosčastizrušenénálezom
ÚS SR ČR z dôvodu, že trestný zákonník nemôže splnomocniť vládu ako orgán výkonnej moci k určeniu

medzí trestnosti podzákonnou normou.
Súd prvého stupňa tak nesprávne upravil skutkovú vetu tak, že obžalovaný prechovával iba dve obvykle
jednorazové dávky drogy, v dôsledku čoho bol skutok právne kvalifikovaná ako prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Trestného zákona. Došlo tak k uloženiu trestu pod zákonom ustanovenú sadzbu. Pri použití

§ 38 ods. 2, ods. 4 a 37 písm. m) Trestného zákona bolo potrebné uložiť trest minimálne v trvaní 20
mesiacov.

Obžalovaný podal odvolanie v zákonnej lehote, pričom v písomnom odôvodnení uviedol, že skutok

nespáchal. Obžalovaný bol zadržaný za okolností, kedy mal byť chránený.. Svedkyňa oznámila ako traja
chlapi vlečú do auta ďalšieho, ktorý sa vzpiera. Policajti zastavili predmetné vozidlo a v ňom bol uplakaný
a roztrasený obžalovaný, ten na otázku policajtov, čo sa deje, odpovedal že nič, ale vzápätí im priznal
strach z dotyčných osôb. Policajti teda museli mať vedomosť o tom, že obžalovaný je bezprostredne
ohrozený. Nikde však nie sú mená týchto osôb uvedené, a ani ich svedectvá a to napriek hláseniu

na centrále. Od počiatku obžalovaný vyjadroval svoju nevinu, aj keď v minulosti nemal problém uznať
svoju vinu. Jasne sa vyjadril, že taštička, v ktorej sa našli drogy, mu nepatrí. Súd uviedol v odôvodnení
rozsudku, že obžalovaný sa sám priznal a vydal drogy dobrovoľne. Avšak to nie je ničím podložené.
Ani jeden z policajtov si nepamätal, či sa im obžalovaný priznal a nepamätajú si, akým spôsobom bol u
obžalovaného zaistený pervitín. Obžalovanému policajti vytiahli puzdro z jeho tašky, keď im oznámil, že

puzdro nie je jeho. Podľa znaleckého posudku nie je možné určiť, či ide o primárnu alebo sekundárnu
kontamináciu, nie je teda možné určiť okolnosti, za akých sa obžalovaný dostal do kontaktu s drogou.
Pri posudzovaní priťažujúcich okolností súd prihliadal na trestné stíhanie obžalovaného v minulosti, aj
deď sa malo na neho hľadieť ako na nevinného. Obžalovaný potreboval ochranu a nebol páchateľom
trestného činu.

Odvolací súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného a prokurátora na verejnom zasadnutí, na ktorom
rozhodoval v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol upovedomený o termíne verejného zasadnutia
riadne a včas, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Prokurátor navrhol, aby súd
vyhovel jeho odvolaniu tak ako bolo podané a písomne odôvodnené a odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote. Podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278

Trestnéhoporiadkuazvykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréz
nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou s modifikáciou skutkovej vety a prekvalifikovaním skutku prvostupňovým
rozsudkom oproti kvalifikácii skutku v obžalobe.

Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s

obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkov O., U., E., z
nepriamych na výsledky analýzy sterov rúk obžalovaného. K námietkam obžalovaného v podanom

odvolaní možno uviesť, že tieto obžalovaný prezentoval už v konaní pred okresným súdom a tento
sa s nimi vysporiadal už pred svojim rozhodnutím a následne aj v písomnom odôvodnení rozsudku,
vysporiadal sa dostatočným spôsobom aj s okolnosťami, za akých sa mal obžalovaný ocitnúť v
predmetnom vozidle, s oprávnenosťou zákroku polície, so zákonnosťou ich zákroku, aj s možnou
verziou, že by obžalovanému vložil puzdro do tašky niekto iný.

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku okresným súdom a s tým súvisiacimi odvolacími námietkami
prokurátora, odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu podporeným úvahami ohľadom
vyhodnotenia zaisteného množstva drogy. Možno súhlasiť s právnym názorom Krajského súdu v
Bratislave, ktorý s poukazom na definíciu pojmu obvykle jednorazová dávka ako minimálnej priemernej
celkovej hmotnosti jednej dávky, ktorá sa spravidla konzumuje pri jednom použití teda vyjadruje

konzumný priemer, a s poukazom na zistené údaje zaznamenané Národným monitorovacím centrom
pre drogy dospel k záveru o tom, že takouto je pri metamfetamíne z hľadiska celkovej hmotnosti dávka
na úrovni 100 mg.
Treba však poukázať zároveň aj na to, že okresný súd v súlade s uvedeným právnym názorom správne
uvádza, že ide o kombináciu dvoch kritérií, a to okrem kritéria hmotnostného aj kritérium množstva

účinnej látky v zaistenej droge. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa možno stotožniť so záverom
o nutnosti stanovenia určitej konkrétnej hmotnosti danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle
jednorazovú dávku drogy aj za účelom možnosti stanovenia hmotnostnej hranice od ktorej by sa mohol
následne odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy. Nemožno sa ale stotožniť s tým, že v
prípade, ak celkové zaistené množstvo drogy (psychotropnej látky metamfetamín) nedosiahne hmotnosť

minimálne 100 mg nepôjde o trestnoprávnu problematiku, nakoľko takéto nižšie množstvo drogy nebude
napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka predmetnej psychotropnej látky a to ani vtedy nie ak by obsah
účinnej látky bol vyšší ako 10 mg (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4To/44/2016). Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Tdo/53/2016 konštatoval, že súd nemôže rozširovať podmienky
trestnej zodpovednosti, ale tieto nie je oprávnený ani zužovať v tom smere, že konanie napĺňajúce

všetky zákonodarcom stanovené znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu označí za
beztrestné. ...trestným je neoprávnené prechovávanie drogy, prípadne ďalšia forma nakladania s takými
látkami uvedená v § 172 ods. 1 Trestného zákona, bez ohľadu na množstvo. Prechovávanie drogy v
množstve menšom než v hmotnostnom vyjadrení zodpovedá obvykle jednorazovej dávke na použitie,nemôže byť automaticky beztrestným, pokiaľ je táto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v
množstve, ktoré po jeho užití vzhľadom na obsah účinnej látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku
človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie.

Čo sa potom týka výroku o treste obžalovaného (napadnutého odvolaniami tak zo strany obžalovaného,
ako aj prokurátora), súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktorými úvahami sa spravoval
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedajú
všetkých zásadám pre ukladanie trestu. Pri konštatovaní, že okresný súd správne kvalifikoval konanie

obžalovaného, možno povedať že uložený trest zodpovedá trestnej sadzbe ustanovenej Trestným
zákonom. Okresný súd správne zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery, charakter
celkovej trestnej činnosti, pričom zohľadnil priťažujúce i poľahčujúce okolnosti, zvážil u obžalovaného
predovšetkým okolnosť, že tento sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a to napriek v minulosti
uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktoré podľa všetkého na obžalovaného nemali
dostatočný výchovný účinok, vysporiadal sa tak aj s možnosťou uloženia podmienečného trestu a uložil

mu trest na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.
Trest u obžalovaného z pohľadu odvolacieho súdu je teda trestom primeraným a zákonným.
Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného
zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že v jeho prípade nemožno zohľadňovať predchádzajúce
odsúdenia z dôvodu ich zahladenia, táto nie je dôvodná.
Ako správne uviedol aj okresný súd, obžalovaný bol v minulosti dvanásťkrát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 30T/30/2013 zo dňa 17.12.2013, právoplatným dňa
17.12.2013, pričom mu bol za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d) Trestného zákona uložený okrem iného trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so
zaradenímdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,ktorýtrestobžalovanývykonaldňa
22.07.2014. V zmysle § 92 ods. 1 písm. c) Trestného zákona môže súd zahladiť odsúdenie, ak odsúdený
viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu
najmenej tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok. Z uvedeného je

zrejmé,žeakbyobžalovanýmalnamyslizahladenieposlednéhoodsúdenia,takktomutoniesúsplnené
zákonné podmienky, nakoľko posledný trest vykonal obžalovaný dňa 22.7.2014, pričom predmetného
skutku sa mal dopustiť dňa 7.6.2015, čo je necelý jeden rok po výkone trestu odňatia slobody.
Napadnutý rozsudok je tak vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný.
Vzhľadomnavyššieuvedenépotomodvolaniaprokurátoraakoajobžalovanéhoakonedôvodnézamietol

podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.