Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226641
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114226641.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: AB 1 B.V., so sídlom

Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín proti žalovanému: O. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. U. XXX, občan SR, v konaní o zaplatenie 5.043,58€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.236,48€, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 80,21€
a úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.236,48€ od 27.11.2014 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 8.12.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.043,58€ spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 27.11.2014 do zaplatenia ako aj vyčísleného
ročného úroku z omeškania vo výške 327,18€ z dôvodu, že spoločnosť Home Credit Slovakia a.s.,
Piešťany uzavrela so žalovaným dňa 8.9.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 7.000€ a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 84 mesačných

splátkach po 152,05€ ( správne 159,14€) . Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho
záväzku,došlokukončeniuúverovejzmluvyažalovanýbollistomzodňa23.1.2014vyzvanýkzaplateniu
zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvné pokuty a
zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V žalobe si žalobca zosplatnený
zmluvný úrok, upomienky a zmluvné pokuty neuplatňuje. Vymáhaná pohľadávka 5.043,58€ pozostáva
z istiny vo výške 157,38€, z úroku vo výške 212,92€, zo zosplatnenej istiny vo výške 4.640,25€, z
poistenia Bill protection vo výške 32,13€ a z poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 0,90€,

pričom táto pohľadávka bola postúpená žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
23.1.2014. Sadzba úroku z omeškania , ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 8,25% ročne bola stanovená
nasledovne:základnáúrokovásadzbaECBplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,
t.j. ku dňu 13.2.2014 ( 15- ty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych
bodov. Úrok z omeškania vo výške 327,18€ z čiastky 5.043,58 od 13.2.2014 do 26.11.2014, t. j do dňa
vyhotovenia žaloby. Svoj nárok preukazoval výpisom z obchodného registra žalobcu, úverovou zmluvou,
úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru s poštovým podacím hárkom,

výpisom čerpania, splátok a úhrad.

2. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré uvedie na pojednávaní.
Postúpenie pohľadávky bez jeho súhlasu označil za neplatné, lebo to spôsobuje nerovnováhu v právacha povinnostiach, je to v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu. Návrhy na doplnenie dokazovania nevzniesol.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 2.11.2016 uviedol, že žalobca ku dňu 18.10.2016 zanikol
bez likvidácie a to zlúčením s existujúcou spoločnosťou AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylaan
933, registračné číslo 572 79 667 so sídlom v Amsterdame, Holandské kráľovstvo, ktorá je jeho
univerzálnym sukcesorom s tým, že o tejto skutočnosti predloží listinné dokumenty, pričom ku dňu
vyhlásenia rozsudku sa tak nestalo a súd v konaní pokračoval s pôvodným žalobcom, ktorého zánik

nemal preukázaný. Žalobca uviedol, že nikdy nepopieral skutočnosť, že záväzok zo zmluvy o úvere
je spotrebiteľský. Žalovaný podpísal predmetnú zmluvu z vlastnej vôle a zmluvné dojednania sú
platnými a rovnocennými dojednaniami a majú rovnakú právu moc aj váhu. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 5Oboer 35/2013 ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok stanovených
v Smernici 93/13 EHS : „ argument, že akákoľvek individuálne dojednaná zmluvná podmienka je
neplatná nemá oporu v ust. § 53 Občianskeho zákonníka ani v smernici Rady 93/13/EHS. Podľa

právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba
členským štátom a nie fyzickým osobám . Podľa judikatúry súdneho dvora EÚ ustanovenia smernice
musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou
silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou
na účely splnenia požiadavky právnej istoty. “ Žalobca je presvedčený o tom, že predmetná zmluva

o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach. Podstatou právnej úpravy vymedzenej smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je ochrana spotrebiteľa pred ustanoveniami tzv.
spotrebiteľskýchzmlúv,ktorýchobsahspotrebiteľ predichuzatvorenímnemôžeindividuálnedohodnúťa
tým ovplyvniť, a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe

zmluvy, ku škode spotrebiteľa ( článok 3 ods.1 smernice ), pričom ust. § 53 ods.1 Obč. zákonníka má
obdobné znenie. Podstatným znakom neprijateľnej zmluvnej podmienky je skutočnosť, že zakladá
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom do takej miery, ktorá musí
byť značná. Predpokladá sa, že spotrebiteľ je v značnom nevýhodnom postavení voči dodávateľovi
a štát ako vykonávateľ štátnej moci vyrovnáva pomer síl. Túto podporu však nemožno zamieňať s

nevhodným štátnym paternalizmom v súkromnoprávnych vzťahoch, nakoľko v trhovom prostredí je
každý z účastníkov trhu konfrontovaný s rôznymi ponukami a lákadlami v podobe reklamy a marketingu;
spotrebiteľ má právo sa rozhodnúť, ktorú ponuku využije a niesť zodpovednosť za svoje konanie;
pričom štát nemôže suplovať tento rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré ponuky sa môžu dostať
do jeho dispozície a ktoré nie. Podľa názoru žalobcu nie je možné neprijateľnú podmienku vnímať

jednostranne, najmä z pohľadu akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať, ale je potrebné brať
do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver v splátkach a dostal sa
do omeškania. V zmysle ust. § 53 ods.4 písm.b/ Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu

vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. V danom prípade žalovanému nevznikla
žiadna pohľadávka, naopak žalovaný má z titulu zmluvy o hotovostnom a revolvingovom úvere č.
4009032613 zo dňa 8.9.2010 v spojení s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky , záväzok
voči žalobcovi. Neprijateľnou je zmluvná podmienka , ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Žalobca mal s poukazom na rozsudok Krajského súdu

Prešov sp.zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012 za to, že postúpenie pohľadávky nevyvolalo hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach , pretože žalovaný nepreukázal, že prevodom práv a povinností
zo zmluvy o úvere došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia jeho údajnej pohľadávky ,
čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca je stabilnou obchodnou spoločnosťou, ktorá pôsobí aj na
slovenskom trhu a jej aktíva prevyšujú pasíva a preto nemá prípadné tvrdenie o zhoršení vymožiteľnosti

práva alebo zabezpečenia údajnej pohľadávky žalovaného reálny skutkový základ. Poukázal na ust. §
524 ods.1 Obč. zákonníka , z ktorého vyplýva, že postúpenie pohľadávky nie je podmienené súhlasom
dlžníka a nemusí byť dohodnuté v úverovej zmluve. To znamená, že tvrdenie žalovaného „..nie
je v súlade so zákonom ..nakoľko došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti práva, keďže nástupca veriteľa je
zahraničná obchodná spoločnosť, čo je neprijateľná zmluvná podmienka ..“ je vzhľadom na platnosť

postúpenia absolútne irelevantné. Žalobca popieral, že by postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa a preto nemožno hovoriť o postúpení pohľadávky ako o neprijateľnej zmluvnej
podmienke. Skôr je tu predpoklad zo strany žalovaného , že sa chce vyhnúť zodpovednosti vyplývajúcej
z úverovej zmluvy.4.Žalobcaanijehozástupcasanapojednávanínezúčastnili,hociboliriadneavčaspredvolaní.Žalovaný
si predvolanie na pojednávanie doručenú na adresu trvalého bydliska neprevzal v odbernej lehote.

Žiaden z účastníkov nežiadal pojednávanie odročiť a preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov, pričom vychádzal výlučne z dôkazov, predložených žalobcom.

5. Podľa § 524 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase postúpenia pohľadávky) veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

6. Podľa § 3 ods. l Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 52 ods.1- 4 Občianskeho zákonníka ( účinného do 30.6.2011) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinného do 30.6.2011)spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka (účinného do 30.6.2011) za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak
by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

11. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka (účinného do 30.6.2011) neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa 53 ods.6 Občianskeho zákonníka (účinného do 30.6.2011) ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní

obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ( účinného do 30.6.2011) neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

14. Podľa § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. (účinného do 31.12.2010) zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 7 ods.1,2 zák.č 129/2010 Z.z. ( účinný v čase uzatvorenia zmluvy) veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 11 ods.1 zák.č 129/2010 Z.z. (účinného do 31.12.2010) poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

20. Takto mal súd preukázané, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spol. Home Credit
Slovakia, a.s. dňa 8.9.2010 uzavreli úverovú zmluvu č. 4009032613, na základe ktorej bol žalovanému

poskytnutý bezúčelový úver v sume 7.000€ a žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť v 84 mesačných
splátkach po 154,19€ pri ročnej úrokovej sadzbe 16,34 % , poplatku za vedenie účtu 1,99€( zahrnutý v
splátke) a ročná percentuálna miera nákladov -RPMN od 18,2% do 18,8%. Prvá splátka bola splatná po
mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a nasledujúce splátky mal žalovaný uhrádzať vždy do 15-tého dňa
v mesiaci, pričom lehota splatnosti úveru bola 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15-tého dňa v

poslednom mesiaci. Žalovaný zaplatil iba časť splátok spolu v sume 5.763,52€, ktoré žalobca započítal
nasledovne : sumu 2.202,37€ na istinu, sumu 63,68€ na poplatok za vedenie účtu, sumu 3.085,30€ na
úrok, sumu 401,07€ na poistenie Bill protection, sumu 11,10€ na poplatok za možnosť zmeny splátky.
Ostatné splátky neuhradil a preto výzvou zo dňa 23.1.20143 ho veriteľ vyzval na zaplatenie dlžnej
čiastkyvovýške5.573,67€vlehote15dníododoslaniavýzvy.Zároveňlistomzodňa12.11.2014žalobca

oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky s tým, že na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012 a 23.1.2014
mu bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere č. 4009032613.

21. Žalovaný namietal ako neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v § Hlave 17 v § 7 úverových
zmluvných podmienok spol. Home Credit Slovakia, a.s. , ktorá znie :“ Na základe vzájomnej dohody

klienta a spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť
akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať na
záväzky, ktoré má voči spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z ÚZ, Zmluvy o RÚ I,
Zmluvy o RÚ II a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky spoločnosti postúpiť tretím osobám.V prípade postúpenia pohľadávky môže spoločnosť na základe dohody s novým veriteľom vykonávať
správu postúpených pohľadávok . Klient súhlasí s tým, že v takomto prípade je spoločnosť oprávnená
využívať údaje o postúpených pohľadávkach na plnenie svojich ostaných práv a povinností z ÚZ,

Zmluy o RÚ, Zmluvy o RÚ II a to aj pokiaľ sú tieto údaje chránené obchodným , či bankovým
tajomstvom. Súd preskúmal námietky žalovaného a dospel k záveru, že o v danom prípade; so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu nie je možné konštatovať neprijateľnosť podmienky v Hlave 17
bod 7 len na tom základe, že žalobca môže bez súhlasu žalovaného postúpiť pohľadávku na tretiu
osobu a žalovaný na jej postúpenie súhlas potrebuje, v čom má spočívať nerovnováha v právach

a povinnostiach. Z obsahu zmluvy o úvere v § 497 Obch. zákonníka ako aj citovaného zákona č.
129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že v tomto prípade dodávateľ má postavenie
veriteľa, lebo jeho obchodnou činnosťou je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, čiže sa na
postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere nevzťahuje zákon o bankách. Nebankové spoločnosti
poskytujú úvery z vlastných zdrojov, obvykle osobám, ktoré boli pre insolventnosť alebo neschopnosť
preukázať návratnosť úveru bankou odmietnuté. Tieto spoločnosti poskytujú úvery s väčším rizikom

návratnosti svojich finančných prostriedkov a obvykle aj za vyššiu odplatu. Povinnosti spotrebiteľa
vznikajú obvykle až potom, ako nebanková spoločnosť titulom zmluvy o úvere poskytne finančné
prostriedky dlžníkovi- spotrebiteľovi a tomuto vzniká povinnosť ich v dojednanej dobe spolu s úrokmi a
inými dojednanými poplatkami vrátiť. Nebanková spoločnosť je zo zákona povinná preveriť ( § 7 ods.1,2
zák.č. 129/2010 Z.z.) schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä

dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a
prípadneajúčelspotrebiteľskéhoúveru. Nebankováspoločnosťmápodľazásadpoctivéhoobchodného
styku právo, aby jej bola požičaná čiastka vrátená od dlžníka, ktorého schopnosť splácať úver si
vopred preverila. Pokiaľ by bolo spotrebiteľovi umožnené postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o
úvere kedykoľvek a na akúkoľvek ( napr. insolventnú ) tretiu osobu, bez súhlasu veriteľa, tento by

reálne mohol stratiť možnosť získať plnenie, ktoré poskytol, ak by si nového dlžníka a jeho schopnosť
postúpenú pohľadávku splatiť, nemal možnosť preveriť. Podľa § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho
zákonníka ( účinného do 30.6.2011) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo

zabezpečeniapohľadávkyspotrebiteľa.Vdanomprípadežalovanýneuviedol,akýmspôsobomsazmení
( zhorší) jeho postavenie, ak bude plniť zahraničnej právnickej osobe, keď vo vzťahu k nej nemá žiadnu
pohľadávku a dlžníkom je on. Z týchto dôvodov súd jeho argumenty neuznal a považoval postúpenie
pohľadávky za platné.

22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy
5.043,58€ s príslušenstvom je dôvodný iba čiastočne, nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá úverová zmluva dňa 8.9.2010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 7.000€. Súd pri svojom rozhodovaní musel uvedenú úverovú zmluvu posudzovať podľa
§ 9 ods. 1,2 a § 11písm. b/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v zmluve

je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu v časti
výškyúrokovejsadzbyjetátozmluvavrozporesdobrýmimravmi,keďžepodľa§121ods.3Občianskeho
zákonníka sú úroky príslušenstvom pohľadávky, avšak pokiaľ boli tieto aj dohodnuté v zmluve, tak
dohoda nesmie odporovať ustanoveniu § 3 ods.1 OZ, čiže nesmie odporovať dobrým mravom a v tomto
prípade výška úrokovej sadzby 16,34 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže v čase uzavretia

úverovej zmluvy výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov predstavovala
14,23% ročne a teda pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na
16,34% ročne, tak to jednoznačne odporuje dobrým mravom a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka
je v tejto časti zmluva neplatná. V prípade neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby
potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa§ 9

ods.2 písm.i/ Zákona č.129/2010 Z.z. (keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu
časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre obdobné úvery) a preto podľa § 11
ods.1 cit.zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a to aj s
poukazom na skutočnosť, že pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj nesprávna
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. RPMN uvedená v zmluve vo výške od

18,2% do 18,8% nezodpovedá realite, lebo pri 84 splátkach vo výške 154,19€ mesačne uvedených v
zmluve vychádzajú celkové náklady spotrebiteľa s úverom vo výške 12.951,96€, na rozdiel od žalobcom
uvádzaných 12.039,72€ a takéto splátky zodpovedajú skutočnej RPMN vo výške 21,58%, čo možno
označiť za nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa.23.Keďžeúverposkytnutýžalovanémuvzmyslevyššieuvedenéhojepotrebnépovažovaťzabezúročný
a bez poplatkov, tak žalovaný, ktorému bol úver poskytnutý vo výške 7.000€ by mal vrátiť žalobcovi

len sumu 7.000€, pričom doposiaľ z tejto zaplatil 5.763,52€, čo predstavuje rozdiel 1.236,48€. Z
uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.236,48€ s 8,25 % ročným
úrokom z omeškania od 27.11.2014 do zaplatenia podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 a
§ 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zvyšku
istiny.Súdvozvyškunávrhakonedôvodnýzamietol,pričompriznallenvyčíslenýročnýúrokzomeškania

vo výške 80,21€ a pri jeho výpočte súd vychádzal z pohľadávky vo výške 1.236,47€ od 13.2.2014 do
26.11.2014 v sadzbe 8,25% ročne.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca nemal v konaní plný úspech a preto súd žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.