Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011043
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116011043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.04.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému Z. T. a spol., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, c/ Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného Z. T. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 1T/55/2016 zo dňa 18.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste vo
vzťahu k obžalovanému Z. T..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému Z. T., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N. - V., B. č. XXX/X, prechodne bez prihlásenia
bytom N., J. č. X

u k l a d á:

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. účinného do 3.7.2013 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z. T.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného Z. T. za vinného zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, c/ Tr. zákona účinného do 03.07.2013 s poukazom na § 138 písm. g/ Tr.
zákona účinného do 03.07.2013, ktorý mal spáchať tak, že

predložil poškodenej W. M. na podpis zmluvu o bezúročnej pôžičke na sumu 39.000,- eur a zmluvu o
zriadení záložného práva k bytu v jej vlastníctve v B. na ul. D. č. XXXX/XX, ktorú táto dňa 7.6.2013 v

PrešovenaNotárskomúradeJUDr.Andrášovej,vdomnení,žepodpisujeakoručiteľkazmluvuozriadení
záložného práva k predmetnému bytu za účelom poskytnutia pôžičky vo výške 7.000,- Eur jej synovi B.
M. na úhradu jeho záväzku voči spoločnosti R., M. podpísala, pričom obžalovaný Z. T. po tom, čo prevzal
od Y. M. sumu 39.000,- Eur, uhradil iba splatný záväzok voči spoločnosti R., s.r.o. vo výške 6.483,94eur a zvyšnú sumu svojvoľne použil na nezistený účel, čím takto zaniklo záložné právo k predmetnému
bytu poškodenej W. M. v prospech spoločnosti R., s.r.o. a vzniklo záložné právo k predmetnému bytu
v prospech Y. M. a následne dňa 28.11.2013 v Prešove na Notárskom úrade JUDr. Čuchtu obžalovaný

Z. T. predložil poškodenej W. M. na podpis kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k predmetnému bytu v jej vlastníctve na V. K. za kúpnu cenu 40.000,- Eur, ktorú poškodená
W. M. podpísala v domnení, že podpisuje listiny potrebné k úprave existujúceho záložného práva k
predmetnému bytu z titulu ručenia za úhradu pôžičky poskytnutej spoločnosťou R., s.r.o., pričom kúpnu
cenu poškodená W. M. nikdy neprevzala a Y. M. bola za účelom výmazu jeho záložného práva k

predmetnému bytu na jeho účet prevedená suma 30.000,- Eur a to z hypotekárneho úveru poskytnutého
V. K. a zabezpečeného záložnou zmluvou k uvedenému bytu v prospech hypotekárneho veriteľa SLSP,
a.s., čím takto zneužitím neznalosti a dôverčivosti osoby vyššieho veku, tým, že došlo k prevodu
vlastníckeho práva k predmetnému bytu z poškodenej W. M. na V. K. spôsobil poškodenej W. M., nar.
9.11.1934 škodu vo výške najmenej 40.000,- Eur.

Uložil mu za to podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona účinného do 03.07.2013 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona
účinného do 3.7.2013, trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona účinného do 3.7.2013 výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona účinného do 3.7.2013 určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s
probačným dohľadom v trvaní 4 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona účinného do 3.7.2013 určil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku obžalovaného V. K., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom B., D. č. XX,
oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. 1Pv/571/14/7707-47 pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 7.6.2013 v Prešove, na Notárskom úrade JUDr. Andrášovej, W. M. v domnení, že ako ručiteľka
podpisuje zmluvu o zriadení záložného práva k jej bytu na ul. D. č. XXXX/XX v B. za účelom poskytnutia
pôžičky vo výške 7.000,- Eur jej synovi B. M. na úhradu jeho záväzku voči spoločnosti R. s.r.o., podpísala
zmluvu o bezúročnej pôžičke sumy 39.000,- Eur od Y. M. a zmluvu o zriadení záložného práva k jej

bytu v prospech Y. M., ktoré jej predložil obv. Z. T., pričom obv. Z. T. po tom, čo prevzal od Y. M. sumu
39.000,- Eur, uhradil dňa 7.6.2013 iba splatný záväzok voči spoločnosti R. s.r.o. vo výške 6.483,94 Eur
a zvyšnú sumu svojvoľne použil na nezistený účel, čím takto zaniklo záložné právo k bytu W. M. v
prospech spoločnosti R. s.r.o. a vzniklo záložné právo k uvedenému bytu v prospech Y. M., následne
dňa 28.11.2013 v Prešove na Notárskom úrade JUDr. Čuchtu obv. Z. T. po predchádzajúcej dohode s

obv. V. K. predložil W. M. na podpísanie kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k jej bytu na obv. V. K. za kúpnu cenu 40.000,- Eur, ktorú W. M. podpísala v domnení, že podpisuje
listiny potrebné k úprave existujúceho záložného práva k jej bytu z titulu ručenia za úhradu pôžičky
poskytnutej spoločnosťou R. s.r.o., pričom kúpnu cenu nikdy neprevzala a Y. M. bola za účelom výmazu
jehozáložnéhoprávakuvedenémubytunajehoúčetprevedenásuma30.000,-Euratozhypotekárneho

úveru poskytnutého obv. V. K. a zabezpečeného záložnou zmluvou k uvedenému bytu v prospech
hypotekárneho veriteľa SLSP a.s., čím takto zneužitím neznalosti a dôverčivosti zodpovedajúcej jej
vyššiemu veku, podvodným spôsobom previedli vlastnícke právo k bytu na ul. D. č. XXXX/XX v B. W.
M. na obv. V. K. a takto spôsobili W. M., nar. 9.11.1934, bytom B., D. č. XX škodu vo výške najmenej
40.000,- Eur,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to do výroku o treste u obžalovaného Z. T. a do
výroku, ktorým bol obžalovaný V. K. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora. Taktiež podal

odvolanie obžalovaný Z. T.. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v predmetnej
veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bol obžalovaný odsúdený. V prvom
rade prvostupňový súd, podľa obžalovaného, nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil
právny stav veci. V predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania nebolo unesené dôkaznébremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a/, c/ Tr. poriadku obžalovaným. Obžalovaný sa nestotožňuje s údajným uvedením do omylu
W. M. s cieľom spôsobiť škodu na jej majetku. V nijakom prípade sa obžalovaný nesnažil pripraviť

poškodenú o vlastnícke právo k jej bytu, obžalovaný len sprostredkoval kúpu tohto bytu pre V. K. ktorý
jasne v súdnom konaní deklaroval, že mal záujem o kúpu bytu sprostredkovanú mu obžalovaným. V
danej veci bol byt poškodenej zaťažený v prospech záložného veriteľa, ktorý chcel pristúpiť k realizácii
záložného práva dražbou pre nesplácanie úveru poskytnutého nezodpovednému synovi poškodenej. Je
len samozrejmé, že so záujemcom o kúpu bytu V. K. zaplatenej kúpnej ceny sa uspokojila aj pohľadávka

záložného veriteľa. Obžalovaný na rozdiel od záložného veriteľa, (ktorému boli vrátené poskytnuté
peňažné prostriedky), poškodenej (ktorá obdŕžala kúpnu cenu) a V. K. (ktorý sa stal vlastníkom bytu)
žiaden majetkový prospech nezískal, čo však súd nezohľadnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal
obžalovaný o zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho oslobodenie spod obžaloby.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že súd u obžalovaného T.

pri ukladaní trestu sa dostatočne neriadil ustanovením § 34 ods. 4 a
§ 38 ods. 2 Tr. zákona. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný T. bol v minulosti trikrát
súdne trestaný v období rokov 2004-2012, a to pre identickú trestnú činnosť podvodného charakteru,
teda môžeme povedať, že sa u neho jedná o špeciálnu recidívu. Aj keď predchádzajúce všetky tri
odsúdenia mu boli zahladené, a teda sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, vzhľadom na špeciálnu

recidívu a obdobný charakter trestnej činnosti (podvody), tak ako to je aj v danom prípade, s poukazom
na ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona, účel trestu by u neho mohol byť splnený len pri uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so
zaradením do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Taktiež postup súdu podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku vo vzťahu k obžalovanému K. je nesprávny a
tým aj nezákonný. Má za to, že z doteraz zabezpečených dôkazov tak, ako sú rozvedené a založené
vo vyšetrovacom spise, je dostatočne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný K. sa dopustil
žalovaného skutku tak, ako je obsiahnutý v podanej obžalobe, čím svojím konaním naplnil všetky
pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona. Je potrebné poukázať

na výpovede svedkov - M. M., R.. M. W., R.. L. M., P. M., R.. K. M. a P. L., ktorí priamo aj nepriamo
usvedčujú obžalovaného zo spáchaného skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Obžalovaný K. v rámci
subjektívnej stránky vedel a bol uzrozumený, že koná s podvodným úmyslom vo vzťahu k poškodenej
M. M. podvodným spôsobom získať jej byt. Skutočnosti, ako uvádza súd (na č.l. 14 rozsudku), že aj
napriek tomu, že obžalovaný je vedený ako vlastník, avšak byt reálne neužíva, podľa nášho názoru,

nemá žiadny vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného K.. S poukazom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní dôvodov obsiahnutých v odvolaní, ako aj
vyhodnotení všetkých dôkazov zabezpečených vo vyšetrovacom spise, vyhovel odvolaniu a napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu a vo veci sám rozhodol alebo vec vrátil Okresnému súdu Prešov na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného Z. T. odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý na
hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že v lete v roku 2013 bol oslovený B. M., že
potrebujeriešiťsvojufinančnúsituáciusprostredkovanímpôžičky,ktorémunanehoposkytolkontaktjeho
bývalý podriadený B. L.. Stretli sa dva až trikrát, prvýkrát v lete 2013. Po vzájomnej komunikácii dospeli

k výške potrebnej pôžičky vo výške 39.000,- Eur, ktorá mala slúžiť na splatenie dlhu voči spoločnosti R.
s.r.o. a splatenie iných záväzkov. Oslovil R.. M., ktorý mu viackrát finančne pomohol a dlhoval mu službu
z prechádzajúceho obdobia a predostrel mu informácie o tom, že má záujemcu, ktorý by potreboval
pôžičku, radovo vo výške 40.000,- Eur. Jednalo sa o pôžičku na krátke obdobie cca 4 - 6 mesiacov s
ručením nehnuteľnosťou. Toto povedal pánovi M., ktorý s podmienkami súhlasil.

Na stretnutiach s pani M. bol s pánom M.. Podmienky pôžičky boli nasledovné: výška pôžičky 39.000,-
Eur, splatnosť špecifikovaná v zmluve o pôžičke - polroka, presne si nepamätá, ručenie tejto pôžičky -
záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve pani M.. Pôžička bola následne poskytnutá vo výške39.000,- Eur, v štyroch splátkach v mesiaci jún 2013 a to vo výške 7, 10, 10 a 12 tisíc Eur, celkovo
39.000,- Eur. K tejto pôžičke s pani M. uzatvoril riadnu zmluvu o pôžičke a zriadení záložného práva.
Zmluvu uzatváral s pani M. a nie s pánom M., ktorý pôžičku požadoval, nakoľko pani M. bola majiteľkou

bytu. Pred podpisom pani M. oboznámil so zmluvou, pani M. si ju prečítala, súhlasila a verifikovala.
Prevzatie finančných prostriedkov verifikovala podpisom na zmluve o pôžičke a príjmových dokladoch,
ktoré jej dal podpísať. Obe zmluvy boli podpísané na Notárskom úrade v Prešove, ale nespomína si, u
ktorého notára. Dlh voči spoločnosti R. vo výške 7.000,- Eur uhradil osobne v banke, chcel mať istotou,
že bude uhradený, pričom 7.000,- Eur mu poskytla pani M. z prvej splátky. M. mu peniaze odovzdal v

júni 2013 v hotovosti. B. M. sa k splateniu dlhu nemala, tlačil na M., aby našli riešenie, a preto im ponúkol
alternatívu odkúpenia bytu s tým, že pôžička sa splatí. Oni s týmto riešením súhlasili, iné riešenie sa
nehľadalo. Vedel, že pán K. chce kúpiť nehnuteľnosť, a preto ho informoval o záložnom práve pána M..
On to zobral na vedomie a následne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. B. K. súhlasil s tým, aby pani M.
chvíľu v byte bývala, kým si nevyrieši svoju bytovú otázku. Oslovil pána W., lebo vedel, že pán K. chcel
čerpať úver zo Slovenskej sporiteľne, kontakt s pánom W. prebehol štandardne, oslovil ho s potrebou

vyhotovenia posudku, bola prítomná aj pani M.. Je pravdou, že pôžičku od pána M. prevzal v byte na K.,
kde tento býva, ale nepodpísal žiaden doklad, trval na doručení dokladov o prevzatí sumy od pani M.,
pričom tieto peniaze prevzal predtým, než mu doložil príjmové pokladničné doklady od pani M.. Taktiež
je pravdou, že na stretnutí s pánom K. a pani M. sa dohodla suma 40.000,- Eur, z ktorej pohľadávka vo
výške 30.000,- Eur mala byť uhradená pánovi M., keďže už pred podpisom kúpnej zmluvy mu pani M. u

seba v byte dala hotovosť 9.000,- Eur, ktoré odovzdal pánovi M., o čom neboli spísané žiadne účtovné
doklady. Skutočnosti ohľadom kúpnej ceny nehnuteľnosti, že 36.000,- Eur a 6.000,- Eur pani M. vyplatil
pán K. v hotovosti pred podpisom, sú pravdivé.

Obžalovaný V. K. uviedol, že obžalovaného T. spoznal cez kolegu z práce, ktorý vedel, že chce zobrať

úver, pričom mu dal na neho kontakt s tým, že pracuje pre Slovensku sporiteľňu. S týmto sa stretol na
parkovisku pri Nemocnici L. Pasteura v Košiciach, a tento mu pomohol vybaviť pôžičku vo výške 6.000,-
Eur,pričomT.mupovedal,že10%ztejtosumyjejeho.IšlidoSlovenskejsporiteľnezapaniM.,podpísali
zmluvy a pánovi T. odovzdal 10 % zo sumy. Pán T. mu navrhol, či nechce zobrať hypotéku alebo kúpiť
nehnuteľnosť. O nejaký čas mu T. zavolal, že má preňho byt v Prešove, že je tam dlžoba pre nejakého

exekútora Y. M. a vlastníčka to nestíha splácať, pričom povedal, že by bol sprostredkovateľ. Následne
mupánT.začalnosiťzmluvynapodpis,naktorýchbolapodpísanápaniM.apánM..Vbankemuposkytli
dokopy 36.000,- Eur. Kúpnu zmluvu na byt mu doniesol pán T., on peniaze poslal na účet vo výške
30.000,- Eur a až následne sa dozvedel, že to bol účet pána M. a nie pani M.. Keďže pán T. nemal čas,
tak si išiel pozrieť byt a otvorila mu pani M., ktorej vysvetlil, že je nový majiteľ bytu a ona sa ho opýtala,

či nemôže ostať v byte. Povedal jej, že pokiaľ nebude mať nájomníka, tak môže. Vo februári 2014 ho
kontaktoval T. s tým, že treba doplatiť 10.000,- Eur, lebo zmluva bola na 40.000,- Eur. Zmluvy nepozeral,
lebo pánovi T. dôveroval. Okrem toho mu pán T. povedal, že má známych vyšetrovateľov, ako aj gorily,
ktoré mu môžu ublížiť, ale on trestné oznámenie nepodal, lebo si myslel, že keď vyplatí tých 10.000,-
Eur, tak bude mať pokoj. Na túto finančnú hotovosť mu vybavil úver pán T.. Po dlhšom čase mu volal

znova T. a povedal, že namiesto 10.000,- Eur chce 25.000,- Eur. On to odmietol, ale pán T. mu povedal,
že 10.000,- Eur treba dať pani M. a 15.000,- Eur jemu a pánovi M., ako aj ďalším ľudom za náklady,
ktoré s ním mali, a že buď môže byť s priateľkou doma alebo polámaný v nemocnici, pričom sa vyhrážal,
že ublíži aj jeho priateľke. Z týchto dôvodov súhlasil s ďalším úverom. Peniaze vo výške 25.000,- Eur
odovzdal pánovi T., ktorý sa mu ešte vyhrážal, a povedal mu, že nemá volať políciu, lebo si ho vezmú

do parády. T. sa bál, lebo veril tomu, čo mu hovoril a videl za ním tie gorily. O nejaký čas mu volala
priateľka, že ho hľadá polícia ohľadom bytu, ktorá prišla za ním do práce, kde jej všetko povedal. Po
odchode policajtov volal pána T., s ktorým sa stretol v Auparku v Košiciach s tým, že tento mu predstaví
vyšetrovateľa, ktorý mu vysvetlí, čo má robiť. Ten mu povedal, že pokiaľ sa ho výslovne nebude polícia
pýtať na pána T. a pána M., tak ich nemá spomínať. Okrem toho povedal, že je z kriminálky a dokáže

zariadiť jeho prepadnutie, aby nemusel vypovedať v Prešove. Na záver ešte povedal, že pani M. aj pána
M. kŕmili peniazmi, preto podpísala čo treba a začala vyskakovať až vtedy, keď jej peniaze prestali dávať.

Až v prípravnom konaní uviedol, že pani M. mu o záložnom práve povedala, tak len preto, lebo mu to
kázal pán T.. Nie je pravdou, aby sa s pani M. dohadoval o kúpnej cene vo výške 40.000,- Eur, jemu to

kázal povedať pán T.. Nie je pravdou, že kúpna cena bola zaplatená na účet, ktorý uviedla pani M., číslo
účtu zadal pán T. priamo do zmluvy. Nie je pravdou ani to, že v hotovosti odovzdal 40.000,- Eur pani M..
Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal inak, tak to bolo preto, lebo pán T. ho nútil takto vypovedať, aby
to jemu neuškodilo, pričom pred a po výpovedi ho stále kontaktoval.Z výpovede svedkyne poškodenej W. M. vyplýva, že v roku 2013 prišiel jej syn B. M. domov spolu s
nejakým mužom, ktorý sa volal T., že za neho vyplatil pôžičku, ktorú mal v nejakej spoločnosti, kde ona

bolaručiteľkou.Synjejpovedal,žemusíT.vrátiťpeniazeaprosilju,abymuručilabytomzato,žepôžičku
splatí, s čím súhlasila. T. k nim následne chodil domov vždy v čase, keď jej syn nebol doma, zobral ju k
viacerýmnotáromaadvokátom,kdepodpisovalarôznelistiny,pričomnečítala,čopodpisuje.Dôverovala
mu a myslela, že podpisuje papiere potrebné k zriadeniu záložného práva. Takto boli spolu asi 2-3 krát.
Keď boli spolu poslednýkrát, všimla si, že na listine je uvedené, že sa byt kupuje za 40.000,- Eur. Vtedy T.

povedala, že nič nepodpíše, že byt je jej, že si ho nebude kupovať a že nikomu nikdy žiadnych 40.000,-
Eur nedala. Povedala mu tiež, že byt nechce predať. Odvtedy T. nevidela. O tri mesiace prišli k nim
domov nejakí dvaja mladí muži, ktorí jej synovi povedali, že byt je ich, že majú papiere od toho bytu.
Potom prišiel ešte nejaký advokát, ktorý ju vyzval, aby sa z bytu vypratala. Bol na ňu drzý a vyhrážal
sa jej. Následne podala trestné oznámenie.

Z výpovede B. M. vyplýva, že tento dlhoval spoločnosti R. s.r.o. 2.800,- Eur, ktoré mu požičala na
dobu štyroch rokov s mesačnou splátkou cca 160,- Eur, ale požadovali, aby za splatenie pôžičky ručil
nejakým majetkom. Jeho mama W. M. súhlasila s tým, že bude ručiteľkou, nakoľko vlastnila byt, kde
spolu bývajú. V januári 2013 mu spoločnosť R. zaslala oznámenie, že neuhradil jednu mesačnú splátku,
a preto požadujú okamžitú úhradu celého dlhu vo výške 6.000,- Eur. Telefonoval zástupcovi spoločnosti

R. pánovi L., ktorý mu povedal, že si má nájsť niekoho, kto mu požičia a ak nie, tak pristúpia k dražbe
bytu.ZároveňmudalkontaktnapánaT.,ktorýbymuvrajvedelpomôcť.ST.sastretolniekedyvofebruári
alebo v marci. Tento už bol informovaný o jeho problémoch a povedal mu, že by mu vedel vysporiadať
dlh voči spoločnosti R. s.r.o. formou kvitancie, ale že je potrebné, aby mu mama ručila za dlh. Mama
s tým súhlasila a T. ho požiadal o list vlastníctva k bytu a prefotený mamin občiansky preukaz. Všetky

listiny, ktoré požadoval, mu odovzdal a išli do bytu, kde sa matky opýtal, či pôjde za ručiteľku, na čo mu
odpovedala, že chce synovi pomôcť a teda, že bude ručiť. O žiadnom predaji bytu sa nerozprávali. Keď
sa chcel s T. stretnúť, tento vždy navrhol stretnutie doobeda, keď bol v práci, a teda sa ním nemohol
stretnúť a tento mu len potom zavolal, že bol s jeho mamou, že podpísali nejaké papiere na katastri a u
nejakej advokátky. Keď sa pýtal matky, že čo podpisovala, len odpovedala, že nevie, lebo len podpísala

tam, kde ukázal T.. Následne mu T. oznámil, že má platiť mesačne po 370,- Eur. V apríli 2014 nemal
na úhradu splátky a ani v mesiaci máj 2014. T. mu zavolal, že sa s ním potrebuje stretnúť. Keď vyšiel
von na dvor, tak tam pán T. nebol, ale čakali tam dvaja muži, ktorých nepoznal a dôrazne mu povedali,
že si má hľadať nové bývanie, že byt im už nepatrí. Matka mu povedala, že boli u nich dvaja ľudia, ale
nezdá sa mu, aby niekto premeriaval byt a prezeral doklady od bytu. Na katastri mu sused zistil, že byt

je už prepísaný a podľa zmluvy, ktorá bola doložená, mama byt predala za 40.000,- Eur pánovi Y. M.
pričom vlastníkom bytu mal byť nejaký pán K.. S pánom K. sa nikdy nestretol a ani jeho mama žiadne
peniaze za byt nedostala. Nevie, ako mohlo dôjsť k prevodu bytu na pána K., nakoľko nevie, čo jeho
mama podpisovala. Svedok ďalej uviedol, že trvá na tom, čo uviedol v prípravnom konaní, keďže hlavné
pojednávanie je konané s odstupom času, nepamätá si už presne na všetky skutočnosti.

Z výpovede svedka Ing. W. W. vyplýva, že v roku 2013 vypracoval znalecký posudok č. 128/2013,
predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty majetku - nehnuteľnosti na LV č. XXXX, č.
XXXX - čiastočný a to 2-izbového bytu č. 1 s príslušenstvom, v bytovom dome súp. č. XXXX, na ulici D.
č. XX, B.. Vie, že objednávateľom mal byť pán K., ale s tým sa nikdy nestretol. Zostal iba s maklérom

a tento ho zobral do bytu za účelom znaleckého posudku. V byte vykonal obhliadku, fotil, sedela tam
vlastníčka, ako aj jej syn, ktorý vedel, o čo ide. So M. sa nerozprával, ani sa ho nič nepýtali. Trvá na
tom, čo vypovedal v prípravnom konaní, že je možné, že mu maklér naznačil, aby pred M. nič nehovoril,
ale to je bežné, keď ide o hypotekárny úver.

Svedok R.. Y. M. vypovedal, že ho oslovil T. s tým, že by potreboval požičať 39.000,- Eur na nejaký byt v
Prešove. Bližšie nič nešpecifikoval, iba uviedol, že ide o pôžičku pre nejakú pani v Prešove, ktorá bude
ručiť svojím bytom, kde on predpokladal, že pán T. bude mať do budúcna záujem tento byt odkúpiť.
Nepamätá sa, kedy T. vyplatil peniaze, ale podľa papierov, ktoré mal k dispozícii, boli zmluvy podpísané
dňa 07.06.2013. Na byt sa bol pozrieť s pánom T.. V byte bola staršia pani, ale pán T. ich nezoznámil,

predpokladá, že išlo o pani M., mohla mať tak 70 rokov. Ďalej uviedol, že peniaze mu mal T. vrátiť do
6.10.2013 tak, ako to je uvedené v zmluve o pôžičke. Kontaktoval T., pretože potreboval vrátiť peniaze,
ale on povedal, že pani M. ich nevie vrátiť, ale že má kupca na byt, a tento byt odkúpi a jemu peniaze
vráti. Byt kúpil pán K.. Jeho meno pozná len z doložených dokladov, osobne ho nepozná. Peniaze vovýške 30.000,- Eur mu boli vyplatené na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo bola hypotéka schválená
pánovi K.. Zvyšnú sumu 9.000,- Eur mu vyplatil pán T. niekedy pred Vianocami 2013.

Z výpovedí svedkýň Ing. N. M., B.. W. K. a N. O. vyplývajú skutočnosti spočívajúce v hypotekárnom
úverepreobžalovanéhoK..Tietosvedkynepopisovalištandardnýpostuppriposkytovaníhypotekárneho
úveru.

Z výpovede svedka B. L. vyplýva, že je sprostredkovateľom firmy R., s.r.o., ktorá sa zaoberá leasingami,

sprostredkovaním úverov a inou obchodnou činnosťou. Uviedol, že na inzerát reagoval pán M. z B., s
tým, že by potreboval požičať 4.000,- eur. Stretol sa s ním v byte v Prešove, bola tam aj jeho mama.
Obom vysvetlil, že na poskytnutie pôžičky požaduje firma R. s.r.o. ručenie nehnuteľnosťou. Obaja s
tým súhlasili a následne s nimi uzavrel úverovú zmluvu asi na sumu 4.000,- eur a s pani M. záložnú
zmluvu. Asi o mesiac mu znova volal pán M., že potrebuje ďalšiu pôžičku. Uviedol, že toto nie je možné a
odporučil ho na pána T. z N.. Následne firma L.H.K. uhradila dlh za pána M., na čo oni vystavili kvitanciu

a následne došlo k odblokovaniu založenej nehnuteľnosti.

Svedkyne O. B., W. N. popisovali, akým spôsobom dochádzalo k overeniu podpisov na notárskych
úradoch.

Okresný súd ďalej vychádzal z rekognície osoby zo dňa 20.05.2015, kde opoznal R.. W. W. ako osobu,
ktorá u neho objednala znalecký posudok, obžalovaného Z. T..

Ďalej okresný súd vychádzal zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.06.2013 uzatvorenej medzi veriteľom M.
Y., nar. XX.XX.XXXX a dlžníkom W. M., nar. XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že predmetom bola pôžička

vo výške 39.000,- eur s dobou platnosti najneskôr do 06.10.2013. Zmluvné strany sa dohodli na 0%
mesačnom úroku. V zmluve sa dlžník zaviazal uzatvoriť a podpísať záložnú zmluvu a mandátnu zmluvu
k predmetným nehnuteľnostiam a to nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX a LV XXXX k.ú. B..

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 07.06.2013

uzatvorenej medzi záložným veriteľom M. Y. a záložcom W. M. vyplýva, že predmetom zmluvy je
dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa
na zabezpečenie pohľadávky. Pohľadávkou sa rozumie zmluva o pôžičke zo dňa 06.06.2013. Zálohou
sú nehnuteľnosti vedené v správe katastra Prešov na LV. č. XXXX a LV č. XXXX v k. ú. B..

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim W. M. a kupujúcim V. K., nar. XX.XX.XXXX, zistil
okresný súd, že predmetom zmluvy je predaj nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a LV č.
XXXX v k.ú B., ktoré kupuje kupujúci v celistvosti do svojho výlučného vlastníctva. Účastníci kúpnej
zmluvy sa dohodli na kúpnej cene vo výške 40.000,- Eur, ktorá mala byť vyplatená: 6.000,- Eur mal
kupujúci predávajúcemu vyplatiť v hotovosti pri podpise návrhu zmluvy, 4.000,- Eur mal vyplatiť kupujúci

predávajúcemu v hotovosti pri podpise zmluvy, určenej k podaniu návrhu na vklad do príslušného
katastranehnuteľnostía30.000,-Eurmalkupujúcivyplatiťpredávajúcemuzprostriedkovhypotekárneho
úveru Slovenskej sporiteľne a.s., na účet predávajúcej č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Okresný súd zistil z výdavkových pokladničných dokladov, že dňa 04.06.2013 prevzala poškodená W.

M. od Y. M. sumu vo výške 12.000,- Eur, dňa 29.05.2013 sumu vo výške 10.000,- Eur a dňa 24.05.2013
sumu vo výške 10.000,- Eur.

Z dohody zo dňa 11.12.2013 uzatvorenej medzi záložným veriteľom M. Y., záložcom W. M. a dlžníkom V.
K. vyplýva, že záložca uzatvoril s dlžníkom kúpnu zmluvu ohľadom prevodu nehnuteľností za zálohu vo

výške 40.000,- Eur, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve. Na žiadosť záložcu bola úhrada časti kúpnej ceny
vo výške 30.000,- Eur poukázaná na číslo účtu určené záložcom, t.j. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom týmto
uhradením si záložca viac nebude nárokovať zaplatenie tejto časti kúpnej ceny. Z bodu 1.7. dohody
vyplýva, že dlžník prejavil záujem uhradiť dlh - zabezpečenú pohľadávku, ktorú eviduje záložný veriteľ
voči záložcovi v celkovej výške 39.000,- Eur, pričom za týmto účelom uzatvoril dlžník so subjektom

Slovenská sporiteľňa a.s., zmluvu o hypotekárnom úvere. Dohodu podpísali všetci účastníci.Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 23.07.2014 vyplýva, že obžalovaný V. K. má k nehnuteľnosti
podiel vo výške 1/1. Ide o byt č. 1 na prízemí, kde titulom nadobudnutia nehnuteľnosti je kúpna zmluva
V 8053/2013.

Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 11.12.2013 vyplýva, že
poškodená W. M. a obžalovaný V. K. navrhli Správe katastra, aby rozhodol o povolení vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra. Predmetom boli nehnuteľnosti na LV. č. XXXX a LV
č. XXXX k.ú. B..

Z prehľadu transakcií na účte Slovenskej sporiteľne, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý vlastnil
obžalovaný V. K. odo dňa 30.04.2013 do 31.12.2013 vyplýva, že obžalovanému bol na jeho účet
vykonaný prevod z úveru vo výške 6.000,- Eur dňa 30.04.2013, v ten istý deň V. K. urobil výber hotovosti
vo výške 5.750,- Eur.

Zo správy R., s.r.o. vyplýva, že dňa 05.12.2012 bola sprostredkovateľom B. L. poskytnutá pôžička pánovi
M. vo výške 4.500,- Eur. Dňa 07.06.2013 bola vložená na účet spoločnosti R. suma vo výške 6.483,94
Eur obžalovaným Z. T., kde na základe variabilného symbolu evidovali, že ide o vyplatenie pôžičky pána
M. a pani M..

Zo správ Tatra banky, a.s., vyplýva, že majiteľom bežného osobného účtu č. XXXXXXXXXX je R.. M. Y..
Okresný súd vychádzal z ďalších listín, a to správ exekútorských úradov, z výpisu z účtu M., účet W.
M. M. a.s., s názvom V. K.. Z odpisu registra trestov K. vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom
Okresného súdu Košice I. sp. zn. 2T/23/2009 zo dňa 31.07.2009 uznaný vinným z prečinu podľa § 20 k
§ 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, pričom mu bol uložený podmienečný trest na jeden rok so skúšobnou

dobou v trvaní dvoch rokov.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného Z. T. vyplýva, že rozhodnutím Okresnej prokuratúry Košice
I., sp. zn. 2Pv/923/2004 zo dňa 20.10.2004 došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania so
skúšobnou dobou v trvaní 8 mesiacov, trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. zo dňa 26.10.2011

bol uznaný vinným pre trestné činy podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona a § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 3 rokov a rozsudkom Okresného súdu Košice I. zo dňa 02.01.2012 bol uznaný vinným
pre trestný čin podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný test
odňatia slobody v trvaní 2 rokov, so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov, pričom v oboch prípadoch sa na

obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom dospel okresný súd k záveru, že skutok sa stal a tento
spáchal výhradne Z. T.. Následne kvalifikoval konanie Z. T. ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Tr. zákona účinného do 03.07.2013 s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zákona účinného do

03.07.2013, nakoľko tento obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho
doomyluaspôsobiltaknacudzommajetkuznačnúškoduačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania.

Na rozdiel od obžaloby okresného prokurátora nedospel okresný súd k záveru, že na spáchaní trestného
činu sa podieľal aj obžalovaný V. K.. Okresný súd uviedol, že z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že

obžalovaný V. K. za účelom kúpy predmetného bytu zobral hypotekárny úver, ktorý vyplatil na účet, ktorý
mu do zmluvy uviedol obžalovaný T., pričom všetky doklady spojené s prevodom bytu a jeho zápisom
do evidencie nehnuteľnosti zabezpečoval obžalovaný T..

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní obžalovaného T. a okresného prokurátora,

ako aj spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal
všetky dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy v zmysle ustanovenia § 2
ods. 12 Tr. poriadku aj vyhodnotil a podľa názoru krajského súdu, trestná činnosť bola obžalovanému
Z. T. jednoznačne preukázaná výpoveďami poškodenej W. M., svedka B. M., ako aj výpoveďou
spoluobžalovaného V. K.. Z týchto výpovedí jednoznačne vyplýva, že svedok B. M. dlhoval spoločnosti

R. celkovú sumu 6.483,94 eur, kde žiadal obžalovaného T., aby mu zabezpečil pôžičku na splatenie
tohto dlhu. Je evidentné, že obžalovaný od svedka M. mal zapožičať 39.000,- eur, kde malo dôjsť k
záložnému právu v zmysle tejto pôžičky na byt, ktorý vlastnila W. M.. Z výpovede M. vyplýva, že žiadne
finančné prostriedky od T. nedostala, a to ani od Y. M., ani od V. K.. Toto potvrdil pri svojej výpovediaj samotný svedok B. M., ktorý uviedol, že ani on nevedel o tom, že vôbec byt bol prepísaný, a že
bola pôžička zo strany M. poskytnutá vo výške 39.000,- eur. Taktiež svedok, resp. obžalovaný V. K.
vypovedal, že obžalovanému okrem finančných prostriedkov, hypotekárneho úveru vyplatil aj ďalšie

finančné prostriedky v sume 25.000,- eur, ktoré od neho obžalovaný zobral s tým, že sa mu mal vyhrážať,
že pokiaľ tieto finančné prostriedky neposkytne, bude mať problémy on aj jeho priateľka.

Neobstojí preto podľa názoru krajského súdu obrana obžalovaného T., že chcel iba pomôcť M., nakoľko
B. M. mal pôžičku od firmy R.. Pokiaľ by takto chcel T. urobiť, nepotreboval požičanie finančných

prostriedkovvovýške39.000,-eurodM.,alestačilopožičanietakéhomnožstvafinančnýchprostriedkov,
z ktorých by bola zaplatená dlžoba vo vzťahu k firme R. a bola by aj zaslaná provízia pre obžalovaného
T., aj keď z výpovede firmy, resp. zo správy L.H.K, s.r.o. zo dňa 27.05.2015 vyplýva, že obžalovaného Z.
T. poznajú cca 30 rokov, ale nie je ich zástupcom ani zákazníkom, jednorázovo im sprostredkoval kúpu
bytu v Humennom. Pri kúpe bytu bol vyplácaný úver v prospech spoločnosti R. s.r.o.

Správne preto podľa názoru krajského súdu, po vyhodnotení dôkazov, ktoré sú uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, dospel okresný súd k
záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný Z. T., ktorý svojím konaním mal spôsobiť škodu pre
poškodenú Máriu M. najmenej vo výške 40.000,- eur a svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej
podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.

g/ Tr. zákona, nakoľko na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania.

Nestotožnil sa krajský súd s názorom okresného súdu pri rozhodovaní o treste. Okresný súd neuložil
obžalovanému trest odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom. Tu je však potrebné uviesť,

že u obžalovaného tak, ako to už vyplýva aj z odôvodnenia odvolania okresného prokurátora, sa jedná
o špeciálneho recidivistu, aj keď z odpisu registra trestov vyplýva, že sa na neho hľadí, ako keby
nebol odsúdený. Pri hodnotení osoby obžalovaného je potrebné poukázať, že aj v minulosti už bol pre
majetkovú trestnú činnosť právoplatne odsúdený a s poukazom na výšku spôsobenej škody, na osobu
poškodenej W. M., ktorá mala podpisovať predmetné doklady bez toho, aby vedela čo podpisuje vo veku

79 rokov, teda využil osobu staršieho veku na spáchanie trestnej činnosti, preto je potrebné uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd nezistil žiadnu
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a uložil obžalovanému T. trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov,
pričom keďže nebol v posledných desiatich rokov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol
uložený za iný úmyselný trestný čin, zaradil ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Následne zamietol podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného Z. T..

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa nestotožnil krajský súd s názorom okresného prokurátora
vo vzťahu ku obžalovanému V. K., že tento sa mal podieľať na páchaní žalovanej trestnej činnosti, a

preto podľa názoru krajského súdu, správne rozhodol okresný súd, keď oslobodil obžalovaného spod
obžaloby okresného prokurátora, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd
poukazuje na dôkazy svedčiace v prospech tohto rozhodnutia okresného súdu a z ktorých, aj podľa
názoru krajského súdu, jednoznačne vyplýva, že sa stal skutok, pre ktorý obžalovaný V. K. nevedel o
tom, aby mal nejakým podvodným spôsobom pripraviť poškodenú Máriu M. o byt a tento vystupoval v

dobrej viere, že s predajom bytu súhlasila jeho majiteľka W. M..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.