Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218940
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114218940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: V. D., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, R. F. XXX/XXA, S., zastúpená: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec,
proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, H.. P. XX, S., zastúpený: Mgr. Viera Laczová, advokátka,
Dolné Bašty 2, Trnava, o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 26C/75/2014-131 zo dňa 13. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie určil, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese
Hlohovec, obec S., katastrálne územie S., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby,
rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele číslo 3546, garáž so súpisným číslom
XXXX postavená na parcele číslo 3547 ako i pozemky, parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape, parcelné číslo 3546 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 287 m2, parcelné číslo 3549 -
záhrady vo výmere 84 m2, vo veľkosti 4/6-iny vzhľadom k celku patrí do dedičstva po V. S., rodenej A.,

narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. H.. P. XXXX/XX, S.. Výrokom II.
rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III., že štát má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobkyňa v konaní žiada určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, preto súd
ako predbežnú právnu otázku posudzoval, či predmetná darovacia zmluva uzavretá dňa 21.06.2011, je
platným právnym úkonom. Jedným z predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť na právny

úkon, ktorý účastník robí. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v ustanovení § 37 a 38 Občianskeho
zákonníka.Neplatnosťprávnehoúkonupodľa§38ods.2Občianskehozákonníkavyžadujenepochybné
zistenie, že účastník tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže
svoje konanie ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí
osobu na tento právny úkon neschopnou, pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej
poruche. Absolútne neplatný je teda aj právny úkon ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca
iba prechodnej) ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto

osoby na urobenie právneho úkonu, pričom sa nevyžaduje aby taká osoba bola súdom pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Na dôvod zakladajúci
absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti
- ex officio). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí teda ex tunc, nastáva priamo zo zákona anemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti a možno sa jej dovolať
kedykoľvek, preto súd námietku žalovaného, že o tomto právnom úkone žalobkyne vedela od roku 2012,
považoval za nedôvodnú.

3. Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj z darovacej zmluvy mal súd preukázané,
že poručiteľka V. S. a žalovaný uzavreli dňa 21.06.2011 darovaciu zmluvu, na základe ktorej poručiteľka
darovala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Hlohovec, obec S.,

katastrálne územie S., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby, rodinný dom so
súpisným číslom XXXX postavený na parcele číslo 3546, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na
parcele číslo 3547 ako i pozemky, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo
3546 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 287 m2, parcelné číslo 3549 - záhrady vo výmere 84
m2, vo veľkosti 4/6-iny vzhľadom k celku žalovanému.

4. Zo znaleckého posudku MUDr. Ľubice Ondrisovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria č. 38/2015 mal súd preukázané, že poručiteľka trpela duševnou poruchou
- demenciou cievneho typu ľahkého stupňa od roku 2010, pričom demencia napriek liečbe
postupne progredovala. Boli prítomné psychotické, paranoidné nastavenie voči okoliu, najmä jej
dcére, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo jej úsudok, pričom išlo o ovplyvnenie chorobné, patické.

Prítomná duševná porucha poručiteľky spolu s pridruženými príznakmi (paranoidný syndróm) ju robili
nespôsobilou k podpisu darovacej zmluvy dňa 21.06.2011. Ak by sa poručiteľka znalecky posudzovala
v čase podpisu darovacej zmluvy, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote sa dá skonštatovať, že by
bola obmedzená spôsobilosti k právnym úkonom, pričom by išlo o čiastočné obmedzenie spôsobilosti
a týkalo by sa narábania s vyššími sumami peňazí, s obmedzením pri uzatváraní najmä majetkových

zmlúv. Aj zo znaleckého posudku Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc. č. 6/2013 to vyplynulo. U poručiteľky
išlo o progredujúcu senilnú demenciu vaskulárneho cievneho pôvodu a o organickú poruchu s bludmi,
ktorá sa u poručiteľky začala zreteľne prejavovať koncom roku 2010. Schopnosť plnohodnotne chápať
zmysel podpísania darovacej zmluvy u poručiteľky v dobe 21.06.2011 bola krajne problematická nielen
z dôvodu postihnutia demenciou, ale aj v dôsledku paranoidného nastavenia voči svojej dcére. Aj

tento znalec uviedol, že v prípade, že by bola poručiteľky znalecky vyšetrená v dobe pred podpísaním
darovacej zmluvy, je vysoko pravdepodobné, že by znalec dospel k záveru, že posudzovaná nie je pre
takýto úkon v dôsledku vyššie uvedených psychických porúch spôsobilá a súd by ju pozbavil spôsobilosti
na právne úkony. Súd sa zaoberal lekárskymi nálezmi MUDr. M. R. zo dňa 07.03.2011 a 30.06.2011,
z ktorých síce vyplýva, že poručiteľka je spôsobilá na právne úkony, avšak v lekárskom náleze zo dňa

05.04.2013 lekárka uviedla, že poručiteľka nikdy síce nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
ale v roku 2010 mohla byť ovplyvnená pri rozhodovaní duševnou poruchou, čo by v prípade súdneho
konania o právoplatnosť zmluvy bolo vhodné skúmať znalcom psychiatrom. Lekárka MUDr. M. R. na
pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o lekárske nálezy zo dňa 7.3.2011 a 30.6.2011, kde sa vyjadrila, že
pacientka je v stabilizovanom psychickom stave a spôsobilá na právne úkony, bolo to na základe stavu,

v akom bola v čase vyšetrenia. Svedkyňa zároveň pripustila, že poručiteľkin zdravotný stav kolísal, je
možné, že keby sa poručiteľka rozhodovala v období akútnych ťažkostí, tento jej zdravotný stav ju mohol
teoreticky ovplyvniť v rozhodovaní. Súd poznamenáva, že MUDr. M. R. bola dňa 13.09.2010 vyčiarknutá
zozoznamuznalcov.Prítomnosťduševnejporuchyporučiteľkyopísalivosvojichvýpovediachajvypočutí
svedkovia. Závery znaleckého posudku MUDr. Ľubice Ondrisovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria boli úplne jednoznačné a znalkyňa bez akýchkoľvek pochybností dospela
k záveru, duševná porucha poručiteľky spolu s pridruženými príznakmi ju robili nespôsobilou k podpisu
darovacej zmluvy dňa 21.06.2011.

5. Súd posúdil každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k

záveru, že poručiteľka v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 21.06.2011 trpela duševnou poruchou a
to demenciou cievneho typu ľahkého stupňa, ktorá spolu s pridruženými príznakmi ju robili k podpisu
darovacej zmluvy dňa 21.06.2011 neschopnou, preto je darovacia zmluva dňa 21.06.2011 absolútne
neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam z poručiteľky na žalovaného, preto poručiteľka ku dňu svojej smrti bola ich

vlastníčkou a predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke. Súd určil, že spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Hlohovec, obec S., katastrálne územie S.,
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vo veľkosti 4/6-iny vzhľadom k celku patrí do dedičstva po V.
S., rodenej A., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. H.. P. XXXX/XX, S..6. Odvolanie podal žalovaný v súlade ust. § 365 ods.1, písm. b), písm. f) CSP, nakoľko prvoinštančný
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sú na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím nesprávne rozhodol, a preto sa s týmto
rozhodnutím nestotožňuje a svoje odvolanie nasledovne odôvodňuje: Prvoinštančný súd v odôvodnení
rozsudku na str. 15, bod 37 uvádza, že pri hodnotení dôkazov posúdil každý dôkaz jednotlivo a
zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že poručiteľka v čase uzavretia

darovacej zmluvy dňa 21.6.2011 trpela duševnou poruchou, a to demenciou cievneho typu ľahkého
stupňa, ktorá spolu s pridruženými príznakmi ju robili k podpisu darovacej zmluvy neschopnou, preto je
táto darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Žiadnym spôsobom však nevyhodnotil
protichodné tvrdenia žalobkyne a žalovaného. Nie je pravdou, že prvoinštančný súd posúdil všetky
dôkazy, pretože sa jednoznačne zaoberal len dôkazmi predloženými žalobkyňou a tieto prijal za
preukázané napriek dôvodným námietkam odvolateľa tak k predloženým listinám, ako aj k predloženým

znaleckým posudkom a k výpovediam svedkov na strane žaloby. Tým došlo k porušeniu ust. § 191
ods.2 CSP. Námietkami žalovaného sa však súd nezaoberal, tieto nevyhodnotil rovnako ako aj znalec
ustanovený súdom, ktorý nedal odpoveď ani na jedinú otázku žalovaného uvedenú v zn. posudku
č.38/2015 na str.28, bod 6, čím došlo k porušeniu ust. § 207 ods.2 CSP. Žalovaný poukázal na ust.§
220 CSP a podľa jeho názoru prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa nestotožnil s

námietkami žalovaného. Preto rozhodnutie považuje za svojvoľné, zjavne neodôvodnené. Súd rozhodol
na pojednávaní dňa 13.2.2017, kde skonštatoval, že medzi stranami je sporné skutkové tvrdenie,
že V. S. bola neschopnou na podpísanie darovacej zmluvy a žalobe v celom rozsahu vyhovel a
námietkami žalovaného sa nezaoberal. Žalobkyňa k podanej žalobe predložila znalecký posudok Doc.
Turčeka zo dňa 2.12.2013, č.6/2013, ktorý vychádzal z mylných informácií, keď mu nebola predložená

celá dokumentácia o zdravotnom stave posudzovanej, zámerne chýbali kontroly v dňoch 7.3., 5.5. a
30.6.2011, ktoré mali nepredstaviteľný význam pre posúdenie stavu posudzovanej a tiež Doc. Turček
vychádzal z vyjadrení svedkov na strane žalobkyne, ktoré sa však v priebehu pojednávania ukázali
ako nepravdivé, čo nemôže zabezpečiť objektívne vyhodnotenie zo strany znalca. Súdom ustanovený
znalkyňa MUDr. Ondrisová, predložil znalecký posudok zo dňa 3.5.2015, č.38/2015, v ktorom opätovne

vyhodnotil len podklady predložené zo strany žaloby, opieral sa o vyjadrenia Doc. Turčeka. Súd sa
nezaoberal ani námietkou žalovaného, že súdom ustanovený znalec MUDr. Ondrisová, sa nemohol
inak vyjadriť nakoľko sa na žiadosť žalobkyne vyjadroval už pred podaním žaloby Doc. Turček, napriek
tomu, že nikdy nebol ani ošetrujúcim lekárom posudzovanej. Znalec ďalej skonštatoval, že s vysokou
mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou nebola spôsobilá V. S. na uzavretie darovacej zmluvy

dňa 21.6.2011 z dôvodu prítomnosti duševnej poruchy spolu s pridruženými príznakmi paranoje. Znalec
sa však nevyjadril ku skutočnosti, že ošetrujúci lekár zomrelej, psychiater, Dr. M. R. pri kontrolách
dňa 7.3.2011, aj dňa 30.6.2011, teda v čase pred podpísaním darovacej zmluvy a aj v čase po
podpísaní darovacej zmluvy skonštatovala spôsobilosť na právne úkony a ani nedal odpoveď na otázku
žalovaného. Znalec konštatuje, že u posudzovanej bolo prítomné psychotické, paranoidné nastavenia

voči okoliu, najmä jej dcére, čo zásadným spôsobom ovplyvňovalo úsudok, avšak zo zdravotnej
dokumentácie jasne vyplynulo, že nejde o paranoju, ale reálnu hrozbu zo strany dcéry, ktorá neustále
tlačila na matku, zrejme nebola dôsledná ani v prípade užívania liekov pacientkou. Ošetrujúci lekár z
odvetvia psychiatrie, Dr. R. v rozhodnom období potvrdila spôsobilosť posudzovanej na právne úkony, to
si aj obhájila na pojednávaní dňa 16.12.2014, keď sa vyjadrila, že keby bola pacientka paranoidná alebo

dementná, určite by jej nedala potvrdenie, že je spôsobilá na právne úkony. Hlavne potvrdila zmenu
k lepšiemu zdravotnému stavu u pacientky v r. 2011, keď opustila dcéru a starostlivosť o ňu prevzal
jej syn, teda problém bol v správaní dcéry a nie v správaní posudzovanej. Tomu jasne nasvedčuje
aj vyjadrenie ošetrujúcej lekárky v rozhodnom období, je to vyjadrenie psychiatra, toto posudzovanie
zdravotného stavu má určite väčší význam ako zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej niekoľko

rokov po jej smrti a na základe zdravotnej dokumentácie, keď neurologické vyšetrenia sú zaznamenané
len o r. 2010 (12.10.2010). V zmysle kontrol u Dr. R. jasne vyplýva objektívne zhoršenie zdravotného
stavu v r. 2010 a zlepšenie v r. 2011, v čase, keď odišla od dcéry k synovi a jej stav sa zhoršil až
následne v r. 2013, kedy v dôsledku mozgovej cievne príhody dňa XX.X.XXXX V. S. zomrela. Žalobkyňa,
znalec a aj súd sa vyjadrujú, že poručiteľka mohla byt' v r. 2010 ovplyvnená pri rozhodovaní duševnou

poruchou, keď rozhodné obdobie je r. 2011 a k tomu sa jednoznačne vyjadrila ošetrujúca lekárka a aj
lekárske záznamy zo dňa 7.3., 5.5., 30.6.2011 potvrdzujú stabilizovaný stav, nakoľko v tom čase bola
u syna a v r. 2010 bývala u dcéry a mala z nej očividný strach. Z lekárskeho záznamu zo 7.3.2011
dokonca vyplýva, ako sa uvádza na str. 10 bod 11 rozsudku, že poručiteľka sa u syna upokojila a cítilasa tak dobre, že sa vrátila do svojho domu a sama zvládala starostlivosť o domácnosť. Čo sa týka
uvádzanejparanojenakoncir.2010,tonebolaparanojatobolskutočnýstrach,obavamatkypreddcérou
a to sa zmenilo, keď odišla k synovi, preto Dr. R. v rozhodnom období vylúčila paranoju aj demenciu

a potvrdila, že posudzovaná V. S. je spôsobilá na právne úkony. Z rozboru a zhodnotenia zistených
údajov na str. 21, 22 zn. pos. MUDr. Ondrisovej tiež jasne vyplýva zhoršený stav na konci r. 2010,
nespavosť, ľútostivosť, plačlivosť a od 7.3.2011 sa cíti dobre, lekár zhodnotil jej stav ako stabilizovaný
nie sú popisované psychotické príznaky, ani poruchy správania, tento stav pretrváva aj pri kontrole dňa
5.5.2011, 30.6.2011, 30.8.2011, teda v rozhodnom období kedy došlo k darovaniu nehnuteľnosti, znalec

však toto obdobie nijako nevyhodnotil a súd neakceptoval námietku na pojednávaní dňa 13.2.2017
a vo veci rozhodol. Súd v odôvodnení rozsudku na str.14 bod 34 konštatuje zo záverov znaleckých
posudkov paranoidné nastavenie poručiteľky voči dcére v čase podpisu darovacej zmluvy napriek tomu,
že Dr. R. toto v čase podpisu darovacej zmluvy vylúčila ako jediná ošetrujúca lekárka posudzovanej
poručiteľky a túto skutočnosť konštatuje aj súd v odôvodnení rozsudku na str.7 bod 5., tiež na str.10, bod
16, 17. Preto ani odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Nesúhlasí, že závery znaleckého posudku

MUDr. Ondrisovej boli úplne jednoznačné, ako uvádza súd na str.15 bod 36, navyše opierali sa o závery
zn. pos. Doc. Turčeka, ktorý vychádzal z jednostranných, nepostačujúcich a mylných informácií, ktoré
nemohli zabezpečiť objektívnosť posudku. Ošetrujúci lekár, psychiater, mohol objektívne vyhodnotiť stav
pacientky v r. 2011, že je spôsobilá na právne úkony a nevylučuje to ani vyjadrenie znalca ustanoveného
súdom. Žalovaný v tomto konaní tiež spochybnil tak znalecké dokazovanie, ako aj výpovede svedkov

na strane žaloby, napriek tejto skutočnosti súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z uvedených dôkazov.
Na druhej strane nie je možné spochybniť vyjadrenie odborného lekára, ktorý sa v rozhodnom období
vyjadril a vyjadril sa jednoznačne, že posudzovaná je spôsobilá na právne úkony a túto skutočnosť
potvrdil na pojednávaní dňa 16.12.2014, keď sa vyjadril, že ak by pacientka bola paranoidná alebo
dementná, tak by jej to nenapísala. Túto skutočnosť nevyhodnotil ustanovený znalec a neurobil to

ani prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní. Podkladom pre toto rozhodnutie boli jednostranne
vyhodnotené dôkazy, súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, čím došlo
k porušeniu práv žalovaného na spravodlivý proces. Súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil vyjadrenie
lekára, ktorý bol v rozhodnom období ošetrujúcim lekárom posudzovanej a pôsobil aj ako znalec v
odvetví psychiatria, že toto vyjadrenie považuje za jediné objektívne a pravdivé a z tohto dôvodu

považujeme posudzovanú v rozhodnom období za spôsobilú na právne úkony. Túto skutočnosť potvrdila
aj svedkyňa V. M. na pojednávaní dňa 16.12.2014, keď vypovedala, ako sa posudzovaná vyjadrovala až
do jej smrti, že dcére kúpila byt a synovi dala dom, v ktorom má svoj podiel aj dcéra po otcovi. Aj samotná
žalobkyňa túto darovaciu zmluvu akceptovala, nenamietala ani po smrti matky pri dedičskom konaní a
žalobu podala až následne, keď nebolo vyhovené jej požiadavke voči žalovanému na vyplatenie čiastky

16.000,- eur za podiel na nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu považuje túto žalobu za neetickú, v rozpore s
dobrými mravmi a preto takáto žaloba nemôže požívať právnu ochranu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a preto žiadame, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu tak, že
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamieta a zároveň priznáva žalovanému náhradu trov konania,
trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného: Napadnutý rozsudok považuje za vecne aj formálne
správny. Súd správne vyhodnotil všetky predložené listinné dôkazy, vykonal znalecké dokazovanie a
dokazovanie svedeckými výpoveďami, na základe ktorých rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Pri podaní

návrhu ako dôkaz doručila znalecký posudok Doc. MUDr. Karola Turčeka CSc. a v rámci konania
bolo vykonané dokazovanie znalcom určeným súdom a to MUDr. Ľubica Ondrisová. Obaja znalci sa
zhodli v tom, že poručiteľka trpela duševnou poruchou - demenciou cievneho typu ľahkého stupňa.
Uvedená duševná porucha spolu s pridruženými príznakmi - paranoidný syndróm ju robili nespôsobilou
k podpisu darovacej zmluvy zo dňa 21.06.2011. Výpoveďami svedkov bolo potvrdené, že poručiteľka

bola dezorientovaná v priestore aj v čase, zabúdala čo povedala, nevedela kde býva, nevedela ako
sa volá, vymýšľala si rôzne situácie, ktoré nezodpovedali realite. Svedkyňa B.. ktorú navrhol žalovaný
uviedla, že poručiteľka sa až do jej smrti vyjadrovala, že dcére kúpila byt. V konaní sme preukázali, že
žiadny byt poručiteľka žalobkyni nekúpila a toto tvrdenie je tiež jeden z dôkazov, že poručiteľka nevedela
o čom rozpráva. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd napadnutý rozsudok ako vecne aj formálne

správny potvrdil a žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správne.

9. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v ustanovení § 37 a 38 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť

právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník
tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje konanie
ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento právny
úkon neschopnou, pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Absolútne neplatný
je teda aj právny úkon ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba prechodnej) ak išlo o
takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby na urobenie právneho

úkonu, pričom sa nevyžaduje aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.

10. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach, patrí do dedičstva po V. S., rod. A., nar. X.X.XXXX, ktorá naposledy bývala v S., ul.

H.. P. XXXX/XX, ktorá zomrela XX.X.XXXX. Poručiteľka za svojho života dňa 21.6.2011 uzatvorila so
žalovaným darovaciu zmluvu, na základe ktorej mala žalovanému predmetné nehnuteľnosti darovať.
Žalobkyňa namietla platnosť tejto darovacej zmluvy, poručiteľka po smrti svojho manžela v r. 2005,
začala mať problémy s pamäťou a vnímaním okolia. Od r. 2005 až do r. 2010 starostlivosť o poručiteľku
zabezpečovala žalobkyňa a to tak, že prvý rok od smrti manžela poručiteľky s ňou pravidelne spávala

buď v dome poručiteľky, alebo poručiteľka chodila k žalobkyni. Od r. 2006 do r. 2010 žalobkyňa
pravidelne dva - tri krát týždenne svoju matku navštevovala, pomáhala jej s nákupmi, chodili spolu
na prechádzky, chodili spolu na chatu, na návštevy k príbuzným do B. A.. Žalobkyňa zabezpečovala
zdravotnú starostlivosť svojej matke tým, že ju sprevádzala na všetky vyšetrenia. Zdravotný stav
poručiteľky sa postupne zhoršoval do takej miery, že na jeseň r. 2010 po návšteve u MUDr. A. si

začala poručiteľka namýšľať, že žalobkyňa aj s lekárom jej mali dať niečo podpísať, údajne niečo
ohľadne predmetných nehnuteľností. Nič takéto nebolo pravdou, vznikali rôzne konfliktné situácie, v
dôsledku ktorých žalobkyňa od decembra 2010 prestala k matke pravidelne dochádzať tak, ako predtým.
Keďže do r. 2010 žalobkyňa zabezpečovala všetky záležitosti svojej matky medzi iným aj platby za
elektrinu, chodili jej pravidelne upomienky, keďže matka zabúdala platiť poplatky. V r. 2012 v súvislosti

s upomienkami za elektriku, žalobkyňa na katastri v S. zistila, že matka svoj spoluvlastnícky podiel
darovala žalovanému. Keď sa žalobkyňa poručiteľky na toto spýtala, jej odpoveď bola, že ona o ničom
nevie. Keďže žalobkyňa s matkou chodila k lekárom, mala jej zdravotnú dokumentáciu, ktorá ich mohla
predložiť znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku vyplýva, že
poručiteľka trpela organickou bludovou poruchou s bludmi, ktoré sa začali prejavovať koncom r. 2010.

Schopnosť plnohodnotne chápať zmysel darovacej zmluvy v dobe 21.6.2011, bola krajne problematická,
nielen z dôvodu postihnutia demenciou, ale aj v dôsledku paranoidného nastavenia voči žalobkyni.
Z potvrdenia z 10.10.2014 o možnosti predaja rodinného domu predloženého žalovaným vyplýva, že
žalobkyňa požadovala polovicu z kúpnej ceny, z čoho vyplýva, že neakceptovala darovaciu zmluvu. Z
listu zo dňa 27.3.2014, ktorý písala žalobkyňa adresovaný žalovanému, vyplýva, že žalobkyňa chcela,

aby bola vyplatená sumou 16.600 Eur ako hodnoty jej podielu na LV č. XXX a že v takom prípade by
sa nesúdila.

11. Svedkyňa MUDr. M. R. na pojednávaní uviedla, že nález zo dňa 5.4.2013 založený v spise na
č. l. 10 napísala po tom, čo poručiteľka zomrela a prišla za ňou žalobkyňa, aby sa vyjadrila k jej

zdravotnému stavu. Poručiteľka bola od r. 2008 do 2012 v jej ambulantnej starostlivosti, spočiatku mala
diagnostikovanú panickú poruchu, ktorej symptómy sa liečbou upravili, nejakú dobu potom v období asi
pol roka nechodila na kontroly, potom liečbu mierne zintenzívnili, potom sa začali prejavovať diskrétne
príznaky paranoje, ktoré si nevyžiadali hospitalizáciu, pridali neuroleptiká a znovu symptómy odozneli
a pacientka sa doliečila, až kým po cievnej príhode nezomrela. Je možné, že keby sa rozhodovala v

období akútnych ťažkostí, tento jej zdravotný stav ju mohol teoreticky ovplyvniť v rozhodovaní, napr. pri
nejakej pre ňu emočne významnej situácii. Po zdravotnej stránke bola v poriadku, nemala psychotické
príznaky, ani príznaky demencie. Svedkyňa asi pri 2 kontrolách zachytila príznaky paranoje, keď sa jej
spätne na to pýtala, povedala, že to asi bol nejaký zlý sen, potom sa tomu nevenovali. Svedkyňa verí,že poručiteľka pravidelne užívala lieky, ale žiadny lekár si v tomto nemôže byť 100 %-ne istý, na kontroly
chodila pravidelne a v určitom období dekompenzácie jej stavu mala nasadenú 10 dňovú injekčnú liečbu,
ktorej sa riadne podrobila. Na otázku žalovaného, čo svedkyňa myslela tým, že v lekárskom náleze zo

dňa5.4.2013uviedla,ževr.2010mohlabyťmenovanáovplyvnenáprirozhodovaníduševnouporuchou,
či myslela nejaké konkrétne rozhodnutie v r. 2010, svedkyňa uviedla, že nie, myslela to všeobecne, že
sa to nedá vylúčiť, že mohla byť v tom r. 2010 nie v práve kompenzovanom stave. Stav v r. 2010 u
menovanej kolísal, v novembri 2010 prvýkrát stanovila diagnózu paranoje a potom v r. 2011 v januári
príznaky tejto choroby odozneli alebo ich nechcela priznať a v decembri 2010 bola tá 10-dňová injekčná

liečba z dôvodu úzkosti, nie z dôvodu paranoje. V decembri 2010 mohlo byť obdobie akútnych ťažkostí
u menovanej, ktoré sa začiatkom r. 2011 zmiernili a nastalo obdobie zlepšenia. Ide o chronické príznaky,
pod vplyvom liekov bola v dobrom stave, už viac neprišlo k dekompenzácii. V novembri 2010 poručiteľka
uviedla, že s dcérou mala nejaký problém, chcela ju zrejme pripraviť o byt, dcéra zatiahla vraj do toho
aj obvodného lekára, nútila ju urobiť niečo, čo nevedela vysvetliť a vtedy svedkyňa dospela k záveru,
že u menovanej sú príznaky paranoje. Pokiaľ ide o lekárske nálezy zo dňa 7.3.2011 a 30.6.2011, kde

sa vyjadrila, že pacientka je v stabilizovanom psychickom stave a spôsobilá na právne úkony, bolo to
na základe stavu, v akom bola v čase vyšetrenia. Posledné kontroly ju sprevádzal syn, ale či bol Pokiaľ
ide o lekársky nález zo dňa 30.6.2011, bolo to na žiadosť pacientky, stáva sa to v prípadoch, keď starší
ľudia chcú robiť nejaký právny úkon u notára a ten si napr. vyžaduje potvrdenie o zdravotnom stave.
Keby svedkyňa videla, že pacientka je paranoidná alebo dementná, určite by to nenapísala. Pri tejto

chorobe sa môže vyskytnúť kolísanie stavu.

12. Správanie poručiteľky opísali svedkovia vo svojich výpovediach. Svedkyňa V. M. na pojednávaní
uviedla, že býva neďaleko, kde bývala poručiteľka, je poštárka pre súkromnú spoločnosť, nosila
menovanej poštu a niekedy jej pomáhala s nákupom. Poručiteľka vždy rozprávala, že keby nemala

dcéru, nevie, čo by robila. Asi od r. 2009 jej niekedy pripadala veľmi divná, keď ju stretla na ulici a
napr. jej pomohla s nákupom a išli k nej domov, poručiteľka nevedela, kde býva, raz jej povedala, že
má strašný bordel v garáži, že V. si to nevypratala, tak sa tam išli pozrieť a garáž bola prázdna, alebo
niekedy jej povedala, že bola na návšteve a videla ju, ako išla jednou ulicou a druhou sa hneď vracala
späť, takže na žiadnej návšteve nemohla byť. Asi v r. 2009-2010 jej poručiteľka rozprávala o dcére, že

keby sa o ňu ona nepostarala, že nevie, čo by s ňou bolo, že syn sa o ňu nepostará. V r. 2009 - 2010
sa najviac rozprávali, neskôr to nevnímala, ani to neriešila. Svedkyňa A. bola tretia suseda poručiteľky
a boli aj trochu v príbuzenskom vzťahu, často sa navštevovali, avšak v poslednom období asi tak 2 roky
pred jej smrťou si svedkyňa všimla, že poručiteľka veľmi zabúda, zabudla, že sa dohodli na návšteve
cintorína, stále hľadala kľúče, peňaženku, telefón, povedala, že ide umývať okná, nakoniec ich neumyla.

Potom uvádzala, že jej doma miznú veci: baterka, lyžičky, že jej ktosi prehadzuje skrine, matrace, tak
aby svedkyňu nepodozrievali, dcéra jej povedala, aby k nej nechodila, Najskôr sa o ňu starala dcéra,
chodila tam aj s vnučkou, chodili spolu na nákupy, mali ju rady, všade ju zobrali, kam išli, na výlet, do
obchodu, na návštevu, potom sa upla na syna a ten bol nakoniec lepší, ako tá dcéra, ale svedkyňa
presne nevie, odkedy sa o ňu staral syn. Bola potom úplne mimo, cukor hľadala v chladničke, už si ani

nevarila sama ku koncu, aj na obed urobila klobásku, ale potom ju videla jesť na obed maslový chleba
s lekvárom, že nemala navarené. Aj keď jej niekto doniesol napr. jablká alebo bonboniéru a svedkyňa
sa jej na to spýtala, nevedela povedať, kto jej to doniesol. Svedkyňa si nepamätala, kedy sa poručiteľky
začal zhoršovať zdravotný stav, či dva roky predtým, ako zomrela. Svedok P. W. na pojednávaní uviedol,
že V. S. bola jeho sesternica, naposledy sa videli v auguste 2010, prišla k nim na návštevu do N. A.

aj s dcérou - žalobkyňou, vnučkou a zaťom na chatu, ktorá je 200 m od jeho domu. Keď sa stretli, tak
sa zvítali ako po dlhej dobe, niečo sa ho opýtala, on jej odpovedal a za chvíľu sa opýtala to isté, čo
mu pripadalo divné. Svedkyňa V. W. uviedla, že účastníci konania sú deti sesternice jej manžela. S
poručiteľkou sa videli naposledy v auguste 2010, bola na dovolenke na chate aj s dcérou a vnučkou v ich
dvore, privítali sa ako vždy, potom p. S. si odišla niečo zobrať a keď sa vrátila, znova sa vítala, ako keby

sa dlho nevideli. Pani S. sa rozprávala s jej mužom a keď sa vrátili, povedala svojej dcére, že svedkyňa
na ňu škaredo pozerá, svedkyňa zostala prekvapená, lebo predtým rok sa spolu porozprávali, nemala
na také správanie dôvod, nič sa nestalo. V ten týždeň volala dvakrát svedkyni, že čo jej to urobila, čo
jej vyvoláva, pritom svedkyňa jej nevolala a jej syn sa potom za ňu ospravedlňoval, že mama to nemá v
hlave v poriadku. V r. 2010 si všimla na nej zvláštne správanie. Od augusta 2010 nebola v kontakte s p.

S.. Svedkyňa V. M. uviedla, že účastníci konania sú jej sesternica a bratranec. Poručiteľka k nim chodila
na návštevu, bola to švagriná jej mamy. Poručiteľka rozprávala, že má dve deti, aby to bolo spravodlivé,
že dcére kúpila byt a starala sa o jej dcéru a aby syn Q. nebol škodný, že on bude mať po nej dom a
že dcéra tam má čiastku po otcovi. Poručiteľka sa takto vyjadrovala aj po r. 2011. Pred smrťou bola p.S. v starostlivosti syna. Asi 3 roky pred smrťou si svedkyňa všimla, že teta je akási iná, strácala pamäť
a povedala to jej synovi. Svedkyňa ju brávala autom aj s jej mamou na nákupy, do cintorína, všimla si,
že zabúda. Bola iná, inak sa aj správala. Svedkyňa vie, že poručiteľka chodila k obvodnému lekárovi

aj k MUDr. R. a videla, že sa jej stav zlepšil. Sem - tam sa stalo, že poručiteľka zopakovala to isté, u
dôchodcov je to normálne. Svedkyňa si nepamätá, že by teta nevedela k nim trafiť alebo späť domov.
Žalovaný býval u poručiteľky aj s 3 deťmi asi 4-5 rokov, ale nevie uviesť odkedy dokedy. Svedkyňa X.
K. na pojednávaní uviedla, že pani S. zomrela v r. 2013 a asi pol roka pred smrťou ju videla. Poručiteľka
sa svedkyne spýtala, ako sa má jej mama, ktorá už vtedy pred 17 rokmi zomrela, čo svedkyňu zarazilo

a povedala jej, že mama zomrela, o čom ona určite vedela. Po 10 min. ako išli spolu cestou k zastávke
poručiteľka povedala svedkyni, že má pozdraviť mamu, čo ju zarazilo, lebo jej povedala pred 10 min.,
že jej mama zomrela, toto sa stalo 2-3 krát, čo sa stretli.

13.Zosvedčeniaodedičstveč.k.6D/159/2013,Dnot55/2013zodňa22.07.2013vyplýva,žeporučiteľka
V.S.,rodenáA.,narodenáXX.XX.XXXX,zomreladňaXX.XX.XXXX.Dedičiav1.zákonnejskupineV.D.,

nar.XX.XX.XXXXaQ.S.,nar.XX.XX.XXXXsamedzisebouvyporiadalidohodou.Spoluvlastníckypodiel
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Hlohovec, obec S., katastrálne územie S., zapísaných
na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby, rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na
parcele číslo 3546, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo 3547 ako i pozemky,
parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 3546 - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 287 m2, parcelné číslo 3549 - záhrady vo výmere 84 m2, vo veľkosti 4/6-iny vzhľadom k celku
nebol zaradený do súpisu aktívy poručiteľky. Z LV č. XXXX pre okres Hlohovec, obec S., k. ú. S. vyplýva,
žespoluvlastníkminehnuteľnostíatorodinnýdomsosúpisnýmčíslomXXXX postavenýnaparcelečíslo
3546, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo 3547 ako i pozemky, parcely registra
"C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 3546 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 287

m2, parcelné číslo 3549 - záhrady vo výmere 84 m2 sú žalobkyňa v podiele 1/6, žalovaný v podiele
1/6, žalovaný v podiele 4/6. Z darovacej zmluvy zo dňa 21.06.2011 vyplýva, že V. S., narodená dňa
XX.XX.XXXXdarovalažalovanémunehnuteľnostiatorodinnýdomsosúpisnýmčíslomXXXXpostavený
na parcele číslo 3546, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo 3547 ako i pozemky,
parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 3546 - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 287 m2, parcelné číslo 3549 - záhrady vo výmere 84 m2 vo veľkosti 4/6.

14. Zo znaleckého posudku Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc. č. 6/2013 vyplýva, že u posudzovanej išlo
o progredujúcu senilnú demenciu vaskulárneho cievneho pôvodu a o organickú poruchu s bludmi, ktorá
sa u posudzovanej začala zreteľne prejavovať koncom roku 2010. Schopnosť plnohodnotne chápať

zmysel podpísania darovacej zmluvy u posudzovanej v dobe 21.06.2011 bola krajne problematická
nielen z dôvodu postihnutia demenciou, ale aj v dôsledku paranoidného nastavenia voči svojej dcére.
Ako dementná pacientka bola aj zvýšene sugestibilná, čo mohlo pri uvedených zdravotných ťažkostiach
rozhodujúcim spôsobom zavážiť pri podpise darovacej zmluvy. Tieto psychické procesy u posudzovanej
boli podstatným spôsobom naručené. V prípade, že by bola posudzovaná znalecky vyšetrená v dobe

pred podpísaním darovacej zmluvy, je vysoko pravdepodobné, že by znalec dospel k záveru, že
posudzovaná nie je pre takýto úkon v dôsledku vyššie uvedených psychických porúch spôsobilá a
súd by ju pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Zo znaleckého posudku MUDr. Ľubice Ondrisovej,
znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 38/2015 vyplýva, že poručiteľka
trpela od septembra 2010 do svojej smrti duševnou poruchou - demenciou vaskulárneho (cievneho)

typu. Demencia postupne progredovala (zhoršovala sa), spočiatku šlo o ľahký stupeň demencie,
ktorý bol prítomný i pri podpise darovacej zmluvy. Neskôr sa stupeň demencie zhoršoval a smrť
nastala (typicky) v dôsledku poškodenia mozgu po závažnej cievnej mozgovej príhode. Demencia
progredovala u posudzovanej napriek nasadenej liečbe (užívala lieky na prekrvenie mozgu a zlepšenie
pamäti). Demencia cievneho typu je nezvratná, nevedia sa dostať liečbou z ľahkého stupňa späť

do plného zdravia, nanajvýš vedia oddialiť prechod do ďalšieho stupňa demencie. Ak by predpísané
lieky posudzovaná neužívala pravidelne, príznaky demencie by boli intenzívnejšie, príp. by demencia
progredovala rýchlejšie. Taktiež by boli výraznejšie poruchy správania v dôsledku porúch myslenia
(podozrievavosť, konfliktnosť). Ak by sa osoba V. S. znalecky posudzovala v čase podpisu darovacej
zmluvy, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote sa dá skonštatovať, že by bola obmedzená

spôsobilosti k právnym úkonom. U posudzovanej bolo prítomné psychotické, paranoidné nastavenie
voči okoliu, najmä jej dcére, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo jej úsudok, pričom išlo o ovplyvnenie
chorobné, patické. Posudzovaná trpela duševnou poruchou - demenciou cievneho typu ľahkého stupňa
od r. 2010, pričom demencia postupne progredovala napriek liečbe. Prítomná duševná porucha spolus pridruženými príznakmi (paranoidný syndróm) ju robili nespôsobilou k podpisu darovacej zmluvy dňa
21.06.2011.

15. Základnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového
poriadku je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Súd dospel k
záveru, že žalobkyňa osvedčila, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, nakoľko je
dedičkoupoporučiteľkearozhodnutiesúdumôžebyťpodkladomvkonaníodedičstve,akoajpodkladom

pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Jedným z predpokladov
platnosti právneho úkonu je spôsobilosť na právny úkon, ktorý účastník robí. Neplatnosť právnych
úkonov je upravená v ustanovení § 37 a 38 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatný je teda aj
právny úkon ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba prechodnej) ak išlo o takú duševnú
poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby na urobenie právneho úkonu, pričom
sa nevyžaduje aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola

vo svojej spôsobilosti obmedzená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí
súd vždy prihliadnuť z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí teda ex tunc,
nastávapriamozozákonaanemožnojužiadnymspôsobomnapraviťamožnosajejdovolaťkedykoľvek,
preto súd správne námietku žalovaného, že o tomto právnom úkone žalobkyne vedela od roku 2012,
považoval za nedôvodnú.

16. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj z darovacej zmluvy mal súd preukázané, že
poručiteľka V. S. a žalovaný uzavreli dňa 21.06.2011 darovaciu zmluvu, na základe ktorej poručiteľka
darovala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Hlohovec, obec S.,
katastrálne územie S., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorými sú stavby, rodinný dom so

súpisným číslom XXXX postavený na parcele číslo 3546, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na
parcele číslo 3547 ako i pozemky, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo
3546 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 287 m2, parcelné čílo 3549 - záhrady vo výmere 84 m2,
vo veľkosti 4/6-iny vzhľadom k celku žalovanému.

17. Prítomnosť duševnej poruchy poručiteľky opísali vo svojich výpovediach aj vypočutí svedkovia.
Závery znaleckého posudku MUDr. Ľubice Ondrisovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria boli úplne jednoznačné a znalkyňa bez akýchkoľvek pochybností dospela k záveru,
duševná porucha poručiteľky spolu s pridruženými príznakmi ju robili nespôsobilou k podpisu darovacej
zmluvy dňa 21.06.2011. Súd dospel k záveru, že poručiteľka v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa

21.06.2011 trpela duševnou poruchou a to demenciou cievneho typu ľahkého stupňa, ktorá spolu s
pridruženými príznakmi ju robili k podpisu darovacej zmluvy dňa 21.06.2011 neschopnou, preto je
darovacia zmluva dňa 21.06.2011 absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo
dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z poručiteľky na žalovaného, preto
poručiteľka ku dňu svojej smrti bola ich vlastníčkou a predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po

poručiteľke. Súd preto žalobe správne vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd vzhľadom na
úspech v konaní podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech,
priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku štátu na náhradu trov konania
rozhodol, že štát má voči žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania,

ktoré štát zaplatil súdnej znalkyni zo štátnych prostriedkov, o výške po právoplatnosti rozsudku rozhodne
samostatným uznesením.

18. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keď odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
napadnutý rozsudok súdu I. inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny vrátane výroku

o náhrade trov konania potvrdil.

19. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd I. inštancie

po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).