Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010478
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216010478.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného
C. F. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
3 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda pod č. k. 4T/116/2016-146 zo dňa 05.04.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.04.2018
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda pod č. k. 4T/116/2016-146 zo dňa 05.04.2017
uznal obžalovaného C. F., za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v dňa 25.04.2016 v čase o 19.30 hod. po predchádzajúcom požití 4 x 0.5 dcl. vodky v stave vylučujúcom
viesť motorové vozidlá, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Felícia červenej
farby, evidenčného čísla DS-785FB v meste Dunajská Streda po ceste II/572 smerom na mesto Veľký

Meder v okrese Dunajská Streda, kedy v kruhovom objazde ciest II/572 a II/507 v kilometri 41.8 spôsobil
dopravnú nehodu spôsobom, že pri vchádzaní do kruhového objazdu nerešpektoval dopravnú značku
„Daj prednosť v jazde“, pričom nedal prednosť jemu zľava v kruhovom objazde jazdiacemu osobnému
motorovému vozidlu továrenskej značky Toyota Yaris, striebornej metalízy svetlej, evidenčného čísla
MA-713 DG, vedené vodičom H. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. R., X.. R. č. XXX/XX a z miesta
dopravnej nehody ušiel, pričom takto konal napriek tomu, že má trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. 0T/544/15 zo dňa 30.12.2015 s právoplatnosťou dňa 30.12.2015 uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 (tridsať) mesiacov do dňa 30.08.2018, následne bol dňa
25.4.2016 v čase o 20.27 hodine podrobený dychovej skúške elektronickým analyzátorom dychu typu
AlcoQuant 6020, výrobného čísla A409626, ktorým mu bola nameraná pozitívna hodnota 0.53 mg/l
alkoholuvdychu,čovprepočtečiní1.10promileapoopakovanejdychovejskúškevčaseo21.41hodine
taktiež s pozitívnou hodnotou 0.42 mg/l, čo v prepočte činí 0.88 promile alkoholu v dychu, podľa ktorých

meraní znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia určil, že dňa 25.04.2016 v čase dopravnej nehody o
19.30 hodine, vodič C. F. viedol osobné motorové vozidlo v stave ovplyvnenia alkoholom s koncentráciou
alkoholu v krvi najmenej cca 1.2087 promile, hoci bol za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
II. sp. zn. 0T/544/15 zo dňa 30.12.2015 s právoplatnosťou dňa 30.12.2015.

Za to obžalovanému C. F. okresný súd uložil :Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m), písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na dobu 7 (sedem) rokov.

Samosudca okresného súdu písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnil v rozsahu č. l. 146-148 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.04.2017
obžalovaný C. F. v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania

skutkovuvedenýchvobžalobe.Okresnýsúdvyhlásenieobžalovaného,žejevinnýzospáchaniaskutkov
uvedených v obžalobe uznesením prijal a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhrady škody.

K výroku o treste okresný súd uviedol :

Pri určovaní druhu trestu okresný súd u obžalovaného C. F. zohľadnil skutočnosť, že bol doposiaľ šesť
krát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
0T/544/15 zo dňa 30.12.2015 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1

Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody 4 mesiace so skúšobnou dobou
v trvaní dva roky šesť mesiacov ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dva roky a šesť
mesiacov. Okresný súd na strane obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona.
Obžalovaný sa spáchania skutkov dopustil v čase jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.

Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanému
uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a pre výkon trestu odňatia
slobody ho zaradil podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia z dôvodu, že obžalovaný pred spáchaním skutkov v
posledných 10 rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný v minulosti už bol

odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a
opätovne sa dopustil takéhoto prečinu podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona okresný súd mu podľa
§ 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby na dobu 7 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal zákonnej lehote odvolanie obžalovaný (č. l. 143 spisu).

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu vo výroku
o treste sa nestotožňuje. Poukázal pritom na svoje vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku, ktoré súd prijal. Vo väzbe strávil šesť mesiacov a bolo to pre neho dostatočným

ponaučením. Vstúpil si do svedomia, trestnú činnosť ľutuje a viac krát sa už nechce dopúšťať žiadnej
trestnej činnosti. Je si vedomý svojej chyby, ktorej sa dopustil, aj predchádzajúcej trestnej činnosti
za ktorú bol právoplatne odsúdený, ale trest, ktorý mu bol uložený okresným súdom, považuje za
neprimerane prísny.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný C. F. a obhajca obžalovaného.

Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch odvolania navrhnutých obžalovaným.

Obžalovanýuviedol,žesavcelomrozsahupridržiavadôvodovodvolania,ktorédoručilokresnémusúdu.

Prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1

Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to
oprávnená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil :

-ProkurátorOkresnejprokuratúryDunajskáStredapodaldňa13.10.2016podľa§234odsek1Trestného
poriadku pod č. 2Pv/252/16 obžalobu na C. F. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.

- Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.04.2017 (č. l. 140-142) vyplýva, že obžalovaný C. F.
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, na čo súd prvého stupňa
postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného C. F., že je vinný zo
spáchania skutkov uvedených v obžalobe a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný
priznalspáchanieskutkovuvedenýchvobžalobesanevykonáavykonajúsadôkazysúvisiacesvýrokom

o treste a náhrady škody.

- v odpise registra trestov má obžalovaný vykázaných 8 záznamov. Celkovo však bol 9 krát súdne
trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 0T/55/2018, právoplatný dňa
16.02.2018 (skutok spáchaný dňa 15.02.2018) pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (nemá v registri trestov ešte vykázané).

K výroku o vine :

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný

zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm.
f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom
prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka
stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie ktorý
bo vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/
Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní

nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o
dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky
použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať
vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako

ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku).

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal

z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako
opravný prostriedok nie je prípustné.

K výroku o treste :Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona: trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona: pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a miere závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov

dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval), dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona (spáchal viac trestných
činov a bol už za trestný čin odsúdený) a taktiež správne pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona (vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu). Zároveň správne uložil úhrnný trest podľa § 41
ods. 1 Trestného zákona za dva trestné činy (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona), ako aj správne uložil trest za trestný čin z nich najprísnejšie
trestný (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a/ Trestného

zákona-). Uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradím obžalovaného do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia krajský súd považuje za
primeraný a zákonný a to z nižšie uvedených dôvodov.

Z citovaného ustanovenia § 34 Trestného zákona vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na všetky

konkrétne okolnosti pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Uvedenými okolnosťami sú najmä spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z týchto ustanovení taktiež vyplýva, že
primárnym účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred páchateľom
trestného činu, ktorý sa má v prvom rade zabezpečiť vo forme represie. Zároveň má poslúžiť na

zabránenie v páchaní trestnej činnosti v podobe prevencie, či už individuálnej alebo generálnej.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol už v čase rozhodovania súdu
I. stupňa 6 krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť.

Obžalovaného ani uložené podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, dokonca ani
podmienečné prepustenie z výkonu trestu (z ktorého sa v skúšobnej dobe ani len neosvedčil a bol
mu nariadený výkon zvyšku trestu), nepriviedli k vedeniu riadneho života a aktuálne prejednávanej
trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z vyššie uvedených dôvodov
neprichádzalo do úvahy podľa názoru odvolacieho súdu uloženie miernejšieho trestu tak, ako navrhoval

obžalovaný. Odvolací súd považuje za správny aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin. Taktiež správny považuje aj výrok, kedy okresný súd podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 7 rokov,

teda v hornej polovici trestnej sadzby podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona (5-10 rokov).

Odvolaciemu súdu žiada dodať, že dôvody pre ktoré obžalovaný žiadal zmiernenie trestu, uloženého
mu rozsudkom I. stupňa zostali zo strany obžalovaného nenaplnené. Obžalovaný aj napriek tomu že
deklaroval vo svojom odvolaní, že si vstúpil do svedomia, že sa nedopustí už v živote žiadnej trestnej

činnosti a taktiež, že výkon väzby bol pre neho dostatočným ponaučením na to, aby v budúcnosti viedol
riadny život, bol opätovne právoplatne odsúdený a to nasledovne:
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 0T/277/2017, právoplatný dňa 10.12.2017,
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, (skutok spáchaný dňa 08.12.2017)- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/9/2018, právoplatný dňa 09.01.2018,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,
(skutok spáchaný dňa 08.01.2018)

- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/955/2018, právoplatný dňa 16.02.2018,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,
(skutok spáchaný dňa 15.02.2018).

K vyššie uvedeným odsúdeniam však odvolací súd neprihliadal pri rozhodovaní o treste v danej veci

vzhľadom na to, že sa jednalo o opätovnú recidívu zo strany obžalovaného a tiež z dôvodu, že konal
len o odvolaní obžalovaného.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že skutkov, za ktoré bol právoplatne odsúdený, sa dopustil až po
rozhodnutí súdu I. stupňa a teda neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k týmto
odsúdeniam.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.