Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204898029
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7204898029.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Juraj Šulik - SOLIDSTAV, 065
41 Vislanka 9, IČO: 10 770 771, zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská
1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Viera Imlejová - AGAR, Trieda SNP 68, 040 11 Košice, IČO:
37 263 447, zastúpenému JUDr. Vojtechom Pettym, advokátom, Hlavná 98, 040 01 Košice, v konaní
o zaplatenie 2.816,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
32Cb/197/2004-236 zo dňa 21.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému p r i z n á v aplnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.816,32 eur
(84.844,41 Sk), z titulu neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že v danom prípade tovar od žalobcu prevzal manžel žalovaného. Mal za to, že keďže

žalovanýsitovarneobjednal,anineprevzal,bolopovinnosťoužalobcupreukázať,žemanželžalovaného
konal na základe plnej moci žalovaného. Uvedená skutočnosť v priebehu konania preukázaná nebola.
Podľa svedeckých výpovedí manžel žalovaného prebral tovar od žalobcu so zámerom použiť ho
pre vlastnú prevádzku. Vzhľadom na zistené skutočnosti žalovaný, ktorý kúpnu zmluvu so žalobcom
neuzatvoril, tovar neprevzal, nemôže byť nositeľom povinnosti z nej vyplývajúcich, preto pre nedostatok
pasívnej legitimácie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania.

4. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust.
§ 447 Obchodného zákonníka, ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 32Cb/197/2004 zo dňa 21.11.2016 a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.6. V odvolaní uviedol, že v konaní nebolo sporné, že p. K. prevzal predmetný tovar od žalobcu. Súd prvej

inštancie sa však v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal námietkou žalobcu, že p. K. U., ktorý
bol okrem iného u žalovaného v určitom období jeho podnikania (10.3.l997 - 18.10.2000) zodpovedným
zástupcom pre vodoinštalatérske, kúrenárske práce a plynoinštalatérstvo prevzal predmetný tovar v
prevádzkarni žalovaného.

7. Poukázal na ust. § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 16 Obchodného zákonníka. V súlade s týmito
ustanoveniami podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba
vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Nakoľko sa p. K. pri preberaní tovaru v prevádzkarni
žalovaného preukázal živnostenským listom žalovaného, čo zhodne potvrdili i svedecké výpovede,
osoba od ktorej tovar preberal v žiadnom prípade nemohla vedieť, že p. K. U. na prebratie tovaru v

prevádzkarni žalovaného oprávnený nie je.

8. Uviedol, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vyplýva, že právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

9. Podľa názoru odvolateľa bol argument žalobcu o prevzatí predmetného tovaru v prevádzkarni

žalovaného pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, keďže práve táto skutočnosť zakladá zodpovednosť
žalovaného za prevzatie tovaru v jeho prevádzkarni treťou osobou. Práve na tento argument mala
byť súdom prvej inštancie v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v odôvodnení
rozhodnutia poskytnutá špecifická odpoveď.

10. V odvolaní ďalej poukázal na to, že aj Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie v Náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.
ÚS 115/03).

11. Vzhľadomnavyššieuvedenémážalobcazato,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nebral do úvahy námietku žalobcu týkajúcu sa
prebratia tovaru v prevádzkarni žalovaného a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súdne rozhodnutie je tiež z dôvodu neposkytnutia odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky nepreskúmateľné.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
trovy odvolacieho konania.

13. Vo vyjadrení uviedol, že súd v celosti zistil skutkový stav a pre rozsudok relevantné zistenia v celosti
opísal v odôvodnení rozsudku. Žalobca ani neuvádza, ktorý skutok súd nezistil správne, takže podľa
názoru žalovaného tento dôvod odvolania nie je daný. Žalobca za 12 rokov súdneho konania neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal zmluvný vzťah medzi účastníkmi sporu, teda ani že by žalovaný
splnomocnil p. K.a U. preberaním tovaru v jeho mene (poprel to žalovaný aj p. K. U. a nevyplýva to ani

zo žiadnej písomnosti), takže na tomto skutkovom zistení nieto čo ďalej zisťovať ani preukazovať ani
inak tento skutkový stav hodnotiť.14. Pokiaľ žalobca namieta, že p. K. U. mal byť v období 10.3.1997 až 18.10.2000 zodpovedným
zástupcom žalovaného pre vodoinštalatérske, kúrenárske práce a plynoinštalatérstvo, táto skutočnosť
je právne bezvýznamná, pretože:

- toto obdobie nespadá do obdobia vzniku sporu (ktorým je rok 2002);
- inštitút zodpovedného zástupcu má iný právny význam - ide o odbornú spôsobilosť zodpovedného
zástupcu za podnikateľa pri prevádzkovaní živnosti, z ktorej nevyplýva pre zodpovedného zástupcu
žiadnesplnomocnenie(oprávnenie)konaťzatohtopodnikateľa(čojeinýinštitútpodľa§23Občianskeho

zákonníka), a to ani právne, ani fakticky;
- kúpa tovaru (v priamom vzťahu k meritu predmetu sporu) je voľnou živnosťou, ktorá u podnikateľa -
fyzickej osoby ani nepodlieha režimu zodpovedného zástupcu.

15. Žalovaný teda nevidí žiadny dôvod, aby sa súd s touto k meritu veci irelevantnou právnou námietkou

zaoberal a už vôbec nevidí dôvod na to, aby absencia vysporiadania sa s takouto k meritu veci
irelevantnou námietkou bola dôvodom na zmenu rozsudku. Podľa názoru žalovaného teda neobstojí ani
odvolací dôvod, že súd vyvodil nesprávny právny záver na základe práve tejto skutočnosti, pretože súd
vyvodilpresnetakýprávnyzáver,akývyplynulzozistenéhoskutkovéhostavuadokázanýchskutočností,
resp. nedokázaných tvrdení.

16. Pokiaľ sa žalobca dovoláva § 16 Obchodného zákonníka, že „podnikateľa zaväzuje aj konanie inej
osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená“
má žalovaný za to, že pokiaľ žalobca hovorí o prevádzkarni žalovaného, žalovaný žiadnu prevádzkareň

nemal ani neprevádzkoval a ani v nej tovar od žalobcu neprevzal a ani nikto v jeho mene - nič z
toho nebolo dokázané (naopak, zo svedeckej výpovede p. K. U. z 8.6.2015 vyplývajú úplne iné právne
skutočnosti, konanie menovaným za inú (právnickú) osobu a preukazovanie sa výpisom z obchodného
registra tejto právnickej osoby (v prevádzkarni žalobcu). Pokiaľ žalobca hovorí o svojej prevádzkarni,
žalobca si toto ustanovenie vysvetlil opačne, než je úmysel prejavený zákonodarcom (čiže nie ten,

kto vojde do prevádzkarne sa považuje za osobu oprávnenú vystupovať za podnikateľa, ale ten, kto v
prevádzkarni pracuje a koho v prevádzkarni nájdeme pri svojom príchode do prevádzkarne).

17. Ak žalobca tvrdí, že rozsudok nebol odôvodnený spôsobom, ktorý je porušením práva účastníka

na spravodlivý proces, s týmto žalovaný nesúhlasí, pretože ide len o účelové formálne konštatovanie
žalobcom pre posilnenie odvolacích dôvodov vzhľadom k výraznej dôkaznej núdzi v merite veci
(legitimácia žalovaného).

18. Záverom žalovaný vo vyjadrení uviedol, že súd nielen riadne odôvodnil všetky právne relevantné
skutočnosti, ale vysporiadal sa aj s právnym názorom krajského súdu vyjadreným v uznesení z
26.2.2009, keď opäť žalovaný musí konštatovať, že žalobca bol vo vzťahu k odkazom tohto uznesenia
niekoľko rokov absolútne pasívny, neuniesol dôkazné bremeno a ani ho nemá čím uniesť, teda tvrdenie
žalovaného, že v tomto spore nie je pasívne legitimovaný nebolo nijako vyvrátené a už vôbec nie právne

relevantným spôsobom.

19. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok -
ďalej „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na verejnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu
prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje znaky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi právnymi
prostriedkami právnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne vodôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného
skutkového stavu alebo jeho správneho rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím
súdom, iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené

argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie stavu veci.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

22. Súd prvej inštancie doplnil vo veci dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Košiciach č.k. 1Cob/69/05-46 zo dňa 26.8.2005 a č.k. 3Cob/13/2009 - 78 zo dňa 26.2.2009,
výpoveďou svedkov a dospel k záveru, že žalovaný si tovar nikdy u žalobcu neobjednal, na jeho
prevzatie nesplnomocnil p. U.a, čo potvrdili aj svedkovia a tovar, ktorý prebral p. Imlej bol určený pre
jeho potrebu.

23. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu na zaplatenie dodaného tovaru žalovanému vo
výške 2.816,32 eur. Otázku, kto je v tom ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí
súd v konaní o zaplatenie ceny riešiť, ak to žalovaný namieta. O nedostatok vecnej pasívnej legitimácie

ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

24. Odvolací súd dôvody odvolania uvedené žalobcom, že p. U. bol v období od 10.3.1997 - 18.10.2000

zodpovedným zástupcom pre vodoinštalatérske, kúrenárske práce a plynoinštalatérstvo, vyhodnotil ako
právne irelevantné, nakoľko zodpovednosť za vykonanie prác nemožno kumulovať s objednávaním a
prevzatím tovaru a naviac k uzavretiu predmetnej zmluvy na dodanie tovaru malo dôjsť až v roku 2002
(t.j. po období keby mal byť p. U. zodpovedným zástupcom).

25. Čo sa týka námietky žalobcu uvedenej v odvolaní s tým, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nebral do úvahy námietku žalobcu
týkajúcu sa prebratia tovaru v prevádzkarni žalovaného, k tomuto odvolací súd uvádza, že podstatné
na strane žalobcu je preukázanie kto si u neho tovar objednal. Z celého konania vedeného na súde

prvej inštancie nevyplynulo, že tovar si objednal žalovaný. Práve naopak bolo potvrdené, že tovar
si objednával p. U., bývalý manžel žalovaného, pričom aj pri tomto úkone sa preukazoval len
živnostenským listom žalovaného.

26. K aplikácii ust. § 16 Obchodného zákonníka, na ktoré žalobca v odvolaní odkazuje, odvolací súd
poznamenáva, že toto ustanovenie nie je možné aplikovať na predmetný spor, keďže žalobca mal
vedomosť už pri objednávaní tovaru, že žalovaný nevystupoval ako objednávateľ a nemal na objednanie
ani splnomocnenie žalovaného. Doručenie tovaru objednávateľom do prevádzky žalovaného, ktorý
tovar neobjednal, nesplnomocnil inú osobu na objednanie tovaru v jeho mene a tovar v skutočnosti ani

žalovaný neprevzal (tento prevzala iná osoba) nezakladá aplikáciu ust. § 16 Obchodného zákonníka.

27. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nato, aby konanie tretej osoby zaväzovalo podnikateľa
prevádzky na prevzatie tovaru, musí byť nepochybne preukázané, že konateľ prevádzky tovar objednal,

čo v danom prípade nebolo preukázané. To, že žalobca dodal tovar na základe objednávky tretej osobe
(na cudzí živnostenský list) bez uvedeného splnomocnenia je na ťarchu samotného žalobcu.

28. V danej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie

žalovaného. Odvolací súd potom, ako preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie
ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalobcu, dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a zamietnutí z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.29. Ak teda žalobca v konaní nepreukázal, že tovar si u neho objednal žalovaný a tento aj žalovanému
riadne dodal, žalovaný nemôže byť v spore pasívne legitimovanou stranou.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcom
nepovažoval za dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v

súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 a § 262 ods. 1 CSP a
úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).