Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Peter Hvizdoš

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24Csp/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215546
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116215546.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o., IČO: 24785199, so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká
republika, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, Ul. Svornosti 43,
Bratislava proti žalovanému: P. Dubničkovi, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. T., štátnemu občanovi SR,
o zaplatenie XX.XXX,XX B. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.850,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 12.850,98 Eur od 4.6.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,86%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca požiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu XX.XXX,XX B. s úrokom z
omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX.XXX,XX B. od X.X.XXXX do zaplatenia. N. odôvodnil
tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa XX.XX.XXXX
žalovaný so X. sporiteľňou, a.s., poskytla X. sporiteľňa, a.s. (ďalej aj „X., a.s.“) žalovanému úver v
sume XX.XXX Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať spolu s dohodnutým úrokom v sadzbe XX,XX

% ročne v XXX mesačných splátkach vo výške XXX,XX Eur, vždy k 17. dňu v mesiaci. Celkové náklady
spojené s úverom predstavovali uhradiť XX.XXX,XX B. a to do XX.XX.XXXX a celková čiastka, ktorú
sa žalovaný zaviazal uhradiť činila XX.XXX,XX Eur. Úver bol vyčerpaný v plnej výške. Žalovaný porušil
svoje povinnosti podľa zmluvy, omeškal sa s úhradou splátok. SLSP, a.s. vyzvala žalovaného k úhrade
s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, no keďže žalovaný omeškané splátky
nevyrovnal, SLSP, a.s. dňa 3.6.2015 žalovanému písomne oznámila, že na základe čl. 8.1. písm. a)
všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie

úveru. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX s tým, že o postúpení pohľadávky postupca upovedomil žalovaného
oznámením zo dňa X.XX.XXXX. Do dňa postúpenia pohľadávky žalovaný titulom úveru uhradil sumu
X.XXX,XX Eur. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala istinu vo výške XX.XXX,XX Eur,
zmluvný úrok vo výške X.XXX,XX Eur, zmluvný úrok z omeškania vo výške XXX,XX Eur, zákonný úrok
z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia vo výške XXX,XX Eur, poplatky v sume XX,XX Eur.
Napriek predžalobnej výzve žalobcu žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu sumu dlhu. Preto sa žalobca

obrátil na súd.

2. Žalobca na výzvu súdu v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX uviedol, že žalovaný titulom úveru
uhradil celkovú sumu X.XXX,XX Eur, pričom z úhrad žalovaného bola započítaná suma vo výške 160,64Eur na istinu pohľadávky, suma vo výške XXX,XX Eur na poplatky za správu úveru a za upomienky,
suma vo výške X.XXX,XX B. na riadny úrok, suma X,XX B. na úroky z omeškania. T., že uplatnená suma
sa skladá z istiny vo výške XX.XXX,XX Eur, zmluvného úroku vo výške X.XXX,XX Eur, ktorý predstavuje

neuhradený zmluvný úrok od prvého čerpania úveru t.j. od XX.XX.XXXX do zosplatnenia úveru dňa
3.6.2015, ďalej z úrokov z omeškania vo výške XXX,XX Eur počítaného z neuhradených splátok z úveru
od prvého omeškania klienta, ktoré nastalo dňa XX.X.XXXX, keď žalovaný neuhradil splátku v plnej
výške a od tej doby sa žalovaný dostával do omeškania opakovane. V zmluve bola dojednaná fixná
úroková sadzba XX,XX% ročne pre zmluvný úrok, a vo výške 8% ročne pre úrok z omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Súd žalobu doručil žalovanému postupom podľa § 116
ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zverejnením na úradnej
tabuli súdu, pretože napriek vykonanému šetreniu prostredníctvom príslušných úradov sa nepodarilo
zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného.

4. Vec bola prejednaná podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Strany boli na pojednávanie riadne
a včas predvolané, o odročenie pojednávania nežiadali.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom povereného zamestnanca žalovaného,

oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, štandardných
európskych informácii o spotrebiteľom úvere, všeobecných obchodných podmienok X., a.s. (ďalej aj
„Q.“), prehľadu transakcií na úvere, výzvy X., a.s. zo dňa XX.X.XXXX s fotokópiou neprevzatej zásielky,
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa X.X.XXXX s fotokópiou neprevzatej zásielky
odžalovaného,zmluvyopostúpenípohľadávokzodňaXX.X.XXXX,výňatkuzjejprílohyč.1,oznámenia

o postúpení pohľadávky zo dňa X.XX.XXXX, predžalobnej výzvy zo dňa XX.X.XXXX, poštového
podacieho hárku zo dňa XX.X.XXXX, výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu, písomného
podania žalobcu, zostavy prehľadu nad úverom, správ o pobyte žalovaného, a zistil nasledovný skutkový
stav:

6. Žalovaný ako dlžník uzavrel dňa XX.XX.XXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť
dlžníkovi spotrebný úver vo výške XX.XXX Eur, a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi s úrokmi pri
úrokovej sadzbe vo výške XX,XX% ročne v pravidelných mesačných splátkach od XX.X.XXXX vo výške
XXX,XX B. mesačne, zročných vždy do XX. dňa v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dňa

XX.XX.XXXX. Ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške XX,XX %, priemerná hodnota
H. vo výške XX,XX%. I. čiastka spojená s úverom je uvedená vo výške XX.XXX,XX B.. N. sa zaviazal
banke uhradiť spracovateľský poplatok v sume XXX Eur, a hradiť poplatok za správu úveru vo výške
X,XX Eur mesačne a poplatok za poistenie k úveru vo výške X,XX Eur mesačne. V zmluve je žalovaný
označený jeho menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého

pobytu. F. čl. G. bodu 3 sú súčasťou úverovej zmluvy všeobecné obchodné podmienky účinné od
X.X.XXXX, s ktorými sa dlžník oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať. Podľa čl. 7.6.1 VOP ak dôjde k
porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, ak je klient v omeškaní
so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí banka v

oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa čl. 10.3. VOP Pri doručovaní písomností v poštovom styku
sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej
odoslaní,atoajvtedyaksaadresátotejtoskutočnostinedozvie,alebosazásielkavráti akonedoručená.

7. SLSP, a.s. výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzvala žalovaného , aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy

uhradil banke omeškané splátky ku dňu XX.X.XXXX vo výške X.XXX,XX Eur titulom úverovej zmluvy,
a upozornila žalovaného na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Z oznámenia SLSP, a.s. o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresovaného žalovanému zo dňa X.X.XXXX bolo zistené,
že SLSP, a.s. úver ku dňu X.X.XXXX na základe všeobecných obchodných podmienok zosplatnila
pre porušenie zmluvy žalovaným. Z fotokópie neprevzatej zásielky od žalovaného vyplýva , že banka

oznámenie zaslala žalovanému dňa X.X.XXXX poštou na adresu jeho pobytu uvedenú v zmluve o úvere,
no vrátila sa banke neprevzatá v odbernej lehote.8. Dňa XX.X.XXXX uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca so žalobcom ako
postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok. V F. č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je ako predmet
postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške XX.XXX,XX B., ktorá vznikla zo

zmluvyč.XXXXXXXXXX.F.pohľadávkyoznámilpôvodnýveriteľžalovanému listomzodňaX.XX.XXXX.

9. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť, a uviedol, že od podania
žaloby žalobcovi neuhradil žiadnu čiastku dlhu.

10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej

len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov

svojej domácnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§524ods.1,ods.2ObčianskehozákonníkaVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok Ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi SLSP, a.s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia § 497

a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu
je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých
prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., ktoré boli
vopred pripravené týmto veriteľom, nepochybne vyplýva, že spotrebitelia, teda žalovaní obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvnili. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi SLSP, a.s. a žalovaným ako spotrebiteľom, čo vyplýva aj z označenia
žalovaného ako zmluvnej strany v texte zmluvy a z vyjadrenia žalovaného, že úver použil na vyplatenie
dlhov v rodine. Zmluva je uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy
o úvere a spotrebitelia sa zaviazali spoločne a nerozdielne tieto prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené s úverom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 14.400 Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať veriteľovi s dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach podľa
podmienok v zmluve. Žalobca uplatnil proti žalovanému neuhradený zostatok tohto úveru.

12. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia uvedenej pohľadávky od žalovaného,
pretože z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX a výňatku z prílohy č.
1 k tejto zmluve bolo preukázané, že žalobca v zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
nadobudol pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy od pôvodného veriteľa SLSP, a.s.. Ďalej mal

súd za preukázané , že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok vyzvala banka v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalovaného na splnenie zosplatneného dlhu zo zmluvy a to
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 4.6.2015, ktoré ako vyplýva z fotokópie
neprevzatej zásielky odoslala doporučenou poštou žalovanému dňa X.X.XXXX a z prehľadu transakcií
na úvere bolo preukázané, že v tom čase bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátok úveru evidovaných

veriteľom presahujúcom XX kalendárnych dní. Boli tým naplnené podmienky vyžadované § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu.

13.1. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. V zmluve absentujú údaje o výške, počte a

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky
a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na
istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretiamala predpísané náležitosti. Spotrebiteľ má právo na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako
aj splátok úrokov a poplatkov. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi
judikovaná (napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa XX.X.XXXX, sp.

zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XCo/XXX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, rozsudok O. súdu v S. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, rozsudky O. súdu v Trenčíne sp. zn. XXCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/XXXX,
rozsudok O. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX, rozsudok O. súdu v W. W. sp.

zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). X. sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú
informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Na
takomto výklade citovaného zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako je to zrejmé z novšej judikatúry
(napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. XXCo
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX). Pokiaľ tieto náležitosti

budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o
stave splatenia úveru čo do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku
ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je
povinný zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru.

13.2. Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje nesprávnu výšku celkovej čiastky splatnej
spotrebiteľom, ktorá musí byť v zmysle § 9 ods. 1 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve o úvere
uvedená. V zmluve o úvere je uvedené, že s úverom je spojená celková čiastka XX.XXX,XX Eur, čo
je nesprávny údaj, keďže pri XXX splátkach úveru vo výške XXX,XX Eur správna výška celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje XX.XXX,XX Eur, teda vyššiu sumu ako je uvedená v

zmluve o úvere. K tejto sume je navyše potrebné pripočítať spracovateľský poplatok v sume XXX Eur,
ktorý bol žalovaný podľa zmluvy o úvere povinný zaplatiť veriteľovi jednorazovo. Podľa § 2 písm. h/
zákona č. 129/2010 Z.z. sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť rozumie súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Spotrebiteľ má právo na to, aby bol vopred informovaný o celkovom rozsahu svojho záväzku zo zmluvy

o úvere, a pokiaľ je tento údaj uvedený v zmluve v nižšej sume, môže to pôsobiť klamlivo na spotrebiteľa
v tom smere, že jeho záväzok je nižší. Uvedenie tohto údaja v zmluve o úvere v nesprávnej výške má
rovnaký následok, ako keby tam uvedený vôbec nebol.

13.3.SúdujeznámyrozsudokSúdnehodvoraEurópskejúniezodňaX.XX.XXXXsp.zn.C-42/15voveci

Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky

náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. Kým článok 10 ods. 2 písm.

h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do
úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch,
kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval
Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01).
Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná

právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe
eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu
smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho
predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového,
logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010

Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení
Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č.
129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie

vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom
v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by
sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1,

2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité
obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní
relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a
nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008,
Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne

v rozsudkoch č.k. 5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017, sp. zn. 4Co 120/2017 zo dňa 25.10.2017, sp.
zn. 27Co 136/2017 zo dňa XX.XX.XXXX tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v
sporemedzijednotlivcamiaajpozohľadneníeurokonformnéhovýkladu,súdnemôžetolerovaťabsenciu
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z

toho dôvodu je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Zo všetkých uvedených dôvodov sa
súd nemôže prikloniť k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa XX.X.XXXX, v
zmysle ktorého vychádzajúc z právnych záverov vyjadrených v citovanom rozsudku X. dvora Európskej
únienajvyššísúddospelkzáveru,žeustanovenie§9ods.2písm.k/zákonač.129/2010Z.z.jepotrebné
interpretovať tak , že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie

toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Takáto interpretácia citovaného
zákonného ustanovenia by odporovala zákazu eurokonformného výkladu contra legem, princípu právnej
istoty, princípu zákazu retroaktivity.

13.4. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a

zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu
úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov
vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9

zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v
právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text
zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia
dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí vpísomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý
zodpovedázato,žezmluvamázákonnenáležitostinasledujúprenehoprimeranéaodrádzajúcesankcie
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11

ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná
forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj

Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v
rozsudkuč.k.5Co/363/2016-115zodňa19.4.2017.Ustanovenie§11ods.1písm.a/Zákonač.129/2010
Z.z. sankcionuje absenciu vyššie uvedených náležitostí v zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 CSP má žalobca povinnosť už v žalobe
označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Z citovaných ustanovení vyplývajú procesné
bremenastrany,atobremenotvrdeniaadôkaznébremeno.Vsporovomkonanísauplatňujeprejednacia
zásada, pričom v rámci bremena tvrdenia zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti, ktorých okruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny

pomer strán. Ak účastník neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, prejaví sa to na výsledku
sporu negatívne voči tomuto účastníkovi. Podľa § 150 ods. 2 CSP môže súd strany požiadať o ďalšie
skutkové tvrdenia za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností.

15. Z predloženého prehľadu transakcií na úvere vyplýva, že od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX uhradil

žalovaný splátkami titulom úveru celkovú sumu X.XXX,XX Eur. Úhrady žalovaného boli započítané vo
výške XXX,XX Eur na istinu pohľadávky, vo výške X.XXX,XX Eur na zmluvný riadny úrok, vo výške
364,78 Eur na poplatky za správu úveru , na poplatky za upomienky, vo výške 1,76 Eur na úroky z
omeškania. Z tvrdení žalobcu v žalobe a v jeho podaní zo dňa 13.2.2018 ďalej vyplýva, že uplatnená
suma sa skladá aj zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 229,22 Eur, vyčísleného z omeškaných

splátok od prvého dňa omeškania 18.1.2013, a zákonného úroku z omeškania vo výške 175,54 Eur,
vyčísleného odo dňa zosplatnenia do postúpenia pohľadávky. Žalobca napriek výzve súdu podľa § 150
ods. 2 CSP nešpecifikoval úrok z omeškania (na ktorý započítal časť úhrad žalovaného v sume 1,76
Eur a ktorý si uplatnil vo vyčíslenej výške 229,22 Eur a 175,54 Eur), keďže žalobca neuviedol, z akých
súm, v akej sadzbe, za aké obdobie (od - do) bol tento úrok z omeškania vypočítaný. Tieto chýbajúce

tvrdenia žalobcu nemožno nahradiť predložením listín, prehľadu transakcií na úvere. Súd nemôže
nahrádzať nedostatok skutkových tvrdení žalobcu tým, že z výsledkov dokazovania bude vyvodzovať
skutkové tvrdenia o nárokoch žalobcu. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
ohľadom úrokov z omeškania, na ktoré započítal časť úhrad žalovaného a ohľadom úroku z omeškania
uplatneného vo vyčíslenej výške 229,22 Eur a 175,54 Eur. Aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn.

6Co1127/2015zodňa20.12.2016konštatoval,žesúdniejepovinnývsporovomkonanísámvyhľadávať
potrebnétvrdeniaadôkazyaniejepovinnýponichpátrať,pretožebremenotvrdeniaadôkaznébremeno
zaťažuje sporovú stranu.

16. Keďže žalovanému bol vyplatený úver v sume 14.400 Eur a z tvrdenia žalobcu potvrdeného

prehľadom transakcií na úvere, aj vyjadrením žalovaného bolo preukázané , že žalovaný uhradil
právnemu predchodcovi žalobcu titulom úveru splátky v úhrnnej sume 1.549,02 Eur, všetky tieto úhrady
žalovaného bolo potrebné započítať na istinu úveru, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov a žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom úroku z omeškania uplatneného za obdobie
pred zosplatnením úveru, dlh žalovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku potom predstavoval čiastku

12.850,98 Eur /14.400 Eur - 1.549,02 Eur /.

17. Z listín bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru a omeškanie
trvalo viac ako tri mesiace, a v dôsledku tejto skutočnosti právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo
právo žiadať splatenie celého čerpaného úveru , ktoré právo bolo zakotvené v čl. 7.6.1 písm. a / VOP

v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu toto právo využil a úver
predčasne zosplatnil ku dňu 3.6.2015 a vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného dlhu do 15 dní od
doručenia oznámenia o mimoriadnej splatnosti. Žalovaný stratil výhodu splátok a vznikla mu povinnosť
zaplatiť veriteľovi pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určila banka v oznámení o mimoriadnejsplatnosti. Z uvedeného vyplýva, že od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, t.j. od 4.6.2015 je
žalovaný v omeškaní so zaplatením zostatku úveru. Úrok z omeškania za obdobie od prvého dňa
omeškania prináleží v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s prechodným ustanovením § 10c nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
ku dňu 4.6.2015 bola vo výške 0,05%. Preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 12.850,98 Eur od 4.6.2015 do zaplatenia. Žalobca si však uplatnil nárok na úrok z omeškania
od uvedeného dátumu v nižšej sadzbe, t.j. v sadzbe 5,05 %, a keďže sa jedná o návrhové konanie, a

nejde o konanie o nároku, pri ktorom vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu z osobitného predpisu,
súd nemohol v zmysle § 216 ods. 1 CSP prekročiť žalobný návrh, a preto žalobcovi túto zákonnú sankciu
v uplatnenej sadzbe aj priznal.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov
výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi neuhradený peňažný dlh zo zmluvy o úvere v

sume 12.850,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.850,98 Eur od 4.6.2015
do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie súd určil
podľa § 232 ods. 3 CSP.

19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 18.190,91 Eur, pričom súd jeho žalobe vyhovel v časti
o zaplatenie sumy 12.850,98 Eur, a preto úspech žalobcu predstavuje 70,65 %. Žaloba bola zamietnutá
včastiozaplatenie5.339,93Eur,čopredstavujeúspechžalovanéhoanárokžalovanéhonanáhradutrov

konania v rozsahu 29,35%. Prevažne úspešný žalobca má za použitia zásady úspechu potom podľa §
255ods.2,§256ods.1CSPprávoprotižalovanémunanáhradutrovkonaniavrozsahu41,30%/70,65%
- 29,35%/ . Preto súd výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 41,30%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.