Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717206060
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717206060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci navrhovateľa T.. Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. - K., P. XXX/XX, Y. republika, proti odporkyni Z. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., B. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 13Pc/6/2017-32 zo dňa 18.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. návrh zamietol. II. Vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľ sa
domáha zrušenia vyživovacej povinnosti. V zmysle cit. zák. ustanovenia vyživovacia povinnosť voči
deťom trvá až do doby, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Za takúto okolnosť sa považuje aj

príprava na budúce povolanie štúdiom. Z listinných dôkazov predložených odporkyňou je zrejmé, že
aj v akademickom roku 2017/2018 je študentkou vysokej školy, keď študuje na magisterskom štúdiu
dennou formou, teda naďalej sa pripravuje na budúce povolanie. Už táto okolnosť podľa názoru súdu
nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa, keďže nenastal stav, kde by
bolo možné konštatovať, že odporkyňa je schopná sama sa živiť.

4. Odporkyňa má príjmy iba z brigádnickej práce študentov, ktoré nedosahujú takú výšku, aby pokryli

náklady na zabezpečovanie bežných potrieb odporkyne súvisiacich s jej výživou a štúdiom. Z vyjadrenia
odporkyne je zrejmé, že v roku 2016 brigádnicky pracovala aj v USA. Odporkyňa síce nepreukázala
výšku svojich príjmov a výdavkov, avšak potvrdila, že dosiahla príjem v rozpätí od 2.500 do 3.500
USD, z ktorej musela odpočítať výdavky na stravu, bývanie a letenky. Odporca navrhoval, aby v
rámci dokazovania bol prešetrený príjem odporkyne cez finančnú správu, alebo iným spôsobom. Súd
zamietolnávrhnavykonanietohtodôkazu,pretožehonepovažujezarelevantnýprerozhodnutievoveci.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že príjem, ktorý odporkyňa dosiahla v USA, predstavuje jednorazový

príjem, teda takýto príjem nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti, pretože nejde o pravidelný
príjem, ktorý by postačoval na úhradu všetkých potrieb odporkyne. Naviac išlo o hrubý príjem, na
dosiahnutie ktorého musela odporkyňa vynaložiť aj výdavky, a to na zakúpenie leteniek, na bývanie a
stravovanie, ktoré síce nezdokladovala, ale nesporne výška týchto výdavkov zodpovedala prostrediu, vktoromodporkyňapracovala.Naviacvsúvislostisopakovanímročníkajejvznikolajmimoriadnyvýdavok
vo výške 1.200,- Eur na zaplatenie školného, pričom odporkyňa jednoznačne preukázala, že problémy
v škole vyplynuli z jej zdravotného stavu. Na základe uvedeného teda nie je možné konštatovať,

že by si odporkyňa neplnila riadne svoje študijné povinnosti, a že trvanie vyživovacej povinnosti by
odporovalo dobrým mravom. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej CMP).

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ T.. Z. Q.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvej inštancie a zrušil výživné na jeho dcéru Z. Q.. Domnieva sa, že pokiaľ dcéra
preukazuje príjem na Slovensku cca 1.000,- Eur za rok 2016 a príjem v USA, ktorý uvádza, ale
nedokladuje, bol cca 2,5 až 3,5 x vyšší než jej príjem na Slovensku, tak tento príjem tvorí podstatnú
časť príjmu jeho dcéry za rok 2016. Podľa informácií z Finančného úradu Slovenskej republiky mala
uviesť aj tento príjem do riadneho príjmu spolu s príjmom na Slovensku. Pripojil stanovisko FÚ SR. Ďalej
súd v rozsudku uviedol, že sa jedná o jednorazový príjem, ale s najväčšou pravdepodobnosťou každý

rok opakovaný. Síce bol hodnotený rok 2016 a navrhovateľ sa nepýtal na predchádzajúci rok, ale aj
v roku 2017 dcéra letela do USA na brigádu, tak jej príjem nie je jednorazový. Výška príjmu z USA,
ktorý uviedla jej matka nekorešponduje s dobou pobytu v USA, bola tam 3 mesiace. Jeho známa lieta
už 10 rokov na Floridu a jej čistý príjem po odpočítaní dane, nákladov na bývanie, stravu a podobne
je okolo 2.000,- USD za mesiac. V roku 2016 skoro 2.000,- Eur, takže aj uvádzaný príjem dcéry za

3 mesiace v USA bol cca 2.500 až 3.500,- USD sa mu zdá nízky. Celkom to tajenie príjmu z USA sa
zdá navrhovateľovi podozrivé. Neuvádza žiadne konkrétne čísla, len neurčité a pritom je to príjem, ktorý
mala ako akýkoľvek iný a mala ho zdaniť. Pri príjmoch zo Slovenska uvádza každý cent a príjem z USA
plus mínus 1.000,- Eur. Pokiaľ by navrhovateľ uvažoval, tak príjem za rok 2016 u jeho dcéry činí 4.500,-
Eur, čo je vyšší príjem ako on mal v uvedenom roku. Zdá sa mu teda nemorálne, že platí výživné, keď

jeho dcéra má vyšší príjem než on a má ho pre seba a on má rodinu a ďalšie detí, na ktoré platí výživné,
resp. v roku 2016 platil. V roku 2016 platil výživné na tri deti, teraz na dve a k tomu má ešte ďalšie dve
deti, na ktoré neplatí.

6. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že nie je to ona, ktorá si neplní vyživovaciu

povinnosť, ale jej otec, a preto nie je povinná uvádzať koľko na brigáde zarobila. To, že mala nejaký
príjem bola nevyhnutnosť, lebo z výživného 50,- Eur na vysokoškoláčku vyžiť sa nedá. Matka platí dcére
aj synovi internát, poplatky na knihy, dopravu a pod. Vinou súdov má odporkyňa v súčasnosti výživné
nižšie, ako keď mala 3 roky. Zakaždým sa prihliadlo na možnosti navrhovateľa, ktorý súdy celé roky
zavádzal a klamal, keďže podnikal s nehnuteľnosťami, príjem mal vždy krásny, ale daňové priznanie si

ako živnostník robil sám. Pri tom užíval život so svojou novou rodinou, napr. letné a zimné dovolenky
každý rok, čo však súdy nikdy nezaujímalo. Navrhovateľ platí menej ako sa platí na bábätká. Vyživovaciu
povinnosť mu ukladá zákon.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej CMP) v spojení s ust.§ 380, § 381 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) a s ust.§
2 ods.1 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 ods.1 C.s.p. s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove dňa
30.05.2018 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

8. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Naschopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný
nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Každá povinná osoba
musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom
priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

12. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo
rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a
výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok
materiálnej aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. zákona o rodine) je potrebné porovnať okolnosti
dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase rozhodnutia nového.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov,
musí ísť o výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa, zvýšenie alebo zníženie príjmu

ovplyvňujúceho celkovú situáciu osôb, ktoré sú povinné prispievať na výživu maloletého, a to nielen na
krátky čas.

14. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúcim predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom podľa ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine je neschopnosť dieťaťa živiť sa samé.

Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa na základe vyššie uvedeného vo všeobecnosti rozumie
objektívnamožnosťzvlastnýchzdrojovuspokojovaťsvojerelevantnéživotnénákladyajedanáspravidla
ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.

15. V danom prípade navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni s poukazom

na jej príjem v USA, keď špekuluje o jej príjme, ktorý dcéra preukázala na Slovensku cca 1.000,- Eur
za rok 2016 a príjem, ktorý uvádza USA nedeklaruje. Sám má za to, že bol cca 2,5 až 3,5 krát vyšší
než jej príjem na Slovensku. Zároveň konštatuje, že aj v roku 2017 odporkyňa letela do USA na brigádu,
tak jej príjem nie je jednorazový. Poukázal na príjem jeho známej, ktorá už 10 rokov lieta na Floridu
a jej čistý príjem po odpočítaní dane, nákladov na bývanie, stravu a podobne je okolo 2.000,- USD za

mesiac. Tajenie príjmu z USA sa zdá navrhovateľovi podozrivé. Poukazuje na svoje ďalšie vyživovacie
povinnosti i na to, že uvažuje o príjme navrhovateľky za rok 2016 v sume 1.500,- Eur za rok, teda vyšší
príjem ako má on sám.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn.

11C/107/2013 zo dňa 09.06.2015 má navrhovateľ povinnosť platiť výživné na odporkyňu v sume
50,- Eur mesačne. Odporkyňa v školskom roku 2016/2017 ukončila bakalárske štúdium na Univerzite
Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, a to vykonaním štátnej skúšky 27.06.2017.
Odporkyňa tiež zdokladovala, že bola prijatá na dvojročné štúdium magisterského študijného programu
trénerstvo v študijnom odbore šport a predložila potvrdenie školy, že v akademickom roku 2017/2018 je

študentkou I. ročníka magisterského denného štúdia, ktoré štandardná dĺžka štúdia je dva roky.

17. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. I odvolací súd má za
to, že z listinných dôkazov predložených odporkyňou je zrejmé, že aj v akademickom roku 2017/2018
je študentkou vysokej školy, keď študuje na magisterskom štúdiu dennou formou, teda naďalej sa

pripravuje na budúce povolanie. Možno teda súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že už táto okolnosť
nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa, keďže nenastal stav, aby
bolo možné konštatovať, že odporkyňa je schopná sama sa živiť. Z priložených dokladov bolo skutočne
preukázané, že odporkyňa má príjem iba z brigádnickej práce študentov. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že
v roku 2016 brigádnicky pracovala v USA. Nepreukázala síce výšku svojich príjmov a výdavkov, avšak

tvrdila, že dosiahla príjem v rozpätí od 2.500 do 3.500 USD, z ktorej si musela odpočítať výdavky na
stravu, bývanie a letenky. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že išlo o hrubý príjem, na dosiahnutie
ktorého musela odporkyňa vynaložiť aj výdavky, ktoré síce nezdokladovala, ale nesporne výška týchto
výdavkov zodpovedala prostrediu, v ktorom odporkyňa pracovala. Správne súd prvej inštancie zohľadnilaj výdavok vo výške 1.200,- Eur na zaplatenie školného, ktorý bol zavinený opakovaním ročníka, keď
odporkyňa preukázala, že problémy v škole vyplynuli z jej zdravotného stavu. Správny je i záver súdu
prvej inštancie, že nie je možné konštatovať, že by si odporkyňa neplnila riadne svoje študijné povinnosti,

a že trvanie vyživovacej povinnosti by odporovalo dobrým mravom. Na tom nič nemení ani konštatovanie
navrhovateľa v odvolaní, že jeho známa lieta na Floridu už viac ako 10 rokov a zarobí tam 2.500 až
3.500 USD mesačne v čistom. V danom prípade zo strany odporkyne sa jednalo o brigádnickú prácu,
kde výdavky na stravu, bývanie a letenky možno predpokladať ako vysoké zodpovedajúce prostrediu,
v ktorom odporkyňa pracovala.

18.Kodvolacímnámietkamnavrhovateľaodvolacísúduvádza,ževýškavýživného50,-Eurmesačnena
plnoletú odporkyňu, ktorá študuje na vysokej škole je len o niečo vyššia ako je minimálne výživné. Preto
nemožno pripočítať odporkyni ako negatívum, že si išla zarobiť na brigádu, aby zaplatila mimoriadny
výdavok vo výške 1.200,- Eur na zaplatenie školného, zároveň, že si uhradila stravu, bývanie a letenky
do USA, teda že sa snaží zvýšiť si životnú úroveň. Odvolací súd poznamenáva, že je potrebné mať

na zreteli, že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča má okrem uspokojenia bežných aktuálnych potrieb
dieťaťa ako sú strava, ošatenie, hygiena, vzdelanie, bývanie za cieľ zabezpečiť dieťaťu po ukončení
vzdelávania tzv.odrazový mostík do života, kedy možno predpokladať zvýšené výdavky v spojitosti s
hľadaním zamestnania, s osamostatnením sa ako takým, či už vo forme vlastného bývania alebo či len
uspokojovania svojich základných potrieb v počiatočnej fáze po zániku vyživovacej povinnosti rodičov.

Odporkyňa sa de facto nachádza vo finálnej fáze štúdia a je predpoklad, že v dohľadnej dobe štúdium
aj ukončí. Vtedy vyživovacia povinnosť navrhovateľa skončí.

19. Preto odvolací súd rozsudok v zmysle ust.§ 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.