Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616205084
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616205084.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: P. M., narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17/1, Senica, dieťa rodičov: matka Ing. X. M.,
narodená XX.X.XXXX, bytom D. A. Q. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ľubica Sopková, advokátka,
so sídlom Pribinova 3, Malacky a otec Ing. Q. M., narodený XX.X.XXXX, bytom T. XXXXX/XH, W.,
právne zastúpený: JUDr. Tatiana Dlhošová, advokátka, so sídlom Nobelova 34, Bratislava 2, za účasti
prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava: JUDr. P. P., so sídlom Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné

Bašty 1, Trnava, o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Senica č. k. 2P/58/2016-293 zo dňa 24.8.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že maloletému a jeho rodičom sa ukladá
povinnosť po dobu šiestich mesiacov minimálne dvakrát mesačne podrobiť sa odbornému poradenstvu
v špecializovanom zariadení na Klinike detskej psychiatrie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou
Bratislava, Limbová 1, Bratislava, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o
výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča vo výchove maloletého.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom uložil maloletému P. M., nar.
XX.X.XXXX a jeho rodičom Ing. X. M., nar. XX.X.XXXX a Ing. Q. M., nar. XX.X.XXXX povinnosť
zúčastňovať sa odborného poradenstva na Klinike detskej psychiatrie v Detskej fakultnej nemocnici s
poliklinikou Bratislava, Limbová 1, 833 40 Bratislava za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom
komunikovať ohľadom výchovy dieťaťa a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo

výchove, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o
rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že maloletý je dieťa narodené počas manželstva

rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do septembra 2015, kedy sa matka spolu s maloletým
odsťahovala do domácnosti svojej matky v D. A. Q.. Matka s maloletým majú vlastnú izbu, ktorá
je zariadená pre ich potreby, v domácnosti sú vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti
o maloletého. Matka bola do mája 2017 na materskej dovolenke, v súčasnosti je práceneschopná,matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jej pracovný pomer vo Q., a.s. stále trvá. Otec žije v 4-
izbovom byte v W., pracuje ako konzultant, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec sa s maloletým
takmer nestretáva vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi rodičmi a nespoluprácu zo strany matky.

Nezhody rodičov sa u maloletého začínajú negatívne prejavovať. Matka vyhľadala odbornú pomoc
u niekoľkých psychológov, u žiadneho z nich však maloletý nepodstúpil dlhodobejšiu liečbu. Vo veci
starostlivosti súdu o mal. P. sa na súdoch viedlo a vedie niekoľko konaní s rôznym predmetom konania.
Na Okresnom súde Bratislava II sa pod sp. zn. 27P/158/2015 vedie konanie o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťa na čas po rozvode a na Okresnom súd Senica sa pod

sp. zn. 1P/63/2016 vedie konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu,
pričom uvedené konania nie sú právoplatne skončené. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP
113/2017-380 zo dňa 31.5.2017 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (na tamojšom súde
vedené pod sp. zn. 6P/37/2016) súd ponechal maloleté dieťaťa v osobnej starostlivosti matky, otcovi
určil výživné vo výške 100 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým. Úprava styku sa nerealizuje.
Z výsluchu otca mal súd prvej inštancie preukázané, že odkedy ukončili s matkou spolužitie videl

maloletého len 4-krát, súdny výkon rozhodnutia vedený na návrh otca nebol úspešný. Matka pri výsluchu
uviedla, že pokiaľ ide o styk otca s maloletým rešpektuje vôľu maloletého, ktorý sa nechce s otcom
stretnúť. Zo znaleckého posudku (vypracovaného v konaní o rozvod manželstva na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015) a odborného stanoviska PhDr. Kataríny Haidovej mal súd prvej
inštancie preukázané, že za aktuálnych okolností styk maloletého s otcom nefunguje a matka nejaví

záujem o zmenu týchto okolností, odmietla interakciu s otcom aj v priebehu znaleckého vyšetrenia,
skôr naopak má záujem dosiahnuť zákaz styku otca s dieťaťom, styk dieťaťa s otcom je v záujme
dieťaťa. Podľa záverov uvedeného znaleckého posudku je potrebné riešiť nefunkčnú, vysoko konfliktnú
interakciu rodičov, odmietavý postoj matky k súčinnosti s otcom je proti záujmu dieťaťa, motivovať
matku k spolupráci, a preto vychádzajúc z aktuálnej situácie je potrebná odborná intervencia, ktorá by

sa realizovala v určenom zariadení, kde by sa pracovalo s rodičmi a s maloletým v režime, aký určí
patričné zariadenie. Znalkyňa súčasne uviedla, že ak by matka zmenila postoj k styku maloletého s
otcom a maloletému autenticky dala najavo, že voči styku nemá výhrady a maloletého by uistila, že
bude u otca v bezpečí a ona sama mu tento styk dopraje, vnútorne s ním súhlasí, maloletému by sa
vyriešil intrapsychický konflikt a styk by sa mohol realizovať. Súd prvej inštancie mal preukázané, že je v

záujme maloletého čo najskôr obnoviť styk s otcom. Keďže matka nevyvíja úsilie napomôcť funkčnému
styku otca s maloletým, odmieta poradenstvo a pomoc zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
je potrebné riešiť situáciu cestou inej inštitúcie, kde by sa realizovala terapeutická práca s maloletým i
rodičmi podľa harmonogramu, ktorý inštitúcia určí. K tomu, aby maloletý opäť nadobudol dôveru v otca,
je potrebná pomoc, ktorú by matka nemala odmietať.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z výpovedí a písomných podaní rodičov mal
preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a ich vzájomná averzia sa stupňuje, čo
negatívne vplýva na psychický stav maloletého. Odmietavý postoj matky k spolupráci s otcom nie
je v záujme maloletého, nakoľko matka prezentuje maloletému taký negatívny obraz otca, ktorý sa

nezhoduje s realitou. Súd prvej inštancie mal zo znaleckého dokazovania preukázané, že maloletý
nie je traumatizovaný špeciálne osobou otca ale nefunkčnou a konfliktnou interakciou rodičov, ktorú
matka svojím prístupom stupňuje a maloletému poskytuje obraz „zlého“ otca, s ktorým sa maloletý
identifikuje. Matka nevyvíja úsilie napomôcť funkčnému vzťahu otca s maloletým, odmieta poradenstvo
a pomoc. Preto je potrebné riešiť situáciu cestou súdneho rozhodnutia, a to uložením povinnosti podrobiť

sa odbornému poradenstvu v zariadení, kde je možné realizovať terapeutickú prácu s maloletým a
jeho rodičmi. Vzniknutú situáciu je potrebné riešiť zmenou postoja rodičov. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti preto uložil maloletému a jeho rodičom povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva
za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať ohľadom výchovy dieťaťa a s cieľom
naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove. Súd prvej inštancie neurčil dĺžku ani intenzitu

výchovného opatrenia, nakoľko v súčasnosti nie je možné objektívne kvalifikovane posúdiť trvanie ani
rozsah odbornej pomoci, ktorú si vzťahy medzi rodičmi a maloletým a rodičmi navzájom budú vyžadovať,
preto uvedené ponechal na pracovníkoch Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala matka odvolanie zo dňa 9.10.2017 v spojení s

doplnenímodvolaniazodňa7.12.2017zdôvodu,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaniu zo dňa
9.10.2017vspojenísdoplnenímodvolaniazodňa7.12.2017pripojilae-mailPhDr.O.P.zodňa6.2.2017,
výpis z účtu poistenca maloletého za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016, článok Denníka N. V odvolanízo dňa 9.10.2017 v spojení s doplnením odvolania zo dňa 7.12.2017 uviedla, že s poradenstvom v
žiadnom prípade nesúhlasí, nakoľko je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ako aj s právami matky
ako obete domáceho násilia. Odborné poradenstvo bolo v napadnutom rozsudku uložené v rozpore s

ďalšími závažnými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo. Párové poradenstvo pritom
bolo rodičom nariadené už uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 7.7.2016 č. k. 2P/57/2016-7, v
ktorom súd nariadil rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica po dobu jedného roka minimálne dvakrát do mesiaca
s účinnosťou dňom vydania tohto uznesenia. V zmysle viacerých písomných správ toto poradenstvo

bolo kontraindikované skutočnosťami uvádzanými matkou, a to predovšetkým existenciou domáceho
násilia (psychického i fyzického) páchaného zo strany otca na matke, na ktoré matka opakovane
upozorňovala vo všetkých konaniach vedených na Okresnom súde Senica. Poradenstvo teda bolo
realizované individuálne. Počas ročného obdobia vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica
niekoľko priebežných správ o výsledkoch poradenstva, vždy s rovnakým záverom: Poradenstvo si
neplní svoj účel, ba dokonca nespĺňa ani najpodstatnejšie zásady, a to zásadu dobrovoľnosti a dôvery,

ktoré sú pre poradenstvo nevyhnutné. Výchovné opatrenie nemôže byť realizované, keďže danému
subjektu chýba na stanovený účel potrebná akreditácia, matka nemá absolútne žiadnu dôveru v
psychiatrické oddelenie nemocnice poliklinikou na Kramároch, a to z viacerých dôvodov. Súčasná
kolízna opatrovníčka maloletého Z. E. videla maloletého len jediný raz, pričom prišla neohlásene do
domácnostimatkyaanineuviedla,vrámciktoréhokonaniavedenéhonatunajšomsúdesadanéšetrenie

koná. Posledná správa, ktorú vydal Doc. MUDr. G. Q., Csc., bola v prospech otca (lekárska správa bola
vydaná bez vyšetrenia maloletého), Doc. MUDr. G. Q., Csc. odmietol predpísať lieky pre maloletého
a ihneď priamo on alebo niekto z jeho podriadených informoval otca, že matka bola v nemocnici,
pričom žiadala predpísať lieky. V konaní vedenom na Okresnom súde Senica sp. zn. 6P/37/2016 bola
založená ako listinný dôkaz "lekárska správa" MUDr. C., v ktorej sa malo uvádzať, že matka sa dňa

20.12.2016 dostavila s dieťaťom do DFNsP Kramáre so žiadosťou o predpísanie lieku, pričom v mesiaci
december nebol maloletému poskytnutý žiadny lekársky, ani zdravotný výkon, v DFNsP Kramáre. MUDr.
C. "nahodila" spätne do systému a vydala lekársku správu z vyšetrenia maloletého, ktoré sa nikdy
neuskutočnilo, ako dokazuje výpis zo zdravotnej poisťovne Dôvera. Maloletý bol strany otca vystavený
nielen násiliu voči matke (sekundárna obeť), ale rovnako bol a ešte stále je vystavený i priamemu

neadekvátnemu správaniu otca voči jeho osobe (napr. únos, väznenie v pivnici, vynucovanie styku
násilím, privolávanie polície a iné nevhodné spôsoby správania otca voči maloletému, ktoré matka
opakovane uvádzala v konaniach na tamojšom súde sp. zn. 6P/37/2016, 5P/16/2017, i v konaní o
rozvod manželstva na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 27P1l58/20 15), čo viedlo u maloletého
k vývoju chronického posttraumatického stresu. V prípade maloletého bola posttraumatická stresová

porucha, diagnostikovaná psychiatrom MUDr. S. už na vyšetrení dňa 4.12.2015. Matka opakovane a
viacnásobne preukázala, že maloletý sa otca bojí a stretnutie s ním odmieta, čo potvrdilo i znalecké
dokazovanie v rámci konania o rozvod manželstva, rovnako preukázala i fakt, že ona maloletému v
kontakte s otcom nebráni. Viacerými lekárskymi správami, ako i znaleckým posudkom č. 12/2017 EZD
PhDr. Kataríny Haidovej zo dňa 7.6.2017 bolo jednoznačne preukázané, že je výrazne narušený vzťah

medzi otcom a maloletým. Maloletý nebol žiaľ len nepriamou obeťou násilia, ale predovšetkým jeho
priamou obeťou, keď podľa jeho vlastných slov ho otec uniesol, ukradol maminke, zavrel do pivnice
a nepustil ho za maminkou, keď za ňou plakal. Po tom, čo bola matka nútená privolať maloletému
niekoľkokrátrýchlulekárskupomoczdôvoduakútnehoaživotohrozujúcehozhoršeniajehozdravotného
stavu, jeho zdravotný ale aj psychický stav sa veľmi zhoršil a maloletý je vystavený nadmernému

stresu. Otec nemá problém manipulovať s ľuďmi, či dôkazmi predkladanými súdu, dokonca sa neštíti
ani súdom, či úradom vedome klamať, a to aj po poučení súdu o povinnosti hovoriť pravdu a nič
nezamlčovať. Jediným cieľom otca je pomstiť sa matke, a to i napriek skutočnosti, ako veľmi pri tom
ubližuje maloletému a snaží sa presvedčiť súd i sociálne pracovníčky a ostatných, že jeho motívy sú
čestné a úprimné a on má maloletého veľmi rád. Zo všetkých dôkazov, ako i z predložených lekárskych

správ, jednoznačne vyplýva fakt, že otec v skutočnosti týra maloletého, preukázateľné ho opakovane
traumatizuje. Hospitalizácia maloletého ale tiež povinné a nútené absolvovanie odborného poradenstva
v zmysle napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie by jednoznačne a nad všetku pochybnosť boli
proti jeho skutočným záujmom, pričom maloletý by bol ešte viac traumatizovaný a vzťah otca a syna
by sa ešte viac zhoršil, ak by si do budúcna s hospitalizáciou alebo núteným odborným poradenstvom

spájal otca. Zdravý psychický stav maloletého je prioritou matky, ktorá sa všemožne snaží chrániť syna
pred stresom a prehlbovaním jeho traumatizácie. Ďalej matky poukazuje na Dohovor o predchádzaní
násiliu na ženách a domáceho násilia a boji proti nemu, na Metodické východiská pre súdnych znalcov
a súdne znalkyne vydané Inštitútom pre výskum práce rodiny v roku 2017, z ktorých dokumentov ajv odvolaní cituje. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
návrh otca zamietne.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 31.10.2017. Vo vyjadrení zo dňa
31.10.2017 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, ktorá v znaleckom
posudku zo dňa 7.6.2017 uvádza, že je v záujme dieťaťa čo najskôr obnoviť styk otca s maloletým.
Keďže matka nevyvíja úsilie napomôcť funkčnému styku otca s maloletým, situáciu je potrebné riešiť
zmenou postoja rodičov. K tomu, aby maloletý nadobudol dôveru v otca je potrebná odborná pomoc,

ktorú by rodičia nemali odmietať.

7. K odvolaniu matky sa vyjadrila podaním zo dňa 3.11.2017 prokurátorka Okresnej prokuratúry
Senica, ktorá pôvodne vstúpila do konania a ktorej vstup v priebehu konania prebrala prokurátorka
Krajskej prokuratúry Trnava. Vo vyjadrení zo dňa 3.11.2017 uviedla, že v prejednávanej veci bolo
jednoznačne preukázané, že rodičia v súčasnosti nie sú spôsobilí riešiť dlhodobo pretrvávajúce

problémy pri stretávaní sa otca s maloletým z dôvodu odmietavého postoja matky k spolupráci s
otcom na stretávaní sa otca s maloletým. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletému nie
je ubližované osobou otca ale nefunkčnou a konfliktnou komunikáciou rodičov, ktorú matka svojím
prístupom stupňuje. Rodičia maloletého nie sú v súčasnosti spôsobilí riešiť vzájomné nezhody s
cieľom eliminácie vzájomných nepriateľských postojov a s tým súvisiaceho odmietavého správania sa

maloletého voči otcovi. Preto s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa je uloženie výchovného
opatrenia spočívajúce v povinnosti rodičov a maloletého zúčastňovať sa odborného poradenstva v
špecializovanom zariadení plne odôvodnené. V danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre
uloženie výchovného opatrenia. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

8. K odvolaniu matky v spojení s doplnením odvolania sa písomne vyjadril otec dvomi podaniami zo
dňa 10.11.2017 a zo dňa 17.1.2018. K vyjadreniu zo dňa 10.11.2017 pripojil rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 18.1.2016, zo dňa 7.4.2016, prehľad platieb výživného pre
maloletého. Vo vyjadrení zo dňa 10.11.2017 a zo dňa 17.1.2018 uviedol, že nesúhlasí a dôrazne popiera

tvrdenia matky, že by dochádzalo za spoločného života k domácemu násiliu alebo k akémukoľvek
násiliu na žene, či už fyzickému alebo psychickému. Otec to zdôrazňuje preto, že v priebehu konania
svoje tvrdenia matka stupňuje, opakuje v každom podaní a hrozí možnosť efektu iluzórnej pravdy.
Matka za celé obdobie manželstva nepotrebovala, nevyhľadala žiadnu pomoc (súd, polícia, príbuzní,
azylový dom, psychológ, lekár, a pod.), nikde neuvádzala, že by dochádzalo k násiliu. Skutočnosť,

že nešlo o domáce násilie, je podložená tým, že sama matka vyhlásila, že s manželom chcela druhé
dieťa. Otec považuje odopieranie styku s maloletým a súčasné stotožňovanie sa matky s rolou obete
a vyhlasovanie o údajnom násilí za priamu pomstu matky. Matka sa nikdy nezmierila so skutočnosťou,
že otec nechce takto splodiť ďalšie dieťa. Súčasné sústredenie matky na maloletého je aj dôsledkom
skutočnosti, že maloletý zostal jediným dieťaťom a matka nevie zniesť, že by sa o maloletého, jeho

pozornosť a lásku mala deliť s otcom, ktorého viní z nemožnosti počatia druhého dieťaťa. V konaní ide
o to, že otec hľadá postup, ktorým by sa odstránila blokáda matky, prehlbovanie jej antagonistického
stavu voči otcovi a dosiahlo nastavenie matky pre zlepšenie súčasného nevyhovujúceho stavu. Matka
svoje tvrdenia o domácom násilí vydáva za dôkazy, hoci žiadne dôkazy o nich predložené súdu neboli.
Zásadným zostáva, že v tomto konkrétnom prípade je súdom nariadené odborné poradenstvo viac ako

potrebné. Pre úplnosť dodáva, že pokiaľ je indikované poradenstvo vyhodnotené lekárom ako dôvodné,
zdravotná poisťovňa hradí 25 sedení po 45 minút, ktoré je možné kumulovať. Súd prvej inštancie sa
oboznámil so znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej č. 12/2017 EZD zo dňa 7.6.2017,
ktorý nepotvrdil žiadne násilie uvádzané matkou. Poukazuje na fakt, že keď matka odišla zo spoločnej
domácnosti začiatkom septembra 2015, v tom čase sama komunikovala s otcom, dokonca sa dňa

17.9.2015 do domácnosti vrátila a prespala aj s maloletým a umožnila otcovi s maloletým o samote
stráviťpopoludnieajvečeraspalivšetcivjednombyte.Pokiaľbybolamatkaskutočneobeťoudomáceho
násilia, ako sa dnes prezentuje, nebola by dobrovoľne takto urobila. Naopak rétorika matky sa mení
až v priebehu pokračujúcich konaní, je čoraz útočnejšia a čoraz viac obviňuje otca. Jednoznačne treba
pripomenúť, že matka odviezla maloletého zo spoločnej domácnosti a neumožňuje otcovi stretnutia,

neposkytuje otcovi informácie, izoluje maloletého, nedáva ho do materskej školy, sociálne ho izoluje,
čo nie je na prospech maloletého. Správanie otca samé vyvracia obvinenia, že sa snažil maloletého
matke zobrať. V septembri 2015 otec podal návrh na súd a vec riešil iba a výlučne súdnou cestou,
žiadnymi únosmi dieťaťa, ako uvádza matka. Správanie matky jasne dokazuje, že matka pred maloletýmopakuje svoju verziu (dieťaťu vtláča svoju predstavu) a jej správanie a odchod má jasný následok, že
maloletý preberápostojmatky,nekomunikujesotcom.Vskutočnostimatkanedalaanedávamaloletému
žiaden popud, aby ho voči otcovi povzbudila ku komunikácii, odmieta hračky, naopak protektívnym

správaním(prišetrenímaloletýsedelmatkenakolenách,onahodržalazatričkoahlavičkumuodkláňala
od otca) ho utvrdila a utvrdzuje v postoji strachu a hnevu voči otcovi. Otec s tvrdeniami matky v
odvolaní nesúhlasí, naopak má záujem, aby sa problémy vo vzťahoch nie len pomenovali, ale aby
sa odbornou pomocou zabezpečila aj ich náprava. Ak tomu môže napomôcť odborné poradenstvo
nariadené napadnutým rozsudkom, otec sa mu podrobí. V doplnení odvolania matka neuvádza žiadne

nové dôvody na odvolanie, nepredkladá žiadne nové dôkazy súvisiace s vecou, neuvádza žiadne nové
tvrdenia. Voči otcovi nikdy nebolo vedené žiadne trestné konanie, ktoré by naznačovalo, že je násilníkom
alebo agresorom, takéto konanie neiniciovala ani sama matka. V konaní bolo nad všetku pochybnosť
preukázané, že matka voči otcovi chová významne nenávistné postoje a práve matka je osobou, ktorá
maloletého ovplyvňuje. Otec žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako právne a skutkovo
správny a tým umožnil poskytnúť odbornú pomoc maloletému.

9. K veci sa opätovne vyjadrila matka ďalším podaním zo dňa 12.2.2018. K vyjadreniu zo dňa
12.2.2018 pripojila Znalecký posudok č. 6/2018 zo dňa 5.2.2018 znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis. Vo
vyjadrení uviedla, že v konaní o rozvod manželstva, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 27P/158/2015, bol vypracovaný znalecký posudok č. 12/2017 EZD PhDr. Katarínou Haidovou,

znalkyňou v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, z
ktorého súd prvej inštancie vychádzal i pri rozhodovaní v tomto konaní. Z Inštrukcie 12/2005 Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 19292/2004-53 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a
prekladateľskej činnosti a o súčinnosti pri jej kontrole jednoznačne vyplýva, že v civilných konaniach,
predovšetkým v sporoch ohľadom starostlivosti o maloleté deti a úpravu styku s rodičom, ktorému

nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa ustanovujú znalci z odvetvia 34 03 00 Poradenská
psychológia. Nakoľko Okresným súdom Bratislava II ustanovená znalkyňa PhDr. Katarína Haidová nie
je zapísaná v zozname znalcov v odvetví 34 03 00 Poradenská psychológia, jej ustanovenie za znalkyňu
v občianskoprávnom konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletému dieťaťu je v rozpore s
platnou legislatívou. PhDr. Haidová totiž nemá potrebnú kvalifikáciu, nie je zapísaná v zozname znalcov

v odvetví Poradenská psychológia a ňou vypracovaný znalecký posudok a jeho závery či odporúčania
preto v žiadnom prípade nemôžu byť v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu
brané na zreteľ a považované za zákonný či rozhodujúci dôkaz, o ktorý súd oprie svoje rozhodnutie.
Najzávažnejším pochybením znaleckého posudku je skutočnosť, že znalkyňa vôbec nevyšetrila
maloletého, samotná znalkyňa na str. 15 znaleckého posudku konštatuje, že dieťa nespolupracuje,

nekreslí a odchádza, pričom celé vyšetrenie netrvalo dlhšie ako 10-15 minút. Akékoľvek závery znalkyne
PhDr. Haidovej sú teda neobjektívne a vychádzajú len zo subjektívneho názoru znalkyne a sú absolútne
v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Na rozdiel od informácií poskytnutých matkou, znalkyňa
pomerne aktívne pracovala s informáciami od otca a prevzala ich ako verifikované, pravdivé a narábala
s nimi v hodnotení osoby matky ako s preukázanými faktami bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania,

verifikovania a preukázania ich pravdivosti akýmikoľvek dôkazmi. Znalkyňa PhDr. Haidová sa žiadnym
spôsobom nevysporiadala so skutočnosťou, že maloletý bol a stále je nielen nepriamou, ale žiaľ i
priamou obeťou domáceho násilia, a to i napriek tomu, že o tejto skutočnosti maloletý priamo hovorí
vo svojej výpovedi, exaktne a jasne vyjadruje svoj názor, prejavuje separačnú úzkosť. Na základe
žiadosti matky vypracovala PhDr. Mgr. Elena Fortis Znalecký posudok č. 6/2018 zo dňa 5.2.2018, z

ktorého znaleckého posudku vyplýva, že v psychickom stave maloletého boli zistené známky chronickej
posttraumatickej stresovej poruchy, v aktuálnom psychickom stave maloletého bola diagnostikovaná
emocionálnadekompenzáciasprežívanímstrachuaúzkostipriasociovanýchstresujúcichspomienkach
na otca, maloletý reaguje vyhýbaním sa podnetom, ktoré vyvolávajú spomienku na otca, vyhýba sa
rozhovoru o otcovi, odmieta vyslovovať označenie "tato", aktuálnu situáciu vníma ako bezvýchodiskovú.

Ďalej z neho vyplýva, že matka nemá tendencie k disimulácii, bez tendencie ku pseudologizovaniu a
bez zvýšenej senzitivity a egocentrizmu najmä v zmysle skotomizovania názorov iných, objektívne má
matka k maloletému vysoko pozitívny emocionálny vzťah a vybudovanú pevnú emocionálnu väzbu, k
maloletému má trpezlivý prístup, prejavuje k nemu láskavosť, nezvyšuje hlas. Znaleckým vyšetrením
sa preukázalo, že maloletý sa otca bojí, má strach z jeho prítomnosti a fyzického ohrozenia a znalkyňa

aktuálne neodporúča realizovať akýkoľvek styk otca s maloletým. PhDr. Katarína Haidová vo svojom
znaleckom posudku teda nesprávne zinterpretovala psychodiagnostické vyšetrenia otca, keď uvádza,
že u otca nebola zistená závažná osobnostná psychopatológia, ktorá by dávala podnet k zníženiu jeho
rodičovských kompetencií. Má za to, že nad všetky pochybnosti preukázala, že jej najvyššou prioritouje záujem maloletého. Odporúčania znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis ohľadom najvhodnejšej formy
porozvodovej starostlivosti korešpondujú s jej dlhodobo prezentovanou požiadavkou, nakoľko znalkyňa
aktuálne neodporúča styk otca s maloletým, pretože styk otca s maloletým v súčasnosti nie je v súlade

so zdravým psychickým a fyzickým vývojom maloletého. Rovnako teda akákoľvek forma výchovného
poradenstva je v rozpore s najlepším záujmom maloletého.

10. K ďalšiemu vyjadreniu matky vo veci sa vyjadril otec podaním zo dňa 12.3.2018. K vyjadreniu zo
dňa 12.3.2018 pripojil zápisnicu o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II zo dňa 15.2.2018, list

Obce D. A. Q. zo dňa 3.1.2018, úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo
dňa 18.12.2017, list Úradu Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 31.1.2018. Vo vyjadrení zo
dňa 12.3.2018 uviedol, že žiada, aby súd odmietol súkromný znalecký posudok č. 6/2018 PhDr. Eleny
Fortis, lebo nebol dodržaný procesný postup jeho vyhotovenia a znalkyňa vychádzala z neobjektívnych
a nekompletných údajov, závery znaleckého posudku sú preto čiastkové, neobjektívne, nedostatočné a
nepreskúmateľné, matkou objednaná znalkyňa nepožiadala o sprístupnenie spisu, matka nepredložila

znalkyni všetky podania a dôkazy zo spisu, naopak predložila znalkyni iba vybrané listiny/ nie komplexné
údaje, znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis nevyšetrila otca, čo znemožňuje vydanie znaleckého výnosu o
interakcií maloletého s otcom, aj o psychologickom profile otca. Keďže doteraz nie je právoplatné žiadne
rozhodnutie v merite veci, ani v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
(OS Senica, sp. zn. 1P/63/2016), ani v konaní o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností na čas

po rozvode (OS Bratislava II, sp. zn. 27P/158/2015) a preukázateľne maloletému nie je poskytovaná
riadna psychoterapia a súčasný stav nie je pre maloletého vyhovujúci, je tým dôležitejšie, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok v tejto veci.

11. K veci sa opätovne vyjadrila matka ďalším podaním zo dňa 20.3.2018. Vo vyjadrení zo dňa 20.3.2018

uviedla, že znalecký posudok PhDr. Haidovej je právne nesprávny a neprípustný ako dôkaz a súd
naň nesmie prihliadať, keďže nebol spracovaný v súlade so zákonom, podala ho znalkyňa z odboru a
odvetvia, ktorá nemá požadovanú špecializáciu, v znaleckom posudku znalkyňa riešila aj právne otázky,
či hodnotila dôkazy, je nepreskúmateľný, psychodiagnostické testy neboli dostatočné, znalecký posudok
je vnútorne rozporný a znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vylúčila niektoré informácie,

ktoré sa dozvedela, a to len z dôvodu, že nezapadajú do jej zvolenej koncepcie. PhDr. Haidová svoje
tvrdenie, že dieťa manipuluje, postavila na tom, že maloletý prejavoval separačnú úzkosť, pričom
separačná úzkosť bola prejavom jeho zraniteľnosti. PhDr. Haidová vinila matku z toho, že pri interakcii
s otcom nenabádala maloletého k spolupráci s otcom, pričom v prvom rade vyšetrenie dieťaťa má robiť
psychológ, rodič do neho nemá nijako zasahovať. Otec v ROR teste u PhDr. Haidovej vyprodukoval

30 odpovedí a matka len 12, pričom matka v prípade ROR testu u PhDr. Mgr. Fortis vyprodukovala
33 odpovedí, keď PhDr. Haidová matku pred testami absolútne neinštruovala, nepýtala sa, či to čo jej
pripomína škvrna na obrázku je ako celok, jeho časť, či to čo vidí, indikuje celý obrázok alebo jeho časť,
atď. Navyše PhDr. Haidová je zástankyňou teórie Syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorá je nevedecká,
neprípustná a zvrátená a ktorá nadŕža otcom a na Slovensku sa nemôže používať ani konkrétne, ani

popisne. Matka opakovane žiadala, aby odvolací súd zamietol návrh otca na nariadenie výchovného
opatrenia v celom rozsahu.

12. K veci sa opätovne vyjadril otec ďalším podaním zo dňa 25.4.2018. K vyjadreniu pripojil emailovú
komunikáciu s pani Q., potvrdenie Základnej školy F. P. v W. zo dňa 23.4.2018, email právnej zástupkyne

otca zo dňa 16.2.2018. Vo vyjadrení zo dňa 25.4.2018 uviedol, že matka, tvrdí, že maloletý má stresovú
poruchu a že ju má z otca, pritom odmieta s ním chodiť na terapiu. Znalecký posudok je hotový už
rok, námietku zaujatosti proti znalkyni už riešil Okresný súd Bratislava II dvakrát v roku 2016 a 2017,
dodatočné vyjadrenia matky sú účelové a majú naťahovať konanie. Matkou zaplatený znalecký posudok
Mgr. Fortis je jednostranný a znalkyňa nemala vôbec objektívne podklady. Maloletý potrebuje odbornú

a ľudskú pomoc, matka s otcom nekomunikuje a maloletého izoluje. Maloletý má šesť rokov, nechodí
do škôlky, ani ho matka neprihlásila do školy. Celé to trvá dva a pol roka, nič sa nezmenilo, matka si
opakuje svoje tvrdenia a krivé obvinenia. Jeho želaním je, aby maloletý chodil do školy, dobehol stratený
čas, nastúpil do prvého ročníka základnej školy v roku 2018, odvykol si od psychofarmatík, venoval sa
športu. Treba sa postarať, aby sa znormalizovali vzťahy v rodine. Žiada o potvrdenie rozsudku súdu

prvej inštancie.

13.Kvecisaopätovnevyjadrilimatkaďalšímpodanímzodňa30.4.2018,zodňa16.5.2018aotecďalším
podaním zo dňa 15.5.2018. Uvedené podania však odvolací súd v súlade s ustanovením § 374 ods. 3Civilného sporového poriadku nedoručoval ostatným účastníkom konania, keďže obsahovali opakujúce
sa skutočnosti uvádzané už v odvolaní matky a v predchádzajúcich podaniach matky a otca uvedených
vyššie, irelevantné skutočnosti bez vecnej súvislosti s odvolacím konaním.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku)
a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného

mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods.
3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku).

15. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na uloženie
výchovného opatrenia rodičom a maloletému z dôvodu, že sa nerealizuje styk otca s maloletým.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre uloženie výchovného
opatrenia napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, resp. preskúmanie správnosti postupu a

rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16.Predovšetkýmsažiadauviesť,žesúdprvejinštancievprejednávanejvecizistilskutkovýstavvmiere
potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec až na jednu okolnosť (majúcu len čiastočný dopad na správnosť
zvoleného spôsobu rozhodnutia) správne posúdil i po právnej stránke. Bola to však práve spomenutá

dielčia nesprávnosť v právnom posúdení veci, ktorá si vyžadovala zmenu tohto rozhodnutia.

17. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa.

18. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

20. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu

výchovného opatrenia.

21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,

v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.22. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú

dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia pre
dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo
vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté
dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.

23. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná
systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období
ukázalo najmä využitie uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných
zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Hoci
zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo.
Poradenstvomožnouložiťjednémuzrodičov,obomrodičomspoločne,niektorémuzrodičovaleboobom

rodičom a maloletému dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou
tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s
orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom
je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže
využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou

uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné
opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok,
ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa,
potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských
práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po

skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami,
ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to
podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti
podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo,
resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po

zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného
opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného
opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí,
že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie.

24. V prejednávanej veci bolo zistené, že od rozchodu rodičov prebieha styk otca s maloletým s
problémami, maloletý odmieta styk s otcom, nenadväzuje s ním žiaden kontakt. Otec je presvedčený,
že odmietavé správanie maloletého voči nemu je ovplyvňované negatívnym postojom matky voči jeho
osobe, že maloletý je matkou popudzovaný voči nemu, že matka maloletého nepripravuje riadne
na styk s ním. Matka je naopak presvedčená, že otec sám svojim správaním v minulosti voči nej i

voči maloletému spôsobil, že maloletý odmieta styk s ním, tvrdí, že vynucovanie styku otca násilím
vedie k páchaniu násilia na maloletom a opakované retraumatizácie maloletého spôsobili vývin
chronického posttraumatického syndrómu u maloletého. Pokusy otca o stretnutie s maloletým sú zo
strany oboch rodičov popisované diametrálne odlišné, obaja rodičia sa navzájom obviňujú z príčin
odmietania styku maloletým s otcom. Pomery medzi rodičmi sú napäté i z dôvodu, že Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v Senici vedie trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby (podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), kde poškodeným je maloletý. Vzťah
medzi rodičmi je disharmonický, ich vzájomná komunikácia je neuspokojivá, o realizácii styku otca s
maloletým majú každý rôzne predstavy, resp. matka odmieta akýkoľvek styk otca s maloletým. Matka v
konaní opakovane prezentovala nezáujem maloletého stretávať sa s otcom zdôrazňujúc, že ona sama

maloletému nebráni v kontakte s otcom, avšak zdôrazňovala, že podľa jej presvedčenia je vynucovanie
styku otca s maloletým dokonca ohrozujúce život maloletého. Otec v konaní prezentoval jeho záujem
stretávať sa s maloletým, budovať štandardný vzťah rodiča a dieťaťa, je frustrovaný z vplyvu matky
na formovanie postoja maloletého voči nemu. Matka s maloletým navštevuje psychológov, neurológov
a psychiatrov, podľa lekárskych správ založených v spise od roku 2015 do roku 2017 bol maloletý

v ambulantnej starostlivosti ôsmich vyššie uvedených odborných lekárov, matke bola opakovane
doporučená hospitalizácia maloletého, čo matka odmietla, pričom maloletému bola diagnostikovaná
fóbicko-úzkostná porucha, následne chronická posttraumatická stresová porucha. Medzi rodičmi panujenapätie, komunikácia je nefunkčná, o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému sa nevedia
dohodnúť.

25. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v prejednávanej
veci sú splnené zákonné podmienky pre uloženie výchovného opatrenia, a to z dôvodu dlhodobo
pretrvávajúcich problémov pri styku otca s maloletým a z dôvodu hlboko narušených vzťahov otca
s maloletým i rodičov navzájom. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie,
s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa,

že v danom prípade rodičia v súčasnosti nie sú spôsobilí sami túto situáciu riešiť a ich nezhody
sú proti záujmom maloletého. Je preto potrebné, aby sa výchovnému opatreniu podrobili s cieľom
odstrániť vzájomné nepriateľské postoje a pokúsili sa vyriešiť situáciu v prospech maloletého. Aj
zo samotného listinného dôkazu - Znaleckého posudku PhDr. Kataríny Haidovej č. 12/2017 EZD,
vypracovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015 vyplýva,
že odmietavý postoj a následné odmietavé správanie maloletého voči otcovi bolo spôsobované najmä

nezáujmommatkyozmenutýchtookolností,odmietaníminterakciesotcomazámerommatkydosiahnuť
zákaz styku otca s maloletým, ktoré vyplývajú s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote z matkinho
negativistického postoja voči otcovi. Postup komplexnej nápravy tejto situácie je nevyhnutné riešiť
eliminovaním záporného postoja matky k otcovi, pričom je potrebné, aby matka získala nadhľad, že
maloletého nemožno zaťažovať partnerskou problematikou. Keďže styk otca s maloletým je v záujme

maloletého, je pri riešení aktuálnej situácie nevyhnutná odborná intervencia spočívajúca v pomoci pri
budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletým, ktorá by sa realizovala v určenom zariadení. Za
najvhodnejšie riešenie sa tak v prejednávanej veci javí dosiahnuť v príslušnom poradenskom príp.
terapeutickom zariadení zmenu odmietavého postoja matky voči stretávaniu sa maloletého s otcom
aspoň na úroveň akceptácie úlohy otca vo vzťahu k maloletému a následne by malo dôjsť k postupnému

emocionálnemu približovaniu sa maloletého k otcovi za predpokladu, že tento postup bude matka
pozitívne, výchovne ovplyvňovať a podporovať svojim správaním a postojmi.

26. V prejednávanej veci sú vzhľadom na vážnosť situácie v rodine maloletého nepochybne dané
dôvody pre uloženie výchovného opatrenia z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich problémov pri styku

otca s maloletým a z dôvodu hlboko narušených vzťahov otca s maloletým i rodičov navzájom. I
podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybne v záujme maloletého, aby sa otec tiež podieľal na
jeho výchove, aby vzťahy maloletého k otcovi boli rozvíjané a prehlbované, keďže maloleté dieťa
potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov. Správne súd prvej
inštancie rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku, keď maloletému a jeho rodičom

uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení na Klinike detskej
psychiatrie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, Limbová 1, Bratislava, za účelom
zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča
vo výchove maloletého.

27. Dielčia nesprávnosť preskúmavaného rozsudku však spočívala v neurčení doby, po ktorú sa bude
vykonávať uložené výchovné opatrenie. Poradenstvo súd totiž viaže na prepísaný počet hodín alebo na
stanovený časový úsek, pričom určuje v rozhodnutí ciele, ktoré má poradenstvo sledovať (v súdenom
prípade zlepšenie schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého a zlepšenie
akceptácie druhého rodiča vo výchove maloletého), keďže sleduje jeho vykonávanie v súčinnosti s

orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, s obcou alebo príslušným zariadením, v ktorom je maloleté
dieťa umiestnené a po uplynutí doby jeho trvania hodnotí účinnosť vykonaného výchovného opatrenia.
Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby na
ktorú bolo uložené. Vzhľadom na vyššie uvedené je v každom prípade nevyhnutné, aby súd rozhodujúci
o výchovnom opatrení určil aj dobu jeho trvania. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací

súd mal za to, že je potrebné sčasti zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a odstrániť dielčie
pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v neurčení doby trvania uloženého výchovného opatrenia.
Z pohľadu odvolacieho súdu sa javí najvhodnejším riešením uloženie výchovného opatrenia po dobu
šiestich mesiacov minimálne dvakrát mesačne, ktorú dobu trvania považuje odvolací súd za dostatočnú
a primeranú na dosiahnutie cieľa výchovného opatrenia tak, aby pre nápravu vzťahov mali rodičia a

maloletý nielen adekvátny časový priestor, ale aby bola aj zachovaná požiadavka čo najskôr dosiahnuť
priebeh výchovy maloletého bez faktických obmedzení a zásahov v riadnom rodinnom prostredí. Po
dobutrvaniauloženéhovýchovnéhoopatreniaipojejskončeníjesúdprvejinštanciepovinnýpostupovať
spôsobom popísaným vyššie a sledovať priebeh jeho výkonu a zhodnotiť splnenie jeho cieľov. Zatejto situácie preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil dobu trvania
uloženého výchovného opatrenia spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

28. Matka v odvolaní namietala, že výchovné opatrenie nemôže byť realizované na Klinike detskej
psychiatrie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, Limbová 1, Bratislava, keďže
uvedené špecializované zariadenie nie je akreditovaným subjektom na vykonávanie odborného
poradenstva a nemá v neho absolútne žiadnu dôveru. Klinika detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH
je vysokošpecializované pracovisko, pracovisko, ktoré poskytuje komplexnú diagnostiku a liečbu

psychických porúch u pacientov detského a dorastového veku, ktoré sa špecializuje na širokú
problematiku závažných psychických porúch, zabezpečuje ich diagnostiku a liečbu, zaoberá sa aj
poruchami z okruhu neurologických ochorení a somatických chorôb s psychiatrickými komplikáciami.
Ďalej poskytuje komplexnú liečbu, pričom okrem farmakoterapie je súčasťou liečby aj skupinová a
individuálna psychoterapia, režimová terapia, liečebno-pedagogická starostlivosť a rodinná terapia,
ktorá sa realizuje ambulantne alebo i v rámci hospitalizácie. Má šesť ambulancií, a to dve psychiatrické

ambulancie, jednu ambulanciu klinického logopéda, jednu ambulanciu klinického psychológa a dve
ambulancie liečebného pedagóga. Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava disponuje
certifikátom EN ISO 9001:2008 pre činnosti: Komplexná liečebno-preventívna starostlivosť vrátane
konziliárnej a poradenskej činnosti v odbore zdravotníctva, ošetrovateľstva, výskumnej a vzdelávacej
činnosti a technického zabezpečenia. Všetky tieto informácie i samotný certifikáty sú zverejnené na

webovejstránkeuvedenéhozariadenia.Bezpochybnostítakmožnokonštatovať,žeuvedenézariadenie
je špecializovaným zariadením spôsobilým poskytnúť odborné poradenstvo v rozsahu uloženého
výchovného opatrenia. Pokiaľ matka vyjadruje nedôveru v uvedené zariadenie žiada sa uviesť, že
vzhľadom na negativistický postoj matky k akejkoľvek spolupráci s otcom pri realizácii styku s maloletým
a jej častá zmena odborných lekárov maloletého a vôbec absolútne odmietanie styku otca s maloletým,

je dôvodné domnievať sa, že matka nebude mať dôveru v akékoľvek iné špecializované zariadenie, v
ktorom by sa malo realizovať výchovné opatrenie, s ktorého uložením matka absolútne nesúhlasí, keďže
zavrhuje akúkoľvek zmenu postoja k otcovi a podnety k dosiahnutia spoločného cieľa poradenského
procesu.

29. Pokiaľ matka v odvolacom konaní uvádzala, že Znalecký posudok č. 12/2017 EZD znalkyne
PhDr. Kataríny Haidovej je obsahovo a právne irelevantný, neodborný, keďže uvedená znalkyňa
nemá potrebnú kvalifikáciu, nakoľko nie je zapísaná v zozname znalcov v odvetví Poradenská
psychológia a pri vypracovaní znaleckého posudku pochybila, nakoľko maloletého nevyšetrila, je aj
táto odvolacia námietka neopodstatnená. Znalecký posudok č. 12/2017 EZD znalkyne PhDr. Kataríny

Haidovej vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 27P/158/2015 bol
v prejednávanej veci použitý ako listinný dôkaz, pričom PhDr. Katarína Haidová je zapísaná ako
znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých.
Podľa Inštrukcie 12/2005 Ministerstva spravodlivosti z 19. júla 2005 č. 19 292/2004-53 o organizácii
a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a o súčinnosti pri jej kontrole (na ktorú

sa odvoláva aj matka) sú znalci z odboru Psychológia prizývaní k riešeniu sporných otázok (mimo
trestnoprávneho, pracovnoprávneho a vojenskoprávneho konania) v rodinnoprávnom konaní, napr. v
sporných prípadoch posudzujú indikáciu právnych opatrení v prospech detí, uplatňujú sa pri riešení
psychologických otázok v rámci rozvodových konaní, najmä k nespôsobilosti jedného z rodičov
vykonávať svoje práva, resp. stýkať sa s dieťaťom. Ďalej podľa uvedenej inštrukcie sa odvetvie

Klinická psychológia detí zaoberá mimo iného poruchami správania a vplyvmi výchovného prostredia
na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa, aspektmi psychického vývinu dieťaťa, skúma motiváciu konania
dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené niet žiadnych pochybností, že znalkyňa PhDr. Katarína Haidová
bola odborne spôsobilá podať uvedený znalecký posudok, ktorý bol v prejednávanej veci použitý ako
listinný odkaz a zodpovedať otázky v ňom uvedené. Pokiaľ matka namietala, že znalkyňa PhDr. Katarína

Haidová nevyšetrila maloletého, toto jej tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z obsahu listinného dôkazu
- Znaleckého posudku č. 12/2017 EZD bezpečne vyplýva, že maloletý bol vyšetrený dňa 29.3.2017,
keď v uvedenom znaleckom posudku je podrobne opísaný obsah rozhovoru s maloletým, anamnestické
údaje o maloletom, vybrané časti projektívneho interviewu a forenzný rozbor, pričom znalkyňa sa
detailne venovala odpovediam na zadané otázky, ktoré odpovede aj dostatočne a zrozumiteľne podložila

expertíznymi závermi jej vyšetrení. V súvislosti s uvedeným listinným dôkazom - Znaleckým posudkom
č. 12/2017 EZD odvolací súd dodáva, že jeho hodnoteniu nepodliehajú závery v zmysle jeho odbornej
správnosti,keďuvedenýlistinnýdôkazhodnotíakopresvedčivý,čodojehoúplnostivovzťahukzadaniu,
logickému odôvodneniu a súladu s ostatnými prevedenými dôkazmi, pričom znalkyňa ustanovená vkonaní vedenom na Okresnom súde Bratislava sp. zn. 27P/158/2015 vychádzala z odborných záverov
a nielen zo skutočností, ktoré príslušné osoby alebo osoby vnímali svojimi zmyslami. Odvolací súd
ďalej konštatuje, že znalkyňa ustanovená v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava sp. zn.

27P/158/2015 so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a zistené informácie (dokumentácia
spisu sp. zn. 27P/158/2015, interviewu s rodičmi a maloletým, psychodiagnostické vyšetrenie rodičov a
maloletého, pozorovanie maloletého v interakcii s rodičmi a vzájomnej interakcie rodičov) ), prehľadným
a logickým zdôvodnením vyložila svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jej
zadaných odborných otázok postupovala. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak v súdenom spore

považoval za esenciálny dôkazný prostriedok práve tento listinný dôkaz - Znalecký posudok č. 12/2017
EZD (v podstate potvrdzujúci skutočnosti uvádzané otcom).

30.OdvolacísúdnemoholprihliadnuťnaZnaleckýposudokč.6/2018vypracovanýznalkyňouPhDr.Mgr.
Elenou Fortis predložený matkou v priebehu odvolacieho konania, keďže znalkyňa PhDr. Mgr. Elena
Fortis nevykonala vyšetrenie otca (len matky a maloletého), vychádzala len z údajov poskytnutých

jej matkou a z obsahu dokumentácie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.
27P/158/2015 (pričom z jeho obsahu nie je zrejmé, či mala k dispozícii celý spis alebo len niektoré jeho
časti poskytnuté výlučne matkou), z Doplnenia odvolania matky zo dňa 7.12.2017 v prejednávanej veci,
z jednej správy z poradensko psychologického procesu zo dňa 14.7.2017 (hoci v spise v prejednávanej
veci sú založené až tri správy), z výroku rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 1P/63/2016-413 zo

dňa 7.9.2017 (nie aj z odôvodnenia) a z vybraných výpisov zo zdravotnej dokumentácie (v prevažnej
miere rozdielnych ako v prejednávanej veci) a z odpovedí len na tri otázky v Znaleckom posudku č.
12/2017 EZD znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej. Predovšetkým za situácie, keď znalkyňa PhDr. Mgr.
Elena Fortis mala k dispozícii výlučne listiny selektívne predkladané len matkou, vykonala vyšetrenie len
matky a maloletého, neoboznámila sa s prejednávanou vecou a skutočnosťami uvádzanými všetkými

účastníkmi tohto konania, nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu matkou predložený znalecký
posudok komplexne spracovaný vo vzťahu k problematike prejednávanej veci a nemôže poskytnúť
ucelený rozbor vzťahov maloletého a rodičov a rodičov navzájom.

31. Poukazovanie matky na obsah publikácie Znalecké posudzovanie domáceho násilia v kontexte

poručenských sporov a detí - Metodologické východiská pre súdnych znalcov a súdne znalkyne, najmä
rozsiahle citácie z tejto publikácie, je nenáležité, zo strany matky sa jedná o nepatričné polemizovanie
s teoretickými východiskami metodiky znaleckého posudzovania a vlastnými nekvalifikovanými názormi
na diagnostiku správania maloletého a jeho otca. Hoci matka viackrát v rámci odvolacieho konania
uviedla, že ona i maloletý boli vystavený násiliu zo strany otca (otec tieto skutočnosti dôrazne popiera),

žiadne z týchto skutočností neboli v prebiehajúcich súdnych konaniach potvrdené, resp. ani matkou
preukázané.

32. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k presvedčeniu, že uloženie výchovného
opatrenia preskúmavaným rozsudkom spolu so zmenou uskutočnenou týmto rozsudkom odvolacieho

súdu, korigujúcou dĺžku trvania uloženého výchovného opatrenia, uložené výchovné opatrenie prospeje
zlepšeniu schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého a akceptovať druhého
rodiča vo výchove maloletého a napomôže tak pri budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletým.
Je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak
príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho

tlaku zo strany druhého rodiča. Tu je potom dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri
vzájomných stretnutiach a v konečnom dôsledku docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. V
odvolaní matky neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila uloženie tohto
výchovného opatrenia, ktoré bolo nariadené v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o
rodine.

33. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť určenie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že maloletému a jeho
rodičom sa ukladá povinnosť po dobu šiestich mesiacov minimálne dvakrát mesačne podrobiť sa
odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení na Klinike detskej psychiatrie v Detskej fakultnej

nemocnici s poliklinikou Bratislava, Limbová 1, Bratislava, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov
navzájom komunikovať o výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča vo výchove maloletého.

35. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa
ustanovenia§52Civilnéhomimosporovéhoporiadkuvspojenísustanoveniami§396ods.1,2Civilného
sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania na súde prvej

inštancie a odvolacieho konania, nakoľko nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z
aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).