Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010037
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617010037.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 13. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

W. K., nar. X.XX.XXXX v W., okres C., Česká republika, trvale bytom
A. nad A., ul. B. č. XXXX/XX, prechodne bytom Česká
republika, S. č. XX - E., okres Mladá Boleslav,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v dobe od 24. septembra 2014 doposiaľ v Krompachoch, v Hřivne na území Českej republiky a inde
neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na syna V. K., nar. X.X.XXXX, i keď mu táto povinnosť vyplýva
z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn.

8P/108/2012 zo dňa 26.09.2013, právoplatného dňa 10.12.2013 mal prispievať na jeho výživu mesačne
sumou 50 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa R. L., čím mu za uvedené
obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 1750 eur, pričom výživné neuhrádzal aj keď bol
zamestnaný a tak konal, hoci bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 1T/96/2014 zo dňa 25.8.2014, právoplatným dňa 24.9.2014 k trestu odňatia slobody v
trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich 24
mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. b) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 20
(dvadsať) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal dňa 18.1.2017 na tunajší súd obžalobu na W.
K. pre skutok, že v dobe od 24. septembra 2014 doposiaľ v Krompachoch, v Hřivne na území Českej
republiky a inde neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na syna V. K., nar. XX.XX.XXXX, i keď mu táto
povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi sp. zn. 8P/108/2012-72 zo dňa 26.09.2013, právoplatného dňa 10.12.2013, mal prispievať na

jehovýživumesačnesumou50,-€vždydo15.dňavmesiacivopredkrukámmatkydieťaťaR.L.,čímmu
za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 1.400,- Eur, pričom výživné neuhrádzal
aj keď bol zamestnaný a tak konal, hoci bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 1T/96/2014 zo dňa 25.08.2014, právoplatným dňa 24.09.2014, k trestu
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v

trvaní 20 mesiacov, ktorý právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b), c) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona.

Súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa 2.3.2017, ktorým podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku
odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi. Predmetné uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 8To/42/2017 zo dňa 9.5.2017 a okresnému súdu uložené, aby vo veci znovu
konal a rozhodol. Preto súd nariadil na prejednanie veci hlavné pojednávanie.

Za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 252 ods. 2 Tr. poriadku súd vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného W. K..

Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 22.7.2016,
kde uviedol, že v tejto dobe býva v podnájme s družkou T. K., vedú spoločnú domácnosť, v ktorej nie
sú žiadne deti. Rodinný rozpočet vedie on, družka nepracuje, je evidovaná na úrade práce. Zarába
asi 20.000,-Kč mesačne. V minulosti mával tak 13.000-14.000,-Kč mesačne v iných zamestnaniach.

Platia nájom 7.000,- Kč aj s energiami, prerábajú byt, ktorý im síce ešte nepatrí, ale je v jednaní, že ho
budú kupovať. Budú ho kupovať za 890.000,- Kč, na to si berú hypotéku. Pretože mu žiadne uznesenie
o vznesení obvinenia doposiaľ nebolo doručené, je bezpredmetné, aby sa vyjadroval, či proti nemu
podáva sťažnosť, keď nevie, čo je v ňom napísané. To, že má platiť výživné vie, vie, že v súčasnej dobe
ten dlh činí 970,- €. Inak ten dlh na výživnom trvá asi tri roky, najprv to bol dlh 2060,- €, súd to potom

zmenil na 970,-€. V minulosti pani Uličnej výživné na ich syna V. posielal, potvrdenia ale nemôže nájsť.
Vie o tom, že dlh na výživnom mal začať vznikať niekedy v dobe, keď mu prišiel nejaký dokument za
súdu v Spišskej Novej Vsi, že má dlh na výživnom. To bolo asi pred dvoma rokmi. Od tejto doby na
výživnom nezaplatil vôbec nič. Od 24.9.2014 do súčasnej doby nezaplatil na výživnom vôbec nič. W. L.
nechcela po ňom ani korunu. Niekedy v roku 2014 mu prišiel najprv papier za súdu v Spišskej Novej

Vsi, kde bola stanovená výška výživného na V. 50,-€ mesačne na jeho syna V. k rukám matky pani L.,
asi za ďalší mesiac mu prišiel ďalší papier od toho istého súdu, že na neho bolo pre to výživné podané
trestné oznámenie pani L.. Výživné neplatil, pretože ho nebolo kam posielať. Je pravda, že pani L. v
minulosti platil, ale ona si potom našla priateľa a on nevedel, kam sa odsťahovali. Vždy, keď výživné
platil, posielal to poštovou poukážkou na poštu na Slovensku a chodili mu doklady o tom, že to pani L.

prevzala. Nikdy sa mu nestalo, že by sa mu takto posielané peniaze vrátili. On vlastne nevie, či je alebo
bola pani L. schopná prevziať na tej istej adrese od neho výživné v dobe, keď výživné prestal posielať,
proste keď sa dozvedel, že má mať priateľa a ten má byť v Nemecku, tak prestal výživné posielať. S
pani L. ani so synom V. nebol a ani nie je v akomkoľvek kontakte. Cez sociálny úrad sa snažil o striedavú
starostlivosť, bolo by to schválené za podmienky, že by za V. musel chodiť na Slovensko, čo ale on

nerobí. So synom sa nevidel asi štyri roky, taktiež s pani L., ani si nepísali, nijak sa nekontaktovali. Za
celé tie štyri roky nemohol kvôli zamestnaniu V. navštíviť. Je pravda, že víkendy mal voľné, ale cesta
na Slovensko je drahá. Snažil sa získať telefonický kontakt na pani L. cez jeho otca, ona mu ho nedala.
Jeho zamestnanie od 24.9.2014 do súčasnej doby a zárobky vo firmách : T. Mladá Boleslav od apríla
2014 do novembra 2015 - 13.000-14.000,- Kč mesačne, DHL Nepřevázka november 2015 - júl 2016 -

13.000-14.000,-Kč,v súčasnej dobe pracuje od júla 2016 vo firme G. W., pracovisko A. a zarába 20.000,-Kč mesačne. Nikdy sa mu nestalo, aby bol od septembra 2014 bez práce. Práce menil kvôli tomu, aby
viac zarábal. Vyživovaciu povinnosť nenahlasoval. Nikto sa ho na to nepýtal. V tej dobe nemal iný príjem,
než zo zamestnania. Žiadne dávky odnikiaľ nepoberal, nič nepredával, iný príjem proste nemal. Po celú

tú dobu bol zamestnanec, nebol živnostník. Žiadnu inú vyživovaciu povinnosť než na V. nemá. Celkový
príjem ich domácnosti je 28.000,-Kč, 8.000,-Kč dávky v nezamestnanosti pre priateľku. So slečnou L.
sú dohodnutí na tom, že do dvoch mesiacov jej pošle celkovú čiastku dlžného tak, aby bol dlh úplne
uhradený. Dohodli sa na tom cez facebook. Teda posledné dva týždne spolu v kontakte sú a má i číslo
účtu, kde má peniaze posielať.

Svedkyňa R. L. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedala, že po Vianociach
v roku 2013 prišla so synom bývať k matke do Krompách a už tam ostali natrvalo. Obžalovaný na syna
výživné neplatí vôbec. Ohľadne určenia výživného dala návrh na súd v roku 2012, na čo sa obžalovaný
začal vyhrážať, že aj on ju dá na súd. Dal návrh ohľadne striedavej starostlivosti, sám na súd neprišiel
a sudca rozhodol, že môže syna vídavať v konkrétne určené víkendy za jej prítomnosti. Obžalovaný za

synom neprišiel nikdy. Výška výživného je stále 50 eur, návrh na zvýšenie výživného zatiaľ nepodala,
keďže nevie, či to má význam, keď neplatí ani tých 50 eur. Dlh k terajšiemu dňu je vyše 4000,- eur
za celé obdobie, podľa žalovaného obdobia výšku dlhu neprerátala. Písala mu, že nemá peniaze na
syna, aby nejaké poslal. Keď bývala asi rok u mamy, písal že chce číslo účtu a adresu. V roku 2016
resp. tohto roku sa ozval cez messenger, že chce číslo účtu, kde chce posielať peniaze. Tak isto jeho

otec jej písal, aby sa kontaktovala s obžalovaným, lebo jej chce poslať peniaze. Poslala mu číslo účtu -
napísala na facebook, žiadne peniaze jej však doposiaľ neprišli. Vyhováral sa, že je v práci a do banky
pôjde potom. Večer písal, že bol v banke, ale peniaze poslal na iný účet, ale že prídu. Peniaze neprišli
doposiaľ. V roku 2017 jej napísal, že podniká, nemá čas sa s ňou baviť, tak mu odpísala, nech zaplatí dlh
na výživnom. S výživou syna je pomáhala mama a sestry. Od 13.4.2015 má priateľa, ktorý jej pomáha so

starostlivosťou o syna. Nevie odkiaľ sa to dozvedel obžalovaný a začal vypisovať, že mu má dať pokoj,
prečo ich stále otravuje, že on má svoju rodinu, ona má svoju rodinu a peniaze pošle. Písala aj jeho
priateľka. Keď dala návrh na určenie výživného a trestné oznámenie ešte uviedol, že ho má vymazať z
rodného listu a zapísať ako otca nového priateľa. Taktiež jej raz povedal, že jej pošle peniaze, ale chce
komunikovať so synom cez skype. Odpísala mu, prečo chce s ním komunikovať, keď sa o neho od mala

nestaral a tiež že nemá peniaze na počítač, aby si zriadila skype. Obžalovaný synovi neposlal žiaden dar
ani na narodeniny, ani na Vianoce, raz mu napísal „Všetko najlepšie“. Syna nemohla dať ani do škôlky,
nakoľko nemala peniaze. Keď si našla priateľa dala ho aspoň do predškolskej výchovy. Komunikácia s
obžalovaným prebiehala vždy cez facebook, on mal nejaké spoločné konto so súčasnou priateľkou, ona
má stále ten istý nick. Náhradné výživné na syna poberala približne jeden rok z Centra pre medzinárodnú

právnu ochranu detí. Na syna poberá len prídavky vo výške 23 eur. Vždy sa snažila aby bol syn čistý,
mal čo jesť, nikdy netrpel núdzou. Neplnenie výživného nemalo u syna trvalo nepriaznivé následky. Ona
sama pracovala brigádnicky v Tescu, odkiaľ ju prepustili. Bolo ťažké nájsť si prácu v Krompachoch a
posielal si žiadosti aj do Spišskej Novej Vsi.

Na otázku, či sa niekedy vyjadrila obžalovanému, že nechce ani korunu, svedkyňa uviedla, že nie.
Obžalovaný písal, že mu má dať pokoj, ona mu písala, že on jej k životu nechýba, ale nech zaplatí
výživné na syna tak ako má.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Podľa zápisnice o trestnom oznámení dňa 05.10.2015 podala R. L. trestné oznámenie na obžalovaného
W. K. v súvislosti s predmetným skutkom.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8P/108/2012 zo dňa 26.09.2013, právoplatným

dňa 10.12.2013 bolo preukázané, že maloletý V. K. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a
obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky.

Zo správ Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný nie je registrovaný u zamestnávateľa ani

ako samostatne zárobkovo činná osoba, nepodal žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie
je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok ani dôchodku. V dobe od 24.9.2014 úrad eviduje
množstvo voľných pracovných miest.Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny preukázala, že obžalovaný bol vedený na úrade ako
uchádzač o zamestnanie od 25.10.2006 do 19.3.2007, nie je a nebol poberateľom pomoci v hmotnej
núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a potvrdenia o poberaní
náhradného výživného za neplatené výživné bolo R. L. poskytované náhradné výživné s účinnosťou od
01.09.2015 vo výške 50,- eur mesačne.

Zo správy ZCL - OTAS, s.r.o. Praha vyplynulo, že obžalovaný bol ich zamestnancom v období od
20.8.2014 do 27.4.2015. Pracovný pomer bol skončený dohodou. Priemerná čistá mesačná mzda činila
v období 8/2014-1/2015 sumu 15.071,-Kč a období 3-4/2015 sumu 17.786,-Kč. Vyživovaciu povinnosť
nenahlásil. Na jeho mzdu bol vedený exekučný príkaz, na ktorý bolo celkom strhnutých 11.099,-Kč.

ZoznámeniaHVAgency,s.r.o.Prahabolopreukázané,žesobžalovanýmmaliuzavretýpracovnýpomer

od 5.6.2015 do 31.7.2015, jeho priemerná čistá mzda bola 11.876,-Kč, zrážky neboli vykonávané.

Zo správy HR GROUP, s.r.o., Mladá Boleslav vyplynulo, že s obžalovaným mali uzatvorenú pracovnú
zmluvu od 3.8.2015 do 20.10.2015. Pri nástupe do zamestnania nenahlásil žiadnu vyživovaciu
povinnosť, zo mzdy mu neboli strhávané žiadne zrážky, jeho priemerná, čistá mzda činila 12.789.-Kč.

PodľasprávzamestnávateľaLepšípráce,s.r.o.,Prahaobžalovanýbolunichzamestnanýod14.10.2015
do 15.3.2016 s priemernou, čistou mesačnou mzdou 11.123,66 Kč za obdobie 10-12/2016 a priemernou,
čistou mesačnou mzdou 14.833,33 Kč za obdobie 1-3/2016.

Zo správy DHL Automotive s.r.o Praha vyplynulo, že obžalovaný bol ich zamestnancom od 16.3.2016
do 24.6.2016, kedy bol tento pracovný pomer ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.
Pri nástupe do zamestnania obžalovaný uviedol, že má dieťa, ale neuplatňoval si na neho zvýhodnenie.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa jeho priemerná, čistá mzda činila 12.717,-Kč.

Podľa správy Wassa commercial s.r.o., Praha bol obžalovaný ich zamestnancom od 20.7.2016 a k
31.7.2016 bol z ich strany ukončený pracovný pomer. Obžalovaný nenastúpil na zmenu už 22.7.2016,
tú si nadpracoval a od 1.8.2016 bez udania dôvodu a zrušenia pracovného pomeru svojvoľne prestal
dochádzať do zamestnania. Jeho mzda za mesiac júl bola vo výške 5.805,-Kč.

Zo správy zamestnávateľa RECTICEL Interiors CZ s.r.o. Mladá Boleslav vyplynulo, že obžalovaný nebol
nikdy ich zamestnancom.

Zo správy Obvodního soudu pro Prahu 5 bolo preukázané, že obžalovaný je od 29.11.2016
zamestnaný u zamestnávateľa FaSTaZaM agency, s.r.o. Mladá Boleslav. Z Českej správy sociálneho

zabezpečenia obžalovaný nepoberá dôchodok ani nemocenské dávky. Podľa Úradu práce Českej
republiky obžalovaný nie je a ani nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávok pomoci
v hmotnej núdzi, dávok sociálnych služieb a dávok osôb zdravotne postihnutých.

Z potvrdenia o návšteve školy Základnej školy s materskou školou Krompachy vyplynulo, že mal. V. K.

bol v školskom roku 2016/2017 žiakom 1. B. triedy.

Rodný list V. K. potvrdzuje, že bol narodený dňa 4.2.2010 a jeho rodičmi sú W. K. a R. Uličná.

Podľa správy z Mestského úradu Bánovce nad Bebravou obžalovaný nebol riešený za žiaden priestupok

a neboli na neho podané žiadne sťažnosti.

Z lustrácie v registri priestupkov vyplynulo, že obžalovaný W. K. sa nedopustil žiadneho priestupku.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ trikrát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený

v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/96/2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona.Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/110/2007 zo dňa 21.09.2007,
právoplatným dňa 09.09.2009 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov,

ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/96/2014 vyplynulo, že trestným rozkazom
zo dňa 25.8.2014, právoplatným dňa 24.9.2014 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa dopustil v období od 1.

júna 2011 do 25.8.2014 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého
výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní nebola pochybnosť o tom, že mal. V. K., nar. X.X.XXXX je synom oprávnenej R. L. a
obžalovaného W. K., čo preukazuje rodný list maloletého. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 8P/108/2012 zo dňa 26.9.2013, právoplatným dňa 10.12.2013 bolo preukázané, že mal.
V. K. bol zverený do osobnej starostlivosti oprávnenej R. L. a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na
jeho výživu sumou 50,- eur mesačne, ktoré mal platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám

matky. Vzhľadom na vek maloletého je zrejmé, že ide o osobu, ktorá nie je schopná sama sa živiť a tak
vyživovacia povinnosť obžalovaného voči nemu stále trvá.

Obžalovaný v konaní nepoprel zákonnosť ani rozsah uloženej vyživovacej povinnosti, o ktorej mal
vedomosť. V konaní nebolo ani sporné, že obžalovaný v žalovanom období a až doposiaľ (do

dňa vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku tunajším súdom) vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči
maloletému synovi platením výživného ani vo forme osobnej starostlivosti. Uvedená skutočnosť bola
dokázaná na základe výpovede obžalovaného, ktorý vypovedal o tom, že výživné na syna V. oprávnenej
R. L. počas celého žalovaného obdobia neplatil, so synom nebol v žiadnom kontakte. Tieto skutočnosti
až ku dňu rozhodovania súdom potvrdila výpoveďou svedkyňa R. L., ktorá uviedla, že obžalovaný z titulu

výživného na syna nezaplatil vôbec nič, nikdy syna ani nenavštívil, resp. neposlal žiadne dary. Maloletý
syn však netrpel núdzou v dôsledku pomoci blízkych osôb.

Z listinných dôkazov - oznámení zamestnávateľov obžalovaného bolo preukázané, že obžalovaný bol
počas žalovaného obdobia v pracovnom pomere, čo potvrdil svojou výpoveďou aj obžalovaný, ktorý

uviedol, že nikdy sa nestalo, aby bol od septembra 2014 bez práce. Zamestnania menil kvôli tomu,
aby viac zarábal. V konaní neboli zistené okolnosti, ktoré by mu objektívne vo vzťahu k výživnému
bránili riadne a včas plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k synovi ako napr. zlý zdravotný stav,
resp. poberanie sociálnych dávok v miere nedosahujúcej výšku životného minima, čo potvrdil aj
sám obžalovaný, že doposiaľ nepoberal žiadne sociálne dávky a bolo to preukázané aj oznámením

Obvodního súdu pre Prahu 5.

Súd mal za to, že na základe takto zisteného skutkového stavu obžalovaný mohol a bol spôsobilý v
žalovanom období výživné platiť, a to v súdom určenej výške 50,- eur mesačne. Platenie výživného
obžalovanému dovoľoval jeho príjem (o výške ktorého vypovedal obžalovaný a ktorý vyplynul z

potvrdení zamestnávateľov obžalovaného), avšak obžalovaný aj napriek tomu svoju zákonnú povinnosť
bezdôvodne neplnil.

Skutočnosti uvádzané obžalovaným v rámci svojej obrany, že oprávnená nechcela po ňom ani korunu,
resp. výživné neplatil, pretože ho nemal kam posielať, oprávnená si našla priateľa a on nevedel, kam

sa odsťahovali a keď sa dozvedel, že má priateľa proste výživné prestal posielať sú skutkovo a právne
irelevantné a zároveň boli vyvrátené svedkyňou R. L..

Keďže vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným
zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.

Súd ustálil zistený skutkový stav podľa § 122 ods. 13 Tr. zákona v zmysle ktorého, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa. Čo sa týka vyčísleného dlhu na výživnom oproti obžalobe upravil sumudlžnéhovýživnéhonasumu1.750,eur,pričomvychádzalzosúdomurčenejvýškyvyživovacejpovinnosti
(50,- eur mesačne).

Obžalovaný nevyužil možnosť tzv. účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zákona, keďže ani dodatočne
dlh na výživnom neuhradil, išlo z jeho strany teda len o účelové tvrdenie, že tak hodlá učiniť.

Obžalovaný W. K. naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, pretože najmenej tri mesiace v

období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin hoci bol v
prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Uvedeného konania sa dopustil
tak, v dobe od 24. septembra 2014 doposiaľ neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na syna V. K.,
nar. 4.2.2010, určenú rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 8P/108/2012 zo dňa
26.9.2013 vo výške 50,- eur, ktorú mal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky R. Uličnej,
pričom výživné neuhrádzal aj keď bol zamestnaný a tak konal, hoci bol za taký čin odsúdený trestným

rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/96/2014 zo dňa 25.8.2014.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku, najmä z jeho dlhodobého konania, kedy
neuhrádzal výživné ani čiastočne napriek tomu, že mal príjem, je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože nechcel platiť výživné, hoci mohol, čím chcel porušiť

záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu zákonného nároku na výživu zo strany
rodičov.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 a § 49 ods. 2 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, u ktorého bol preukázaný sklon v páchaní takejto trestnej činnosti,
keďže jeho predchádzajúce podmienečné odsúdenie za ten istý trestný čin neviedlo k náprave, s

poukazom na skutočnosť, že v neplnení si vyživovacej povinnosti pokračoval kontinuálne po tomto
právoplatnom odsúdení a konal po dobu takmer troch rokov (do doby rozhodnutia prvostupňovým
súdom), vyživovaciu povinnosť si neplnil vôbec, čo preukazuje jeho ľahostajný prístup k plneniu si
zákonnej, vyživovacej povinnosti, má súd zato, že je na neho možné pôsobiť už len trestom spojeným
s obmedzením jeho osobnej slobody, ktorý mu súd uložil pri dolnej hranici trestnej sadzby (vychádzajúc

zo základnej trestnej sadzby 1 až 5 rokov), keďže iný druh trestu by u neho už nesplnil prevýchovný
a preventívny účel.

Pri určení trestu súd vychádzal i z ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. poriadku, v zmysle ktorého bolo nutné
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože obžalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti

počas plynutia skúšobnej doby (v trestnej veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/96/2014).

Na výkon trestu odňatia slobody ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní
prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí odpáchania trestných činov. Iba nepodmienečný trest odňatia slobody môže zabezpečiť, aby si obžalovaný
uvedomil, že na výživu svojich detí je podľa zákona povinný prispievať každý z rodičov.

Súd ešte dodáva, že do konania podľa § 256 ods. 3 Tr. poriadku nepripustil ako poškodenú R. L. ktorej
bolo v prípravnom konaní priznané postavenie poškodenej strany z dôvodu, že vyživovacia povinnosť
rodiča voči dieťaťu vzniká priamo zo zákona. Dlh obžalovaného na nezaplatenom výživnom teda nie je
dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti, preto osoba
vo vzťahu ku ktorej bolo treba plniť výživné, nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak
ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak
ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.