Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812204615
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5812204615.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: S. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. 33, W., zastúpená JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou, so sídlom J. P. XX, XXX
XX N., proti žalovanému: P. W., s miestom podnikania Náčina - Borina 897/5, Námestovo, IČO: 34
418 326, zastúpeného JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou, so sídlom T. č. XX, XXX XX W. o
zaplatenie 6.956,00 Eur, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
8C/96/2012-325 zo dňa 17. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/96/2012-325 zo dňa 17. júna 2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.), súčasne konštatoval, že o trovách
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Žalobou doručenou súdu dňa 17.07.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému titulom
reklamácie nekvalitne vyhotovených sadrokartónových prác, ktoré spôsobili spadnutie stropu a
prasknutiehorizontálnepoloženejkeramickejdlažbyvsociálnomzariadeníbytu,uložilpovinnosťzaplatiť

jej sumu 2.575,79 Eur. Uviedla, že ako fyzická osoba si objednala u žalovaného ako fyzickej osoby -
živnostníkastavebnéprácevtrojizbovombyteč.X,nachádzajúcomsanaF.poschodíbytovéhodomuna
D.ulicič.X,W.,súp.čísloXXXX,stojacenaparceleč.9439/1,nehnuteľnosťzapísanánaLVč.XXXXkat.
územia A.. Žalovaný na základe objednávky vykonal práce a ona zaplatila za práce sumu 4.600,00 Eur
na základe žalovaným vystavenej faktúry č. 2/2011 s dátumom splatnosti 30.10.2011. Dňa 03.07.2012
vznikla v byte havária sadrokartónového stropu v jednej miestnosti, preto dňa 07.07.2012 žalobkyňa
poslala žalovanému reklamáciu murárskych a rekonštrukčných prác a zároveň ho vyzvala, aby jej do

23.07.2012 vrátil peniaze za materiál a prácu, ako aj súvisiace náklady s obnovou spadnutého stropu
a opravou keramickej dlažby v kúpeľni. Žalobkyňa po vzniku tejto udalosti požiadala znalca z odboru
stavebníctva o vyhotovenie odborného posudku (ZP č. 72/2012 zo dňa 16.07.2012 vyhotoviteľ, Ing. P.
Adamovský, znalec z odboru stavebníctvo), a tento predložila súdu na preukázanie svojich tvrdení.

3. Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2013 žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby. Navrhla, aby
jej žalovaný zaplatil sumu 6 956,- Eur. Nárok si uplatnila titulom škody. Uplatnený návrh zdôvodnila

ust. § 420 ods. 2 OZ a § 420a ods. 2 písm. c/ OZ a celkovú škodu vyčíslila na sumu 6.956,00 Eur
pozostávajúcu zo sumy 5.393,00 Eur (vystavené faktúry za práce vykonané spoločnosťou VTP Group,
s.r.o. ) + 36,00 Eur + 77,00 Eur (zakúpenie batérie a jej namontovanie) + 250,00 Eur (znalecký posudok)
+ 1.200,00 (predpokladané náklady za materiál - keramická dlažba a prácu v kúpeľňa a WC). Uviedla,že žalovaný jej spôsobil škodu na nehnuteľnosti tým, že stavebnou činnosťou, ktorú vykonal nekvalitne
v rozpore s právnymi predpismi jej túto znemožnil dlhodobo užívať ako aj tým, že musela opätovne
vynaložiť finančné prostriedky na jej obnovu. Žalobkyňa opakujúc skutkové tvrdenia obsiahnuté v

pôvodnej žalobe predložila doplnenie znaleckého posudku č. 22/2013 (po zistení, že sadrokartónové
stropy sú zničené aj v kúpeľni a na chodbe). Doplnila, že nový strop bol vyhotovený spoločnosťou VTP
Group, s.r.o. za 2.830,00 Eur na základe faktúry č. 102013003. Za práce na chodbe, kúpeľni, WC jej
bola vystavená ďalšia faktúra č. ZF0083 zo dňa 20.05.2013 na sumu 2.423,00 Eur s tým, že práce
budú vykonané neskôr. Okresný súd pripustil zmenu žaloby, uznesením č.k. 8C/96/2012-134 zo dňa

19.06.2015. Následne žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 714,00 Eur späť a súd v tejto
časti konanie zastavil uznesením č.k. 8C/96/2012-299 dňa 15.01.2016.

4. Na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd aplikoval ustanovenia § 631, § 633
ods. 1, § 634 ods. 1, 2, § 645 ods. 1, § 646 ods. 3, § 647 a § 648 ods. 1, 2, § 649, § 420 a § 421a
Občianskeho zákonníka a žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. K takémuto záveru dospel po tom, čo z predložených dôkazov stranami sporu mal preukázané, že
žalovaný na základe zmluvy o dielo vykonal práce na rekonštrukcii bytu a dielo odovzdal žalobkyni
dňa 30.10.2011. Odovzdanie prác ustálil na základe tvrdenia žalobkyne o ukončení prác (október
2011) a dátumu vystavenej faktúry žalovaným. Uviedol, že od uvedeného dátumu začala žalobkyni

plynúť záručná doba podľa § 646 ods. 3 OZ (trojročná). Mal preukázanú uplatnenú reklamáciu vád
diela žalovanou zo dňa 06.07.2012 u žalovaného, pričom dal do pozornosti obsah tejto reklamácie.
Poukázal, že žalobkyňa si riadne uplatnila u zhotoviteľa reklamáciu na spadnutý strop v jednej izbe a
na prasknutú špárovku, ako i uvoľnené kachličky v kúpeľni. Ustálil, že zistené vady sú odstrániteľnými
vadami a žalobkyni vzniklo právo na bezodplatné odstránenie vád na náklady zhotoviteľa (riadne, aby sa

vytýkaná vada už viacej nevyskytovala a bez zbytočného odkladu), alebo na zrušenie zmluvy. Pretože
zhotoviteľ neodstránil vadu bez zbytočného odkladu, vada diela sa stala subjektívne neodstrániteľnou
a žalobkyni vzniklo právo na zrušenie zmluvy, alebo na primeranú zľavu z ceny. Uviedol, že žalobkyňa
nevyužila svoje právo a nepostupovala v súlade s citovanými právnymi predpismi pri uplatňovaní
vád z diela. V časti, v ktorej žalobkyňa žiadala nahradiť škodu za vady diela zistené doplňujúcim

znaleckým posudkom, ktorým boli zistené tie isté nedostatky na strope v kúpeľni a chodbe, súd žalobu
zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania nároku žalovaným. V tejto súvislosti poukázal, že
žalobkyňa nereklamovala vady diela u zhotoviteľa - žalovaného v záručnej dobe, nereklamovala ich
vôbec. Súdu doručila dňa 23.05.2013 návrh na zmenu žaloby, v ktorej poukázala na ďalšie vady diela,
o zmene ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 8C/96/2012-134 dňa 19.06.2015. Reklamácia vád nebola

doručená žalovanému v lehote troch rokov od vykonania diela, ktorá lehota uplynula 30.10.2014. Naviac,
žalobkyňa v samotnej žalobe uviedla, že žalovaný vykonal realizáciu sadrokartónového stropu aj na
chodbe, avšak vo svojom rozpise to neuvádzal, preto si tieto výdavky neuplatnila. Uviedol, že žalobkyňa
bez uplatnenia zodpovednosti za vady požiadala o vyhotovenie znaleckého posudku dňa 24.05.2013 a
dňa 10.07.2013 zaplatila tretej osobe faktúru č. ZFV0083 vystavenú na sumu 2.423,00 Eur za dodávku a

montáž sadrokartónu do chodby, kúpeľne bytu na ulici D. X. Okresný súd zdôraznil, že majetkovú ujmu,
ktoráspočívavovadnomvykonanídiela,možnonapraviťlenvrámcizáväzkovéhovzťahuzodpovednosti
za vady medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Nárok na náhradu nákladov potrebných na odstránenie
odstrániteľnej vady je nárokom zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ktorého sa nemožno domáhať
z titulu náhrady škody. To znamená, že objednávateľ nemôže požadovať od zhotoviteľa náhradu

nákladov (náhradu škody), ktoré vynaložil tým, že vadnú vec dal opraviť na svoje náklady tretej osobe.
Žalobkyňa uplatnila náhradu škody podľa § 420 až § 421a OZ. V tejto súvislosti poukázal, že je potrebné
dôsledne odlíšiť zodpovednosť za vady od zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu sa uplatní
vtedy, ak následkom vadného plnenia zhotoviteľa vznikne objednávateľom majetková ujma. Žalobkyňa
nepreukázala, že vadným plnením jej vznikla majetková ujma a že táto ujma jej vznikla v príčinnej

súvislosti s poskytnutým plnením žalovaného.

6. K rozhodnutiu o náhrade trov konania okresný súd len konštatoval, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a to z dôvodov, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobkyni priznal náhradu škody v sume 5.267,80 Eurako aj nárok na náhradu trov konania. V podrobnostiach zdôraznila, že voči žalovanému neuplatňuje
inštitút zodpovednosti za vady, ale inštitút zodpovednosti za škodu s poukazom na citované ustanovenia
§ 420a ods. 1, ods. 2 písm. c/ OZ. Z tohto dôvodu považuje za nesprávny záver okresného súdu, že

majetkovú ujmu spočívajúcu v nákladoch potrebných na obnovenie pôvodného stavu bytu po zrútení
sa sadrokartónového stropu možno nahradiť len v rámci inštitútu zodpovednosti za vady. Poukázala
na vzájomnú rozpornosť záverov súdu, keď na jednej strane súd tvrdí, že žalobkyňa riadne a včas
uplatnila nároky zo zodpovednosti za vady u žalovaného, na druhej strane uzatvára, že nepostupovala
pri uplatňovaní vád v súlade so zákonom. Odôvodnenie je v tejto časti vzájomne rozporné, nedostatočné

a vágne, nakoľko vôbec nie je jasné, v akom postupe a konkrétne v akých veciach vidí súd konanie
žalobkyne za nedostatočné. Stručne len uzatvoril, že majetkovú ujmu spočívajúcu vo vadnom plnení
možno napraviť len v rámci záväzkového vzťahu zodpovednosti za vady. Okresný súd sa nevysporiadal
s právnou argumentáciou v rovine spotrebiteľskej ochrany žalobkyne, z tohto dôvodu je odôvodnenie
rozhodnutia nedostatočné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázala aj na podrobný popis
vykonaných dôkazov v odôvodnení bez toho, aby bolo zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri

ich hodnotení. Uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, (ako zmätočne uzavrel i okresný
súd), že žalobkyňa uplatnila svoje nároky reklamáciou u žalovaného riadne a včas. V liste zaslanom
žalovanému označenom ako „reklamácia“ žalobkyňa uviedla všetky požadované náležitosti, kedy bolo
dielozhotovené,akoajvady,ktorésapoodovzdanídielavyskytli.Jasneuviedla,žereklamujecelépráce
vykonané žalovaným v byte, výslovne, že v izbe spadol celý strop. Keďže žalovaný na jej reklamáciu

nereagoval a vady neodstránil, vznikol žalovanej nárok na zrušenie zmluvy, a teda vrátenie všetkých
finančnýchprostriedkov,ktoréžalovanémuzadielozaplatila,akoajnároknazľavuzceny,kdeprimeraná
zľava v tomto prípade vzhľadom na rozsah vady a rozsah možností, za ktorých by bolo možné vec ďalej
užívať, by iste mohla dosiahnuť aj 100 % z ceny diela. Žalobkyňa uviedla aj spôsob, akým sa dožaduje
vybavenia reklamácie a to vrátenie peňazí za prácu a materiál. Opakovane poukázala, že uplatnené

nároky žalobkyne možno oprieť i o ustanovenie § 420 OZ pri súčasnej aplikácii všetkých zákonných
ustanovení na ochranu spotrebiteľa (§ 10a ods. 1 písm. e/, f/, g/, § 18 ods. 1, ods. 4, § 4 ods. 8 Zákona
o ochrane spotrebiteľa). Napriek tomu, že žalovaný si neplnil informačnú povinnosť v zmysle citovaných
zákonných ustanovení, žalobkyňa reklamovala ako najlepšie vedela. Žalovaný na jej reklamáciu nijako
nereagoval, telefón jej nedvíhal, vady nielenže v primeranej lehote zodpovedajúcej naliehavosti prípadu

(bytbolvnájme,boliohrozenéživotyazdravieľudíbývajúcichvbyteavecneznieslaodklad)neodstránil,
ale ani neprišiel na ohliadku. Na žalobkyňu bolo podané trestné oznámenie, a tak žalobkyňa nemala inú
možnosť, ako dať odstrániť vady tretej osobe. Musela konať rýchlo a nebolo možné po nej spravodlivo
požadovať, aby čakala na vybavenie reklamácie 30 dní. Následne žalovaný vady vôbec neodstránil,
preto žalobkyňa nemala dôvod a ani nebolo možné po nej spravodlivo požadovať, aby reklamovala i

ďalšie vady - strop chodby a kúpeľne, kde ešte nespadol a ostatné drobné vady (batériu v kúpeľni).
Žalobkyňa mala plné právo dať si vady odstrániť treťou osobou a náklady na ich odstránenie si uplatniť
voči žalovanému ako nároky na náhradu škody. Navyše, ak nebola o svojich právach riadne poučená,
nemohla si svoje práva riadne uplatniť. Bolo by v rozpore so zámerom zákonodarcu, keby na jednej
stranevZákoneoochranespotrebiteľazakotvilinformačnúpovinnosťdodávateľa,ktoráslúžinaochranu

spotrebiteľa a na druhej strane by bolo nesplnenie tejto povinnosti dokonca na škodu spotrebiteľa,
resp. v prospech dodávateľa. Súdu predostrela aj ďalšie právne argumentácie, na základe ktorých by
bolo možné vec posúdiť (odstúpenie od zmluvy a zľava z ceny), pričom súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiastýmitonijakonevysporiadalanezdôvodnilprečoniejemožnénároknavrhovateľkyoprieťo
jednotlivé konkrétne zákonné ustanovenia, na ktoré poukázala. Rozhodnutie súdu tak trpí nedostatkom

dôvodov, pre ktoré ho považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Uplatnené nároky žalobkyne sú
nárokmi zo zodpovednosti za škodu, či už podľa § 420 spôsobenú porušením povinnosti žalovaného,
alebo § 420a ods. 2 písm. c/ OZ spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného. Záver súdu, že
žalobkyňa nepreukázala vznik škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti s
konaním žalovaného, nepovažuje za správny. Poukázala, že bezodkladne po havárii sadrokartónového

stropu dala vyhotoviť znalecký posudok č. 72/2012 zo dňa 16.07.2012 znalcom z odboru stavebníctva.
Znalec jednoznačne konštatoval pochybenie žalovaného pri zhotovení sadrokartónového stropu. V
doplnení znaleckého posudku (ZP č. 22/2013 zo dňa 03.05.2013) upozornil na možnosť zopakovania
havárie aj v iných miestnostiach bytu a to v kúpeľni a predsieni, vzhľadom na zistenie rovnakých
nedostatkov v stropnej sadrokartónovej podhľadovej konštrukcie, aké boli zistené v stropnej konštrukcii

obývacej izby, a tieto boli príčinou stropného pádu. Tým, že žalovaný neuplatnil svoju zákonnú povinnosť
a bezodkladne neodstránil riadne reklamované vady, došlo tak z jeho strany k porušeniu právnej
povinnosti.Žalobkyňanemalainúmožnosť,akodaťsinavlastnénákladyzrealizovaťopravuspadnutého
sadrokartónového stropu a odstrániť vady v predsieni a kúpeľni tretej osobe, preto je nesporné, ženáklady, ktoré vznikli žalobkyni, treba posudzovať ako reálnu škodu, ktorá znamená znehodnotenie
majetku žalovanej. Týmto spôsobom si žalobkyňa zároveň splnila prevenčnú povinnosť, ktorá vyplýva z
§415OZ.Nepochybnepreukázalapredpokladyprevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúčinnosťou

žalovaného. Vo vzťahu k celkovým nákladom a vzniknutej škode žalovaný akceptoval len sumu vo výške
974,20 Eur, ktorú poukázal žalobkyni poštovou poukážkou.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne výrok I. napadnutého

rozsudku potvrdiť a zmeniť výrok II. napadnutého rozsudku a priznať žalovanému náhradu trov
prvoinštančného konania a odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že
žalobkyňa nesprávne reklamovala, resp. neuplatnila reklamáciu voči žalovanému v zákonom určenej
záručnej dobe a namiesto nárokov zo zodpovednosti za vady sa domáhala nároku na náhradu škody,
pričom vôbec nepreukázala rozsah reklamovaných a opravovaných vád, lebo do spisu doložila dvakrát
faktúru, pričom z nej nie je zrejmé, aké položky majú predstavovať jednotlivé opravy vád, ktorých

sa žalobkyňa domáha. Žalovaný poukazoval na judikatúru súdov, že nie je možné suplovať nárok
zo zodpovednosti za vady diela nárokom na náhradu škody. Žalovaný sa nestotožnil s názorom
prvoinštančného súdu, že sa má posudzovať záručná doba podľa ust. § 646 ods. 3 OZ, teda, že v tomto
prípade ide o zhotovenie stavby ako takej a záručná doba je tri roky. Podľa neho treba vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným posudzovať podľa ustanovení § 652 a nasl. OZ ako osobitný typ zmluvy -

zmluva o úprave a oprave veci, v zmysle ktorých sa opravou veci považuje činnosť, ktorou sa najmä
odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia, alebo účinky jej opotrebenia a úpravou veci činnosť,
ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti, pod ktoré je možné zahrnúť aj rekonštrukčné
práce. Rekonštrukčné práce nie je možné posudzovať v zmysle stavebných predpisov za stavbu ako
takú, ale len ako úpravu a opravu veci, kde je k tomu viazaná aj záručná doba najmenej 18 mesiacov.

Jedinú reklamáciu žalobkyne zo dňa 06.07.2012 považuje žalovaný za čiastočné odstúpenie od ústne
uzatvorenej zmluvy, kde sa žalobkyňa dožadovala čiastočného vrátenia peňazí za materiál a prácu
v súvislosti so sadrokartónom na strope v jednej izbe a zároveň trvala na reklamovaní prasknutej
špárovky a uvoľnených kachličiek v kúpeľni. Vzhľadom na to, že žalobkyňa do posledného rozhodnutia
pred vyhlásením rozsudku nedokladovala a nešpecifikovala škodu - spadnutie sadrokartónu v obývacej

izbe a opravu dlažby v kúpeľni, žalovanú sumu čo do rozsahu stavebných prác, materiálu, ako aj
ceny jednotlivých položiek, ktoré si vyžiadali obnovu pôvodného stavu po spadnutí sadrokartónu a
oprave uvoľnených kachličiek, inak ako je špecifikovaná v žalobe zo dňa 13.07.2012, doručenej súdu
dňa 17.07.2012, kde žalobkyňa vychádzala z cenovej ponuky - Príloha č. 1 predloženej žalovaným,
túto škodu sám spočítal a dňa 07.01.2016 poukázal poštovou poukážkou žalobkyni sumu 974,20 Eur.

Túto dobrovoľne uznal ako škodu v súvislosti so spadnutým stropom a reklamovanou prasknutou
špárovkou. Z cenovej ponuky nevyplýva, že by robil sadrokartónový strop v chodbe, preto si žalobkyňa
nemala takúto vadu voči žalovanému uplatňovať. Ostatné vady diela (sadrokartón v kúpeľni a chodbe)
žalobkyňa nereklamovala riadne v lehote 18 mesiacov a ani v lehote 3 troch rokov, ale tieto práce
dala opraviť tretiemu subjektu. Žalobkyňa nedodržala zákonný postup v súvislosti s uplatnením práva

zo zodpovednosti za vady, keď odstránenie vád diela objednala u subjektu odlišného od zhotoviteľa.
Priznanie práva na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na takéto odstránenie vád diela treťou osobou,
nemá oporu v zákone. Uvedené nemožno kvalifikovať ako škodu, nakoľko ku škode nedošlo. Žalovaný
má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o uplatnenie nárokov zo zodpovednosti
za vady v záručnej dobe a ani dôkazné bremeno ohľadom špecifikácie uplatnenej škody. Žalovaný

zároveň v konaní uplatnil aj námietku premlčania v prípade, že by súd posudzoval ďalšie nároky
žalobkyne ako škodu. V súvislosti so spotrebiteľskou argumentáciou uviedol, že zákonná hranica
ochrany spotrebiteľa je daná splnením zákonných podmienok samotným spotrebiteľom. Žalobkyňa
nemôže operovať tým, že nie je znalá zákonov, nakoľko základná právna zásada hovorí, že neznalosť
zákona neospravedlňuje. Pokiaľ sa žalobkyňa domnievala, že reklamácia nebola zo strany žalovaného

zákonným spôsobom uskutočnená, mala sa s vecou obrátiť na orgány inšpekcie. Žalobkyňa sama
porušila povinnosť ohlásiť stavebné úpravy na príslušnom stavebnom úrade. Na požiadanie žalovaného
nedoložila projektovú dokumentáciu bytu, z ktorej by mohol žalovaných vychádzať. Namiesto toho
len znižovala cenu rekonštrukčných prác a nedoplatila cenu rekonštrukčných prác. Žalobkyňa teda
nedodržala zákonný postup uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe, neuniesla

dôkazné bremeno ohľadne špecifikácie uplatnenej škody. Z tohto dôvodu považoval žalovaný uplatnený
žalobný nárok za nedôvodný a neopodstatnený.9. V odvolacej replike žalobkyňa nesúhlasila s vyjadrením žalovaného k odvolaniu a plne zotrvala
na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Tvrdenie žalovaného, že
predmetný vzťah je potrebné posudzovať ako osobitný typ zmluvy o úprave a oprave veci označila

za neopodstatnené, pretože žalobkyňa uplatnila svoje nároky zo zodpovednosti za škodu a nie zo
zodpovednosti za vady. Poukázala, že nároky zo zodpovednosti za škodu sa premlčujú podľa § 106 ods.
1 OZ. Keďže k zrúteniu sadrokartónového stropu došlo dňa 03.07.2012 a žalobu podala dňa 17.07.2012
a následne ju doplnila dňa 27.05.2013, nárok na náhradu škody si uplatnila včas. Poukázala na ust. §
510 OZ a v zmysle tohto ustanovenia na neexistenciu žiadneho ustanovenia, z ktorého by vyplývalo, že

podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody na súde je riadne uplatnenie reklamácie
u osoby, ktorá takéto vadné plnenie poskytla. Vyvodila z toho, že poškodený si môže uplatňovať
právo na náhradu škody mu spôsobenej bez ohľadu na to, či si uplatňuje právo zo zodpovednosti za
vadné plnenie alebo nie. Ide o dva samostatné nároky, ktorých podmienky sa posudzujú samostatne.
Žalobkyňa sa domáha nápravy ujmy, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, resp. náhradu
výdavkov, ktoré musela vynaložiť v súvislosti s opravou jednotlivých poškodení, resp. v súvislosti s

obnovením pôvodného stavu. Následne len zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu použitú v
podanom odvolaní.

10. V odvolacej duplike žalovaný zopakoval svoju predchádzajúcu skutkovú a právnu argumentáciu
uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu. K argumentácii žalobkyne o ochrane spotrebiteľa poukázal na

obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 27.05.2016, v zmysle ktorej žalobkyňa viedla predmetný byt v
účtovníctve ako podnikateľský subjekt a zároveň si uplatňovala v rámci účtovníctva aj daňové výdavky
spojené s rekonštrukciou bytu. Hoci žalobkyňa mala predmetný byt zaradený do obchodného majetku
ako podnikateľka živnostníčka, dožaduje sa ochrany ako spotrebiteľka. Súčasne uplatnil námietku
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne s poukazom na to, že medzi žalobkyňou a jej manželom došlo

k vyporiadaniu BSM ohľadom nehnuteľností, medzi ktoré bol zaradený aj byt, v ktorom prebiehali
rekonštrukčné práce (rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.10.2010 sp. zn. 7C/3/2000 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 10.11.2015 sp.zn. 5Co/119/2011). Vzhľadom
na to, že v rámci vyporiadania BSM prestala byť žalobkyňa vlastníčkou bytu č. X a došlo aj k
finančnému vyporiadaniu manželov, ktoré sa týka aj predmetného bytu, stratila tým žalobkyňa aktívnu

vecnú legitimáciu na uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednostného vzťahu voči žalovanému,
pričom poukázala na žalobný návrh. Z toho vyvodil, že žalobkyňa mala spolu s jej bývalým manželom
tvoriť nerozlučné spoločenstvo pri podaní žaloby a v súčasnosti už nemá aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie predmetného žalobného návrhu.

11. Podanie žalobkyne označené ako záverečné právne zhodnotenie zo dňa 25.04.2017 odvolací súd
vzhľadom na ust. § 374 ods. 3 a dodržania práva na spravodlivý proces zaslal protistrane. Následne súd
tento postup zachoval aj vo vzťahu k ďalším podaniam strán sporu - vyjadrenia k výzve súdu podľa §
382 CSP (č.l. 440, 445), stanoviska žalobkyne z č.l. 461.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v zamietajúcom výroku (výrok
I.) ako i v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správne.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

15. Prednostne odvolací súd uvádza, že aj na odvolacie konanie sa vzťahuje zásada koncentrácie. To
znamená, že prostriedky procesnej obrany a procesného útoku môžu strany sporu uplatniť v odvolaní
a protistrana vo vyjadrení k odvolaniu. Uvedené sa vzťahuje k námietke žalovaného k aktívnej vecnej
legitimácii žalobkyne v predmetnom spore (uvedenej v odvolacej duplike).16.Akobjednávateľ(žalobkyňa)uzavrelasozhotoviteľom(žalovaným)zmluvuodieloo(oprave(úprave)
veci) vo vlastnom mene, má v takom prípade aktívnu alebo pasívnu legitimáciu v prípade sporu o práva
a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Nie je pritom rozhodujúce, či objednávateľ, ktorý so zhotoviteľom

uzavrel zmluvu o uvedenom plnení, je alebo nie je vlastníkom veci, ktorej sa plnenie týka.

17. Odvolací súd považuje na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie doplniť nasledovné:

18. Podľa § 510 OZ Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody,

ktorá z vady vznikla.

19. Citované zákonné ustanovenie deklaruje, že nároky zo zodpovednosti za vady a nároky zo
zodpovednosti za škodu, môžu obstáť súbežne popri sebe, tz., že uplatnenie nároku zo zodpovednosti
za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. Je tomu tak preto, lebo odstránenie
vadného plnenia nemusí znamenať aj reparáciu jeho dôsledkov, ktoré môžu mať za následok vznik

škody.

20. Nárok zodpovednosti za škodu môže objednávateľ uplatniť aj vtedy ak si nárok zo zodpovednosti za
vadu vôbec neuplatnil. V rámci náhrady škody však nemôže uplatňovať napr. zrušenie zmluvy, výmenu
veci a pod.

21. Zodpovednosť za vady je treba odlišovať od zodpovednosti za škodu. Oba tieto záväzkové právne
inštitúty majú iný účel, sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku. Každý má
svoj právny režim, ktorý musia povinne nasledovať. Ich samostatný právny režim kladie inú úroveň
(požiadavky) na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť pri uplatnení toho-ktorého žalovaného nároku.

22. Zodpovednosť za vady sleduje, aby sa objednávateľovi dostalo zmluvné plnenie bez akýchkoľvek
vád. Ak tomu tak nie je, zákon upravuje presný postup uplatnenia vád, a charakter vady umožňuje jej
nápravu.

23. Porušenie povinnosti splniť riadne záväzok je predpokladom zodpovednosti za vadu i zodpovednosti
za škodu. Za nedostatky vlastného plnenia je daná zodpovednosť za vady. Iná (majetková) ujma, ktorá
vznikla ako následok vadného plnenia (zmluvnej povinnosti), je škodou. Ide o ujmu, ktorú vyvolali vady
poskytnutého plnenia, nejde o ujmu spočívajúcu vo vadnosti poskytnutého predmetu plnenia.

24. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súčasne vyplýva, že z dôvodu náhrady škody sa
nemožno domáhať nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady (napr. preto, že
nároky zo zodpovednosti za vady zanikli, alebo neboli riadne a včas uplatnené). Inak by úprava
zodpovednosti za vady strácala zmysel a svoje opodstatnenie.

25. Z dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca ako pán sporu disponuje
konaním a jeho predmetom. Z uvedeného princípu ďalej vyplýva i prípadný záujem na deklarovaní
povinnosti žalovanému z konkrétneho žalobného dôvodu, t.j. konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu
medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo porušenie subjektívneho práva tvrdené žalobcom. Ak
žalobca trval na tom, že žaluje škodu, súd bol povinný uvedené rešpektovať.

26. V prejednávanej veci žalobkyňa žiadala (po zmene žaloby, ktorá bola pripustená) nahradiť škodu,
ktorúvyčíslilanasumu6.956Eur(neskôrzníženúo714Eurpopripustenomčiastočnomspäťvzatí),ktoré
predstavujú náklady vynaložené žalobkyňou na odstránenie vád žalovaným vykonaných prác, a ktoré
zaplatila na základe zmluvy o dielo s treťou osobou. Konkrétne náklady na odstránenie vád spadnutého

stropu v jednej miestnosti v byte (havária, po ktorej si uplatnila reklamáciu) ako aj ďalších nedostatkov
v chodbe, kúpeľni a WC (ktoré nereklamovala) deklarovaných znaleckým posudkom a jeho doplnením.
Je zrejmé, že ako škodu si uplatnila aj náklady za haváriu stropu v jednej miestnosti (FA č. 102013003
na sumu 2.830Eur - dodávka a montáž sadrokartónu do obývacej miestnosti), ktorú pôvodne žalovala
ako vadu diela.

27. V súvislosti s vyššie uvedenými úvahami je dôvodné konštatovať, že žalobkyňa v danom konaní
netvrdila ani nepreukázala inú škodu, ktorá jej bola spôsobená ako následok poskytnutého vadného
plnenia napr. pri spadnutom strope - poškodenie podlahy, iného zariadenia alebo vybavenia bytu. Zoskutkových tvrdení a predložených dôkazov žalobkyňou v konaní je evidentné, že si v rámci škody
uplatňovala to, čo si mohla uplatňovať z osobitnej zodpovednosti za vadné plnenie priamo u zhotoviteľa.
Odvolací súd tak nadväzuje na správny záver súdu prvej inštancie, že neboli v konaní preukázané

základne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu - vznik škody v dôsledku vadného plnenia,
príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením zmluvnej povinnosti poskytnúť riadne plnenie
(§ 420 OZ). Ak ako škodu žalobkyňa požadovala náklady, ktoré vynaložila tým, že dala vec bez ďalšieho
opraviť na svoje náklady tretej osobe a zároveň nepreukázala základné atribúty zodpovednosti za
škodu, súd jej žalobe nemohol vyhovieť. Dôsledné nerozlišovanie medzi dvoma popri sebe existujúcimi

zodpovednostnými nárokmi zo strany žalobkyne následne viedlo k zamietnutiu žaloby.

28. Námietka, že žalobkyni nebola poskytnutá spotrebiteľská ochrana v súvislosti s reklamáciou vád
diela je vzhľadom k predmetu konania a dôvodom, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, právne irelevantná.

29. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia diferencoval medzi zodpovednosťou za

vady diela a zodpovednosťou za škodu. Z hľadiska skutkových zistení súdenej veci poukázal priamo na
nároky vyplývajúce z osobitnej zodpovednosti za vady diela, za splnenia nevyhnutného predpokladu
- vytknutie vád diela u zhotoviteľa v záručnej lehote, ktoré si žalobkyňa mohla uplatniť, ale ktorých
sa nedomáhala. Súčasne dodal, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody, a preto uplatnený
nárok žalobkyne vyhodnocoval v zmysle preukázaných tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku. Takýto

myšlienkový postup okresného súdu nemožno považovať za rozporný, nakoľko reflektoval na priebeh
súdenej veci a na dispozíciu s konaním na základe procesného úkonu žalobkyne.

30. Odvolací súd dodáva, že nie je porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak
súd nerozhodne podľa predstáv účastníka; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia. Intenzitu zásahu

spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie, ktoré neuvádza
žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá
formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s
princípmi spravodlivosti (bližšie napr. I. ÚS 344/10, III ÚS 305/08). Odôvodnenie napadnutého rozsudku
takúto charakteristiku nespĺňa.

31. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil a to aj v závislom výroku o trovách konania (výrok II.), ktorým si súd
prvej inštancie vyhradil právo o trovách konania rozhodnúť po právoplatnom skončení veci osobitným
uznesením v zákonnej lehote, pretože zodpovedá ust. § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia

súdu.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane sporu majúcej v odvolacom konaní plný úspech
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).