Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010184
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8718010184.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.06.2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obž. S. W. proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 6T/29/2018 zo dňa 09.04.2018.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/29/2018 zo dňa 09.04.2018 bol obžalovaný S. W.
uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 22. 11. 2017 v čase okolo 04.35 hod. v Poprade, na Ul. Francisciho pri objekte podniku Stodola
club, okres Poprad, lúpežne prepadol poškodenú O. J., a to tak, že po priskočení k nej zozadu rukami
jej začal ťahať tašku, ktorú mala prevesenú krížom cez trup a kričal, aby mu túto dala, následkom čoho

poškodená spadla na zem, kde ju ťahal po zemi asi 20 metrov, pričom jej opakoval, aby mu dala svoju
tašku, lebo ju podreže, tiež jej rukou prechádzal po krku a pritom ako ležala na zemi, kopol ju nohou
do oblasti vlasatej temennej časti hlavy vľavo a do oblasti brucha vľavo, pričom poškodená kričala o
pomoc, na čo jej dal ruku na ústa a následne bez tašky ušiel, čím poškodenej O. J. zo Spišskej Novej
Vsi spôsobil ľahké poranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v
temennej oblasti vľavo, pomliaždenie brušnej steny vľavo, podvrtnutie pravého zápästia a základného

kĺbu palca pravej ruky, pomliaždenie ľavého stehna s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou
9 dní od 22. 11. 2017 do 30. 11. 2017,

za čo mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr. s použitím § 36 písm. d/, l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1
písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súčasne obžalovanému bol podľa § 76 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona uložený
ochranný dohľad na 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej O. J. škodu
vo výške 1.750,31 eur a R. W. H. R. a.s. škodu vo výške 393,16 eur.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu, prokurátora a
poškodenej, podal odvolanie obžalovaný dňa 19.04.2018, v dôvodoch ktorého uviedol, že sa odvoláva
proti rozsudku kvôli prokurátorovi, ktorý je zaujatý voči jeho osobe, ktorý si vytvoril naňho názor na
základe jeho výzoru a farby pleti, keďže ho posudzoval podľa ostatných a hodil ho do jedného vreca
s ostatnými a nevie o tom, že vyrastal v detskom domove. Svoj život začal v 18. roku veku veľmi zle,

keď sa ocitol v zlom prostredí, bol pod vplyvom drog a pani znalkyňa ani súd nevie o tom, že bol počas
výkonu trestu v Banskej Bystrici znásilnený, ale nikomu to nepovedal, lebo vie, že to nikoho nezaujímaa bojí sa výkonu trestu. Má možnosť vrátiť sa späť do detského domova medzi súrodencov. Znalecký
posudok nie je pravdivý, preto žiada o psychologické vyšetrenie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu obžalovaný vymedzil svoje odvolanie len proti výroku o treste, ktorý žiadal zmierniť a zaradiť ho

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd posudzoval procesný postup konajúceho súdu, pričom zistil, že právo na
obhajobu u obžalovaného v tomto konaní bolo naplnené. Obžalovaný totiž mal možnosť vyjadriť sa

ku skutku, k vykonaným dôkazom, taktiež mal možnosť navrhovať dôkazy a tiež mu bolo umožnené
predniesť argumenty v rámci záverečnej reči a posledného slova k výrokom o treste a náhrade škody
so zreteľom na prijatie vyhlásenia obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku. Obžalovaný bol
zastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval práva obhajoby. Aj keď obžalovaný po nariadení hlavného
pojednávania písomne žiadal o zmenu osoby ustanoveného obhajcu, na hlavnom pojednávaní na tomto

svojom návrhu nezotrval a keďže neboli zistené žiadne dôvody opodstatňujúce oslobodenie obhajcu
spod povinnosti obhajovať, správne postupoval konajúci súd, ak nepostupoval podľa § 43 ods. 1 Tr.
poriadku.

Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2018 vyhlásenie o vine podľa § 257

ods. 1 Tr. poriadku po riadnom poučení aj o neodvolateľnosti vyhlásenia a o následku spojeného s
podanímopravnéhoprostriedkuvobmedzenomrozsahu,pričom konajúcisúdtotovyhláseniepostupom
podľa § 257 ods. 7 prijal a z tohto dôvodu ďalej vykonal dokazovanie len vo vzťahu k ostatným výrokom
napadnutého rozsudku. Vyhlásenie o vine a jeho následné prijatie zo strany súdu bolo vykonané v
súlade s príslušnými ustanoveniami Tr. poriadku a bol dodržaný zákonom predpísaný procesný postup.

Vzhľadom na uvedené zistenie preskúmavanie skutkových zistení a právnej kvalifikácie tak nemohlo byť
predmetom odvolacieho konania, čo ostatne plynie aj z ustanovenia § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku.

Následne odvolací súd preskúmaval výrok o treste, aj keď obžalovaný mu žiadne nedostatky nevytýkal.

Konajúci súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k výrokom o treste o náhrade škody podľa pravidiel
stanovených v procesnom predpise, preto o vykonané dôkazy mohol opierať svoje skutkové zistenia.

Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr.
zákona, pričom u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to že trestnú činnosť spáchal vo veku

blízkom veku mladistvých a že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto oľutoval, čo zodpovedá
ustanoveniu § 36 písm. d/, l/ Tr. zákona. Obžalovanému priťažovalo podľa konajúceho súdu to, že už bol
pred spáchaním prerokúvaného zločinu odsúdený za trestné činy, čo zodpovedá ustanoveniu § 37 písm.
m/ Tr. zákona, pričom túto okolnosť oprel o odpis registra trestov, podľa ktorého má v ňom 4 záznamy, z
nich v dvoch prípadoch bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktoré tresty vykonal.

S priznanými poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami sa stotožnil aj odvolací súd z dôvodov
prezentovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto považuje aplikáciu zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona pri ukladaní trestu za zákonu zodpovedajúcu. V dôsledku jej
uplatnenia sa znížila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice

trestnej sadzby odňatia slobody, ktorou je 20 mesiacov zo základnej trestnej sadzby na tri roky až osem
rokov, v dôsledku čoho konajúci súd ukladal obžalovanému trest v trestnej sadzbe v rozmedzí od 3 rokov
do 6 rokov 4 mesiacov.

Konajúci súd s prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností, na priznanie obžalovaného k

spáchaniu skutku, spôsob spáchania skutku, jeho následok, pohnútku ako aj so zreteľom na osobu
obžalovaného, ktorý už bol v minulosti opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné trestné
činy, uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej sadzby a to vo výmere 3
rokov 6 mesiacov.Takto uložený trest považoval aj odvolací súd za zákonný a primeraný k všetkým zisteným okolnostiam
prípadu a k osobe obžalovaného, ako aj z hľadiska zabezpečenia účelu trestu vymedzeného v § 34 ods.

1 Tr. zákona. Vyhlásenie o vine a vek obžalovaného umožňovali uložiť trest pri dolnej hranici trestnej
sadzby, pretože spôsobený následok a spôsob spáchania činu by inak odôvodňovali prísnejšie uloženie
trestu.

Správne postupoval konajúci súd aj pri rozhodovaní o spôsobe výkonu trestu, ak obžalovaného podľa

§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre účely výkonu uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Výkon trestu je opodstatnený z dôvodu, na ktorý
poukázal konajúci súd a to, že obžalovaný opakovane spáchal trestný čin a už vyššej závažnosti,
pretože doposiaľ spáchal prečiny majetkovej povahy, z čoho možno usudzovať pre záver, že doterajšie
výkony trestu odňatia slobody nezabezpečili nápravu obžalovaného a neodradili ho od páchania ďalšej
trestnej činnosti. Napokon je potrebné uviesť i to, že obžalovaný uložené tresty odňatia slobody, ktoré

vykonal dňa 26.03.2017 a 04.11.2017, čo plynie aj z pripojených spisov Okresného súdu Poprad sp. zn.
6T/114/2016 a sp. zn. 0T/98/2017, čím bola splnená zákonná podmienka pre jeho zaradenie do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
prerokúvaného zločinu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Obsahom napadnutého rozsudku sú aj výroky o ochrannom dohľade a o náhrade škody, ktoré
obžalovaný odvolaním nenapadol, z uvedeného dôvodu preto ich vecná správnosť preskúmavaná
nebola.

Odvolací súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého výroku o treste v prospech obžalovaného, preto

jeho odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.

V závere si dovolací súd ešte dovoľuje poznamenať, že uplatňovaná námietka zaujatosti voči osobe
prokurátora v odvolacom konaní po vyhlásení napadnutého rozsudku nemá žiadny vplyv na napadnuté
rozhodnutie, keďže nebola uplatňovaná v čase rozhodnom pre zákonnosť konania. Napokon návrh

obžalovaného na znalecké dokazovanie z odboru psychológie odvolací súd neakceptoval, pretože
nezistil žiadne dôvody pre doplnenie dokazovania v tomto smere. Vo veci totiž bolo vykonané znalecké
dokazovanie z odvetvia psychiatrie, ktoré bolo postačujúce pre posúdenie rozhodných otázok ohľadne
viny.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.