Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 10, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013899122
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013899122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov

JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 10. júla 2013, prejednal
odvolanie obžalovaného Y. R., proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 05.02.2013, sp.zn.
3T 78/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného Y. R. o d s u d z u j e podľa § 212

ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných častiach ostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Y. R. za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 19.00 hodiny dňa 30.8.2011 do 14.00 hodiny dňa 1.9.2011 v bližšie nezistenom čase sa
vlámal do záhradnej chatky bez popisného čísla v katastri obce G., v časti zvanej F. P. tak, že vystrihol
dieru v pletive oplotenia, nezisteným predmetom vylomil zabezpečovaciu záveru vchodových dverí s
visiacou zámkou a z chatky odcudzil krovinorez s benzínovým motorom zn. Stihl FS 55 s popruhmi, v.č.
162166867, v hodnote 74,96 Eur, vzduchovku s plastovou pažbou zn. Crosman Raven, model CYTM77,
v.č. 709X0023 v hodnote 90,- Eur ku škode U. X., nar. X.X.XXXX, bytom K. O. B., E. XXX/X vo výške

164,96 Eur a poškodením zariadenia spôsobil škodu 112,16 Eur,

a tohto činu sa dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 3T 207/10
z 26.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.2.2011, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 16 mesiacov a pre výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému U.
X. v sume 187,12 Eur a so zvyškom nároku bol poškodený podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaný na
občianske súdne konanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie obžalovaný už do zápisnice o hlavnom pojednávaní
po vyhlásení predmetného rozsudku, a to čo do viny aj trestu. Toto odvolanie dodatočne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že bude doplnené dokazovanie o výpoveď

svedkyne L. M., ktorá by mala dosvedčiť, ako nadobudol predmetnú vzduchovku, pretože spolu sa o
nej aj rozprávali a z tejto aj strieľali. Táto svedkyňa nebola doteraz vypočutá, na hlavnom pojednávaní v
jeho závere nemal návrhy na doplnenie dokazovania, ale bol v strese a vtedy mal aj iného obhajcu, tak
mu neprišlo na rozum navrhnúť tento dôkaz, a preto ho navrhuje vykonať teraz.

Podľa jeho výpovede a obhajoby nie sú dokázané skutočnosti, že by ukradol vzduchovku a už vôbec

nie krovinorez, tiež nikomu nehovoril, že by túto vzduchovku ukradol. Pred svedkom M. len uviedol, že
vzduchovku kúpil od neznámeho Róma za 20,- Eur. Za prečin mu bolo vznesené obvinenie práve na
základe výpovede M. v prípravnom konaní, ktorý na hlavnom pojednávaní 05.02.2013 svoje tvrdenia z
prípravného konania poprel a uviedol, že pri svojich výsluchoch tvrdil, že si len myslel, že vzduchovku
obžalovaný ukradol a poprel, že by mu obžalovaný o ukradnutej vzduchovke hovoril. Ďalej uviedol, že

na chate, v ktorej v tom čase býval, bola nejaká kosačka už aj pred krádežou, či to bol krovinorez alebo
kosačka uviesť nevedel a nepozná medzitým rozdiel.

Okrem výpovede svedka M. nebol zabezpečený v rámci dokazovania žiadny usvedčujúci dôkaz voči
nemu, pritom svedok M. priznal, že v tom období denne bol pod vplyvom tvrdých drog a nepamätal si

ani čo uvádzal.

Pokiaľ ide o svedka Y. B., tento vypovedal len to, čo sa mal dozvedieť od svedka Z. M., ktorý vypovedal
pod vplyvom omamných a psychotropných látok.

Svedkyňa L. M., ako aj ostatní svedkovia, by mali potvrdiť, že vzduchovku nijako neskrýval, keby ju
bol ukradol, tak by ju skrýval. Táto svedkyňa by sa mohla tiež vyjadriť ku krovinorezu, pretože táto sa
nachádzala na chate, ktorá patrí jej matke.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

napadnutéhorozsudkuvovšetkýchjehovýrokochakoajsprávnosťpostupukonania,ktorépredchádzalo
napadnutémurozsudku,sprihliadnutíminachyby,ktoréodvolanímnebolivytýkané,azistil,žeodvolanie
obžalovaného je dôvodné v časti týkajúcej sa výroku o treste.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme

ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti napadnutého rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti
mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a práve závery a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. pri rozhodovaní a potom podľa
§ 168 ods. 1 Tr. por. v rámci odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku.

Súhrn priamych a nepriamych dôkazov, zabezpečených na hlavnom pojednávaní bol súdom prvého
stupňa vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a
vnútorného presvedčenia a tieto dôkazy v zmysle postupu hodnotenia súdom prvého stupňa vedú aj
odvolací súd k nespornému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku tak, ako ho ustálil

v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil
napadnutý rozsudok, tieto dôvody a postupy si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi, a preto v
ďalšom na ne iba poukazuje.

Reagujúc na novú skutočnosť, uvádzanú v odôvodnení odvolania obžalovaného, odvolací súd zastáva
názor, že ide o dôkaz navrhovaný obžalovaným len po skončení dokazovania v predmetnej veci na
hlavnom pojednávaní a po vynesení rozsudku a v dôsledku nepriaznivého výsledku s predstavamiobžalovaného, snažil sa nájsť nový dôkaz, ktorý by mohol zvrátiť dôkaznú situáciu. Táto je však
nezvratná a zvlášť za situácie, keď ide o svedkyňu, ktorá je v priateľskom pomere s obžalovaným,
obžalovaný je na slobode, zrejme sa s ňou naďalej stretáva a je tu značné riziko, že ide o vymyslený

dôkaz, resp. dôkaz, ktorý zabezpečoval obžalovaný účelovo. V konečnom dôsledku ani výpoveď tejto
svedkyne s tými závermi, ako si predstavuje obžalovaný, že by bolo možné dokázať, že vzduchovku
neskrýval a z tejto strieľal, nemôže zvrátiť závery súdu prvého stupňa o vine obžalovaného. Ostatné
dôkazy sú dostatočne presvedčivé, a až na to, že svedok M. na hlavnom pojednávaní zmenil výpoveď
oproti prípravnému konaniu, je tiež zrejme pod vplyvom obžalovaného, túto zmenu logicky neodôvodnil,

pritom zjavne presvedčivejšie vyznieva jeho výpoveď z prípravného konania v porovnaní a v zhodnotení
jednotlivo i v súhrne s ostatnými dôkazmi.

Je potom potrebné zdôrazniť, že aj právna kvalifikácia skutku zodpovedá zákonu, keďže obžalovaný si
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním, hoci za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch bol odsúdený, naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Naproti tomu odvolací súd zistil pochybenie vo výroku o treste v napadnutom rozsudku, preto v tejto
časti zrušil napadnutý rozsudok a vo veci o treste rozhodol sám.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal odvolací súd zo zásad ukladania trestu v zmysle us. §
34 ods. 1,4 Tr. zák., prihliadol ku všetkým významným skutočnostiam, ktoré mohli prispieť k zákonnému
rozhodnutiu o druhu a výmere trestu, a to aj z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie. Je
zrejmé, že týmito skutočnosťami sa spravoval aj súd prvého stupňa, len pochybil v časti aplikácie ust.
§ 38 ods. 2,4 Tr. zák., podľa ktorého sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby u trestného činu o jednu

tretinu v prípade, ak prevažujú priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi. U obžalovaného poľahčujúce
okolnosti zistené neboli, naproti tomu súd prvého stupňa videl priťažujúcu okolnosť v tom, že obžalovaný
bol v minulosti súdne potrestaný. Táto skutočnosť je síce pravdivá, ale na druhej strane nebolo možné k
nej prihliadať ako k priťažujúcej okolnosti, pretože všetky predchádzajúce odsúdenia u obžalovaného v
sústave po jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a pozerá sa na neho, ako by

trestaný nebol. Pokiaľ prihliadol k potrestaniu, resp. k odsúdeniu v zmysle výrokovej časti napadnutého
rozsudkurozsudkom3T207/2010OkresnéhosúduvŽiarinadHronomz26.01.2012,urobiltakvrozpore
so zákonom, pretože duplicitne prihliadol k tejto priťažujúcej okolnosti ako ku kvalifikačnému znaku,
kvalifikovanej skutkovej podstaty § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák., podľa ktorého sa odňatím na 6 mesiacov
a 4 roky potrestá páchateľ, ak spácha čin, uvedený v ods. 1 alebo 2 § 212, hoci bol za taký čin v

predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený.

Za týchto okolností potom má prednosť priťažujúcu okolnosť aplikovať v zmysle kvalifikovanej skutkovej
podstaty toho - ktorého trestného činu pred jeho aplikáciu v zmysle § 37 Tr. zák. ako k tzv. bežnej
priťažujúcej okolnosti, čo logicky vylučuje možnosť aplikácie tej istej priťažujúcej okolnosti aj v zmysle

§ 37 Tr. zák., teda duplicitne.

Za týchto okolností odvolací súd musel napraviť pochybenie súdu prvého stupňa, inak vychádzajúc z
tých istých okolností ako súd prvého stupňa a ukladal obžalovanému trest v základnej sadzbe § 212
ods. 3 Tr. zák. v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Odvolací súd je toho názoru, že napriek tomu, že na obžalovaného sa pozerá, ako by bol v minulosti
netrestaný, nemožno prehliadnuť nebezpečnosť a vážnosť takéhoto trestného činu z pohľadu osoby
obžalovaného, ktorý sa pomerne často dopúšťa trestnej činnosti, v konečnom dôsledku trestnej činnosti,
teraz posudzovanej sa dopustil aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto neprichádza v

úvahu iný druh trestu, ako trest nepodmienečný, aj keď uložený pri dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Jedine takýto trest u obžalovaného môže splniť zákonom sledovaný účel, a to aj z
pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol odsúdený pre iný úmyselný

trestný čin, resp. nebol vo výkone trestu odňatia slobody v podstate vôbec, pozerá sa na neho, ako by
trestný nebol, pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.Odvolací súd nezistil pochybenie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o náhrade škody, keď
zákonnebolaobžalovanémuuloženápovinnosťnahradiťškodupoškodenému,ktorúmuspôsobilsvojou
trestnou činnosťou a o opodstatnenosti tohto nároku neboli pochybnosti, v časti, kde takéto pochybnosti

vznikli, bol poškodený odkázaný s nárokmi na občianske súdne konanie. Z uvedených dôvodov potom
krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.