Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211519
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416211519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: O.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N., N. XX, zastúpená N. P., bytom A. N., N. XX, proti povinnému: G. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, t. č. bytom W. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
povinného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. marca 2017 č. k. 6Pc/1/2016-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej
povinnosti G. P., nar. XX. XX. XXXX voči navrhovateľke O. P., nar. XX. XX. XXXX, určenia zročného
výživného a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť G. P., nar. XX. XX. XXXX
voči navrhovateľke O. P., nar. XX. XX. XXXX v sume 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne,
počnúc dňom 07. 07. 2016, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/297/2011-79
zo dňa 22. 05. 2012. Vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné na navrhovateľku za obdobie od 07. 07.
2016 do 31. 03. 2017 v sume 440,32 eura uložil povinnému zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu
s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok od právoplatnosti rozsudku. O trovách

konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 2, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1
Zákona o rodine. Uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený
dňa 07. 07. 2016, domáhala zvýšenia výživného od povinného zo sumy 80 eur mesačne na sumu
400 eur mesačne, pričom vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľke bola určená rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky č. 7P/208/2008-28 zo dňa 05. 11. 2008. Návrh zdôvodnila tým, že v
čase určenia vyživovacej povinnosti bola študentkou základnej školy, pričom v súčasnosti študuje na

vysokej škole, čím jej vzrástli náklady spojené s jej štúdiom. Uviedla, že otec G. P. okrem výživného
jej ničím neprispieva, pričom celú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje jej matka, ktorá pracuje
ako zdravotná sestra. Napokon uviedla, že otec pracuje ako živnostník v oblasti opravy motorových
vozidiel. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je len čiastočne dôvodný, a
preto návrhu vyhovel čiastočne. Mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť G. P. voči navrhovateľke
naďalej trvá, keďže navrhovateľka je študentkou 2. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela
v Banskej Bystrici, Odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo, anglický jazyk a kultúra, španielsky jazyk a

kultúra a so štúdiom sú teda spojené zvýšené výdavky navrhovateľky. Zo spisu sp. zn. 11P/279/2011
mal súd preukázané, že rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť G. P. voči navrhovateľke
zo sumy 80 eur (určená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 11P/139/2009-78 zo dňa 16. 10.
2009) na sumu 100 eur mesačne, počnúc dňom 11. 11. 2011. Súd mal za preukázané, že výdavkynavrhovateľky predstavujú celkom sumu 259 eur, ktoré pozostávajú z cestovného v sume 11 eur (MHD
Banská Bystrica), z nákladov na ubytovanie v sume 83 eur mesačne, nákladov na študijné pomôcky v
sume 50 eur mesačne, nákladov na hygienu v sume 50 eur mesačne, nákladov na tanečné kurzy v sume

35 eur mesačne, nákladov na jazykové kurzy v sume 30 eur mesačne, pričom v uvedených sumách
nie sú uvedené náklady na stravovanie. Súd mal za preukázané, že G. P. ku dňu 08. 01. 2017
ukončil podnikateľskú činnosť, toho času je nezamestnaný, jeho príjem v roku 2015 predstavoval sumu
742,21 eura mesačne, v roku 2016 predstavoval základ dane sumu 10,67 eura, pričom má vyživovaciu
povinnosťvočidcéreQ.P..Súdmalzapreukázané,žejevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostízapísaných

na LV č. XXX k. ú. W., a to pozemkov o výmere celkom 624 m2 a rozostavanej stavby, rodinného
domu a garáže, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 05. 09. 2005 za kúpnu cenu 284.320,- Sk
(9.437,69 eura). Súd mal za preukázané, že G. P. spláca úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe
zmluvy uzavretej s ČSOB, a. s., Praha v sume 581.000,- Sk, pričom tento v súčasnosti spláca v sume
161 eur mesačne, pričom predtým tento úver splácal v sume 197,20 eura mesačne. Nebolo preukázané,
že by vlastnil ďalšie nehnuteľnosti, resp. hnuteľné veci väčšej hodnoty. Súd mal za preukázané z

výpovede matky navrhovateľky a z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky, že matka navrhovateľky má
mesačný príjem 931,36 eura, pričom nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty
a je užívateľkou jednoizbového služobného bytu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že
návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, čo sa týka zvýšenia výživného o 50
eur mesačne, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal zo zásady obsiahnutej v ustanovení § 62 odsek

5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd zároveň
prihliadal na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného prihliadne
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Preto súd prihliadal na to, že G. P. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX k. ú.
W., pričom spláca úver poskytnutý ČSOB, a. s. v sume 161 eur mesačne. Súd zároveň prihliadal na

skutočnosť, že G. P. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Q. P.. Konajúci súd mal za
to, že G. P. dostatočne nevysvetlil súdu dôvod, pre ktorý ukončil svoju podnikateľskú činnosť a toto
ukončenie súd, vzhľadom na skutočnosť, že prebieha toto konanie o určenie o zvýšenie výživného,
považoval za účelové v snahe vyhnúť sa zvýšeniu vyživovacej povinnosti. Súd ďalej konštatoval, že
vzťahy medzi účastníkmi nie sú dobré, keďže z ich výpovede vyplývalo, že o seba vzájomne účastníci

neprejavujú žiadny záujem, ani starostlivosť. V tejto súvislosti mal súd za to, že zvýšenie výživného
neodporovalo dobrým mravom. S prihliadnutím na výšku čistého zárobku matky navrhovateľky v sume
931,36 eura mesačne mal súd za to, že súdom zvýšené výživné je primerané potrebám navrhovateľky
za predpokladu, že matka navrhovateľky prispieva na výživu navrhovateľku sumou 200 eur mesačne,
vzhľadom na výšku jej príjmu. Vzhľadom na uvedené preto vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol ako

nedôvodný, keďže navrhovateľka nepreukázala potrebu zvýšenia výživného na sumu 400 eur zo strany
otca G. P.. Súd zároveň povolil G. P. zročné výživné za obdobie od 07. 07. 2016 do 31. 03. 2017 v
sume 440,32 eura splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania
pod stratou výhody splátok. Čo sa týka trov konania, súd rozhodol podľa § 52 CMP, keďže podľa tohto
ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak, pričom žiadnemu účastníkovi nevznikla poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku,
keďže toto konanie je oslobodené od poplatku podľa § 4 ods. l písm. g/ zákona č. 71/92 Zb. v platnom
znení o súdnych poplatkoch.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho výroku týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej

povinnosti povinného voči navrhovateľke, podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, domáhajúc sa ním
zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, a to v celom rozsahu, k dátumu 07. 07. 2016.
Poukázalnato,žejeod08.01.2017nezamestnaný,atozdôvodupredajarodičovskéhodomu,vktorom
mal prevádzku servisu. Nemá žiadny príjem ani z podnikania, či inej závislej činnosti. Navrhovateľka
nemá žiadny záujem o neho, ani o jeho rodinu. Nikdy neprejavovala voči jeho osobe žiadnu úctu, čím

sa aj počas súdneho pojednávania prezentovala. Jeho vyživovaciu povinnosť tak považuje za v rozpore
s dobrými mravmi.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že so skutočnosťami
uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Na jej strane sa zmenili životné podmienky od posledného súdneho

rozhodnutia v roku 2012, keď bola študentkou strednej školy. Aktuálne absolvuje študijný pobyt v
Španielku, v meste Ciudad Real, kde sa dostala podľa jej študijných výsledkov. Financie potrebuje
na štúdium, nakoľko to už jej mama z jednej výplaty nie je schopná financovať. Otec o ňu nejaví
žiadny záujem, nemá žiadny citový vzťah k nej a nikdy sa na neho nemohla spoľahnúť. Voči jehoosobe preukazovala a preukazuje úctu, čo sa prejavilo aj na súdnom pojednávaní. Otec nepreukazoval
žiadnu úctu voči nej, keď jej ani nepovedal, že sa mu narodila dcéra. Ani on, ani jej stará matka U. P.
jej neoznámili, že jej starý otec zomrel. Súd prvej inštancie vo veci zistil skutkový stav a na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej

povinnosti povinného voči navrhovateľke a súvisiacom výroku o zročnom výživnom, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho napadnutých
výrokoch vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného, podaný na Okresný súd
Nové Zámky dňa 07. 07. 2016. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti povinného zo sumy 80 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne, počnúc od podania návrhu,
čím žiadala zmeniť rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/208/2008-28 zo dňa 05. 11. 2008 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoP/3/2009 zo dňa 10. 02. 2009. V návrhu poukázala

na to, že študuje na vysokej škole, čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne so
štúdiom. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje mama, ktorá je zamestnávaná ako zdravotná sestra. Otec
pracuje na živnosť v oblasti opravy motorových vozidiel. Od posledného určenia výživného došlo k
podstatnej zmene pomerov, ktorú ju viedla v podaniu predmetného návrhu.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene
výživnéhomusísúdporovnaťokolnostidôležitépreurčenievýživnéhoakovčasepredchádzajúceho,tak

i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní
zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých
bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pre trvanie
vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti, pretože vyživovacia povinnosť trvá do

doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica osemnásť rokov je podľa Zákona o
rodine významná len z hľadiska procesného, a to v tom zmysle, že sa po plnoletosti dieťaťa môže začať
konanie o výživnom len na návrh oprávneného.

10. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného na

navrhovateľku bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. mája
2012 č. k. 11P/297/2011-79 (teda nie rozsudkom OS Nové Zámky č. k. 7P/208/2008-28, tak ako uviedla
navrhovateľka v návrhu), ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100
eur mesačne, počnúc od 11. 11. 2011. V čase tejto úpravy vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka
maloletá, študentka strednej školy- Gymnázia v Nových Zámkoch. Povinný v čase tejto úpravy pracoval

ako živnostník v oblasti oprava a predaj osobných automobilov a motocyklov a iné, v období od 13. 10.
2010 do 02. 10. 2011 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom 02. 10. 2011
bol z evidencie vyradený z dôvodu, že sa preukázal osvedčením o živnostenskom oprávnení. Príjmy
povinného za obdobie od 10/2011 - 12/2011 boli vo výške 2320 eur a výdavky vo výške 1576 eur. Okremnavrhovateľky mal otec vyživovaciu povinnosť k mal. Q. P., nar. XX. XX. XXXX. Matka navrhovateľky
bola zamestnaná s dosahovaným priemerným mesačným príjmom 649,60 eura netto. Z obsahu spisu
je ďalej zrejmé, že v súčasnej dobe navrhovateľka študuje na vysokej škole, a to na Univerzite Mateja

Bela v Banskej Bystrici, Filozofickej fakulte, v študijnom odbore prekladateľstvo - tlmočníctvo, anglický
jazyk a kultúra, španielsky jazyk a kultúra, pričom na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so
zabezpečovaním základných životných potrieb, ako i so štúdiom potrebuje mesačne sumu 259 eur.
Matka navrhovateľky je zamestnaná a dosahuje priemerný netto príjem 931,36 eura. Povinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozhodnutím bol nezamestnaný, keď k 08. 01. 2017

ukončil podnikateľskú činnosť. Jeho príjem v roku 2015 predstavoval sumu 742,21 eura mesačne a
v roku 2016 základ dane predstavoval výšku 10,67 eura, pričom povinný sa na pojednávaní vyjadril,
že mesačne v roku 2016 zarobil 450 eur. Naďalej má okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť k
maloletej Q. P..

11. Odvolací súd po preskúmaní vec a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej
povinnosti povinného, ako i v súvisiacom výroku o zročnom výživnom, vrátane výroku o trovách konania
je vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V danej veci bola nespornou skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti povinného

na navrhovateľku (do doby rozhodovania súdu prvej inštancie) uplynula doba takmer 5 rokov. Za
toto obdobie navrhovateľka ukončila štúdium strednej školy a v súčasnosti pokračuje v štúdiu na
vysokej škole v Banskej Bystrici, v rámci ktorého štúdia absolvovala i študijný pobyt v zahraničí -
Španielsku. Už len túto okolnosť, t. j. uplynutie doby, bez ďalšieho možno považovať za okolnosť
odôvodňujúcu existenciu podstatnej zmeny pomerov na strane navrhovateľky. K zvýšeniu potrieb

navrhovateľky došlo už samotným uplynutím doby a zvýšením jej veku, keď navrhovateľka dospela a
v súčasnosti je poslucháčkou vysokej školy a jej náklady tak na uspokojovanie základných životných
potrieb, ako i na vysokoškolské štúdium (navyše čiastočne i v zahraničí) sú vyššie v porovnaní s
nákladmi na štúdium strednej školy v mieste bydliska. Preto, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno
spochybniť skutočnosť, že na strane navrhovateľky nastala taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá

odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom, a to vo forme jeho zvýšenia. Z hľadiska plnenia si
vyživovacej povinnosti rodičmi navrhovateľky je potrebné uviesť predovšetkým to, že prevažnú mieru
rodičovskej zodpovednosti za zabezpečenie adekvátnej výživy navrhovateľky z hľadiska uspokojovania
jej životných potrieb nesie matka navrhovateľky, ktorá poskytuje navrhovateľke všestrannú starostlivosť,
predovšetkým z pohľadu uspokojovania jej potrieb. Uvedenému jej dopomáha i skutočnosť nárastu

jej príjmu od poslednej úpravy pomerov k navrhovateľke. Je však potrebné upriamiť pozornosť na to,
že rovnakú mieru rodičovskej zodpovednosti za výživu navrhovateľky ako matka navrhovateľky nesie
i povinný, t.j. jej otec, ktorého rovnako primárnou rodičovskou povinnosťou je vyživovať svoje deti,
ktoré nie sú schopné samostatne sa živiť. Súd prvej inštancie správne ustálil, že odrazom možností
a schopností povinného prispievať na výživu navrhovateľky je výživné vo výške 150 eur mesačne,

zohľadňujúce odôvodnené potreby navrhovateľky, pri súčasnom plnení si vyživovacej povinnosti matkou
navrhovateľky. Argumentácia otca o tom, že je od 08. 01. 2017 nezamestnaný, bez akéhokoľvek
ozrejmenia a preukázania, prečo ukončil podnikanie v oblasti, v ktorej podnikal od roku 1994, a to
navyše v oblasti, ktorú z hľadiska podnikateľského možno považovať za pomerne lukratívnu činnosť-
oprava osobných automobilov a motocyklov a pod., bez toho, aby bližšie uviedol dôvody takéhoto

konania, je nepostačujúca. Rovnako je potrebné uviesť, že i v čase posledného rozhodovania súdu
prvej inštancie otec dočasne podnikateľskú činnosť nevykonával a jeho reálne príjmy nie je možné
konfrontovať s jeho príjmami v čase posledného rozhodovania o výživnom z dôvodu, že zo skutkového
stavu veci nevyplývali. V tomto smere sa potom nastoľuje otázka, aký je účel konania povinného, ktorý
v čase prebiehajúceho konania o výživnom ukončí bez relevantného zdôvodnenia takéhoto postupu

podnikateľskú činnosť, vedenú po dobu niekoľkých rokov, od roku 1994. Pokiaľ otec tvrdí, že nemá
žiadny príjem, rovnako je namieste otázka, z čoho uhrádza pravidelné mesačné výdavky spojené s
bývaním a v rámci neho s úhradou úveru, o ktorom sa vyjadril, že ho spláca, ako i so zabezpečením
základných životných potrieb. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že povinnosť vyživovať
dieťa je zákonnou a primárnou povinnosťou každého rodiča a výživné na dieťa má prednosť pred

ostatnými výdavkami rodičov, keď rodič je povinný s využitím jeho subjektívnych vlastností, vzdelania a
pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť
svoju vyživovaciu povinnosť.13. K argumentácii povinného o rozpore priznanej vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi
odvolací súd udáva, že táto argumentácia povinného nie je namieste. Odôvodnenosť zisteného rozporu
výživného s dobrými mravmi je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné

vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu, pričom narušenie
týchto osobných vzťahov z relevantných dôvodov je možné sankcionovať tým, že sa nebude považovať
za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, mohla požadovať plnenie na tomto
osobnomvzťahu.Vprejednávanejvecitakýtorozporpriznaniavýživnéhosdobrýmimravminiejemožné
konštatovať. I napriek tomu, že je zrejmé, že vzťahy medzi navrhovateľkou a povinným sú narušené

do tej miery, že navrhovateľka ako dcéra sa s povinným ako otcom nijakým spôsobom nekontaktuje,
ani nestretáva, toto narušenie vzájomných vzťahov zhodne prezentovali obaja účastníci konania, avšak
s rozdielnym pohľadom na pôvodcu tohto narušenia, ktorý pre súd nie je zrejmý. Teda, nie je možné
vysloviť taký záver, že by priznanie výživného navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými mravmi z toho
dôvodu, že navrhovateľka neudržiava rodinné vzťahy s otcom, t. j. povinným, keď nemožno ustáliť záver
otom,ktosadopustiltakéhokonania,ktorékrozvratuvzťahovviedlo,tedakonania,podvplyvomktorého

by nebolo namieste považovať za spravodlivé priznanie výživného. Z prednesov oboch účastníkov sa
skôr javí, že narušenie vzájomných vzťah považujú za ujmu v ich citovom prežívaní a je tak na ich
následnom postoji, akým spôsobom sa s uvedeným do budúcnosti vysporiadajú, v žiadnom prípade
však táto skutočnosť nezbavuje povinného plnenia si jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, ktorej
výšku súd prvej inštancie určil správne.

14. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom výroku týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej povinnosti povinného na navrhovateľku, vo
výroku o zročnom výživnom, ako i vo výroku o náhrade trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).