Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716214622
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716214622.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyAntalovejačleniek
senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávnených: 1.) mal. M. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., 2.) mal. K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX
XX C., zákonne zastúpených E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Pavel
Poliak, advokát, so sídlom Lišov 35, 962 71 Dudince, proti povinnej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Renáta Matejová, advokátka, so sídlom ul. ČSA 25, 974
01 Banská Bystrica, o vymoženie zmeškaného výživného za obdobie mesiacov jún 2016 - november
2016 vo výške 300,- Eur a bežného výživného vo výške 50,- Eur od 15.12.2016 mesačne vždy do 15.
dňa toho - ktorého mesiaca a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Luptákom,
Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, pod sp. zn. EX 46/2016, o odvolaní
povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 3Er/507/2016-82 zo dňa 21. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/507/2016-82 zo dňa 21. decembra 2017 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením 3Er/507/2016-82 zo dňa
21. decembra 2017 prvou výrokovou vetou zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a druhou
výrokovou vetou zamietol návrh povinnej o odklad exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. 3Er/507/2016 - 10 zo 14. decembra 2016

poveril súdneho exekútora Mgr. Miroslava Luptáka vykonaním exekúcie voči povinnej na uspokojenie
pohľadávky oprávnených 1.) a 2.) vo výške 300,- Eur predstavujúcej zmeškané výživné za obdobie
mesiacov jún 2016 až november 2016, bežného výživného vo výške 50,- Eur na každé dieťa zvlášť
od 15. decembra 2016 mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, ako aj trov exekúcie, na
základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013-35 zo dňa
2. decembra 2013. Ďalej exekučný súd uviedol, že dňa 6. februára 2017 bolo na exekučný súd doručené

písomné podanie súdneho exekútora označené ako „Zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie k sp.
zn. 3Er/507/2016 - vyjadrenie“, ktorým súdny exekútor predložil exekučnému súdu aj písomné podanie
povinnej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie - v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku spojený s návrhom na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku“, ktorým
povinná navrhla zastaviť a odložiť prebiehajúcu exekúciu. Exekučný súd dospel k záveru, že návrh
povinnej nie je dôvodný a na daný prípad nemožno aplikovať ani ustanovenia o zastavení exekúcie

bez návrhu. Uviedol, že argumenty povinnej v prebiehajúcom exekučnom konaní neobstoja, nakoľko
hlavným cieľom exekúcie je uspokojenie priznanej a splatnej pohľadávky oprávnených 1.) a 2.)
spočívajúcej v zameškanom výživnom za mesiace jún - november 2016 vo výške 300,- Eur, ktorá bola
judikovaná rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013 - 35 zo dňa 02. decembra 2013.
Exekučný súd poukázal, že rozsudok, ktorý je v danom prípade exekučným titulom, je v zmysle nového
procesnoprávneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016, a to konkrétne podľa § 228 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), záväzný tak pre strany ako aj
pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.Exekučný súd uviedol, že v prvom rade je nevyhnutné vyriešiť otázku odôvodnených potrieb dieťaťa,
ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopností a možností povinného rodiča. Výživné sa platí
do rúk rodiča alebo inej osoby, resp. ústavu, ktorému bolo dieťa zverené a to do plnoletosti dieťaťa.

Plnenia poskytované dieťaťu priamo sa preto môžu považovať za vreckové. Poukázal na skutočnosť,
že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách a mesačne vopred, pričom nedoplatok
na výživnom súd prisúdi podľa okolností prípadu buď v lehote, ktorú ustanoví, alebo v primeraných
splátkach splatných obvykle s výživným (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k.5Clo217/2010zodňa26.januára2012).Exekučnýsúdnáhradnévýživnéformoupotravínaďalších

vecí podľa aktuálnej potreby maloletých nepovažoval za splnenie judikovanej povinnosti platiť výživné
na maloletých 1.) a 2.) v peňažnej forme. V závere odôvodnenia exekučný súd poukázal na inštitút
výživného komplexne upraveného v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý v rámci ustanovení § 62 až § 81 špecifikuje jednotlivé prípady vyživovacej povinnosti, z
ktorých možno jednoznačne vyvodiť záver, že súd ukladá povinnej osobe povinnosť uhrádzať výživné
vždy v peňažnej forme. S poukazom na uvedené skutočnosti exekučný súd posúdil návrh povinnej na

zastavenie exekúcie ako nedôvodný a tento zamietol. Vo vzťahu k návrhu povinnej na odklad exekúcie
uviedol, že nie je dôvodný, pretože nemožno predpokladať, že exekúcia bude zastavená, nakoľko súd
nemal za preukázané naplnenie zákonných podmienok citovaných v § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej „Exekučný poriadok“). Exekučný súd nemal preukázanú ani skutočnosť, že odklad

exekúcie by odôvodňovali obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho
rodiny, spočívajúce v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy,
bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného
a jeho rodiny). Povinná v danom prípade uvedené skutočnosti exekučnému súdu nijakým spôsobom
nepreukázala a preto, aj s poukazom na skutočnosť, že exekučný súd nevyhovel návrhu povinnej na

zastavenie exekúcie, návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podala povinná v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom uviedla, že v danom prípade je dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Poukázala najmä na dohodu uzatvorenú medzi rodičmi maloletých, v zmysle ktorej mala možnosť

zabezpečovať potreby maloletých formou vecného plnenia, preto nebude poskytovať otcovi maloletých
povinných 1.) a 2.) aj peňažné plnenie na ich výživu. Má za to, že otec aj matka dlhodobo rešpektovali
takto uzatvorenú dohodu, nakoľko otec za dlhé obdobie neuplatnil exekúciu výživného, pričom podľa
jej vyjadrenia, v skutočnosti dlhú dobu takto plnila svoju vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru povinnej,
otec maloletých využil danú situáciu na vymáhanie výživného aj napriek skutočnosti, že túto povinnosť

si dlhodobo plnila kvôli ich vzájomným nezhodám. Jej tvrdenia o plnení vyživovacej povinnosti, ako a aj
o dohode medzi rodičmi malo potvrdiť čestné prehlásenie jej plnoletej dcéry Q. a ich maloletých synov,
ktorí potvrdili, že otec s matkou sa dohodli, že povinná nebude platiť 250 ,- Eur otcovi, ale bude ich
dávať deťom podľa potrieb a to na školu, oblečenie a na všetko, čo potrebovali. Potvrdili aj skutočnosť,
že zakaždým, keď sa matka vrátila zo zahraničia, nakúpila im potraviny, školské potreby a oblečenie.

Potvrdili aj to, že otec na nich poberal daňový bonus. Tvrdila, že takýmto plnením výživného došlo k
splneniu jej vyživovacej povinnosti a zároveň uľahčila otcovi starostlivosť o maloletých oprávnených 1.)
a 2.). Poukázala na skutočnosť, že otec nežije od 10.marca 2017 v domácnosti s deťmi, v starostlivosti
o nich sa strieda povinná a stará matka maloletých detí, pričom otec nijako neprispieva na maloletých
1.) a 2.) a ani ich nekontaktuje a neprejavuje o ne žiadny záujem. V závere uviedla, že súhlasí s

názorom exekučného súdu, že v zmysle exekučného titulu je povinná poskytovať mesačne peňažnú
sumu vo výške 50,- Eur na výživu oboch maloletých detí, keďže tieto boli zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti otca. Vzájomná dohoda medzi rodičmi maloletých nebola judikovaná rozhodnutím súdu,
preto sa mohla rešpektovať len v rámci vzájomnej dôvery voči druhému z manželov. Zdôraznila, že
mesačne plnila, aj keď inou formou, viac, než na čo bola zaviazaná exekučným titulom, preto navrhla

exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. K predmetnému podaniu bolo povinnou predložené čestné
prehlásenie a zápisnica o pojednávaní zo dňa 11. augusta 2017, č. k. 11P/2/2017 o zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej boli na pojednávaní prítomní mal. M. O., nar. XX. Y.
XXXX, mal. K. O., nar. XX. A. XXXX a Q. O., nar. XX. Q. XXXX. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že
mal. M., mal. K. a Q. O., boli vypočúvaní v nadväznosti na osobnú starostlivosť oboch rodičov, plnenie

vyživovacej povinnosti oboch rodičov a rovnako aj na prejavovanie skutočného záujmu oboch rodičov
o maloletých. Z predloženej zápisnice je zrejmé, že pojednávanie, výsledkom ktorej mala byť zmena
úpravy rodičovských práv a povinností, bol odročené na neurčito. Povinná žiadala odvolací súd, aby povyhodnotení všetkých dôkazov zmenil uznesenie exekučného súdu a exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a túto zastavil.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a

napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, ods. 2 ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie,

ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol
odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý
je fyzickou osobou.

9. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví,
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo

na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 29. novembra 2016 bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh zákonného zástupcu oprávnených 1.) a 2.) na vykonanie exekúcie protipovinnej, a to na základe exekučného titulu Rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013-35
zo dňa 2. decembra 2013, ktorým bolo manželstvo povinnej a zákonného zástupcu oprávnených
rozvedené, pričom súd schválil rodičovskú dohodu v znení: „Súd mal. deti O. Q., nar. X.X.XXXX, K., nar.

XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa.
Odporkyňa Q. O., nar. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu mal. detí O. Q., nar. X.X.XXXX
sumou 150 ,- Eur mesačne a na K., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX sumou 50,-Eur mesačne
na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 250 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15.
- teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa. Súd styk odporkyne s maloletými deťmi na čas po rozvode

neupravuje.“ Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. decembra 2013 a vykonateľnosť
dňa 16. decembra 2013. Následne súdny exekútor podaním doručeným exekučnému súdu dňa 2.
decembra 2016 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
vydal dňa 14. decembra 2016 poverenie č. k. 3Er/507/2016 na vymoženie uloženej povinnosti výživného
pre mal. M. O. - zročné výživné za obdobie od 06/2016 do 11/2016 v celkovej sume 300,- Eur, bežné
výživné vo výške 50,- Eur od 15. decembra 2016 mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca a pre

maloletého K. O. zročné výživné za obdobie od 06/2016 do 11/2016 v celkovej výške 300,- Eur, bežné
výživné vo výške 50,- Eur od 15. decembra 2016 mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca.
Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že dňa 6. februára 2017 súdny exekútor doručil exekučnému súdu návrh
povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku spojený s návrhom
na odklad, ku ktorému boli priložené listinné dôkazy a to návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podľa rodičovskej
dohody o striedavej osobnej starostlivosti podľa zák. č. 36/2005 Z. z. v znení zák. č. 217/2010 Z. z.,
čestné prehlásenie, návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. a M..
Exekučnému súdu bolo následne doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie a odklad
exekúcie, ku ktorým priložil uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 8Er/223/2016 - 68 zo dňa 10. marca

2017, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie a odklad exekúcie zamietnutý, oznámenie adresované
Okresnej prokuratúre Zvolen o skutočnostiach, nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona a spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti podľa
§ 344 Trestného zákona, exekučný príkaz, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kópie vykonaných úhrad.
Exekučnýsúdnásledneodvolanímnapadnutýmuznesenímč.k.3Er/507/2016-82zodňa21.decembra

2017 prvou výrokovou vetou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Druhou výrokovou vetou
zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie.

12. Po preskúmaní uznesenia okresného súdu a vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, odvolací
súd aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia

a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho
správnosti dodáva:

13.Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,ževdanomprípadesaexekúciavedienapodkladeprávoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013 - 35

zo dňa 2. decembra 2013, ktorým bola povinnej uložená povinnosť platiť výživné na mal. M. O. a mal.
K. O. v sume 50,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do
15. dňa v mesiaci k rukám zákonného zástupcu maloletých, t. j. otca. Aj napriek skutočnosti, že povinná
k návrhu na zastavenie exekúcie predložila návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. Deťom a k podanému odvolaniu priložila zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Zvolen v

konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v prebiehajúcom exekučnom konaní
nemožno mať pochybnosť o existujúcej, judikovanej povinnosti povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť
vočimaloletýmtak,akotobolourčenévexekučnomtitule.Odvolacísúduvádza,žecitovanéustanovenie
§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pri existencii ktorých vzniká súdu
povinnosť zastaviť exekúciu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že exekúciu možno zastaviť

len v zákonom ustanovených prípadoch, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh alebo aj bez
návrhu. Odvolací súd má za to, že exekučný súd skúmal skutočnosti uvedené v návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie a po preštudovaní príslušného spisového materiálu dospel k správnemu záveru,
že v danom prípade nie sú podmienky na zastavenie predmetnej exekúcie splnené, nakoľko povinná
nijakým spôsobom nepreukázala naplnenie podmienok na zastavenie exekúcie podľa ktoréhokoľvek

z citovaných zákonných ustanovení. Navyše tvrdenia povinnej o plnení si vyživovacej povinnosti voči
maloletým oprávneným 1.) a 2.) v inej forme než peňažnej, priamo do rúk maloletých 1.) a 2.) nemôže
mať v danom prípade žiadnu relevanciu. Ako správne uviedol exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia,
ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, takéto plnenie možno považovať iba za akúsiformu vreckového. Odvolací súd zdôrazňuje, že sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je
súčasťou rodičovských práv a povinností. Aj keď v praxi sa vyskytujú prípady, keď je rodič ochotný
plniť, ale nie do rúk druhého rodiča, čo odôvodňuje spravidla tým, že druhému rodičovi nedôveruje, že

finančné prostriedky využije v prospech dieťaťa, že druhý rodič zneužije peniaze na osobné potreby, a
pod., je potrebné poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na obmedzenú spôsobilosť na právne úkony,
priamo maloletému dieťaťu výživné nemožno poskytovať. Súd preto aj v takomto prípade určí povinnosť
posielať príslušné platby do rúk rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti; iné riešenie za súčasného
stavu neprichádza do úvahy. Ak by však povinný rodič trval na svojich tvrdeniach, nič mu nebráni

iniciovať konanie o zmene výchovy dieťaťa, resp. o obmedzenie rodičovských práv. Následne, po
nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti prípadného rozhodnutia, ktorým by sa výkon rodičovských
práv a povinností zmenil, resp. obmedzil, má možnosť podať návrh na zastavenie exekúcie, ak dôjde
k zmene povinnosti, uloženej exekučným titulom. V prejednávanej veci podmienka zmeny výkonu
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým oprávneným 1.) a 2.) splnená nebola, preto
považoval uznesenie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť povinnej o zastavenie exekúcie, za

vecne správne.

14. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu povinnej z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť.
Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie exekučného súdu
potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).