Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315226517
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315226517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: BL Management, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 905 122, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., t. č. L.
XX, Q., o zaplatenie sumy 533,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 10. novembra 2016 č.k. 30C/773/2015-80 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a žalovanému
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, § 42
ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., § 48 ods. 2, § 457, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1,
2, § 558 Občianskeho zákonníka, § 5b, § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je nepochybné, že zmluva o pripojení z pohľadu právnej
kvalifikácie je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy
vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali
iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie,
účastnícky program a služby. Žalobca poskytol žalovanému služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti

a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či
inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v zmluve, preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Posudzovaný
právny vzťah je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Tento právny
vzťah sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru. S poukazom na to, že od 1.5.2014 je súd povinný z úradnej

povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho
účastníknedovoláva,súdnajprvposudzovalplynutiepremlčacejdoby,atospoukazomnaspotrebiteľský
charakter uzavretej zmluvy. V prejednávanej veci žalobca účinne odstúpil od zmluvy o pripojení ku
dňu 14.10.2012, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov zmluvy bol povinnývrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka odstúpením bola
zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy
a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi žalobcom

a žalovaným právny režim bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa premlčí v osobitnej dvojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Účinky
odstúpenianastalidňa14.10.2012,pričomžalobcapodalžalobunasúddňa11.12.2015,tedapouplynutí
dvojročnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria
príslušenstvo pohľadávky. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol, považujúc nárok

žalobcu za premlčaný. Na Dohodu o zaplatení dlžnej sumy, ktorú žalobca podpísal dňa 5.3.2015 (nad
podpisom žalovaného je uvedené „V Šali, dňa ..... 2014“) súd nemohol prihliadnuť, pretože podľa
názoru súdu pri jej uzatváraní došlo k nekalej obchodnej praktike. Je zrejmé, že ide o úkon, ktorý
žalobca žalovanému pripravil na vopred predpísanom tlačive, predmetnú dohodu vrátane uznania
uzatváral vo viacerých prípadoch, pričom žalovaný úkon uznania dlhu, ako aj ostatný obsah listiny,
podstatným spôsobom neovplyvnil, bol mu predložený na podpis (jedno podpísané vyhotovenie dohody

mal žalovaný zaslať žalobcovi). Obsah tejto dohody nie je výsledkom rokovania strán, ale bol žalobcom
vzhľadom k jeho postaveniu ako silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby mal
žalovaný ako spotrebiteľ možnosť individuálne ovplyvniť znenie dohody a tým aj uznanie záväzku.
V bode 1.2 sa konštatuje, že žalobca od zmlúv o pripojení odstúpil. V bode 3.2. je uvedené, že
účastníci si dohodou upravili všetky sporné práva zo zmlúv o pripojení. Momentom odstúpenia však

zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Umiestnenie
takéhoto textu potom nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti
vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne
očakávaťoddodávateľaprikonanívovzťahukspotrebiteľovi,aktorázodpovedáčestnejobchodnejpraxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Zámer žalobcu dosiahnuť

vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody a uznaním dlhu, ktorú žalovaný podpísal, tak súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným tak súd považuje za právne neúčinné. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. a v spore

úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli, s tým, že o výške
trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), písm. f)
a písm. h) CSP. Vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo
4/2009 a uviedol, že žalobca uplatnil svoje právo odstúpiť od zmluvy v súlade so zákonom č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách a to v zmysle § 44 ods. 10 písm. b) Zákona o elektronických
komunikáciách. Odstúpenie od zmluvy v tomto prípade predstavuje špecifické odstúpenie od zmluvy

podľa Zákona o elektronických komunikáciách, avšak aj napriek odstúpeniu od zmluvy je zrejmé, že
pohľadávky, ktoré existujú voči žalovanému sú pohľadávkami samostatnými, ktoré vznikli v súvislosti so
záväzkovým vzťahom, t.j. na základe zmluvy o pripojení a predstavujú ich jednotlivé neuhradené faktúry.
Teda jedná sa o pohľadávky z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby, ktorým zákon stanovil
premlčaciu dobu v trvaní tri roky. S poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 písm. a), b), § 43 ods. 12

písm. b) uviedol, že nemožno uvedený nárok považovať za nárok z bezdôvodného obohatenia. Podnik,
resp. žalobca má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, t.j. právo na zaplatenie vystavených
faktúr a to v premlčacej dobe troch rokov. Žalobca taktiež nesúhlasí, že uzavreté a podpísané uznanie
dlhu, v ktorom žalovaný prejavil záujem pohľadávku uhradiť, avšak postupnými splátkami, ktoré žalobca
realizoval v rámci predsúdneho vymáhania, kedy oslovil žalovaného a upozornil ho na skutočnosť, že

voči nemu eviduje pohľadávku možno považovať za konanie, kedy došlo k nekalej obchodnej praktike
pri uzavretí tejto dohody zo strany žalobcu ako to konštatoval súd prvej inštancie. Žalobca bol počas
celej komunikácie, ako aj pri príprave dohody voči žalovanému korektný a ústretový. Tieto dohody
žalobca uzatvára na základe žiadosti dlžníka a nikdy mu nie sú zo strany žalobcu nanútené. Súd prvej
inštancie negatívne posúdil platnosť tejto dohody bez akéhokoľvek právneho základu, dôkazu alebo

presvedčivého odôvodnenia.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nezaslal.6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods.

1,2 C.s.p. potvrdiť.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením v preskúmavanej zamietajúcej časti v plnej miere stotožňuje, k
veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 16.01.2009 zmluvu o pripojení
podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z., na základe ktorej poskytol žalovanému telekomunikačné služby v
zmysle dojednaných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a
včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje

povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení všeobecnými podmienkami. Žalobca vystavil žalovanému
faktúru č. 1032026512, splatnú dňa 16.4.2012 na sumu 52,86 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu
22,86 eur, faktúru č. 1033185577, splatnú dňa 14.5.2012 na sumu 60,49 eur, faktúru č. 1034233510,
splatnú dňa 11.6.2012, na sumu 81,73 eur, faktúru č. 1035410063, splatnú dňa 16.7.2012 na sumu 78,48
eur, faktúru č. 1037370178, splatnú dňa 13.8.2012 na sumu 111,88 eur, faktúru č. 1038462525, splatnú

dňa 10.9.2012 na sumu 74,29 eur a faktúru č. 1041009155, splatnú dňa 15.10.2012 na sumu 103,58 eur.
Dňa 5.3.2015 žalovaný pristúpil k dohode o zaplatení dlžnej sumy, ktorej súčasťou je aj uznanie dlhu.
Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 14.9.2012 vyplýva, že žalobca v zmysle ust. § 44 ods. 8 písm. b) z. č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných
elektronických komunikačných služieb odstúpil od zmluvy ku dňu 14.10.2012, ak dlžná čiastka nebude

uhradená najneskôr do 7.10.2012.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavretím Zmluvy o pripojení dňa 16.01.2009, vznikol medzi nimi
spotrebiteľský vzťah a aj keď sa jedná o zmluvu uzavretú podľa osobitného zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, je táto zmluva zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

13. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za
„spotrebiteľskú“musíbyťsplnenápodmienka,žeideozmluvuktorásauzatvárazarovnakýchzmluvných

podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

14. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca listom z 30.09.2012 odstúpil od

predmetnejzmluvyopripojeníatakýmtospôsobomdošlokzrušeniupredmetnejzmluvyodpočiatku,ako
to správne konštatuje súd prvej inštancie. Ide o odstúpenie s účinkami ex tunc a v tomto smere nemožno
súhlasiť s odvolacou námietkou, že aj problematika odstúpenia od zmluvy by mala byť posudzovaná
výlučne podľa osobitného zákona (§ 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách), vrátane
účinkov, ktoré takýto právny úkon prináša pre zmluvné strany.

15. Kľúčový význam pre posúdenie predmetnej právnej veci má práve ustanovenie § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné vykladať tak, že na posúdenie právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou (vrátane zmluvy o pripojení) je potrebné aplikovať tie ustanovenia právnych
predpisov, ktoré sú pre spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho práv výhodnejšie a v tomto smere súd prvej

inštancie správne postupoval, pokiaľ ustálil, že účinky odstúpenia od predmetnej zmluvy o pripojení majú
byť posudzované podľa Občianskeho zákonníka (§ 48 Občianskeho zákonníka a nasl.) s účinkami od
počiatku (ex tunc).

16. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že nárok žalobcu nie je premlčaný, je potrebné poukázať na to,

že pokiaľ žalobca uvádza, že nemožno použiť režim bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ, keďže
ide o osobitný právny predpis zmluvy o elektronických službách, na ktorý poukazuje, odvolací súd sa
nestotožňuje s touto odvolacou námietkou. Vyplýva to z charakteru samotného vzťahu medzi stranami,
ktorý je vzťahom spotrebiteľským a je potrebné na tento vzťah uplatniť predovšetkým Občiansky
zákonník,ktorýpoznáinštitútodstúpeniaodzmluvyaupravujehov§48ods.2OZ,tedasatakátozmluva

v prípade odstúpenia od zmluvy ruší od počiatku a momentom odstúpenia vznikajú práva a povinnosti
z takéhoto vzťahu ako bezdôvodné obohatenie podľa 457 OZ. Na tento sa vzťahuje premlčacia lehota
dvoch rokov, tak ako to uvádza § 107 ods. 1, 2 OZ. Pokiaľ žalobca poukázal v odvolaní, že je potrebné
počítať túto lehotu ako 3-ročnú, odvolací súd uvádza, že ide o nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a preto nemôže platiť všeobecná trojročná premlčacia lehota.

17. Nemožno preto ani vychádzať zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 2/2007,
naktorýžalobcapodpornepoukázal,nakoľkotentosatýkalobchodnoprávnehovzťahu,vktoromjerežim
odstúpenia od zmluvy upravený priamo Obchodným zákonníkom, ktorého aplikácia v spotrebiteľských
vzťahoch neprichádza do úvahy.

18. Odvolateľ ďalej namietal, že žalovaný dňa 05.03.2015 podpísala Dohodu o uznaní dlhu vzniknutého
z predmetnej zmluvy o pripojení vo výške 533,31 Eur čo do dôvodu a výšky, čím došlo k uznaniu dlhu
s následkom prerušenia plynutia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom sa
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, poukazujúc na odlišnosť účinkov

ust. § 110 ods. 1 druhá veta a § 558 Obč. zákonníka.

19. Ak žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovanou dňa 05.03.2015 dohodu o uznaní dlhu (ďalej
aj „dohoda“), je možné dôjsť k záveru, že takáto zmluvná podmienka (dohoda) spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (začala plynúť nová

10 ročná premlčacia lehota) a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ aj s prihliadnutím aj k uvedenému
nižšie.20. Ak odvolací súd v súlade s právnym posúdením súdu prvej inštancie považoval žalobcu za
dodávateľa, a záväzkový vzťah medzi účastníkmi za spotrebiteľský, je potrebné v danej veci tiež
aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia

dohody (predtým zák. č. 634/1992 Zb.). Ustanovenie § 4 ods. 8 citovaného zákona stanovuje, že
predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7 ods.2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú,
ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody
o uznaní dlhu v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky (ako to správne vyhodnotil aj súd prvej
inštancie) spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou
predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o žalovanom (súčasťou tohto formulára bolo

aj ustanovenie, že žalovaný uznáva premlčaný dlh). Žalobca však počas konania nepreukázal (na ňom
bolo dôkazné bremeno), že žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené,
v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho
premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky
uznania záväzku, dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správanie sa priemerného

spotrebiteľa). Ak by bol žalobca žalovanému vysvetlil následky uznania záväzku (10-ročná premlčacia
lehota), bolo by nelogické, že by žalovaný s takýmto poznatkom dohodu o uznaní záväzku podpísal.
Navyše súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé, že žalobca nakupuje premlčané pohľadávky vo
veľkommnožstveanásledneiniciujestretnutia,naktorýchbeználežitéhovysvetlenianásledkovuznania
záväzkov spotrebiteľom, necháva dohody o uznaní záväzku podpisovať s úmyslom docieliť nápravu

pochybenia právnych predchodcov žalobcu, spočívajúcu v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím
premlčacej doby) a s cieľom získať výhody na úkor spotrebiteľa.

22. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok
čo do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať ust. §

34 a nasledujúce OZ. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu odvolací súd dospel k záveru, že ide
o absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s
§ 39 OZ, pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym

právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto
rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Ako súd vyššie dôvodil, k podpisu dohody o uznaní
záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto
jednostrannýprávnyúkonjepotompotrebnévyhodnotiťakoabsolútneneplatný,odpočiatkuneexistujúci

a samozrejme nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku, čo
mázanásledok,ževdanomprípadejepremlčacialehota3-ročná.Podľanázoruodvolaciehosúdupodľa
§ 55 ods. 1 OZ sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nesmie vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje
postavenie. Jeho postavenie nesmie byť zhoršené ani s jeho súhlasom, preto prehlásenie o predĺžení

premlčacej lehoty v prospech žalobcu ako podnikateľského subjektu je možné považovať za absolútne
neplatné, pretože postavenie spotrebiteľa tým bolo značne zhoršené.

23. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdna prax už zaujala stanovisko, že
pri uzatváraní týchto dohôd zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike (por. napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/1/2014). Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi je
vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia,
ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda
o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovipredkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku predloženú žalobcom treba považovať za formulárový dokument, ktorý má
zdanlivo pôsobiť ako ústupok vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania

záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Z textu dohody je zrejmé, že ide o
formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník
podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho
dlhu.

24. Pre úplnosť je potrebné dodať, že uvedený právny názor je aj v súlade s názorom NS
SR zo 16.01.2013, sp. zn. 6MCdo/9/2012, podľa ktorého kým rešpektovanie princípu „neznalosť
zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) je potrebné vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa

dôležitejšiemu princípu, ktorým je „princíp ochrany spotrebiteľa“. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov, realite praktického života odporuje požiadavka na podrobnú (až detailnú) znalosť
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

25. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu z dôvodu premlčania
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1,2 C.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, potvrdil.

26. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).