Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1KO/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202046
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3817202046.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Janky Cisárovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej, JUDr. Ivana Machyniaka, JUDr. Zuzany Ďurišovej,
JUDr. Jany Hatalovej, PhD., JUDr. Jozefa Hargaša (sudca spravodajca) a JUDr. Aleny Priecelovej v
právnej veci žalobkyne: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO : 35
776 005, proti žalovanej: T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX/X, M., o zaplatenie istiny vo výške 522,75

Eur s prísl., pôvodne vedenom na Okresom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/6/2017 na návrh Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, v spore o právomoc medzi Okresným súdom v Prievidzi a Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn.
15C/6/2017 je daná právomoc súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby Okresný súd v Prievidzi uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni pohľadávku vo výške 522,75 Eur v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

2. Okresný súd v Prievidzi uznesením zo dňa 23. marca 2017 konanie zastavil a vec postúpil úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. V odôvodnení uviedol, že nie je daná právomoc súdu konať
vo veci, pretože konať o vrátení príspevku na kompenzáciu v prípade, ak oprávnená osoba zomrie

pred uplynutím siedmych rokov od poskytnutia peňažného príspevku môže len príslušný úrad /§ 3 ods.
1 písm. b/ bod 3/. Ide o špecifický nárok úradu ako poskytovateľa príspevku, ktorým vzniká právo na
vrátenie príspevku, túto pohľadávku má úrad uplatňovať v dedičskom konaní v zákonom stanovenom
rozsahu,ktoránezaniká,hocinebolataktouplatnená.Voveciachvráteniapríspevkunakompenzáciumá
zákonnú kompetenciu len príslušný úrad konajúci vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu,
ktorý rozhoduje aj v ostatných prípadoch vrátenia príspevku podľa § 52 písm. a/ zákona č. 447/2008

Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, na konanie ktoré sa
vzťahuje zákon o správnom konaní tak ako upravuje § 53 ods. 1 citovaného zákona, preto žalovaný
nárok si môže úrad uplatniť voči dedičovi samostatným rozhodnutím.

3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal a rozhodol dňa
30.10.2017 uznesením č. k. 4Co/371/2017-47 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

potvrdzuje. Odvolací súd uviedol, že uplatňovaný nárok na vrátenie časti vyplateného príspevku na
úpravu domu nemôže byť považovaný ako dlh poručiteľa - osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorý by prechádzal na jeho dedičov, pretože k vzniku tohto nároku dochádza až momentom smrti
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda žalovaná pohľadávka nemohla nadobudnúť súkromný
charakter, Odvolací súd dospel k záveru, že ide o nárok voči dedičom ťažko telesne postihnutej osoby,
ktorý priamo vyplýva a je výslovne upravený verejnoprávnymi predpismi /najmä ust. § 37 ods. 18 zákona

č. 447/2008 Z.z./ v prejednávanej veci ide o verejnoprávny vzťah, ktorý patrí do kompetencie úradu.4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (ďalej len Úrad) podal dňa 5.2.2018
na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu o právomoc podľa § 10 ods. 2 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), keďže nesúhlasil s uznesením Okresného

súdu v Prievidzi č. k. 15C/6/2017-19 zo dňa 23. marca 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 4Co/371/2017-47 zo dňa 30.10.2017, ktorý konanie zastavil a vec postúpil úradu.

5. Úrad poukázal na to, že nemá zákonnú kompetenciu rozhodovať o žalovanej pohľadávke po úmrtí
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže táto mu nevyplýva z ustanovenia § 37 ods. 18

a ani z ustanovenia § 52 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., na ktoré poukázali vo svojich rozhodnutiach
súdy. Podľa § 37 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
zomrie pred uplynutím siedmych rokov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu rodinného
domu, uplatňuje sa v konaní o dedičstvo vo výške 50 % z úhrnu poskytnutých peňažných príspevkov
alebo z ich pomerných častí, ak predmetom konania o dedičstve je upravený rodinný dom /v danej
veci/, ak odseky 19 a 20 neustanovujú inak. Úrad podľa ustanovenia § 52 písm. a/ bod 5 zákona

č. 447/2008 Z.z. rozhoduje v správnom konaní o povinnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, alebo fyzickej osoby, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vrátiť
peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, avšak nie o povinnosti dediča fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, takéto
znenie absentuje vo verejnoprávnom predpise. Vo veci sa jedná o pohľadávku z právneho vzťahu

vzniknutého na základe správneho rozhodnutia č. OSVPPK/B/2001/01579-17/040230 KRE vydaného
úradom dňa 4.3.2011, ktorým bol osobe s ťažko zdravotne postihnutím (poručiteľovi) priznaný podľa §
37 ods. 1 , ods. 5 a ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. príspevok na úpravu rodinného domu vo výške 3
023,07 Eur a následne i poskytnutý. Z takto vzniknutého právneho vzťahu vyplynuli pre osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím ďalšie povinnosti ustanovené v § 37 zákona č. 447/2008 Z.z. V prípade smrti

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pred uplynutím siedmych rokov od poskytnutia príspevku sa
pohľadávka v pomernej časti peňažného príspevku uplatňuje v zákonom stanovenom rozsahu do pasív
dedičstva po poručiteľovi podľa § 37 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení od 1.7.2011, ak predmetom
konania o dedičstve je upravená nehnuteľnosť, (pozn. v danej veci je nehnuteľnosť predmetom dedenia
a pohľadávka nebola uplatnená), preto nadobudnutím tohto dedičstva, podľa názoru úradu, nadobudla

pohľadávka súkromno-právny charakter a v konaní 15C /6/2017 ide o vec patriacu do právomoci súdu a
nie úradu. Ak by pohľadávka v prípade smrti poručiteľa - osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vznikla
z verejnoprávneho vzťahu a predpisu priamo voči dedičom ťažko zdravotne postihnutej osoby, k akému
záveru došiel Okresný ako aj Krajský súd, zákon č. 447/2008 Z.z. by neustanovoval jej uplatnenie v
konaní o dedičstve po poručiteľovi.

6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o
právomoci (§ 11 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že táto vec patrí
do právomoci súdu. Na stručné odôvodnenie uvádza nasledovné:

7. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

8. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

9. Predmetom sporu v danej veci, na základe návrhu žalobkyne na vydanie platobného rozkazu zo dňa
7.2.2017, je pohľadávka žalobkyne voči dedičovi poručiteľa. Pohľadávka žalobkyne voči poručiteľovi
síce vznikla na základe zákona č. 447/2088 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len ako „zákon č. 447/2008 Z.z.“), ale smrťou poručiteľa zanikol pasívne
legitimovaný subjekt - fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto záväzky voči žalobcovi

prešli na jeho dediča podľa ustanovenia § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatňoval v
tomto konaní pohľadávku voči dedičovi poručiteľa podľa ustanovenia § 470 občianskeho zákonníka,
preto aj podľa názoru kompetenčného senátu najvyššieho súdu sa jedná o vec patriacu do právomoci
súdu, a nie úradu.

10. Najvyšší súd v zhode z názorom žalobkyne poukazuje na to, že právny vzťah, z ktorého je nárok
na úhradu dlhu poručiteľa voči dedičovi, je súkromnoprávnym (občianskoprávnym) vzťahom. Smrťou
poručiteľa zanikol jeho verejnoprávny vzťah z príspevku na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia,
teda právny vzťah medzi poručiteľom a Úradom. Smrť poručiteľa je právna skutočnosť, ktorá má zanásledok v zmysle ustanovenia § 460 v súvislosti s ustanovením 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa. Táto povinnosť je obsahom právneho vzťahu medzi
veriteľom a dedičom ktorý vznikol v dôsledku dlhu a uvedenej právnej skutočnosti , t.j. dedenia a

tento vzťah má súkromnoprávnu (občianskoprávnu) povahu. O verejnoprávny záväzok by v danom
prípade mohlo ísť len vtedy, ak by bol takýto nárok voči dedičom výslovne predmetom úpravy vo vyššie
uvedenom verejnoprávnom predpise. Rozhodovanie o nárokoch právneho vzťahu, ktorý tu vznikol
dedením patrí do právomoci súdu, pričom nie je rozhodujúca samotná povaha dlhu, t.j. že vznikol z
pôvodne verejnoprávneho vzťahu poručiteľa. Ide tu teda o vzťah súkromnoprávny (občianskoprávny).

Na konanie o nároku žalobcu je preto príslušný okresný súd (obdobne uznesenie NS SR 1Rks/7/2009
zo dňa 15.4.2009).

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak, že prejednanie a
rozhodnutie danej veci patrí do právomoci Okresného súdu v Prievidzi.

12. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0. (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.