Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317204042
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317204042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova
8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej E. O., nar. XX. XX. XXXX, P. XX, P.,
o zaplatenie 293,49 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
6Csp/48/2017-59 zo dňa 12.09.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 201,82 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy ročne od 08.01.2016 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom priznal
žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 37,52 % z celkových trov
konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 44 ods.1,2, § 43 ods.12 zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ust.§ 494, § 588, § 517 ods.1,2, § 53 ods.1,2, 4 písm.k/, §
544ods.1,2,3a39Občianskehozákonníka,ust.§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. a ust.§ 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z listinných dôkazov mal za dostatočne preukázané, že medzi
stranamisporudošlokuzavretiuplatnejzmluvyoposkytovaníslužieb,nazákladektorejžalobcaposkytol

žalovanej SIM kartu a poskytoval služby. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej služby
a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných podmienok, je táto povinná platiť cenu za poskytnuté
služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá
a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti
ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 36,22 Eur vyhovel, pretože
žalovaná ako dlžníčka má povinnosť z platných záväzkov zaplatiť cenu služby (§ 494 Občianskeho
zákonníka).

4. Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. V zmysle Dohody o splátkach k Zmluve o poskytovaní verejnýchslužieb žalovaná sa zaviazala uhradiť kúpnu cenu za mobilný telefón vo výške 175,- Eur a to 2,20 Eur
bez zbytočného odkladu po uzatvorení dohody a zvyšných 172,80 Eur v 24 mesačných splátkach po
7,20 Eur. Súd mal za preukázané, že žalovaná síce prevzala mobilné telefóny, avšak neuhradila za nich

zvyšok kúpnej ceny vo výške 165,60 Eur. Preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

5. Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške
201,82 Eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s

ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

6. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti čo do zmluvnej pokuty vo výške 91,67 Eur, t.j. rovnajúcej
sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou a to napriek
tomu, že žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu

odvíja od dodatku k zmluve o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože

zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu
a vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskeho
zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ

ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v
tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť

faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Dojednanie
zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť,
či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu,
keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu
určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej

pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

7. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve, resp. dodatku, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje
súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti

účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinnostínastraneobochúčastníkovzmluvy.Pretobynemalbyťvspotrebiteľskejveciužprisamotnom
uzatváranízmluvyprísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,
a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

8. Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijakoneobmezuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty,

ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie
zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci
zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby
zatakzvýhodnenéceny,akojetovrámci dojednanéhoprogramu,pretozmluvnápokutavtomtorozsahu

pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej
ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré
nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma
služby. Predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie
primeranosti zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby
je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt

porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci mesačné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby
viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby.
Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej
výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu

napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny
za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta tak
ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť
sumu poskytnutých služieb. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci žalovaná neuhradila

sumu za poskytnuté služby vo výške 36,22 Eur. Oproti tejto výške žalobca požaduje zaplatenie zmluvnej
pokuty 91,67 Eur, čo je 253,09% vo vzťahu k výške neuhradenej ceny za poskytnutie služieb. Takáto
výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi.

9. Zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič

na tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov.
Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu v znení
vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

10. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v ustanovení § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách,

preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v ustanovení § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ide o všeobecnejšiu úpravu. Následne súd prvej inštancie citoval z

rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/34/2015 zo dňa 26.02.2015 a poukázal na rozhodnutia
súdu prvej inštancie i rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 7Co/233/2016 a 7Co/36/2015.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.). V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 293,49 Eur s

príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel čo do sumy 201,82 Eur s príslušenstvom a žalobu vo zvyšnej časti
zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 68,76 % a úspech žalovanej predstavuje 31,24 %.
Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 37,52 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že v minulosti niektoré súdy
vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu,
že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokutenezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky
dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej
zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový

aspekt porušenia zmluvných povinností. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje kedy došlo k porušeniu
zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých
mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom
povinná ani žalobcom nútená uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie telekomunikačného
zariadenia za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzované

vernosťou žalovanej ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu
nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie
špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté
výhody. Zmluvnú pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej,
reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci
uzavretej zmluvy a dodatku. Žalobca má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo

spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom
uzavretia dodatku bolo pre žalovanú získanie telekomunikačného zariadenia za výhodnú cenu. Súd
prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že telekomunikačné zariadenie si mohla
žalovaná kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností,
že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú žalobca žalovanej preukázateľne

poskytol a aj časový úsek, po ktorý si žalovaná svoje zmluvné povinnosti plnila. Vzhľadom na výhodu,
ktorú žalovaná na základe uzavretia dodatku k zmluve získala je výška dohodnutej zmluvnej pokuty
primeraná, objektívne nespôsobila poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o nerovnováhu
v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je nevyhnutné prihliadať
na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku v prospech spotrebiteľa a to výhodu,

ktorú spotrebiteľ uzatvorením dodatku získal. V súvislosti s daným prípadom poukázal žalobca na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/172/2007, podľa ktorého primeranosť
výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne vzhľadom na všetky okolnosti.
V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi stranami sporu dohodnutá pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej pokute bol zohľadnený časový aspekt

porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej
zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ktorú žalovaná pri uzavretí dodatku získala. Zároveň
poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/654/2015-57 zo dňa 29.06.2016
v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal.
Zmluvnú pokutu považoval odvolací súd za dojednanú v súlade s ust.§ 544 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyslovený právny názor a princíp právnej istoty deklarovaný v ustanovení článku 2 C.s.p.
navrhol žalobca, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
zamietavej časti a vo výroku o trovách konania tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 91,67 Eur s
5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 91,67 Eur od 08.01.2016 do zaplatenia a prizná žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovanej bolo odvolanie doručené dňa 08.12.2017 na vyjadrenie v lehote 10 dní podľa ust.§ 373
ods.4 C.s.p. Vyjadrenie zo strany žalovanej k odvolaniu nebolo podané.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle

zásad uvedených v ust.§ 378 a nasl. O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§
385ods.1 C.s.p. a contrario v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.05.2018 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej
časti nie je dôvodné.

15. Vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu

prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Súd prvej inštancie vec aj správne
právne posúdil.16. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

18. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie ako odôvodnil zamietnutie v časti o zmluvnej
pokute vo výške 91,67 Eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou a to napriek tomu, že žalobca zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalovanej. Dojednanie zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda
je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaná

tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné
podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
I odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty nie je
možné považovať ani za individuálne dohodnuté v zmysle ust.§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Správne citoval súd prvej inštancie aj ust.§ 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. I odvolací súd považuje zmluvné dojednania obsiahnuté v dodatku týkajúce
sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu a v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočne dodávateľ nerozlišuje situáciu
akú službu spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo

nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Zmluvná pokuta patrí
dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí
len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí
nastať. Odvolací súd súhlasí s názorom, že v danom prípade ide o neprimerane vysokú sankciu za
nesplnenie povinnosti, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je zrejmé, že žalobca odvíja

právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté
služby.Povyčerpaníslužiebvrámcizvolenéhoúčastníckehoprogramu,pritomdodávateľpreukázateľne
už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu,
preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie, tak ako správne konštatuje súd
prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 17). Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre

prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinnosti upravených vo vymedzených
článkoch dodatku, ktoré súvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia,
ktorým užívateľ prijíma služby. I odvolací súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie
ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné i to, že na tom nič nemení fakt, že žalobca sa snažil
zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci mesačne klesanie základu zmluvnej

pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytnutia služieb v dôsledku nezaplatenia
sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia
výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná, umožňuje
poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne
prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb vo výške

36,22 Eur oproti tejto výške žalobca požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 91,67 Eur, čo je
253,09 % ako správne zistil súd prvej inštancie vo vzťahu k výške neuhradenej ceny za poskytnutie
služieb. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že takáto výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými
mravmi zodpovedá pravidlám formálnej logiky.

19. Preto nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že maximálna
výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny. Tieto inštitúty nemožno
navzájom zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu z mobilného telefónu, ktorý
v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy o pripojení žalovanej odpredal. Výška zmluvnej pokuty tak
ako ju stanovil žalobca však s touto zľavou vôbec nesúvisí. Zmluvná pokuta sa viaže na porušenie

konkrétnych povinnosti žalovanej ako spotrebiteľky. Okolnosť, že žalovaná nebola žiadnym spôsobom
povinná alebo nútená uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení, ktorým jej bol predmetný mobilný telefón
poskytnutý nemá vo vzťahu k výške a funkcií zmluvnej pokuty právny význam.20. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti
i čo do výroku o trovách konania je vecne správny, preto ho odvolací súd postupom podľa ust.§ 387
ods.1 C.s.p. potvrdil. V podrobnostiach poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody uvedené

v rozsudku súdu prvej inštancie.

21. K princípu právnej istoty deklarovanému v ust.článku 2 C.s.p. a vyslovenému právnemu názoru
v rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k 17Co/654/2015 - 57 odvolací súd uvádza, že so záverom
Krajského súdu v Trenčíne v deklarovanom rozhodnutí nesúhlasí a zároveň poukazuje na rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove, tak ako boli citované v rozsudku súdu prvej inštancie, teda sp.zn.
17Co/34/2015 zo dňa 26.02.2015, sp.zn. 7Co/233/2016, sp.zn. 7Co/36/2015, 11Co/30/2017 a ďalšie.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 C.s.p. s tým, že žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech
by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca na náhradu trov odvolacieho

konania nárok nemal. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že úspešnej žalovanej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.