Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213363
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213363.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému Slovenská republika za, ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 442,56 eur z

titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že v exekučnom konaní je založená zákonná
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade exekučný súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a žalobca tvrdí, že v predmetnom
prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil,

až po veľmi dlhej dobe. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práva a spôsobenej škody. Po doručení uznesenia exekučného súdu
zo dňa 09.04.2013 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
u exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody vyjadrenú v peniazoch, ktorá predstavuje
sumu 175,- eur. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá predstavuje sumu

442,56 eur. V danom prípade poukazuje na skutočnosť, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primerané satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Zároveň poukázal na
konštatovanie, že porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
zaručené článkom 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v
ustanovení § 44 ods. 8 exekučného poriadku a s právnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za

následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa,
pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora, exekučným súdom nastalo rizikozániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencií
povinného. Exekučný súd bol nečinný viac ako 246 dní.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2014 žiadal návrh žalobcu, ako neodôvodnený
zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného
návrhu,ktoréspôsobujúzmätočnosťpodania,keďnavrhovateľuviedolčasťdôkazovavšakvskutočnosti
priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.

Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol
ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť
podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, respektíve
možnosť podania ústavných sťažností, to znamená či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu

škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu
alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené dňa
23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba z čoho je zrejmé, že
žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky adresovalo žalobcovi po

doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvu na doplnenie žiadosti.
Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona
číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenie

Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,
respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
splnené všetky 3 podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho
exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora,
ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model v zmysle, ktorého exekučný súd
po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho

exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského
spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu ustanovení § 44 ods. 9 Zákona
číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poveria exekútora,

ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu spisová značka I ÚS 16/2, ktorá konštatuje,
že pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov

zaručené v článku 48. Ods. 2 ústavy. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo zákonom v zákone (napríklad rozhodnutie ústavného súdu spisová značka IIÚS 64/1997, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedenéhozákladnéhopráva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostivdanejveci
pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti,
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.
2 ústavy. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie ô 48 ods. 2 a 9 exekučného poriadku, z ktorého
je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia

súdu o zmene súdneho exekútora, respektíve do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora
pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávkyna ktorú mal poverenie z ohľadom na zachovanie komunity konania. Žalovaný taktiež poukázal na
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávny úradným postupom a prípadnou škodou.

Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Zároveň žiadal, aby
bol odporca zaviazaný k zaplateniu majetkovej škody vo výške 175,- eur s titulu nemajetkovej ujmy vo
výške 442,56 eur s poukazom na skutočnosť, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného o zmenu exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Okresný súd Žiar nad Hronom nerozhodol o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, aby k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Zároveň právny zástupca navrhovateľa poukazoval na znalecký posudok číslo 1/2014.

Zástupca odporcu rovnako ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Rovnako poukázal na svoje

písomné vyjadrenie k znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod číslo spr. A/147/14, rovnako na svoje písomné vyjadrenie, pričom namieta zmätočnosť
žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v
zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok

nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázaním nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením podmienok pre možnosť priznania náhrady v
peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca žiada návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka 11Er 2799/2005, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav. Dňa 21.12.2005 podal súdny exekútor Mgr., Ing. Ivan Šteiner, so sídlom
Exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom na tunajší
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod spis. značkou Ex 1197/2005 vo veci

oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Račianska 42/2, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti povinnému E. F., K..Č..: XXXXXX/XXXX, L. Y. J. XXX na vymoženie pohľadávky 25 200,- Sk s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu notárskej zápisnice, založenej v zbierke listín pod
číslom X. X. zo dňa 23.07.2005, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom v Partizánskom.
Tunajší súd v prejedávanej veci vydal dňa 09.01.2006 poverenie pre súdneho exekútora Mgr., Ing.

Ivana Šteiner, Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom. Dňa 16.09.2010 podal oprávnený návrh na
zmenu exekútora. Táto skutočnosť bola oznámená Mgr., Ing. Ivanovi Šteinerovi, ktorý dňa 28.09.2010
podal návrh na zastavenie exekučného konania. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie. Súdny exekútor Mgr.
Ivan Šteiner dňa 22.11.2010 sa vyjadril k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Okresný
súd Žiar nad Hronom uznesením 11Er 2799/2005-29 zo dňa 20.05.2011 exekúciu zastavil. Voči tomuto

uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený zároveň oprávnený podal návrh na
prerušenie konania. Krajský súd v Banskej Bystrici číslo konania 2Coe 24/2012-65 zo dňa 21.12.2012
návrh na prerušenie konania zamietol a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 11Er
2799/2005-29 zo dňa 20.05.2011 a vrátil mu ho na ďalšie konanie.

Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 11Er 2799/2005-74 zo dňa 09.04.2013
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zároveň ju zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.08.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 4Coe 49/2013 zo
dňa 07.08.2013. Dňa 02.10.2013 oprávnený podal odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu Banskej
Bystrici spis. zn. 4Coe 49/2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením číslo konania 8Ecdo

31/2013, 7Coe 2/2014, konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn.
4Coe 49/2013 zastavil. Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol. Dovolanie proti uzneseniu
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 07.08.2013 spis. zn. 4Coe 49/2013 odmietol. Dňa 15.05.2014
súdny exekútor Mgr., Ing. Ivan Šteiner PhD. vrátil poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa§3ods.1písmenod)Zákonačíslo514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci po zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) bod 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v Občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda

Podľa § 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z., V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

V zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom.

Súd mal preukázané, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené
žalovanému dňa 23.04.2012, ale už dňa 27.09.2012 bola na okresný súd doručená žaloba z čoho je
zrejmé, že žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade má súd

za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný doručil žalobcovi žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvy na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal.

Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona považoval
súd návrh navrhovateľa za nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnej veci spisová značka
11Er 2799/2005, kedy oprávnený to jest navrhovateľ podal žiadosť o zmenu súdneho exekútora
dňa 16.09.2010. Súd výzvou zo dňa 23.09.2010 vyzval povereného súdneho exekútora k vyjadreniu
sa k tejto zmene a zaslania exekučného spisu. Súdny exekútor prípisom zo dňa 28.09.2009 podal

návrh na zastavenie exekučného konania. Dňa 22.11.2010 sa súdny exekútor Mgr., Ing. Ivan Šteiner
vyjadril aj k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd v Žiari nad Hornom
uznesením 11Er 2799/2005-29 zo dňa 20.05.2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanieoprávnený.KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímčíslokonania2Coe24/2012rozhodnutie
Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 11Er 2799/2005 zrušil v celom rozsahu Následne

uznesením číslo konania 11Er 2799/2005-74 Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a túto zastavil. Exekúcia bola zastavená z dôvodu neuznania notárskej zápisnice, ako
spôsobilého exekučného titulu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2013 spojení
z rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 4Coe 49/2013 zo dňa 07.08.2013. V
tejto veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Žiar nad Hronom v tom, že

rozhodol o žiadosti o zmene exekútora oneskorene a nebola dodržaná zákonná 30 dňová lehota. Súd
mal preukázané, že o zmene exekútora nebolo vôbec rozhodované, pretože exekúcia bola zastavená.
Otázku či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý v súlade so svojouustálenou judikatúrou preskúmal vždy z ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,
najmä z pohľadu zložitosti veci, správania sa účastníkov a postupu súdu. Súdne a tým aj exekučné
konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.

z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, respektíve predseda súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postupy
iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov malo by to za následok, že všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov a uvedené by mohlo smerovať k porušeniu inštančného
princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodnutie sporov, náhradu škody sú v prvom stupni

zásadne okresné súdy a však súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci I ÚS 16/02, kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd prihliada síce na
lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedenie základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodnutia a rozhodujúce

všetky okolnosti danej veci. Aj keď súd v exekučnom konaní urobí úkon po zákonom stanovenej lehote
nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Napokon aj keby takýto nesprávny úradný postup bol daný navrhovateľ nepreukázal vznik
škody alebo majetkovej ujmy priamo vyvolaný týmto nesprávnym úradným postupom, pričom dĺžka
konania pri exekučných konania je ovplyvnená aj správaním súdneho exekútora, ktorý na výzvy súdu

nie vždy reaguje v primeranej lehote. Za nepravdivé možno považovať aj tvrdenie navrhovateľa o tom,
že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd bol v omeškaní dlhú dobu. Zo spisu Okresného súdu
Žiar nad Hronom 11Er 2799/2005 vyplýva, že samotný navrhovateľ podal návrh na zmenu exekútora
dňa 16.09.2010. Súdny exekútor sa k návrhu vyjadril dňa 28.09.2010 a následne dňa 22.11.2010.
Uznesením 11Er 2799/2005 zo dňa 09.04.2013 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zároveň bola

zastavená. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2013 spolu s rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici 4Coe 49/2013 do dňa 07.08.2013. V exekučnej veci k rozhodnutiu o zmene
súdneho exekútora teda nedošlo vôbec a to z dôvodu zistenia podmienok pre vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a zastavenie exekúcie pretože oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od povinného na
podklady nespôsobilého exekučného titulu. Vchádzajúc z týchto úkonov súd v exekučnom konaní súd

nepovažuje postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, respektíve za prieťahy v konaní,
nakoľko exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť
exekúcie,akocelkuvporovnanímsčímrozhodnutieozmeneosobysúdnehoexekútoraneboloprioritné.
K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť oprávneným, ako i
pôvodným súdny exekútorom. V danom prípade súd má za to, že zmena osoby súdneho exekútora je

len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup
by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu čo v danom prípade nie je možné
konštatovať nakoľko exekúcia bola zastavená.

V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky

úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do
rozhodnutia súdu o zastavenie exekúcie a treto v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora
v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenie navrhovateľa, že mu
vznikla škoda súd nepovažuje za podložené aj z ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola vyhlásená za
neprípustnú a to z titulu zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhoval vykonať exekúciu na základe

nezákonného exekučného titulu a práve vymožením plnenia v prospech oprávneného a to i po zmene
súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného
exekučnéhotitulu.Rovnakovdanomprípadesúdmalpreukázané,žesamotnýpoverenýsúdnyexekútor
vrátil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 15.05.2014.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspechu. Žalovaný
mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že náhradu trov

konania účastníkom nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.