Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010244
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010244.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému W. I., stíhaného pre prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
1T/32/2017 zo dňa 10.01.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. 05. 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/32/2017 zo dňa 10.01.2018 bol
obžalovaný W. I. uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 04.01.2017 v čase asi o 15:25 hod. na Pifflovej ulici v Bratislave, počas kontroly príslušníkmi PZ
uviedol, že má pri sebe omamné látky a policajtom dobrovoľne vydal priehľadné plastové vrecko s
obsahom zelenej sušenej rastliny, o ktorej uviedol, že sa jedná o marihuanu a druhé plastové vrecko
s bielou kryštalickou látkou, o ktorej uviedol že sa jedná o pervitín, následne expertíznym skúmaním
KEÚ PZ v Bratislave bolo zistené, že jedno plastové vrecko obsahovalo 449 mg rastliny konope, s
priemernou koncentráciou 14,8 % hmotnostných THC a druhé plastové vrecko obsahovalo 755 mg

kryštalického materiálu priemernou koncentráciou 71,3% hmotnostných metanfetamínu, čo zodpovedá
siedmim bežným jednotlivými dávkam - pervitínu, pričom metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998
Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu bol podľa § 171 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest

odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 74 ods.
1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, ktoré
odôvodnil osobitným písomným podaním tak, že poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 25.04.2017 sp. zn. 2 Tdo/53/2016 k problematike prechovávania omamnej a psychotropnej látky.
Vzhľadom k uvedenému má za to, že z dôvodu absencie limitu minimálneho množstva určujúceho
kedy sa nejedná o drogu a kedy naopak áno, nemôže obstáť ani stanovenie množstva dávok drogy
mechanickým násobením konkrétneho množstva ziastenej drogy, tak ako postupoval okresný súd v
danom prípade. Práve KEÚ PZ v podanom posudku zrozumiteľne a logicky argumentuje, prečo zaistená
dávka drogy - pervitín, zodpovedá minimálne 13 bežným jednotlivým dávkam drogy a marihuana

minimálne 2 jednotlivým dávkam, keďže KEÚ PZ objektívne vyjadruje bežnú jednotlivú dávku drogy
ako množstva účinnej látky, ktoré si bežný užívateľ aplikuje jednorazovo a ktoré je spôsobilé ovplyvniťjeho psychiku. Podľa prokurátora taktiež nie je zrejmé, čo viedlo okresný súd k uloženiu ochranného
liečenia ambulantnou formou, keď znalkyňa navrhla v podanom znaleckom posudku začať ochranné
liečenie ústavnou formou s dlhodobým sledovaním dodržiavania abstinencie s pripustením následnej

ambulantnej starostlivosti. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil obžalovanému
trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 3 roky so zaradením na výkon trestu do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia ako aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že v plnom rozsahu

trvá na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhla mu vyhovieť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora.
Je názoru, že súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Navrhol, aby
krajský súd odvolanie prokurátora zamietol. Poukázal ďalej na to, že obžalovaný bol konzumentom drog,
drogy už však neberie a chce sa zapojiť do normálneho života.

Obžalovaný uviedol, že chodí do roboty a pervitín už neužíva. Doposiaľ mu liečenie uložené nebolo.
Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd pripomína, že v predmetnej trestnej veci už Krajský súd v Bratislave rozhodoval a to
kasačným uznesením sp. zn. 4To/115/2017 zo dňa 07.11.2017, keď postupom podľa § 321 ods. 1
písm. d/ Tr. por. zrušil oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/32/2017 zo dňa
10.05.2017 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Dôvodom kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu bola skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy v tom smere, že zaistená omamná a psychotropná látka bola získaná
príslušníkmi PZ nezákonným spôsobom, nakoľko príslušníci PZ postupovali v rozpore so zákonom o
Policajnom zbore. Vzhľadom k uvedenému okresný súd neprihliadol k takto získaným dôkazom, pretože
boli získané nezákonným spôsobom.

Krajský súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa nestotožnil, nakoľko veci dôležité pre trestné
konanie (zaistené psychotropné a omamné látky) neboli totiž získané postupom podľa zákona o
Policajnom zbore, ale boli do trestného konania zabezpečené zákonným spôsobom podľa ustanovení
Trestného poriadku.

Odvolací súd v tomto smere opätovne poukazuje na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 04.01.2017 (č. l. 35),
z ktorej je zrejmé, že dňa 04.01.2017 o 15.30 h bol podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný W. I. na vydanie
veci dôležitej pre trestné konanie, pričom vydal priehľadné vrecko s obsahom zelenej sušenej rastliny a
vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky. Zo zápisnice o vydaní veci ďalej vyplýva, že vyzvaná osoba, t.

j. W. I. bola osobitne poučená aj o tom, že k vydaniu veci nesmie byť žiadnym spôsobom nútená a nemá
povinnosť tak urobiť, ak by si vydaním mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania v súvislosti
s vydanou vecou. Následne vyzvaná osoba W. I. dobrovoľne vydala vyššie uvedené veci s tým, že má
ísť o pervitín a marihuanu a zápisnicu na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísala.

Z obsahu citovanej zápisnice o vydaní veci je zrejmé, že príslušníci PZ postupovali v súlade s
ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. a vyzvanej osobe aj poskytli poučenie o prípade, v ktorom môže vydanie
veci odmietnuť. Vyzvaná osoba W. I. po poučení dobrovoľne vydala veci, pričom nevyužila možnosť
odmietnuť vydanie veci vzhľadom k poskytnutému poučeniu (t. j. s poukazom zákaz sebaobvinenia),
respektíve žiadnym spôsobom nenamietala, že vec nemá u seba, či pri sebe a preto nič ani nemôže

na účely trestného konania vydať.

Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že vec (plastové vrecká s obsahom zelenej
sušenejrastlinyasobsahombielejkryštalickejlátky)bolazískanázákonompredpokladanýmspôsobom.Ide preto o dôkaz, ktorý bol získaný z dôkazného prostriedku upraveného Trestným poriadkom, bol teda
získaný zákonne a ide o procesne použiteľný dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por.

Pokiaľ išlo o námetiky, že príslušníci PZ postupovali v rozpore so zákonom o policajnom zbore pri
vykonávaní služobného zákroku, tak je potrebné zopakovať, že príslušníci PZ postupovali pri získavaní
dôkazu podľa Trestného poriadku (§ 89 ods. 1 Tr. por.) a nie podľa zákona o policajnom zbore. Z
vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by príslušníci PZ zabezpečovali dôkaz podľa zákona o policajnom
zbore. Príslušníci PZ teda ani nemohli pri zabezpečovaní dôkazu postupovať v rozpore so zákonom o

policajnomzbore,nakoľkoprizabezpečovanídôkazunebolanapríkladvykonávanákontrola(prehliadka)
motorového vozidla a ani nebola vykonávaná tzv. bezpečnostná osobná prehliadka podľa zákona o
policajnom zbore. Krajský súd uzatvára, že dôkaz (plastové vrecká s obsahom návykových látok) bol do
trestného konania zabezpečený postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por. na základe dobrovoľného vydania
zo strany obžalovaného a nie na podklade služobného zákoku polície podľa zákona o policajnom zbore.

Pokiaľ ide o podozrenie z možného spáchania trestného činu, ktoré viedlo príslušníkov PZ na vyzvanie
obžalovaného na vydanie veci tak zo svedeckej výpovede príslušníka PZ svedka - Juraja N. z hlavného
pojednávania vyplýva, že išli za autom s majákom, auto im však ušlo. Hlásili to operačnému, potom
prepátravali okolie. Vtedy narazili na obžalovaného, ktorý predtým sedel na mieste spolujazdca vo
vozidle, za ktorým išli. Bol opakovane vyzvaný na preukázanie totožnosti, chcel odísť a tak použili

donucovacie prostriedky. Obžalovaný im uviedol, že má pri sebe omamné látky, následne ho poučili
v zmysle zákona a po poučení ich vydal. Obdobne vypovedal aj príslušník PZ svedok Radovan T..
Z uvedených svedeckých výpovedí je zrejmé, že príslušníci PZ chceli vykonať len rutinné operatívne
lustrovanie obžalovaného ako člena osádky vozidla, po ktorom pátrali, pričom podozrenie o možnom
páchaní trestného činu nadobudli v súvislosti s tým, že obžalovaný uvádzal, že má pri sebe omamné

látky. Následne sa rozhodli toto podozrenie preveriť miernejšou formou a to postupom podľa § 89 ods.
1 Tr. por., t. j. bez vykonávania napríklad osobnej prehliadky. Podozrenie o páchaní trestného činu sa
potvrdilo, nakoľko obžalovaný dobrovoľne vydal plastové vrecká v ktorých boli omamné a psychotropné
látky.

Príslušníci PZ postupovali v súlade s Trestným poriadkom a to ihneď ako nadobudli podozrenie o
možnom páchaní trestnej činnosti a dôkaz, ktorý bol predmetom tohto podozrenia nadobudli zákonným
spôsobom v zmysle ustanovení Trestného poriadku. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj
na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Tdo/57/2016 zo dňa 27.09.2017), z ktorej vyplýva, že výkonom oprávnenia policajta vyzvať osobu na

preukázanie totožnosti sa zasahuje do jej základných práv a slobôd, teda ide o služobný zákrok v zmysle
zákona o Policajnom zbore. Podozrenie zo spáchania trestného činu môže policajt nadobudnúť aj pri
výkone tohto oprávnenia, pričom v takomto prípade postupuje už podľa § 89 Tr. por.

Súd prvého stupňa sa v ďalšom priebehu trestného stíhania spravoval citovaným kasačným uznesením

odvolacieho súdu a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2018 uznal obžalovaného vinným,
avšak na rozdiel od podanej obžaloby nie zo spáchania zločinu, ale zo spáchania prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.

Odvolací súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k
žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie súdu a súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní (výpoveď obžalovaného z prípavného konania,
výpovede príslušníkov PZ, či znalecké dokazovanie KEÚ PZ ohľadne skúmania zaistených látok)
vyplýva bez rozumných pochybností, že obžalovaný dňa 04.01.2017 v Bratislave na B. ulici mal vo svojej
moci (držbe) úmyselne a protiprávne marihuanu o hmotnosti 449 mg s priemernou koncentráciou 14,8%

hmotnostných a metamfetamín o hmotnosti 755 mg.Napokon, tieto skutkové okolnosti (vrátane úmyselného zavinenia obžalovaného vo vzťahu k
prechovávaniu zaistenej omamnej a psychotropnej látky) neboli v danom trestnom konaní medzi
procesnými stranami sporné.

Prokurátor v odvolaní namieta výrok o vine z dôvodu ustálenia počtu obvykle jednorazových dávok
zaistenejdrogy,pričomjenázoru,žepritejtookolnostijenutnéstriktnevychádzaťzozáverovznaleckého
posudku KEÚ PZ.

Pri stanovení počtu obvykle jednorazových dávok drogy si prokurátor v podstate len bezvýhradne a
nekriticky osvojil závery znaleckého dokazovania KEÚ PZ a to aj napriek tomu, že aplikačná prax súdov
(a to vrátane Najvyššieho súdu SR - napríklad uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/25/2017 zo
dňa 26. 07. 2017) už dlhodobo odmieta a kritizuje stanovovanie obvykle jednorazovej dávky drogy
spôsobom, aký využíva v rámci znaleckého dokazovania KEÚ PZ. Navyše, zrejme uniklo pozornosti
prokurátora, že pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym a KEÚ PZ ako znalecký

ústav nie je kompetentný definovať, či vykladať právne pojmy. Na týchto skutočnostiach nezmenila nič
ani judikatúra, na ktorú odkazuje prokurátor v podanom odvolaní.

Odvolací súd teda prokurátorovi pripomína, že pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom
právnym (rovnako ako napríklad pojem nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví) a preto KEÚ PZ Bratislava

nie je oprávnený rozhodovať o tom čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a
ani stanovovať množstvo, ktoré by malo tvoriť jednorazovú dávku konkrétnej drogy. Tento záver vyplýva
aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (napríklad uznesenie sp. zn. 1To 168/2001, 4To
127/2011), podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej dávke drogy stanoviť výlučne len orgán
činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom).

Znalecký posudok KEU PZ Bratislava je podkladom pre riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom,
aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou,
respektíve psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej je spôsobilé ovplyvniť
psychiku konzumenta.

Obvykle jednorazová dávka drogy na použitie pre vlastnú spotrebu v zmysle § 135 Tr. zák. sa pritom
v súdnej praxi (t. j. súdom a nie znaleckým ústavom) definuje tak, že ide o jednu priemernú dávku
užívateľa v množstve ovplyvňujúcom jeho psychiku, ovládanie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo
sociálne správanie po jej použití bez toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia alebo života takéhoto
užívateľa(primeranenapríkladrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Tdo66/2015zodňa30.03.2016).

Pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pritom potrebné vykladať ako objektívne kritérium, t. j. je
bez významu, či páchateľom je pravidelný konzument drog ako aj to v akom štádiu závislosti od drog sa
nachádza a akú veľkú dávku drogy považuje subjektívne (pre seba) za jednu dávku drogy, respektíve, či
páchateľomjeosoba,ktorásichcedroguaplikovaťprvýkrát.Vtomtosmeresasťažnostnýsúdstotožňuje
s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 56/2014 zo dňa 16.12.2014, ktorý uviedol, že obvykle

jednorazovou dávkou sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny
užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer. Napokon, aj odborná
lekárska literatúra vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazová dávka nie je pojem medicínsky, ale
ideočistoprávnukonštrukciuapretoznaleclekár(napríkladpsychiater,čiKEÚPZ)nemôžezodpovedať
otázku aká je obvykle jednorazová dávka drogy pre konkrétnu osobu. Navyše, zistenie individuálneho

stavu závislosti u každého obvineného zvlášť by bolo možné prakticky zistiť len klinickým experimentom,
čo by však bolo v rozpore so zákonom. Znalec (lekár) teda nie je oprávnený zodpovedať otázku aká
je obvykle jednorazová dávka drogy u konkrétnej osoby, pretože ide o zodpovedanie otázky právnej
a nie je ju možné zodpovedať ani z praktického hľadiska, nakoľko by sa tak muselo stať za použitia
neprípustného klinického experimentu (primerane Okruhlica, Ľ.: Pojem „obvykle jednorazová dávka“ nie

je medicínsky pojem, publikované v časopise Alkoholizmus a drogové závislosti č. 4/2012).

Právny pojem „obvykle jednorazovej dávky“ sa odvodzuje, pri jednotlivých druhoch drog, od jej
priemernej hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle
jednorazová dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Tr. zák. a práve preto sa

obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria),
nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad
páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje jepokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve,
t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).

Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to ako a či budú v konkrétnom
prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej
látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr.
zák., nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o látku
schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Vzhľadom na

uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej látky v zaistenej droge. Toto kritérium má
pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge
nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, nakoľko sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach
(napríklad skúmanie znalcom) a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve
sa predáva, či kupuje alebo prechováva a to bez toho, aby poznali presné zloženie drogy z hľadiska
účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť kritériom určovania počtu

obvykle jednorazových dávok drogy (tak ako pri určovaní obvykle jednorazovej dávke drogy nesprávne
postupuje KEÚ PZ), pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté
zavinením páchateľa, vyplýva aj z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe (pozri primerane napríklad
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 65/2010, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Tdo 66/2015 zo dňa 30.03.2016).

Pokiaľ ide o odmietnutie určovania obvykle jednorazovej dávky drogy spôsobom, ktorý využíva KEÚ PZ,
tak možno poukázať na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napríklad uznesenie sp. zn.
3Tdo/25/2017 zo dňa 26.07.2017). Najvyšší súd SR konštatuje, že KEÚ PZ aplikuje pri určovaní pojmu
obvykle jednorazová dávka drogy subjektívne kritérium (t. j., že obvykle jednorazová dávka drogy nie

je dávka konštantná, ale individuálne sa meniacou v závislosti od jedinca, teda, že ide o individuálnu
veličinu, ktorá závisí od konkrétneho jedinca, stupňa závislosti a podobne) s čím sa nedá stotožniť.
Problém subjektívneho kritéria vidí najvyšší súd nielen v tom, že nie je presne „ušité“ na konkrétneho
obvineného (vychádza zo štatistických údajov a záver KEÚ PZ je vždy len ich zovšeobecnením), ale aj v
tom, že nezohľadňuje rovnaký zákonný postup ku ktorémukoľvek páchateľovi trestného činu podľa § 171

Tr. zák. Chybný je aj záver o určovaní obvykle jednorazovej dávky prostredníctvom účinnej látky v droge,
nakoľkoprebežnéhokonzumentaniesúúdajeomnožstveúčinnejlátkyvdrogespravidlakdispozícii.Pri
určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy je preto vždy nutné postupovať podľa hmotnostného kritéria
a nie podľa obsahu účinnej látky ovplyvňujúcej kvalitu a účinnok drogy. Najvyšší súd SR v inom svojom
rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 66/2015 zo dňa 30.03.2016) k uvedenému

vhodne pripomína, že ustanovenie § 135 ods. 1 Tr. zák. hovorí o prechovávaní omamnej a psychotropnej
látky a nie o prechovávaní účinnej látky v omamnej, či psychotropnej látke.

Ak vyššie uvedené závery aplikujeme na posudzovaný prípad, potom zo znaleckého posudku KEÚ
PZ zadováženého ešte v prípravnom konaní (č. l. 43 a nasl.) zistíme, že KEÚ PZ aj v trestnej veci

obžalovanéhopostupovalnesprávneaobvyklejednorazovúdávkupervitínuurčilvzhľadomnamnožstvo
účinnej látky (absolútneho metamfetamínu). Závery uvedeného znaleckého dokazovania sú preto pri
definovaní obvykle jednorazovej dávky pervitínu a marihuany nepoužiteľné a nie je možné z nich
vychádzať.

Pokiaľ ide o pervitín, tak krajský súd uzatvára, že zaistené vrecko obsahovalo 755 mg metamfetamínu
s priemernou koncentráciou účinnej látky 71,3 % hmotnostného s tým, že metamfetamín je zaradený v
zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. do II. skupiny psychotropných látok. Z ustálenej rozhodovacej činnosti
Krajského súdu v Bratislave (napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/44/2016
zo dňa 05.05.2016) vyplýva, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky

metamfetanímu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s
obsahom účinnej látky minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej bázy). Od celkovej hmotnosti
100 mg sa potom odvíjajú násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení § 135 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom posudzuje vo svojej celistvosti a
je bez významu, či páchateľ mal prechovávané množstvo drogy rozdelené na viacero častí (napríklad

rozdelené do tzv. skladačiek).

Pokiaľ ide o marihuanu, tak zaistené množstvo konope malo hmotnosť 449 mg s priemernou
koncentráciou 14,8% hmotnostných THC. V tomto smere je nutné poukázať na súdnu prax (napríkladuznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/11/2014 zo dňa 23.01.2014), ktorá už dlhodobo
vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od
hmotnostizaistenéhosušenéhomateriálumarihuany,pričomprizohľadnenítohtohmotnostnéhokritéria,

t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku
považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že vyššie uvedené určovanie obvykle jednorazovej dávky
pervitínu a to spôsobom, ktorý stanovil Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4To/44/2016 zo

dňa 05.05.2016 (t. j. 100 mg zodpovedajúce hmotnostne jednej priemernej dávke) označil Najvyšší súd
SR za správny a zodpovedajúci zákonu (pozri v tomto smere uznesenie Njavyššieho súdu SR sp. zn.
3Tdo/25/2017 zo dňa 26.07.2016 s tým, že v tomto rozhodnutí sa najvyšší súd stotožnil aj s tým, že
500 mg marihuany zodpovedá jednej priemernej dávke). Najvyšší súd sa nestotožnil s vyššie uvedenou
rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Bratislave iba v tom, že by držba (prechovávanie) menšieho
množstva drogy než zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy bola automaticky beztrestná.

Najvyšší súd tu zdôrazňuje, že aj menšie hmotnostné množstvo by bolo možné trestnoprávne postihnúť,
avšak len vtedy, ak pôjde o také množstvo, ktoré je schopné nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka
alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Tr. zák.).
Tentozáversanachádzaajvjudikatúre,naktorúpoukazujeprokurátorvpodanomodvolaní(rozhodnutie
74 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2017).

Spomenutá judikatúra sa teda netýka určovania obvykle jednorazovej dávky drogy, ako sa mylne
domnieva prokurátor v podanom odvolaní, ale týka sa iba stanovenia toho, že prechovávanie drogy
v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľným, avšak menšom, než hmotnostného hľadiska
zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ droga vzhľadom na schopné

nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo
sociálne správanie.

Možno preto uzatvoriť, že v danom prípade prechovávanie 755 mg pervitínu zodpovedá z hmotnostného
hľadiska sedem a pol obvyklej jednorazovej dávke drogy a 449 mg marihuany zodpovedá najviac jednej

obvykle jenorazovej dávke drogy. Tieto skutkové zistenia teda plne zodpovedajú právnej kvalifikácii,
ktorá bola použitá súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Výrok o vine uvedený v napadnutom
rozsudku preto nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti o svojej správnosti.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri ukladaní trestu, nakoľko vychádzal z trestnej sadzby uvedenej

v ustanovení § 171 ods. 2 Tr. zák. (trestná sadzba až na 5 rokov), pričom u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Tr. zák.).

Súd prvého stupňa pri ukladaní druhu a výšky trestu správne vychádzal z okolností prípadu
a z hodnotenia osoby obžalovaného, teda najmä z toho, že obžalovaný sa dopustil opätovne

rovnakého úmyselného prečinu, za aký už bol v minulosti súdne trestaný, ide teda o recidivistu a
preto na prevýchovu obžalovaného nebude postačovať len uloženie alternatívneho trestu (napríklad
samostatného peňažného trestu). Na strane druhej však správne okresný súd prihliadol aj k tomu, že
obžalovnaý sa dopustil menej závažného prečinu a k jeho spáchaniu sa priznal, t. j. na obžalovaného
nie je nutné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj odvolací súd je názoru, že v

prípade obžalovaného postačí na jeho preváchovu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody so
stanovením primeranej skúšobnej doby, počas ktorej bude môcť preukázať, že vedie riadny život.

V súlade so stavom veci a zákonom je aj výrok napadnutého rozsudku ohľadne uloženia obžalovanému
ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Pokiaľ prokurátor v odvolaní namieta,

že znalec v znaleckom posudku navrhoval najskôr uloženie predmetného ochranného liečenia ústavnou
formou a až následne zmenu na ambulantnú formu, tak krajský súd prokurátorovi pripomína, že o
uložení ochranného liečenia a jeho formy nerozhoduje znalec, ale súd. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
doposiaľ neabsolvoval obdobnú ochrannú liečbu, ako aj s poukazom na to, že od vypracovania
znaleckého psychiatrického posudku uplynula doba prevyšujúca jeden rok, ako aj vzhľadom k tomu, že

obžalovaný od prepustenia z väzby vedie riadny život, má byť v pracovnom pomere a podľa vlastných
slov pervitín neužíva a bol mu uložený trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom, bolo by uloženie
ochranného liečenia ústavnou formou neprimeraným obmedzením osobnej slobody obžalovaného. Aj
ambulantná forma výkonu ochranného liečenia dokáže monitorovať zdravotný stav obžalovaného a vprípade ak by neplnila svoj účel, je možné predmetnú formu výkonu ochranného liečenia zmeniť na
formu ústavnú.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.