Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010258
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7116010258.5

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a
prísediacich Dariny Valuškovej a Jozefa Čabáka, na neverejnom zasadnutí, v trestnej veci obv. L. dňa
12.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. e/ Tr. por. z dôvodov § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. s
poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, trestné stíhanie proti L., pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a/
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

v presne nezistený deň v mesiaci február 2004 vo Veľkých Kapušanoch, v reštaurácii G. sa stretol s

poškodeným Z. a navrhol mu, aby pre jeho skupinu nelegálne prevážal z Ukrajiny na územie Slovenskej
republiky cigarety vyrobené na Ukrajine čo Z. odmietol a následne dňa 6.6.2004 v poobedňajších
hodinách prišla za Z. k jeho rodinnému domu v F. ďalšia osoba a povedala mu, že musí L. zaplatiť do 24
hodín sumu 100.000,- Sk ako pokutu za to, že nelegálne dovážal zo zahraničia na územie Slovenskej
republiky cigarety ukrajinskej výroby a v prípade, že túto pokutu nezaplatí, tak si to s ním vybavia inak a

súčasne ho pritom jedenkrát pravou rukou udrel do spánkovej časti hlavy, pričom mu nespôsobil žiadne
zranenie, následne dňa 9.6.2004 táto osoba na pokyn L. poslala ďalšiu osobu za Z. s tým, aby od
poškodeného prevzala sumu 100.000,-Sk, čo táto ďalšia osoba aj urobila, pričom túto sumu peňazí
poslalakčomuavšaknedošlo,nakoľkopoprevzatíobálkyspeniazmibolazadržanápríslušníkmipolície,

z a s t a v u j e,

pretože tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa
15.2.2016 obžalobu na obv. L.re trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961
Zb. v znení zákona č. 403/2004 Z.z., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Okresný súd Michalovce v rámci preskúmania vyššie uvedenej obžaloby svojím uznesením č.
k. 3T/41/2017-1510 zo dňa 29.9.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.
7To/109/2017-1633 zo dňa 29.11.2017, trestné stíhanie obvineného Branislava Adamča v zmysle ust.
§ 241 ods. 1 písm. e/ Tr. por. z dôvodu § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. zastavil.
Vzhľadom ku skutočnosti, že obvinený v zákonnej lehote výslovne vyhlásil, že trvá na prejednaní veci,

tunajší súd uznesením č. k. 3T/41/2017-1636 zo dňa 8.3.2018 rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhanía v zmysle ust. § 241 ods. 1 písm. k/ Tr. por. s poukazom na ust. § 349 ods. 1, 2 Tr. por. trestnú vec
postúpil senátu.

Podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd trestné stíhanie zastaví,
ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods.1 Tr. por.

Podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por. prokurátor zastaví trestného stíhania, ak je trestné stíhanie
neprípustné podľa § 9 Tr. zák.

Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v
ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, (ďalej iba “Dohovor“), ku
ktorému pristúpila aj Slovenská republika a ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku na základe
oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí bývalej Českej a Slovenskej federatívnej
republiky o dojednaní Dohovoru, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb.,

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom, riadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia voči nemu.

V rámci predbežného prejednania obžaloby súd v súlade s ust. § 243 ods. 4 Tr. por. preskúmal obžalobu

a zákonnosť dôkazného materiálu so zameraním sa na posúdenie toho, či skoro po štrnástich rokoch
trestného stíhania, je vôbec možné z hľadiska zásad práva na spravodlivý proces vo veci konať. Súd
dôsledne skúmajúc dĺžku času trvania trestného konania, ktoré sa v danej veci viedlo a dospel k
nasledovným záverom:

Trestné stíhanie v danej trestnej veci bolo začaté uznesením vyšetrovateľa PZ, Prezídia PZ, ÚBOK,
Odboru boja proti organizovanej kriminalite východ, oddelenie vyšetrovania č. PPZ-38/BOK-V-I-2004 zo
dňa 7.6.2004 pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005.
Uznesením č. PPZ-38/BOK-V-I-2004 zo dňa 28.12.2005 bolo vznesené obvinenie pre trestný čin
vydierania podľa § 235 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. úč. do 31.12.2005 obvinenému L.

Následne dňa 13.3.2007 uznesením vyšetrovateľa PZ, Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej
kriminalitePPZč.PPZ-21/BOK-V-I-2006došlokspojeniutrestnýchvecíobvinenýchL. trestnestíhaných
na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ, PPZ, UBOK č. PPZ-34/BOK-V-I-2004 zo dňa 3.3.2006 pre
trestný čin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 235 ods. 1 Tr. zák. 140/1961
Zb. a iné na spoločné konanie s trestnými vecami obvinených C. trestne stíhaných na základe uznesenia

vyšetrovateľa PZ, PPZ, UBOK č. PPZ-38/BOK-V-I-2004 zo dňa 28.12.2005 pre trestný čin vydierania
podľa § 235 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb., trestnej veci BK. trestne stíhaných na základe
uznesenia vyšetrovateľa PZ, PPZ, UBOK č. PPZ-18/BOK-V-2006 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods.
1, ods. 2 pím. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestnou vecou obvinených L. stíhaných na základe uznesenia
vyšetrovateľa PZ, PPZ, UBOK č. PPZ-21/BOK-V-I-2006 zo dňa 13.4.2006, 29.5.2006, 18.9.2006,

26.9.2006 a 18.12.2006 pre trestný čin založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a
teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného
v čase spáchania skutku a iné.

Dňa 24.7.2008 Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica svojím uznesením sp. zn.

BB-3T/22/2008, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2ToŠs 27/2008
zo dňa 13.11.2008 rozhodol v zmysle ust. § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. o tom, že časť obžaloby
prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave zo
dňa 8.2.2008 evidovanú pod sp. zn. VII/2 GV 93/06-848, ktorú podal na Špeciálny súd v Pezinku okrem
inéhoajpreskutokprektorýbolapodanáobžalobavtejtotrestnejveci,odmietaavrátilvecprokurátorovi,

nakoľko v konaní boli zistené závažné procesné chyby.

Uznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv
201/08 zo dňa 24.10.2011 bolo trestné stíhanie proti spoluobvineným X.i zastavené.Uznesením Prezídia Policajného zboru Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká jednotka,
expozitúra východ č. PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012 zo dňa 14.11.2013 bola trestná veci obvineného L.

stíhaného pre trestný čin ublíženia na zdraví vo forme spolupáchateľstva podľa § 6 ods. 2 § 222 ods. 1
Tr. zák. a pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vylúčené na samostatné
konanie, kde trestná vec obvineného Branislava Adamča stíhaného pre trestný čin vydierania podľa §
235 ods. 1, ods. 2 písm. a /Tr. zák. č. 140/1961 Zb. bude ďalej vedená pod sp. zn. PPZ-1016/NKA-PZ-
VY-2013.

Vyšetrovateľ PZ, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej
jednotky, expozitúra východ svojím uznesením č. PPZ-1016/NKA-PZ-VY-2013 zo dňa 12.12.2013
trestné stíhanie obvineného L. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. prerušil a následne uznesením č. PZZ-1016/NKA-PZ-VY-2013 zo dňa 10.12.2014
rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní.

V rámci trestného stíhania bol obvinený L. vzatý do väzby a to uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-Pš 16/05 zo dňa 14.10.2005 v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Toš 149/05 zo dňa 4.11.2005.

Následne Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 4Tp/2/2006 zo dňa 15.3.2006, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Tpo/18/2006 zo dňa 30.3.2006, nepredĺžil lehotu väzby
u obvineného L. a nevyhovel návrhu prokurátorky na zmenu dôvodov väzby, keďže v konaní vzhliadol
prieťahy v konaní a nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, teda väzba obvineného trvala do
13.4.2006.

Dňa 24.8.2006 bol obvinený L. opätovne vzatý do väzby a to uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-Pšv 15/06, kde uznesením toho istého súdu sp. zn. BB-Pšv
18/2006 zo dňa 13.2.2007, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tošs 2/2007 zo dňa
21.2.2007, bola predĺžená lehota väzby u obvineného do 24.7.2007 a následne uznesením Špeciálneho

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-Pšv 18/2006 zo dňa 13.7.2007, v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tošs 37/2007 zo dňa 24.7.2007, bola predĺžená lehota väzby
u obvineného do 24.10.2007. Napokon uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica sp. zn. BB-Pšv 18/2006 zo dňa 11.10.2007, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Tošs 21/2007 zo dňa 22.10.2007, bola predĺžená lehota väzby u obvineného až do 24.2.2008

Súd zároveň zo spisu zistil, že obv. L. bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp.
zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 24.2.2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Toš/5/2009 zo dňa 13.9.2010 uznaný vinným zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2, §219 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961Zb. v znení do 31.12.2005 a trestného činu
hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 235a ods. 1, 2 Tr. zák. č. 140/1961Zb.
v znení do 31.12.2005, za čo mu bol odsúdený k výnimočnému súhrnnému trestu odňatia slobody na
doživotie, so zaradením pre výkon uloženého trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že v prípravnom konaní boli vykonané rozsiahle vyšetrovacie úkony
ako samotné výsluchy obvineného L. v dňoch 10.2.2006, 18.6.2007 a 20.8.2007, výsluch poškodeného
Z. v dňoch 7.6.2004, 8.6.2004, 10.6.2004, 6.9.2004, 5.11.2004, 10.6.2005, 11.7.2007, 7.4.2009 a
6.5.2009akoajvýsluchyďalšíchsvedkovokreminýchH..ZároveňbolivykonanékonfrontáciemedziC.a
poškodeným Z. ako aj obvineným L. v dňoch 23.3.2006 a 30.7.2012. Do spisu boli zabezpečené prepisy

hovorov na základe záznamov telekomunikačnej prevádzky. Rovnako boli vykonané a zabezpečené
znalecké posudky Kriminalistického expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava z odboru
forenznej informatiky - fonoskopia ako aj znalecký posudok PhDr. Márie Gažiovej z odboru psychológie
k osobe obvineného L. ako aj znalecký posudok MUDr. Danice Caisovej-Škultétyovej a MUDr. Eleny
Medveckej z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria k osobe obvineného L.

Následne prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal
na obvineného L. dňa 15.2.2016 obžalobu pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004 vedenú pod sp. zn. VII/2 Gv 216/13/1000-27
na Okresný súd Košice I.Uznesením sp. zn.7T/10/2016 zo dňa 24.3.2016 Okresný súd Košice I v spojení s uznesením Krajského
súd v Košiciach sp. zn. 7To 51/2016 zo dň a29.6.2016 vyslovil v danej trestnej veci svoju nepríslušnosť a

vec postúpil Okresnému súdu Michalovce ako miestne príslušnému súdu s tým, že táto bola na Okresný
súd Michalovce doručená dňa 17.3.2017.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd exaktne nestanovuje koľko trestné stíhanie
od jeho začatia až po jeho skončenie môže najviac trvať. Podľa judikatúry ESĽP má však obvinený

právo nato, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou
súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že
zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby bol obvinený príliš
dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Primeraná lehota na
konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a
slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie.

Článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 Dohovoru zaručujú právo každého nato, aby o
oprávnenostiakéhokoľvektrestnéhoobvineniaprotinemubolorozhodnutévprimeranejlehote.Vzmysle
platnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva bola uznaná za primeranú lehotu prejednania pred
vnútroštátnymi orgánmi lehota dosahujúca 6 rokov, pričom dlhšia lehota bola považovaná za porušenie

článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Článok 6 Dohovoru hovorí o rýchlosti súdneho konania, ale zároveň zakotvuje aj všeobecnejší princíp
riadenia chodu spravodlivosti, pričom rozhodné obdobie podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudsképráva,sazačínavdeň,keďbolaosobaoficiálneobvinenáztrestnéhočinu.Zakoniecrozhodného

obdobia sa považuje dátum prijatia konečného rozhodnutia vnútroštátneho orgánu (šesť rokov).

Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť
k prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. V predmetnej veci sa skutok
stal pred vyše štrnástimi rokmi, kde v podstate rovnaký čas sa v danej veci vedie trestné stíhanie,

pričom samotné trestné stíhanie obvineného L. trvá vyše 12 rokov. Súd si je vedomý toho, že z článku 6
Dohovoru nevyplýva priama povinnosť zastaviť takto dlhotrvajúce trestné stíhanie, avšak Dohovor túto
možnosť nevylučuje.

Otázkou zastavenia trestného stíhania z dôvodu neprimerane dlhej doby jeho trvania sa zaoberal aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tz 2/2003 (Tpj 5/04) uviedol,
že zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods.1 písm.
h) Tr. por. (teraz § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por.) s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takému
postupu Slovenskú republiku k tomu nezaväzuje. Najvyšší súd však okrem iného uviedol, že uplynutie

doby viac ako osem rokov od vznesenia obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru považovať za extrémny prípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného
stíhania na základe § 11 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku. ( teraz § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku)

V tejto súvislosti súd podotýka, že dĺžka trestného stíhania L. v danej veci nebola zapríčinená jeho

správaním sa a prípadným vyhýbaním sa trestnému stíhaniu. Je potrebné uviesť, že obvinený L. bol
počas trestného stíhania väčšinu času vo výkone väzby, resp. po jeho odsúdení v inej trestnej veci
vo výkone trestu odňatia slobody, teda bol plne k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní k
vykonávaniu úkonov trestného konania.

Taktiež nie je možné opomenúť, že pre daný skutok, okrem iného, už bola raz podaná obžaloba a to
prokurátorom Úradu Špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave
zo dňa 8.2.2008 pod sp. zn. VII/2 GV 93/06-848 na Špeciálny súd v Pezinku, kde dňa 24.7.2008
Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica svojím uznesením sp. zn. BB-3T/22/2008, v
spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2ToŠs 27/2008 zo dňa 13.11.2008

rozhodol v zmysle ust. § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. o tom, že časť obžaloby prokurátora Úradu
Špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave, a to aj týkajúcej sa
prejednávaného skutku, odmietol a vrátil vec prokurátorovi, nakoľko v konaní boli zistené závažnéprocesné chyby. Je teda zrejmé, že práve závažnými pochybeniami orgánov činných v trestnom konaní
došlo k zásadnému predĺženiu trestného konania a to bez toho, aby obvinený mal na tom zásadnú vinu.

Rovnako súd poukazuje na ust. § 18 ods. 1 Tr. por. v zmysle ktorého o všetkých trestných činoch toho
istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať
spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Je teda zrejmé,
že takýto postup nie je obligatórny. Je teda plne na úvahe konajúceho orgánu v trestnom konaní, či
daný inštitút trestného konania využije a spojí trestné veci toho istého obvineného na spoločné konanie

alebo ich nespojí a to práve s prihliadnutím na dĺžku možného trestného konania, teda so zreteľom na
ukončenie veci v primeranej lehote, kde takýto postup orgánov činných v trestnom konaní (spojenie vecí
na spoločné konanie) nemôže byť na úkor rýchlosti trestného konania a to ani vtedy, ak by v dôvodom
na takýto postup bola hospodárnosť konania.

V uvedenej trestnej veci došlo k spojeniu danej trestnej veci na spoločné konanie s inými trestnými

vecami a to dňa 13.3.2007 uznesením vyšetrovateľa PZ, Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite č. PPZ-21/BOK-V-I-2006. Je zrejmé, že takýmto spôsobom došlo k spojeniu tejto trestnej
veci so závažnejšími, právne a skutkovo náročnejšími trestnými vecami, kde už od počiatku muselo byť
zrejmé, že takýto postup môže byť na ujmu rýchlosti konania v danej trestnej veci.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že aj keby bola v danom konaní vina obvineného L. preukázaná,
tento bol však medzičasom po spáchaní žalovanej trestnej činnosti odsúdený aj za inú trestnú činnosť,
kde okrem iného bol tomuto vyššie uvedeným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 24.2.2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Toš/5/2009 zo dňa 13.9.2010 uložený výnimočný súhrnný trest doživotia, teda prichádzalo by

do úvahy vzhľadom na dlhotrvajúce trestné stíhanie a uložený trest doživotia upustenie od uloženia
súhrnného trestu.

V tejto súvislosti je rovnako nutné konštatovať, že vo všeobecnosti s predlžujúcou sa dĺžkou trestného
stíhania sa vytráca základný vzťah medzi trestným činom a ukladaným trestom. Doba medzi trestným

konaním páchateľa a vynesením konečného rozhodnutia má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý
má byť uložením konkrétneho trestu dosiahnutý. So zväčšujúcim sa časovým odstupom od spáchania
trestných činov sa oslabuje tak prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie. Rovnako spôsobilosť
trestu výchovne pôsobiť na spoločnosť je po tak dlhej dobe výrazne znížená. Naviac v danom prípade
by zrejme pri prípadnom uznaní viny trest uložený ani nebol. (upustenie od uloženie súhrnného trestu)

Pre úplnosť súd uvádza, že si je plne vedomý možnosti zastavenia trestného stíhania z dôvodu uplynutia
jeho neprimeranej dĺžky iba vo výnimočnom prípade, kde je možné neprimeranú dĺžku trestného stíhania
premietnuť do výroku o treste a jeho výmery, kde do úvahy prichádza aj mimoriadne zníženie trestu.
Vzhľadom však na skutočnosti vyššie uvedené týkajúce sa predchádzajúceho odsúdenia obvineného a

možný výrok o treste pri prípadnom uznaní viny - upustenie od uloženie súhrnného trestu, nie je možné
v danej trestnej veci neprimeranú dĺžku konania zohľadniť uvedeným spôsobom.

Vzhľadom k uvedenému má Okresný súd Michalovce za to, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a
citovaného Dohovoru, ako aj v kontexte štrnástich rokov od spáchania obžalobného skutku a samotného

rozhodnutia súdu vo veci samej, by ďalšie trestné stíhanie mohlo nadobudnúť charakter odopretia
spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Na základe týchto opísaných dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení Trestného poriadku
i s použitím príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru, preto rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a trestné stíhanie proti obvineným L. zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
do Košíc, prostredníctvom tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.