Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Csp/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207247
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717207247.2

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanej:
M. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. V.. H.F. XXXX/X, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 369,81 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu, ktorá bola súdu doručená dňa 20.04.2017 a ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť zmluvnú pokutu 179,04 €, trovy mediačného konania 146,77 €, poplatok za upomienky 44 € a
úrok za poskytnutie úveru 32 % ročne, ako aj úrok z omeškania 5 % ročne z dlžných súm sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu), ktorá bola doručená dňa 20.04.2017, žalobca
žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť dlh z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú sporové strany
uzatvorili dňa 21.12.2012 a to zmluvnú pokutu vo výške 179,04 €, trovy mediačného konania vo výške
146,77 €, poplatok za upomienky 44 €, úrok za poskytnutie úveru 32 % ročne zo súm, ktoré v návrhu na
vydanie platobného rozkazu žalobca špecifikoval a z úroku z omeškania 5 % ročne tak, ako to žalobca v
návrhu špecifikoval. Žalobca ako dôkaz predložil spornú zmluvu o úvere, žiadosť o úpravu splátkového

kalendára a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Výpis z účtovnej evidencie, ani žiadny iný doklad
žalobca na preukázanie svojho nároku nepredložil.

Pretože na základe predbežného právneho posúdenia bolo zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná,
súd prostredníctvom súdneho úradníka vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby a to podaním zo dňa
17.08.2017. V tomto podaní uviedol, že uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je bližším

spôsobom špecifikovaný čo do výšky a preto nie je možné posúdiť jeho primeranosť. Nie je zrejmé ani
to, kedy vznikla žalovanej povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť a kedy došlo k porušeniu povinnosti, na
základe ktorej vznikol veriteľovi nárok. Súd oznámil žalobcovi, že ani uplatnený nárok na zaplatenie
trov mediačného konania nijakým spôsobom žalobca nepreukázal. Z podanej žaloby nie je jasné, či
vôbec k mediácii došlo a či táto mediácia bola zo strany žalovanej zmarená. Zo žaloby nie je jasné
ani to, ako došlo k určeniu výšky nároku nákladov za mediačné konanie. Žiadnym spôsobom nebol

žalobcompreukázanýaninároknazaplatenieupomienky.Súdoznámilžalobcovi,žeuplatnený nárokna
zaplatenie úroku vo výške 32 % ročne je premlčaný a na premlčanie je súd povinný z úradnej povinnosti
prihliadať. V oznámení súd ďalej uviedol, že sporná zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobili
značnú nerovnováhu medzi veriteľom a dlžníkom a neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.

2. Žalobca sa k výzve súdu na späťvzatie návrhu vyjadril podaním zo dňa 07.09.2017, v ktorom

uviedol, že sporná zmluva o úvere nie je spotrebiteľským úverom a preto nie je možné ju posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že v zmluve protirečivo žalobca uviedol, žežalovaná zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zaviazala zaplatiť 12 splátok dohodnutých vo výške 94
€ s termínom splatnosti do 25.12.2013 a že dňa 10.01.2014 požiadala o úpravu splátkového kalendára.
Žalobca namietal možnosť na daný prípad aplikovať ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 o ochrane

spotrebiteľaazúradnejpovinnostiprihliadnuťnapremlčanieuplatnenéhonároku.Žalobcaargumentoval
tým, že sa nejedná o spotrebiteľský úver.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a to na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na
deň 05.12.2017. Žalobca svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s

tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žesporovéstranyuzatvorilidňa21.12.2012Zmluvuoúvere,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600 €. Žalovaná sa zaviazala tento úver
vrátiť spolu s poplatkom vo výške 528 €. Celkove sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 1 128
€ a to 12 mesačnými splátkami dohodnutými vo výške 94 € a to s účinnosťou od 25.01.2013. Podľa

splátkového kalendára, ktorý predložila žalovaná a ktorý vystavil žalobca, posledná 12 z dohodnutých
splátok bola splatná dňa 25.12.2013.

Podaním zo dňa 10.012014 žalovaná požiadala o úpravu splátkového kalendára o jeden mesiac.
Žalobca podľa dokladu označeného ako žiadosť o úpravu splátkového kalendára, ktorý je v spise

založený na čl. 6, realizoval posun splátkového kalendára na deň 13.01.2014. Pokiaľ by žalobca žiadosti
žalovanej o úpravu splátkového kalendára o jeden mesiac vyhovel, konečný termín splatnosti by bol
deň 25.01.2014.

Podľa Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch sporná Úverová zmluva zo dňa 21.12.2012

neobsahujeviacerézákonompredpísanénáležitostiapretosúdurčil,žesapovažujezabezúročnúabez
poplatkov. Zmluva neobsahuje identifikačné údaje agenta (mandatára Q. F.), ktorý v mene žalobcu so
žalovanou spornú zmluvu o úvere uzatváral, t.j. neobsahuje jeho meno, priezvisko, miesto podnikania,
ani adresu jeho trvalého pobytu (§ 9 ods. 2 písm. b) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch).
Zmluva neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona

o spotrebiteľských úveroch). Úroková sadzba spotrebiteľského úveru je zásadný údaj, podľa ktorého sa
spotrebiteľ rozhoduje, či návrh zmluvy o úvere príjme, alebo nie a slúži pre porovnanie s inými ponukami
na finančnom trhu. Zmluva neobsahuje ani údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 9 ods. 2
písm. j) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch).

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zo splátkového kalendára, ktorý vystavil žalobca, vyplýva, že posledná dohodnutá splátka úveru bola
splatná dňa 25.12.2013. Na základe žiadosti o úpravu splátkového kalendára bola splatnosť úveru
posunutá na deň 13.01.2016 (čl. 6 spisu). Nárok na zaplatenie poslednej z 12 dohodnutých splátok,
ktorá bola splatná dňa 13.01.2014 (spolu s úrokmi za poskytnutie úveru, ako aj s úrokmi z omeškania),

bolo potrebné uplatniť na súde v trojročnej premlčacej lehote do 13.01.2017. Žalobca podal návrh na
vydanie platobného rozkazu až dňa 20.04.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

4. Pokiaľ je premlčaný nárok na zaplatenie istiny úveru, je premlčaný aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania, ako aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Z týchto dôvodov súd žalobu v
častiozaplatenieúrokovzaposkytnutieúveruvovýške32%ročneatozosúm tak,akosúšpecifikované
v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 20.04.2017, zamietol.

Z toho istého dôvodu súd zamietol aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5 % ročne
zo súm tak, ako boli špecifikované v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol súdu doručený
dňa 20.04.2017. Nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru vo výške 32 % ročne, ako aj nárok
na zaplatenie úroku z omeškania súd zamietol aj z toho dôvodu, že určil, že sporná úverová zmluva je
bezúročná a bez poplatkov a žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov nevznikol.

Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 179,04 €, trov mediačného konania vo výške 146,77 €
a poplatku za upomienky vo výške 44 € súd zamietol, pretože určil, že sporná zmluva sa považuje za
bezúročnú a bez poplatkov a z toho dôvodu nárok na zaplatenie týchto súm nevznikol. Návrh zamietol aj
z toho dôvodu, že tieto nároky žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Na nedostatok dôkazov žalobcu
súd prostredníctvom súdneho úradníka upozornil podaním zo dňa 17.08.2017, ktorým ho vyzval na

späťvzatie žaloby (§ 138 Civilného sporového poriadku). Žalobca ani na základe upozornenia žalovaný
nárok nepreukázal.

Tvrdenie žalobcu, že sporná úverová zmluva nie je spotrebiteľskou, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Žalovaná, ktorá sa narodila v roku 1948, je už 14 rokov na dôchodku a v minulosti robila

upratovačku v nemocnici. Nikdy v živote nepodnikala a ani teraz vo veku 69 rokov nemieni začať
podnikať. Žalovaná na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.12.2017 vypovedala, že zmluvu o úvere
uzatvorila preto, že ju o to požiadala jej rodina. Z vykonaného dokazovania ani náznakom nevyplýva,
žeby žalovaná spornú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 608901107 uzatvorila so žalobcom za účelom
svojich podnikateľských aktivít.

5. Na základe uvedených skutočností súd žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu), ktorý bol súdu
doručený dňa 20.04.2017 a ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu
179,04 €, trovy mediačného konania 146,77 €, poplatky za upomienky 44 € a úrok za poskytnutie úveru
32 % ročne a to zo súm, ktoré žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu špecifikoval, ako aj úrok

z omeškania 5 % ročne zo súm, ktoré žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu špecifikoval,
zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalovanej voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.