Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 2, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416204608
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416204608.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred samosudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci

žalobkyne: Veronika G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., M.R. I. XX, zastúpená Združenie na ochranu
práv občana - AVES, Bratislava, Jána Poničana 9, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: I. úverová banka,
a.s., G., S. J. 1, F.: XX XXX XXX, o náhradu škody 4.455,- eur, vydanie bezdôvodného obohatenia
19.295,63 eur a nemajetkovej ujmy 5.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o náhradu škody z a m i e t a .

Súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

Súd žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu zo dňa 17.03.2016 domáhala zaplatenia náhrady škody v
sume 4.455,- eur, vydania bezdôvodného obohatenia v sume 19.295,63 eur a nemajetkovej ujmy v

sume 5.000,- eur. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaná dňa 30.06.2003 uzavrela s dlžníkmi zmluvu o
poskytnutí hypotekárneho úveru na základe ktorej bol poskytnutý úver v sume 700.000,- Sk (23.235,74
eur) pod registračným č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, pričom žalovaná uzavrela so žalobkyňou dňa
30.06.2003 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne pod č. ZZ k
uvedenej zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, pričom na základe
uvedenej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. žalovanej bolo zriadené záložné
právovprospechžalovanejnabytvosobnomvlastníctvežalobkyne.Uviedla,žepodľačlánku8uvedenej

zmluvy o zriadení záložného práva záložca (žalobkyňa) bez výhrad súhlasí s tým, že záložný veriteľ
(žalovaná) je oprávnený uspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve
alebo predajom zálohu na dražbe, pričom záložný veriteľ písomne oznámi záložcovi, resp. dlžníkovi
ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, začatie výkonu záložného práva a spôsobu akým
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zálohu. Z uvedenej zmluvy nevyplýva žiadne iné zmluvné
dojednanie o spôsobe uspokojenia záväzku. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa pristúpila k
poskytnutiu zálohu a uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva k jej bytu na základe informácii

poskytnutých pracovníkom žalovaného na pobočke Bratislava - Dúbravka pričom v priestoroch banky jej
bolo uvedené, že poskytuje záloh na záväzok dlžníkov v sume 700.000,- Sk a nie pohľadávky, tak ako to
žalovaný uviedol v zmluve o zriadení záložného práva. Uviedla, že žalobkyňa nemala žiadne skúsenosti
v oblasti záložného práva a nebola ako priemerný občan schopná právne posúdiť zmluvu o zriadenízáložného práva a jej následkoch a v dobrej viere túto zmluvu podpísala. Uviedla, že uvedenú zmluvu o
zriadení záložného práva v článku III ods. 1 považuje za spornú z dôvodu, že v čase uzavretia záložnej
zmluvy súčasne s úverovou zmluvou neexistovala žiadna pohľadávka ale len záväzok dlžníkov. Uviedla

tiež, že právny úkon je neplatný ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúceho zo skutočnosti,
ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala
alebo o ňom musela vedieť. Uviedla, že tento právny úkon je neplatný, keďže ho uzavrela v omyle.
Ďalej uviedla, že žalovaná bola povinná predložiť žalobkyni pred uzavretím zmluvy o zriadení záložného
práva aj úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov pre

fyzické osoby uzavreté s dlžníkmi, aby žalobkyňa mohla pred poskytnutím zálohu posúdiť či poskytne
k úverovej zmluve ako záloh svoj byt a pristúpi k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva alebo
to odmietne, pričom žalovaný bol povinný presne špecifikovať v zmluve o zriadení záložného práva
celkové náklady poskytnutého úveru a jeho dobu splatnosti avšak v danom prípade žalobkyni nebola zo
strany žalovaného predložená zmluva o hypotekárnom úvere a nemohla vedieť za aký skutočný záväzok
poskytuje záloh pričom mala za to, že záloh poskytuje za záväzok 700.000,- Sk na dobu 15 rokov, a

teda žalobkyňa v danom prípade pristúpila k poskytnutiu zálohu a k podpísaniu záložnej zmluvy, ktorá
je neurčitá, nezrozumiteľná.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že listom zo dňa 02.01.2013 žalovaný vyzval dlžníkov na predčasné
splatenie zostatku úveru v sume 18.639,97 eur a v tejto výzve žalovaný uviedol, že ak dlžníci dlžnú

sumu uhradili, odstúpenie od zmluvy sa má považovať za bezpredmetné a z toho vyplýva, že žalovaný
od zmluvy o úvere odstúpil 02.01.2013 keďže dlžníci v lehote 10 dní od doručenia výzvy dlžnú sumu
neuhradili. Poukázala tiež na ust. § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že záložné
právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo
záväzkového právneho vzťahu, pričom záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu

akcesorickú povahu a teda vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečenou
pohľadávkou pričom pohľadávka a záložné právo, ktoré ju zabezpečuje, sú tak navzájom späté, že
nemožno s nimi samostatne nakladať, a teda záložné právo existuje len vtedy ak je daná existencia
hlavného záväzku a zánikom hlavného záväzku dochádza k zániku záložného práva a preto odstúpením
od zmluvy o úvere dňa 02.01.2013 došlo k zániku hlavného záväzku a tým aj k záväzku záložného práva.

Taktiež žalobkyňa uviedla, že dňa 04.03.2013 bol žalobkyni doručený splátkový kalendár žalovaného
na postupné vyrovnanie jej záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru pričom
podľa tohto splátkového kalendára mala žalobkyňa zaplatiť 29.400,- eur v 120-tich mesačných splátkach
po245,-eurčojeo10.760,03eurviacakotopožadovalažalovanáoddlžníkov2mesiacespätne,t.j.pred
zaslaním splátkového kalendára žalobkyni. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná vykonala na žalobkyňu

podvod v podobe úžery keď po dvoch mesiacoch žiadala od žalobkyni 60% navýšenie záväzku. Uviedla
tiež, že žalobkyňa z obavy, že príde o svoj byt, kontaktovala pracovníčku žalovaného pani Pipekovú,
ktorej oznámila, že nie je platobne schopná splácať mesačné splátky v sume 245,- eur keďže jej čistý
príjem predstavoval sumu 395,- eur a zaplatením tejto čiastky jej nezostane na životné minimum a ďalšie
záväzky, pričom pani Pipeková jej oznámila, že nech spláca mesačne toľko koľko môže. Preto žalobkyňa

splácala mesačne počínajúc mesiacom apríl 2013 sumu 160,- eur avšak v marci 2015 sa žalobkyňa
stala trvalo práceneschopná a počas práceneschopnosti mala príjem len 295,- eur a za týmto účelom
kontaktovala pani K., ktorej oznámila, že môže splácať splátky v sume 100,- eur mesačne. Uviedla
ďalej, že v mesiaci október 2015 pracovníčka žalovaného pani Trojčáková oznámila žalobkyni, že nech
dodržiava splátkový kalendár vyhotovený pani Pipekovou a vyzvala žalobkyňu na úhradu celého dlhu a

oznámila jej tiež, že ak neuhradí do konca novembra zostatok dlhu, byt žalobkyne sa predá na dražbe.
Žalobkyňa nevedela ako má za danej situácie postupovať a preto bola žalovaným donútená k predaju
svojho bytu pričom pani Y. jej oznámila, že má zaslať žiadosť o povolenie k predaju bytu. Následne
žalovaný doručil žalobkyni list zo dňa 23.11.2015, v ktorom žalovaný vyslovil súhlas s odpredajom bytu
žalobkyne a potvrdenie o výške pohľadávky na základe úverovej zmluvy pričom pohľadávka k úverovej

zmluve ku dňu 15.12.2015 predstavovala sumu 19.157,83 eur. Žalovaná oznámila žalobkyni, že tento
súhlas udelili na dobu 1 mesiac, pričom tento súhlas môže žalovaný kedykoľvek odvolať. Na základe
uvedeného zastrašovania bola žalobkyňa nútená v strese tento byt odpredať, pričom ho predala pod
cenu. Uviedla, že žalovaný v každej komunikácii zdôrazňoval, že žalobkyňa je povinná zaplatiť svoj
záväzok zo zmluvy o hypotekárnom úvere. Uviedla, že žalobkyňa viackrát vyzvala žalovaného aby jej

predložil predmetnú zmluvu o hypotekárnom úvere, čo však žalovaný odmietol z dôvodu, že žalobkyňa
nie je účastníčkou uvedenej zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného išlo o nekalé konanie
v tom, že v marci 2013 vyčíslil žalovaný dlh v sume 29.400,- eur pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému
od apríla 2013 do októbra 2015 sumu 4.415,- eur avšak celkový dlh žalovaný v novembri 2015 vyčíslilo 5.787,17 eur menej a nie je jasné, kto zaplatil sumu 5.787,17 eur pričom po predaji bytu žalobkyňa
zaplatil žalovanému 19.157,83 eur.

3. Žalobkyňa taktiež v žalobe uviedla, že so žalovaným mala uzavretú len zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, žalobkyňa neuznala pohľadávku dlžníka ani neprevzala za neho pohľadávku
a žalobkyňa splácala pohľadávku dlžníka bez toho aby žalovaný s ňou uzavrel akúkoľvek zmluvu o
úvere pričom žalovaný bol oprávnený požadovať od žalobkyne uspokojenie záväzku iba realizáciou
záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a žiadne iné uspokojenie

záväzku dlžníka nebolo medzi žalobkyňou a žalovaným zmluvne dohodnuté a preto žalovaný nebol
oprávnený vymáhať pohľadávku od žalobkyne formou splátkového kalendára a pod hrozbou predaja
bytu v dražbe vymáhať zaplatenie pohľadávky jednorázovo v lehote 1 mesiaca. Uviedla, že agresívne
konanie žalovaného spočíva v tom, že účelovo navýšil pohľadávku splátkovým kalendárom na sumu
29.400,- eur a po dvoch rokoch splácania vyčíslil pohľadávku na sumu 19.157,83 eur s úrokmi pričom
žalovaný konaj aj napriek tomu, že od zmluvy odstúpil, čím zanikol aj záväzok zo záložnej zmluvy.

Uviedla, že na výzvu žalobkyne žalovaný doručil žalobkyni výpis obratov od 31.12.2003. Žalobkyňa
uviedla, že zaplatila žalovaného pohľadávku o 8 rokov skôr pričom žalovaný aj napriek tomu a napriek
odstúpeniu od úverovej zmluvy vymohol od žalobkyni neoprávnene vyúčtované úroky. Uviedla tiež,
že žalovaný po odstúpení od zmluvy bol oprávnený požadovať len to čo poskytol, t.j. 700.000,- Sk
(23.235,74 eur) a z dôvodu odstúpenia od zmluvy o úvere zanikol aj záväzok žalobkyne vyplývajúci zo

zmluvy o zriadení záložného práva. Poukázala na to, že v zmluve o zriadení záložného práva nijakým
spôsobom neboli dojednané podmienky realizácie záložného práva v prípade odstúpenia zmluvy o
úvere. Uviedla, že z uvedeného je dokázané nekalé a účelové konanie žalovaného s úmyslom získať pre
seba nemalý finančný zisk na úkor žalobkyne. K žalobe žalobkyňa pripojila zmluvu o zriadení záložného
práva uzavretú medzi stranami 30.06.2003, návrh splátkového kalendára zo dňa 04.03.2013, výzvu

na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 02.01.2013 adresovanú Jurajovi N. a
Kvetoslave N., z ktorého vyplýva, že pohľadávka žalovaného prestavuje vrátane príslušenstva sumu
18.639,97 eur, z toho istina predstavuje 17.311,45 eur, súhlas s odpredajom nehnuteľnosti zo dňa
23.11.2015, žiadosť žalobkyne zo dňa 26.01.2016 o zaslanie potvrdenia o úhrade hypotekárneho úveru,
potvrdenie o splatení záväzku zo dňa 01.02.2016.

4. K žalobe sa vyjadril písomným podaním zo dňa 07.04.2016 žalovaný, ktorý uviedol, že so žalobou
žalobkyne nesúhlasí a túto považuje za neopodstatnenú a žiadal aby ju súd v celom rozsahu zamietol.
Vo svojom uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalovaný uzavrel s Jurajom N. a Kvetoslavou N.
zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 30.06.2003 na základe

ktorej im bol poskytnutý úver v sume 700.000,- Sk pričom na zabezpečenie pohľadávky žalovaného
z vyššie uvedenej zmluvy žalovaný ako záložný veriteľ uzavrel so žalobkyňou zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti registrovanú pod č. ZZ k ÚZ č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
30.06.2003. Žalovaný tiež uviedol, že záväzok dlžníkov voči žalovanému z uvedenej zmluvy o poskytnutí
hypotekárneho úveru predstavoval zároveň pohľadávku žalovaného voči dlžníkom a v tomto nie je

žiadny rozpor a nejde ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe. Uviedol
tiež, že nerozumie argumentácii žalobkyne, ktorá uviedla, že „v čase uzavretia záložnej zmluvy súčasne
s úverovou zmluvou v ten istý deň neexistovala ešte žiadna pohľadávka, ale len záväzok dlžníkov.“
Uviedol tiež, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť v zmluve o zriadení záložného
práva presne špecifikovať celkové náklady poskytnutého úveru a dobu jeho splatnosti. Čo sa týka

tvrdenia žalobkyne, že žalovaný od zmluvy o úvere odstúpil, uviedol, že výzvou zo dňa 02.01.2013 boli
dlžníci Juraj N. a Kvetoslava N. vyzvaní na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom pričom
nešlo o odstúpenie od zmluvy ale o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z dôvodu delikvencie so
splácaním úveru na strane dlžníkov, ku ktorému mal žalovaný právo pristúpiť. Žalovaný teda neodstúpil
od zmluvy o úvere ale vyhlásil predčasnú splatnosť zostatku úveru. Preto argumentáciu žalobkyne o

zánikuzáložnéhoprávapovažujezairelevantnú.Žalovanýtiežuviedol,žepredtýmakopristúpilvjanuári
2013 k vyhláseniu predčasnej splatnosti zostatku úveru s príslušenstvom, boli dlžníkom niekoľkokrát
zasielané upomienky nakoľko títo boli v omeškaní so splácaním splátok úveru viac ako 90 dní pričom
dňa 01.12.2011 im bol zaslaný pokus o zmier s výzvou na zaplatenie dlžnej pohľadávky 1.350,30 eur
a zároveň boli poučení o možnosti žalovaného využiť svoje právo na jednorazové splatenie celého

zostatku úveru s tým, že pokus o zmier bol zaslaný na vedomie žalobkyni. Žalovaný uviedol, že
po doručení pokusu o zmier boli evidované úhrady splátok a preto nebolo pristúpené k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru a následne preverovaním platieb 02.01.2013 bolo zistené, že hypotekárny
úver nie je riadne splácaný viac ako 6 mesiacov a z toho dôvodu žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosťzostatku úveru s príslušenstvom a dlžníkom bola odoslaná výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom zo dňa 02.01.2013, ktorá bola zaslaná na vedomie žalobkyni. Uviedol, že
dňa 08.01.2013 žalobkyňa telefonicky oznámila žalovanému, že hypotekárny úver bude splácať do

konca 03/2013 keďže má snahu vybaviť hypotekárny úver konkurenčnej banke a ak sa hypotekárny
úver nepodarí vybaviť, bude žiadať o vystavenie mimoriadneho splátkového kalendára. Uviedol tiež,
že dňa 04.03.2013 bola žalovanému (zamestnankyni Mgr. Petre K.) doručená mailová žiadosť, ktorej
predchádzal telefonický kontakt so žalobkyňou o vystavenie mimoriadneho splátkového kalendára, v
ktorom by mesačná splátka bola v sume 250,- eur keďže zo strany dlžníkov nie je možné zostatok

hypotekárneho úveru uhradiť jednorazovo. V uvedenej žiadosti bolo 04.03.2013 zo strany žalovaného
vyhovené a mimoriadny splátkový kalendár bo vystavený a zaslaný žalobkyni. Žalovaný podotkol, že
sa snažil maximálne vyjsť v ústrety žalobkyni a nepristúpil k výkonu záložného práva hoci v tom čase
tak urobiť mohol. O tom, že táto forma vyrovnania záväzku nie je štandardnou službou žalovaného,
bola žalobkyňa uzrozumená aj v zaslanom splátkovom kalendári, o ktorý spolu s dlžníkom Jurajom
N. požiadala mailovým podaním zo dňa 04.03.2013. Žalovaný uviedol, že zásadne namieta tvrdenia

žalobkyne o tom, že bola žalovaným donútená k predaju bytu alebo „zastrašovaná“ a tieto tvrdenia
považuje za nepravdivé, pričom práve naopak, žalovaný sa snažil výjsť v ústrety žalobkyni, ktorá ho
žiadala aby nepristúpil k výkonu záložného práva pričom splátkový kalendár zo dňa 04.03.2013 nebol
splácaný riadne a pre žalovaného nebolo akceptovateľné splácanie po 100,- eur mesačne. Žalovaný
poukázal na to, že mohol už dňa 02.01.2013 pristúpiť k výkonu záložného práva, avšak neurobil tak ani

do roku 2015 kedy bol žalobkyňou opätovne kontaktovaný a požiadaný aby jej vyšiel v ústrety keďže
žalobkyňa mala záujem predať byt (záloh) sama mimo dražby a preto mailom žiadala žalovaného o
vyčíslenie hypotekárneho úveru ku dňu 15.12.2015. Uviedol, že úver bol vyplatený až 23.12.2015, na
základe toho bola následne vystavená žiadosť žalovaného o výmaz záložného práva zo dňa 28.12.2015.
Napokon žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody ani nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, pričom zmluvu o zriadení záložného práva podpísala dobrovoľne s vedomím, že poskytuje
svoj byt ako záloh na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči dlžníkom a po vyhlásení predčasného
splatenia zostatku úveru s príslušenstvom sama požiadala o splátkový kalendár, v čom jej bolo vyhovené
ako neštandardný krok žalovaného pričom ani žalovaný nepristúpil k výkonu záložného práva ani k
výkonu záložného práva formou dražby a to ani po tom ako nebol dodržiavaný splátkový kalendár pričom

žalovaný opäť vyšiel v ústrety žalobkyni tým, že súhlasil s predajom založenej nehnuteľnosti mimo
dražby tak aby záloh predala sama žalobkyňa. Žalovaný taktiež považoval za nepreukázaný nárok na
majetkovú ujmu. K uvedenému podaniu žalovaný pripojil pokus o zmier zo dňa 01.12.2011 adresovaný
dlžníkom, ktorého rovnopis bol doručený žalobkyni 07.12.2011, výzvu na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom adresovaný dlžníkom, ktorá bola doručená žalobkyni dňa 08.01.2013, mailové

podanie zo dňa 04.03.2013 s požiadavkou na mesačnú splátku do 250,- eur, splátkový kalendár zo dňa
04.03.2013, súhlas s odpredajom nehnuteľnosti zo dňa 23.11.2015, žiadosť o výmaz záložného práva
zo dňa 28.12.2015.

5. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 23.05.2016 žiadala zmenu žaloby pričom žiadala aby

žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 4.555,- eur
s úrokom z omeškania 9,75 % ročne od 22.04.2013 do zaplatenia, vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie v sume 19.295,63 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 23.12.2015 do zaplatenia a
zaplatiť žalobkyni zadosťučinenie 100.000,- eur.

6.Kuvedenejzmenežalobysapodanímzodňa11.07.2016vyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,žežalobkyňa
nepreukázala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ani finančného zadosťučinenia a žiadal aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa sama plnila za
dlžníkov Juraja N. a Kvetoslavu N. a žalovaný žalobkyňu nijakým spôsobom nenútil aby poukazovala
alebo vkladala v hotovosti peňažné prostriedky na účet Juraja N. č. XXXXXXXXXX/XXXX, a preto

namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní keďže žalovaný nie je zodpovednostným
subjektom za získané bezdôvodné obohatenie. Žalovaný taktiež uviedol, že na účet hypotekárneho
úveru Juraja N. vkladali finančné prostriedky rôzne osoby, nielen žalobkyňa a teda nemôže byť ona
aktívne vecne legitimovaná na podaní žaloby v celom rozsahu ako to v žalobe uvádza. Žalobkyňa ani
nepreukázala výšku údajného bezdôvodného obohatenia. K uvedenému podaniu žalovaný pripojil výpis

z účtu Juraja N. č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že na jeho účet boli pripísané platby celkom
v sume 4.455,- eur a to v období od 22.04.2013 do 25.11.2015 z ktorého vyplýva, že dňa 23.12.2015
bola na jeho uvedený účet pripísaný suma 19.190,87 eur (pohľadávka banky ku dňu 15.12.2015 v sume
19.157,83 eur + 33,08 eur za oneskorenú úhradu 8 dní po 4,13 eur).7. Konajúci súd na základe žiadosti zástupcu žalobkyne doručeným súdu 10.10.2016 uznesením č.
6C/112/2016-108 zo dňa 14.02.2017 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

8. Na pojednávaní dňa 02.06.2017 konajúci súd uznesením nepripustil zmenu žaloby obsiahnutú v
podaní žalobkyne zo dňa 23.06.2016 a ďalej konal o pôvodnú žalobu. Žalobkyňa uviedla, že sumu
19.000,- eur zaplatila žalovanému dňa 28.12.2015 a že sumu 4.455,- eur, ktorú žaluje ako škodu,
predstavuje sumy, ktoré 3 roky platila po 160,- eur mesačne na účet žalovaného pričom od roku 2015

platila sumu 100,- eur mesačne. Uviedla, že žiadna zmluva ani dohoda medzi stranami uzavretá nebola
ani ústna ani písomná.

9. Zástupkyňa zástupcu žalobkyne na uvedenom pojednávaní uviedla, že suma 4.455,- eur ako škoda
predstavuje sumy ktoré platila žalobkyňa od augusta 2013 do 25.11.2015 na účet žalovaného, mesačne
to bolo 160,- eur s výnimkou mesiacov od apríla 2015 keď bola PN a vtedy platila sumu 100,- eur

mesačne po dobu 5 mesiacov. Uviedla, že žalovaný na žalobkyňu začali vyvíjať hrubý nátlak, že ak
neuzná záväzok, do mesiaca jej predajú byt a žalobkyňa v strese byt predala pod cenu, musela sa
presťahovať do Nových Zámkov t.j. 120 km od Bratislavy a v tomto meste jej zamestnávateľ nevedel
ponúknuť prácu a preto prišla aj o zamestnanie, v dôsledku neodbornej starostlivosti v spotrebiteľských
veciach zo strany žalovaného. Uviedla, že podnikanie žalovaného považuje za nekalé, pričom žalovaný

využíva agresívne obchodné praktiky, keďže na niekoľkonásobné žiadosti žalobkyne jej žalovaný
odmietol vydať úverovú zmluvu aby si mohla žalobkyňa preveriť či vôbec žalovaná poskytla nejaký úver
vo výške 700.000,- pretože žalobkyňa nebola účastníčkou úverovej zmluvy a žalovaná bola povinná
na žiadosť žalobkyne keď začala od nej vymáhať plnenie, úverovú zmluvu predložiť. Záložná zmluva,
ktorou žalobkyňa poskytla záloh je totiž naviazaná na úverovú zmluvu a keďže záložná zmluva odkazuje

na peňažný údaj len vo výške 700.000,- Sk, žalovaný bol oprávnený domáhať sa len tejto čiastky. V
opačnom prípade by išlo o omyl žalobkyne a bolo by potrebné posudzovať platnosť právneho úkonu.
Uviedla, že je preukázané, že žalovaný vymáhal od žalobkyne plnenie bez právneho úkonu čím sa
bezdôvodne obohatil a preto žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
23.745,60 eur spolu s úrokom z omeškania od 01.03.2013 5,55%. Uviedla, že v zmysle § 7 ods. 5

zákonaoochranespotrebiteľamážalobkyňanároknafinančnézadosťučinenie,ktorépožadujevovýške
5.000,- eur. Žiadala aby žalovaný preukázal písomnú dohodu podpísanú všetkými zmluvnými stranami,
dohodu o uzavretí splátkového kalendára, dohodu o uznaní záväzku zo záložnej zmluvy a aby žalovaný
preukázal,nazákladečohoprevzalodžalobkynefinančnúhotovosťvsplátkachanáslednejednorázovo.
Žiadalaabysúdžalobevyhoveltakakobolonadiktovanédozápisnicekeďžesúdzamietolzmenužaloby.

Zástupkyňa žalobkyne na otázku súdu aký má doklad o tom, že uvedené sumy boli poskytnuté na účet
žalovaného uviedla, že súdu predloží o tom doklad. Uviedla, že uvedeným dokladom je prehľad platieb
na čl. 14 až 20 spisu, ktoré doručila žalovaná žalobkyni po tom, čo žalobkyňa žiadala koľko zaplatila
v žalobkyňa v mesačných splátkach žalovanej. Žalovaná predložila žalobkyni ako potvrdenie o úhrade
splátok za obdobie od 2013 do novembra 2015, ktoré je riadnym dokladom, ktorý banka eviduje vo

svojom účtovníctve, takže nemôže byť spochybniteľný ako dôkaz. Žalobkyňa uviedla, že s manželmi
Slivkovými je v priateľskom vzťahu a že záložnú zmluvu, ktorou založila svoje nehnuteľnosti v prospech
veriteľa ako žalovaného žalobkyňa udáva, že túto zmluvu uzavrela s bankou. Uviedla, že vedela že úver
je poskytnutý na sumu 700.000,- Sk a nevedela aké to môže mať dôsledky. Uviedla, že o splátkový
kalendár nežiadala a uviedla, že platby platila v hotovosti.

10. Zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení,
keďže žalobkyňa nepreukázala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže platila platby na
účet Juraja N. vedeného u žalovaného. Namietala preto pasívnu legitimáciu žalovaného vo veci a to
aj vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 19.295,63 eur a uviedla s poukazom na

§ 709 Obchodného zákonníka a Zákona o platobných službách 492/2009 Z.z, že banka je povinná
prijímať finančné prostriedky či formou vkladu alebo prevodným príkazom podľa príkazu vkladateľa resp.
platiteľa. Žiadala aby súd žalobu zamietol.

11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na

plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho

sa zdržať, niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti, pričom škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú, podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu.

Podľa § 451 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a
aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie, najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12. Súd po oboznámení sa so žalobou zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná. Súd mal za
jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným záložnú zmluvu a to dňa 30.06.2003,

ktorou žalobkyňa založila nehnuteľnosti, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve a ktoré boli zapísané na LV
č. XXXX k.ú. O., na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči Jurajovi N. a jeho manželke Kvetoslave
N., ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, na základe ktorej žalovaný
poskytol úver v sume 700.000,- Sk, ktorý sa dlžníci Juraj N. a Kvetoslava N. zaviazali vrátiť spolu s
úrokmi, iným príslušenstvom a ďalšími záväzkami podľa úverovej zmluvy. Tieto skutočnosti vyplývajú

priamo z článkov I, II a III uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobkyňa v priebehu celého
konania nepreukázala tvrdenie, že sa musela podriadiť zmluvnej podmienke zriadením záložného práva
ani nepreukázala, že by túto zmluvu uzavrela v omyle, tak ako to v žalobe naznačila žalobkyňa. Súdvzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala žiadnu zo zákonných podmienok pre určenie neplatnosti
uvedenej záložnej zmluvy, preto túto zmluvu považoval za platnú.

13.Čosatýkažalobkyňoutvrdenejškody,súdmalzato,žežalobkyňanepreukázalasplneniezákonných
podmienok na náhradu škody, keďže nepreukázala zavinené protiprávne konanie, resp. opomenutie
žalovaného ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním, resp. opomenutím
žalovaného a tvrdenou škodou. Z obsahu spisu a z výpisov z účtu Juraja N. (čl. 64 až 70 spisu) vyplýva,
že uvedená suma pozostáva z platieb poskytnutých na uvedený účet Juraja N. č. XXXXXXXXXX/XXXX

v sume 4.455,- eur za obdobie od 22.04.2013 do 25.11.2015 pričom z tohto výpisu nie je zrejmé, kto
uhrádzal na uvedený účet uvedené sumy a žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala, že
platby v uvedenom rozsahu na účet Juraja N. uhradila ona sama a ak by tomu aj tak bolo, nemožno
uvedený stav posúdiť ako škodu, ktorú spôsobil žalovaný keďže žalobkyňa súdu skutočnosti, ktoré by
mohli dovodiť zodpovednosť žalovaného za škodu neuviedla.

14. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, t.j. sumy 19.295,63 eur, z výpisu z účtu Juraja N. na čl. 70
vyplýva, že na jeho účet bol pripísaná suma 19.190,87 eur pričom opäť nie je zrejmé, kto túto sumu
uhradil na uvedený účet a že uvedenú sumu na účet Juraja N. uhradila žalobkyňa. Túto skutočnosť v
priebehu konania žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd konštatuje, že ak by aj žalobkyňa
preukázala, že túto sumu uhradila na účet Juraja N., nemožno v danom prípade tvrdiť, že išlo o

bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, keďže žalovaný na svoj účet žiadnu sumu zo strany
žalobkyne neobdržal. Žalobkyňa teda nepreukázala kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd preto
pre nedostatok splnenia zákonných podmienok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobu v tejto
časti taktiež zamietol.

15. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobkyňa
nepreukázala splnenie podmienok pre požadovanú nemajetkovú ujmu podľa § 11 a 13 Občianskeho
zákonníka, nepreukázala, že by došlo zo strany žalovaného k neoprávneným zásahom do práva na
ochranu jej osobnosti ani to, akým konkrétnym spôsobom bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu
osobnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že ak žalobkyňa dobrovoľne uhrádzala na účet

dlžníka Juraja N. určité sumy, tak len za účelom toho aby došlo k splácaniu úveru, ktorý bol povinný
splácať Juraj Slivka s manželkou keďže títo nevedeli úver splácať a aj za účelom toho aby sa vyhla
realizácii záložného práva ku svojim nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vyššie uvedenej záložnej
zmluvy.

16. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydásúdnyúradník.Keďžežalovanýbolvplnomrozsahuúspešný,súdmupriznalnáhradutrov,pričomo
výške náhrady trov konania rozhodne osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
V odvolacom konaní žalobu nemožno meniť.