Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716204255
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716204255.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu H. zastúpeného JUDr.

Ivanom Vankom, advokátom, Advokátska kancelária Čollák, Weiczen, Vanko & Partneri so sídlom
Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 6 000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy
6 000,00 Eur od 6.8.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29. 3. 2016 domáhal proti žalovanej náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci. Žalobu odôvodnil
tým, že uznesením vyšetrovateľa prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky zo dňa 10. 11.
2011 spisová značka V. bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie za zločin subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania

finančných záujmov európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 12 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Stalo sa tak na tom skutkovom základe, že mal žalobca ako štatutárny orgán J. pre podpísať žiadosť
o platbu - priebežnú refundáciu za obdobie mesiacov august až október 2009 a následne zabezpečil,
aby táto bola dňa 15. 12. 2009 doručená na Poľnohospodársku platobnú agentúru v Bratislave, ktorou
žiadal o vyplatenie finančných prostriedkov určených na financovanie projektu rekonštrukcia požiarnych
a lesných ciest na základe zmluvy uzavretej medzi poľnohospodárskou platobnou agentúrou a Lesným

spoločenstvom, pozemkové spoločenstvo V., pričom finančné prostriedky, ktoré požadoval v celkovej
výške 310881,69 eura pochádzali z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a zo
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Ako prílohu predložil faktúru číslo 09110,01 zo dňa 2. 11. 2009
od dodávateľa A.. na sumu 369 949,21 euro s DPH za stavebné práce na rekonštrukcii lesných ciest,
ktorýchsprávnosťaoprávnenosťnauvedenejfaktúreapríloháchvrozporesoskutočnýmstavomsvojimi
podpismi potvrdil okrem iných aj IK. ako stavebný dozor, pričom časť prác a dodávok nebolo vôbec
realizovaná. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal žalobca dňa 21. 11. 2011 sťažnosť, ktorá bola ako

nedôvodná zamietnutá. Následne bola proti žalobcovi podaná na Špecializovaný trestný súd v Pezinku
obžaloba, a to dňa 9. 1. 2014, pre prečin poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 261 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom subvenčného podvodu v štádiu pokusupodľa § 14 ods. 1 k § 225 ods. 1,4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona. Konanie pred špecializovaným trestným súdom sa viedlo pod spisovou značkou
O.. Po rozsiahlom dokazovaní súd vydal dňa 1. 10. 2014 rozsudok, ktorým žalobcu spod obžaloby

oslobodil preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Intervenujúci
prokurátorsapovyhlásenírozsudkukprávupodaťodvolanienevyjadrilanáslednebolosúduoznámené,
že odvolanie nepodáva a tohto práva sa výslovne vzdáva, a tak sa rozsudok stal právoplatným a
vykonateľným dňom 6. 10. 2014.

2.Žalobca ďalej poukázal, že aj keď to zákon výslovne neupravuje, nárok na náhradu škody v prípade
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu
úpravy najbližšej, a to úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký
význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto
zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo

k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na
náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť postupu orgánov činných v trestnom
konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Vzhľadom na uvedené
je potrebné, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a tiež aj dôvody, vychádzať z toho, že občan čin
nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpel ujmu,

ktorú by ako poškodený mal mať nahradenú.

3.Čo sa týka adresáta žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci zo dňa 3. 2. 2015 má za to, že príslušná na prerokovanie
bola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra postúpila nárok žalobcu na

predbežné prerokovanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Následne si obe tieto inštitúcie
postupovali žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, pretože ani jedna z nich sa necítila byť osobou
oprávnenou konať o nároku. Nárok žalobcu týmito orgánmi nebol spochybnený ako taký, spochybňovali
však to, ktorý z nich je povinný ho uspokojiť. Podľa § 16 ods. 4 zákona číslo 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo, ak
príslušný orgán písomne oznámiť poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a
z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

4.Žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12 500 euro a náhradu škody spočívajúcu
v úhrade nákladov na trovy právneho zastúpenia vo výške 1000 euro. Žalobca bol nezákonne trestne
stíhaný, nakoľko trestné stíhanie vedené proti jeho osobe po dobu takmer troch rokov bolo skončené tak,
že bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý sa viedlo trestné

stíhanie stal. Žalobca má za to, že má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
trestnýmstíhaním.Žalobcamázato,žemupatrínáhradanemajetkovejujmy,nakoľkosamotnýrozsudok
konajúceho súdu, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu, ktorú utrpel trestným stíhaním, ktoré sa viedlo proti jeho osobe. Žalobca si týmto nárokuje
aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko má za to, že ujmu, ktorú utrpel tým, že sa proti

jeho osobe viedlo trestné stíhanie, nie je možné uspokojiť inak. K uplatnenej výške náhrady uviedol,
že v súvislosti s trestným stíhaním mal žalobca zdravotné problémy najmä psychické, a to počas
celej doby jeho stíhania. Trestné stíhanie negatívne ovplyvňovalo chod jeho rodiny, čo vyústilo až do
stavu, kedy manželka žalobcu musela byť liečená v dobe od 19.3.2014 do 23.6.2014 na psychiatrickej
ambulancii v S. aj v Q.. Celé trestné stíhanie spôsobilo žalobcovi morálnu ujmu, ktorú pociťuje v tom, že

stratil dôveryhodnosť, nemohol kandidovať do samosprávnych orgánov obci (predošlé volebné obdobie
žalobca pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva, bol predseda komisie výstavby, územného
plánovania a majetkovej komisie). Žalobca mienil od roku 2014 kandidovať v komunálnych voľbách
za primátora mesta Veľké S. kde žije, pre prebiehajúce trestné konanie sa však tohto zámeru z
pochopiteľných dôvodov vzdal. Ľudia a známi z jeho okolia sa mu začali vyhýbať, začal mať zlú povesť

- povesť kriminálnika. Predmetné trestné stíhanie sa výrazne dotklo aj žalobcovho pracovného života,
nakoľko stratil dôveryhodnosť u viacerých svojich klientov, najmä samosprávnych orgánov, zmenšil sa
mu obrat a príjem tak u fyzickej osoby, ako aj vo firme H. kde je konateľom. Pred predmetným trestným
stíhaním žalobca nebol nikdy trestne a ani len priestupkovou stíhaný a teda viedol riadny a bezúhonnýživot slušného občana Slovenskej republiky. Počas dlhoročného obdobia, v ktorom bol žalobca trestne
stíhaný, sa mu výrazným spôsobom zhoršila kvalita jeho života. Výrazne zhoršená kvalita života u
žalobcu sa prejavila tak v súkromnej ako aj v pracovnej sfére a spoločenskom uplatnení.

5.Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, listy Generálnej prokuratúry a Ministerstva spravodlivosti, doklad o úhradu trov právneho
zastúpenia, obrat spoločnosti H. za roky 2014, 2015 a 2016, účtovné závierky za uvedené obdobia a
vyúčtovanie trov právneho zastúpenia.

6.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Má za to, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z.. Je zrejmé, že žalobca bol v trestnom
konaní úspešný, keď bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku spod obžaloby
oslobodený. V rámci konania však nedošlo k zrušeniu žiadneho rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, či
už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. K oslobodeniu žalobcu prispela tá skutočnosť, že

počas hlavného pojednávania boli spochybnené výsledky kontroly, ktorá bola podkladom pre trestné
stíhanie žalobcu, pričom tieto pochybnosti sa v podstatnej miere prejavili až v tomto štádiu konania. Má
preto za to, že prijatý názor, podľa ktorého z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam
ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj oslobodenie spod obžaloby, nemôže
byť prijímaní bezvýhradne, bez prihliadnutia na okolnosti trestnej veci. V čase vydania uznesenia o

vznesení obvinenia boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre trestné stíhania žalobcu a
k jeho oslobodeniu došlo až v dôsledku spomínaných pochybnosti, ktoré vyšli najavo až na hlavnom
pojednávaní. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II. ÚS 163/2013
zo dňa 13. 11. 2013, kde Ústavný súd vyslovil, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez
ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť

o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Ďalej
uviedol, že pri osvedčení nároku na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty
zodpovednosti za škodu. V tomto konaní žiada žalobca nemajetkovú ujmu a opiera svoj nárok o materiál,
ktorý predložil a z ktorého vyplýva, že za obdobie, keď bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, poklesol
obrat jeho firmy. Nie je však preukázaný pokles v príčinnej v súvislosti s existujúcim trestným konaním

alebo s prebiehajúcim trestným konaním. Takýto pokles mohol nastať aj v dôsledku nejakých iných
ekonomických veci, ktoré sa dejú v spoločnosti.

7.Žalovaný navrhol pripojiť trestný spis Špecializovaného trestného súdu XT X/XXXX a preukázať
úhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní.

8.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:

9. Uznesením vyšetrovateľa PZ SR zo dňa 10.11.2011 bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie
pre zločin subvenčného podvodu v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných

záujmov Európskych spoločenstiev formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu. Dňa 9.1.2014 bola na
žalobcu podaná obžaloba pre prečin poškodzovania finančných záujmov ES v štádiu pokutu formou
spolupáchateľstva v jednočinnom súbehu so zločinom subvenčného podvodu v štádiu pokusu formou
spolupáchateľstva. Konanie sa viedlo pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku pod sp.zn. O..
Dňa 1.10.2014 bol žalobca spod obžaloby oslobodený preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre

ktorý bol obžalovaný stíhaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.10.2014 potom, ako sa prokurátor
vzdal práva odvolania.

10.Žalobca vypovedal, že celý proces do jeho života zasiahol radikálne, už nikdy nebude jeho život
ani pracovný ani spoločenský a ani rodinný taký, aký bol predtým. Výrazne to zasiahlo aj jeho rodinný

život, pretože manželka sa musela liečiť u psychiatra i psychológa, bola tri mesiace práceneschopná a
doposiaľ musí užívať lieky. Celé prostredie na neho poukazovalo, že je kriminálnik, čo nebola pravda.
Nepraje nikomu, čo prežil za tri roky obviňovania a následne aj pri procese na špecializovanom trestnom
súde. Ako podnikateľ mal menej objednávok a ľudia sa ho začali báť. Videl, že manželka trpí a trpel tiež,
avšak situáciu zvládal lepšie ako manželka. Za samotné vyšetrovanie, ktoré bolo dosť psychicky vypäté,

sa nikto ani neospravedlnil ako keby to bolo samozrejmá vec, že sa niekto obviní, obžaluje a keď sa
preukáže, že to nie je pravda, tak nič sa nestalo, život ide ďalej.11.Dňa 24.7.2014 vyhotovil právny zástupca žalobcu faktúru číslo 20141051 na preddavok na právne
služby v sume 1000,00 Eur, ktorú žalobca uhradil v hotovosti dňa 24.7.2014. Po ukončení trestného
konania dňa 10.11.2014 právny zástupca žalobcu vykonal výpočet trov právneho zastúpenia v zmysle

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej služby poskytnuté vo veci XT X/XXXX. Právny zástupca
žalobcusiuplatnilprávonaodmenuza9úkonovprávnejslužbypo90,17Eur,atozaprevzatieaprípravu
zastúpenia dňa 24.6.2014 v sume 90,17 Eur, za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 13.8.2014 v trvaní
od 9.40 hod. do 12.00 hod. 2 x 90,17 Eur, účasť na hlavnom pojednávaní 13.8.2014 po 90,17 Eur,
účasť na hlavnom pojednávaní 14.8.2014 od 9.40 hod. do 12.00 hod. 2 x 90,17 Eur, účasť na hlavnom

pojednávaní 14.8.2014 po 90,17 Eur, účasť na hlavnom pojednávaní 29.9.2014 po 90,17 Eur, účasť
na hlavnom pojednávaní 30.9.2014 v trvaní od 9.30 hod. do 12.00 hod. 2 x po 90,17 Eur a účasť na
hlavnom pojednávaní 1.10.2014 na vyhlásení rozsudku po 22,54 Eur (1/4 z 90,17 Eur. Spolu boli trovy
vypočítané na sumu 1014,41 Eur bez DPH. Súd z trestného spisu XT X/XXXX zistil, že úkony právnej
služby vyúčtované právnym zástupcom žalobcu zodpovedajú úkonom právnej služby v trestnom spise.

12. Podľa predložených účtovných závierok ku koncu rokov 2014, 2015 a 2016 firma žalobcu H.. mala
v roku 2014 aktíva spolu 44210 Eur, tržby z predaja vlastných výrobkov 32029 Eur, obežný majetok
38839 Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 52 880 a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po
zdanení 7642 Eur. V roku 2015 mala firma aktíva spolu 37711 Eur, tržby z predaja vlastných výrobkov
38363 Eur, obežný majetok 18468 Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 42470 a výsledok hospodárenia

za účtovné obdobie po zdanení 2606 Eur. V roku 2016 aktíva spolu 33089 Eur, tržby z predaja vlastných
výrobkov 23036,00 Eur, obežný majetok 19768 Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 28596 a výsledok
hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení 503 Eur.

13. Žalobca listom zo dňa 29.1.2015 podaným na prepravu 3.2.2015 požiadal Generálnu prokuratúru

SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s trestným konaním vedenom proti
nemu a uplatnil si právo na náhradu škody 1000,00 Eur ako trovy právneho zastúpenia a nemajetkovú
ujmu vo výške 12 500,00 Eur. Generálna prokuratúra listom zo dňa 19.2.2015 postúpila žiadosť na
konanie Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu príslušnému na konanie. Ministerstvo spravodlivosti
dňa 21.5.2015 vrátilo žiadosť ako nedôvodne postúpenú. Generálna prokuratúra znovu vrátila žiadosť

žalobcu ministerstvu spravodlivosti listom zo dňa 3.6.2015 s odôvodnením, že generálna prokuratúra
nie je oprávnená žiadosť prerokovať.

14.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu
škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania,
konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1,2 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1,2 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia
ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 18 ods. 1,3 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,
ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods 1,2,3 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

14.Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. dospel k záveru, že návrh žalobcu je v časti dôvodný. Zákon 514/2003 Z.z. upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky
jej uplatnenia. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím. Žalobca

si uplatnil právo na náhradu škody na tom základe, že sa proti nemu viedlo od roku 2011 trestné konanie
pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov ES v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva v
jednočinnom súbehu so zločinom subvenčného podvodu v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva,
avšak spod obžaloby bol oslobodený. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.10.2014.15.V zmysle ustálenej judikatúry rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj rozsudok oslobodzujúci spod obžaloby. Podľa uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky X Cdo XXX/XXXX nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Po novele zák. č. 514/2003 Z.z. zákonom číslo
412/2012 Z.z. je orgánom oprávneným konať za štát v prejednávanej veci podľa § 4 ods. 1 písm.
f) Generálna prokuratúra SR, čo súdna prax dostatočne od roku 2013 ustálila svojou rozhodovacou

činnosťou. V konaní nebolo sporné, že proti žalobcovi bolo vedené trestné konanie, že bola podaná
proti nemu obžaloba na Špecializovaný trestný súd a že trestné konanie skončilo oslobodením žalobcu
spod obžaloby. V zmysle vyššie uvedeného je preto žalobca osobou oprávnenou na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

16.V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia je potrebné splnenie

týchto kumulatívnych podmienok: 1. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom
orgáne, 2. vydanie nezákonného rozhodnutia, 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním
nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia
príslušným orgánom a 5.podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala
nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V špecifickom prípade, ako je

oslobodenie spod obžaloby sa nevyžaduje splnenie podmienky zrušenia nezákonného rozhodnutia a
podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu z dôvodov, ako bolo vyššie uvedené.

17.Žalobca preukázal, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo
dňa 29.1.2015 na Generálnu prokuratúru SR v rozsahu 12500,00 Eur nemajetkovej ujmy a 1000,00

Eur náhrady škody. Generálna prokuratúra odstúpila žiadosť Ministerstvu spravodlivosti SR ako
orgánu príslušnému na predbežné prerokovanie nároku. Následne ministerstvo spravodlivosti vrátilo
prokuratúre žiadosť ako nedôvodne postúpenú. Oprávnenej osobe nemôže byť na ujmu, že príslušný
orgán štátu odmietne prerokovať žiadosť s odôvodnením, že nie je orgánom oprávneným. Žalobca podal
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, a to Generálnej

prokuratúre SR dňa 3.2.2015. Nárok žalobcu do 3.8.2015 nebol generálnou prokuratúrou uspokojený.
Súd preto vychádzal z toho, že žalobcov nárok nebol uspokojený v rámci predbežného prerokovania
nároku pred príslušným orgánom v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote, preto mal právo obrátiť sa
žalobou na súd.

18. Žalobca si v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1,3 zákona uplatnil právo na náhradu škody spočívajúce
vnáhradetrovúčelnevynaloženýchvtrestnom konaní,vktorombolovydanénezákonnérozhodnutie. Z
pripojeného trestného spisu je preukázaná príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia
(v tomto prípade oslobodenie spod obžaloby) a vznikom škody. Je nepochybné, že proti žalobcovi bolo
vedené trestné konanie, ktoré skončilo oslobodením spod obžaloby, a že v rámci tohto konania mal

výdavky spojené s obhajobou, a to vo výške 1000,00 Eur. Z faktúry číslo 20141051 obhajcu X. je
preukázané, že žalobca uhradil v hotovosti dňa 24.7.2014 sumu 1000,00 Eur ako preddavok na právne
služby. Suma 1000,00 Eur tak v súvislosti s trestným konaním ušla z majetku žalobcu, preto je potrebné
v zmysle atribútov nárokov na náhradu škody považovať zaplatenie sumy 1000,00 Eur obhajcovi za
škodu, ktorá žalobcovi v súvislosti s trestným konaním vznikla. Z pripojeného trestného spisu mal súd

preukázané, že žalobcu zastupoval v trestnom konaní obhajca X. pri všetkých uplatnených úkonoch.
Vyúčtované trovy právneho zastúpenia boli uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Podľa § 12
ods. 3 písm. b) vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica nepresahuje 10 rokov 1/8 výpočtového základu určeného pre rok 2010 (§ 1 ods. 4 vyhlášky).

Na žalobcu bola podaná obžaloba pre trestný čin podľa § 255 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona, pri
ktorom zákon stanovuje hornú hranicu trestu odňatia slobody 10 rokov. V roku 2010 bola výpočtovým
základom pre úkon právnej služby suma 721,40 Eur, 1/8 predstavuje 90,17 Eur. Žalobca si uplatnil právo
na náhradu za 9 úkonov právnej služby po 90,17 Eur, pričom za účasti na pojednávaniach 13.8.2014,
14.8.2014 a 30.9.2014 išlo o pojednávania, ktoré boli prerušované a trvali do prerušenia pojednávania

od 9.40 hod. do 12.00 hod, teda viac ako dve začaté hodiny a po prerušení pokračovali a boli ukončené
do dvoch hodín (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky). V tieto dni tak patrí odmena za 3 začaté dvojhodiny. Dňa
1.10.2014 bolo vyhlásené rozhodnutie, za čo patrí 1 odmeny v sume 22,54 Eur (1/4 z 90,17 Eur podľa
§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky). Žalobcovi tak patrí odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia 90,17Eur, za účasť na pojednávaní 29.9.2014 odmena 90,17 Eur, za účasť na pojednávaniach 13.8.2014,
14.8.2014 a 30.9.2014 patrí odmena za deň po 3 x 90,17 Eur, a za účasť na pojednávaní 1.10.2014
štvrtinová odmena 22,54 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky predstavujú bez DPH

1014,41 Eur tak, ako si ich obhajca žalobcu vyúčtoval. Žalobca si uplatnil a uhradil sumu 1000,00 Eur.
Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi požadovanú náhradu škody vo výške 1000,00 Eur priznal.

19.Súd tiež dospel k záveru, že je dôvodný aj nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu, avšak nie v
požadovanej výške. Pri priznaní tohto nároku súd vychádzal zo skutočnosti, že trestným stíhaním došlo

k zásahu do osobnostných práv žalobcu.

20.Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 17 ods. 4 a po zhodnotení podmienok podľa 17 ods. 3 zákona
za primeranú náhradu považoval nemajetkovú ujmu vo výške 5 000,00 Eur a vo zvyšku nárok zamietol.
Aj keď toto ustanovenie zákona zaviedla až novela číslo 412/2012 Z.z., cieľom zákonodarcu bolo
odstrániť neprimeranosť priznávania nemajetkovej ujmy podľa tohto zákona a stanoviť kritéria pre jej

priznanie. Podľa § 5 zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi
je maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy pri smrti 50-násobok minimálnej mzdy, ktorá v súčasnej
dobe predstavuje 405,00 Eur. Maximálna náhrada tak predstavuje 20250,00 Eur. Súd nepovažoval
za primerané priznať žalobcovi náhradu 12 500 Eur, ak pri smrti obete trestného činu je náhrada 20
000,00 Eur. Oslobodzujúci rozsudok je určitou formou zadosťučinenia za trestné stíhanie, ktoré sa proti

žalobcovi viedlo. Súd uznáva, že vzhľadom na zrejmé útrapy, ktoré musel podstúpiť v súvislosti s
trestným konaním, oslobodzujúci rozsudok nie je dostatočným zadosťučinením a primeraná náhrada
vo forme nemajetkovej ujmy je opodstatnená. Žalobca tvrdil, že jeho manželka sa v súvislosti s jeho
trestným stíhaním liečila, že mal povesť „kriminálnika“ a že to sťažilo aj jeho podnikateľské aktivity,
či možnosť kandidovať v komunálnych voľbách. Na tieto svoje tvrdenia však žalobca neprodukoval

ani nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca síce predložil účtovné závierky za roky 2014, 2015 a 2016,
ktoré majú preukázať tvrdenie, že v súvislosti s trestným konaním prišiel o objednávky a tým sa jeho
ekonomická situácia v podnikaní zhoršila. Súd musí prisvedčiť žalovanému, že nie je preukázané, že sa
tak stalo v súvislosti s jeho trestným stíhaním. Žalobca si náhradu škody v tomto smere ani neuplatnil,
ani nepredložil dôkazy, ktoré by svedčili o objednávkach, ktoré boli pre jeho trestné stíhanie zrušené,

alebo o zmluvách, ktoré by boli v tejto súvislosti vypovedané alebo neboli uzavreté. To isté sa týka aj
jeho tvrdení o znemožnení kandidovať v komunálnych voľbách.

21.Súd je toho názoru, že v rámci prebiehajúceho súdneho konania neboli preukázané žiadne
mimoriadne okolnosti, ktoré by umožňovali priznať žalobcovi vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy a že

žalobca nepreukázal také priťažujúce okolnosti pre jeho osobný a spoločenský život, ktoré by náhradu
v požadovanej výške odôvodňovali. Ako bolo uvedené vyššie, súd nespochybňuje, že trestné stíhanie
je vážnym zásahom do osobnostných práv žalobcu a že negatívne zasiahlo do všetkých oblastí jeho
života. Aj v tomto prípade však platí zásada primeranosti, ktorá závisí od okolnosti konkrétneho prípadu.
Ako súd uviedol vyššie, žalobca svoje tvrdenia o spôsobe zásahu do jeho osobnostných práv ničím

nepreukázal. Súd preto vychádzal zo všeobecnej premisy, že trestné stíhanie je pre netrestaného
človeka traumatizujúcim zážitkom a zasiahne jeho život v každej oblasti a za primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy považoval sumu 5000,00 Eur.

22.Súdna prax sa ustálila v názore, že pokiaľ bol žalobca oslobodený spod obžaloby, objektívna

zodpovednosť štátu bez zreteľa na zavinenie je daná a štát sa jej nemôže zbaviť, a to aj napriek
tomu, že orgány činné v trestnom konaní v ničom neporušili zákon, či úradný postup. Neobstojí preto
argumentácia žalovaného o tom, že ústavný súd vyslovil, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia
nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchania určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z

rôznych dôvodov nepotvrdila. V tomto konkrétnom prípade bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie a
bola proti nemu podaná obžaloba, spod ktorej bol rozhodnutím súdu oslobodený.

23. Žalobca si uplatnil aj právo na úroky z omeškania. Podľa § 16 ods. 4 zákona lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo

uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr. Žalobca si uplatnil právo na úroky z omeškania od 6.8.2015, čo zodpovedá zneniu zákona.
Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zaslal žalovanému 3.2.2015. Žalovaný
neuspokojil nárok na náhradu škody v šesťmesačnej lehote, preto od žalobcom požadovaného dátumu6.8.2015 je v omeškaní. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5,05% je v súlade s Nariadením Vlády
SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 6.8.2015 predstavovala 0,05 + 5 %-tuálnych bodov. Z uvedeného
dôvodu súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej istiny 6000,00 Eur vo výške 5,05% ročne

od 6.8.2015 do zaplatenia a vo zvyšku nárok na úroky z omeškania zamietol.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo. Súd vychádzal z toho, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočný. Po prijatí

nového procesného kódexu nie je možné priznať trovy strane sporu aj keď mala úspech len čiastočný,
ak rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. Je preto potrebné vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu
v konaní. Žalobca požadoval celkovo 13.500,00 Eur, priznaná mu bola náhrada 6.000,00 Eur, preto bol
pomer úspechu a neúspechu strán sporu približne rovnaký.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.