Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/62/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211203853
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2211203853.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobkyne: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, proti žalovaným: X/ P. F., Z.. X. F. XXXX, B.
J. J., V., G. X-X/X/X, T. Z. L.: Š., A. XXX/XX, zastúpený: HUDEC s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811
09 Bratislava X/ D. F., J.. O., Z.. XX. P. XXXX, B. J. J., V., G. X-X/X/X, K. B. Š., A. XXX/XX, žalovaná
2/ zastúpená žalovaným 1/ ako splnomocnencom, o žalobe žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 14.03.2011 sa domáhal na tunajšom súde o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.
2. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámil sa s pripojenými listinnými

dôkazmi a to zmluvou o prevode nehnuteľnosti na č.l. 5, 8, záložnou zmluvou na č.l. 11, mandátnou
zmluvou na č.l. 15, výpisom z LV č. 1453 k.ú. Šamorín na č.l. 17, rozsudkom NS SR č. 3Cdo 11/2009 na
č.l. 19, uznesením na č.l. 38, oznámením na č.l. 40, odvolaním na č.l. 42, písomným podaním žalobcu na
č.l. 47, uznesením Krajského súdu Trnava č. 10Co 99/2011-54 zo dňa 15.06.2011, vzájomným návrhom
žalovaných na č.l. 62, LV č. 1423 na č.l. 72, 266, LV č. 1754 na č.l. 75, 264, 294, LV č. 3087 na č.l.
77, 295, oznámením o zápise vlastníckeho práva na č.l. 78, identifikáciou parciel na č.l. 80, kópiou
katastrálnej mapy na č.l. 81, 296, 297, odborným odhadom výšky nájomného na č.l. 82, písomným

podaním žalovaných v 1. a 2. rade na č.l. 88, 92, 93, uznesením na č.l. 96, odvolaním na č.l. 97, 100,
žiadosťou OR PZ DS na č.l. 104, 106, 144, 305, 411, 414, 427, 458, 459, 486, uznesením Krajského
súdu Trnava č. 9Co 281/2011 na č.l. 122 zo dňa 17.01.2012, prípisom Krajského súdu Trnava na č.l.
126, uznesením Krajského súdu Trnava č. 9NnC 26/2016 zo dňa 31.05.2012 na č.l. 133, vyjadrením
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na č.l. 140, návrhom žalovaných na č.l. 148,
písomným vyjadrením žalobcu na č.l. 151, uznesením na č.l. 154, podnetom na preskúmanie zákonnosti
prevodu štátneho majetku na č.l. 190, písomným podaním žalovaných v 1. a 2. rade na č.l. 194, 205,

písomným podaním žalobcu na č.l. 206, rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 26.02.1993
č. 1403/193-420 na č.l. 208, uznesením na č.l. 209, správou Správy katastra Dunajská Streda na č.l.
210, LV č. 1422 k.ú. Šamorín na č.l. 213, LV č. 1453 k.ú. Šamorín na č.l. 217, 262, LV č. 2011 k.ú.
Šamorín na č.l. 219, LV č. 2010 k.ú. Šamorín na č.l. 225, LV č. 1907 k.ú. Šamorín na č.l. 230, LVč. 1423 k.ú. Šamorín na č.l. 232, LV č. 870 k.ú. Šamorín na č.l. 234, LV č. 3305 k.ú. Šamorín, na
č.l. 244, LV č. 3304 k.ú. Šamorín na č.l. 247, LV č. 3303 k.ú. Šamorín na č.l. 250, výpisom z OR
na Podnik pre chov koní, štátny podnik na č.l. 253, 267, výpis z OR na Žrebčinec „ Šamorín“ štátny

podnik na č.l. 254, 280, 281, písomným podaním žalovaných v 1. a 2. rade na č.l. 256, LV č. 3087 k.ú.
Šamorín na č.l. 261, výpisom z podnikového registra Obvodného súdu Bratislava I č. 4101/92 na č.l. 275,
zakladacou listinou MP SR na č.l. 276, uznesením č.l. 277, 278, návrhom na výmaz štátneho podniku
Žrebčinec „ Šamorín“ č. 1565/N/1997-420 na č.l. 279, žiadosťou žalovaných na č.l. 300, odpoveďou
na žiadosť od VÚB Banky na č.l. 302, oznámením MP a rozvoja vidieka SR zo dňa 05.06.2013 na

č.l. 306, uznesením na č.l. 309, správou VÚB Banky na č.l. 317, rozsudkom OS Dolný Kubín č. 9Cb
96/2005 na č.l. 318, rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č. 2Co 370/06 na č.l. 321, žiadosťou
žalovaných v 1. a 2. rade na č.l. 331, metodickými pokynmi č. 3/2006 žalobcu na č.l. 337, obsahom spisu
tunajšieho súdu 4C 204/1996, delimitačným protokolom č. 6/2011 č.l. 352, vyjadrením žalobcu na č.l.
379, odvolaním žalovaných na č.l. 382, uznesením na č.l. 391, odvolaním na č.l. 395, 396, návrhom na
vylúčenie vzájomného návrhu na samostatné konanie na č.l. 406, vyjadrením žalovaných na č.l. 407,

písomným podaním žalovaných na č.l. 419, opravným uznesením na č.l. 421, odvolaním žalovaných na
č.l. 431, 433, písomným podaním žalovaného v 1. rade na č.l. 434, uznesením Krajského súdu Trnava
č. 10Co 223/2014, 10Co 224/2014, 10Co 276/2014, 10Co 277/2014 na č.l. 448, lustráciou v RO SR na
žalovaných na č.l. 464, 465, písomným podaním žalovaného v 1. rade na č.l. 466, uznesením Krajského
súdu Trnava č. 9C 381/2012 na č.l. 469, uznesením tunajšieho súdu na č.l. 476, odvolanie žalovaných

na č.l. 487, uznesením Krajského súdu Trnava na č.l. 495, písomným podaním žalobcu na č.l. 559,
oznámením právneho zástupcu žalovaného v 1. rade na č.l. 570, 571, rozsudkom tunajšieho súdu 4C
73/2005 na č.l. 579, 4C 73/2005 na č.l. 591, uznesením Krajského súdu Bratislava 4Co 46/2011 na č.l.
597, uznesením tunajšieho súdu o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie na č.l. 607,
písomným podaním žalovaného v 1. rade na č.l. 627, písomným podaním žalobcu na č.l. 635 a ustálil

nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobca v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že žalobca v rámci svojich kompetencii
vykonávavsúladesustanovením§47czákonač.92/91Zb.popodmienkachprevoduštátunainéosoby
v znení neskorších predpisov správu majetku podniku alebo časti tohto majetku, ktoré nebolo možné
z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený alebo vymazaný z obchodného registra. Na

základe podnetu prešetril prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV č. 1453 k.ú. Šamorín.
Poukázal ďalej na to, že šetrením zistil, že zmluvami o prevode nehnuteľnosti uzatvorenými medzi
Podnikom pre chov koní š.p. Bratislava Žrebčinec Šamorín, Agátová rad 1, Šamorín ako prevodcom
a žalovaným v 1. a 2. rade ako nadobúdateľmi prevod sa previedol na nadobúdateľov nehnuteľnosti
ved. na LV č. 1422 a to zmluvou zo dňa 03.12.1993 povoleným vkladom 04.03.1994 na parc. č. 23

zastavené plochy a nádvoria vo výmere 668m2, č. 24 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 351m2,
č. 25 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 461m2, č. 26 zastavené plochy a nádvoria vo výmere
246m2, č. 31 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 507m2, č. 32 zastavené plochy a nádvoria vo
výmere 266m2, stavby, rodinné domy súp. č. 852 na parc. č. 31, súpisné číslo 854 na parc. č. 23,
súp. č. 854 na parc. č. 25, zmluvou zo dňa 23.11.1993 povoleným vkladom 04.03.1994 pozemky a

to parc. č. 27 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 446m2, č. 28 zastavené plochy a nádvoria
vo výmere 248m2, č. 29 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 489m2, č. 30 zastavené plochy a
nádvoria vo výmere 260m2 a stavby rodinné domy súp. č. 853 na parc. č. 27 a súp. č. 853 na parc.
č. 29. Prevod dotknutých nehnuteľností bol realizovaný VÚB pobočka Dunajská Streda, ktorá bola k
tomuto úkonu splnomocnená na základe mandátnej zmluvy zo dňa 23.11.1993. Podľa článku 1 tejto

zmluvy bol mandatár VÚB pobočka Dunajská Streda splnomocnený, aby v mene štátneho podniku
predal dotknuté nehnuteľnosti na ktorých zriadil v prospech mandatára záložnou zmluvou č. 1/1993
zo dňa 23.11.1993 záložné právo. Zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 23.11.1993 a 03.12.1993,
záložná zmluva 1/1993 zo dňa 23.11.1993 a mandátna zmluva zo dňa 23.11.1993 sú podľa jeho
udania absolútne neplatné. Poukázal ďalej na to, že štátny podnik môže nakladať s majetkom, ku

ktorému má právo hospodárenia len v súlade s právnymi predpismi v tomto konkrétnom prípade v
súlade so zákonom č. 111/90 zbierky o štátnom podniku a so zákonom č. 92/1991 Zb. hospodárenie
štátneho podniku bolo upravené v ustanovení § 30 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o správe národného
majetku a to odkazom na zákonom štátnom podniku a iné osobitné predpisy a to § 31 a 35 tejto
vyhlášky. Osobitným predpisom, ktorý upravuje postup podnikov pri nakladaní s majetkom štátu sú

ustanovenia § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. Tieto paragrafy stanovujú podmienky podľa ktorej
podniky nemôžu uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva majetku slúžiaceho na prevádzkovanie ich
podnikateľskej alebo inej činnosti, prípadne slúžiaceho na kultúrne a sociálne potreby, ku ktorému
majú právo hospodárenia, nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikanie právnických osôb,ani ich zakladať alebo majetok podniku do majetok týchto osôb vkladať, s výnimkou uvedenou v §
45 ods. 5 a v § 45a. Podmienka vyplývajúca z predmetných zákonných ustanovení splnená nebola,
súhlas k prevodu majetku udelený vládou SR nebol. Nesplnenie tejto podmienky zakladá platnosť

obidvoch zmlúv o prevode nehnuteľnosti. Znamená to, že štátny podnik nebol bez súhlasu, bez udelenia
výnimky s majetkom, ku ktorému mal právo hospodárenia oprávnený nakladať. V danom prípade išlo o
prevodštátnehomajetku,ktorýpodliehalpresnestanovenýmzákonnýmpodmienkam.Poukázalďalejna
nesprávne označenie účastníkov zmlúv o prevode nehnuteľnosti, záložnej a mandátnej zmluvy. uviedol,
že v čase uzatvorenia týchto zmlúv subjekt na strane prevodcu právne neexistoval, nebol zapísaný v

obchodnom registri a teda išlo o právne neexistujúcu právnickú osobu. Takisto i v prípade subjektu,
ktorý prevod na základe mandátnej zmluvy realizoval, tak tento subjekt - VÚB a.s., pobočka Dunajská
Streda bola osobou bez vlastnej právnej subjektivity, išlo len o nižšiu organizačnú zložku, ktorá sama
nemohla nadobúdať práva a povinnosti. Mandátna i záložná zmluva obsahujú nesprávne označenie
štátneho podniku ( nezodpovedalo zápisu v obchodnom registri) tiež v záložnej zmluve je uvedený
názov štátneho podniku na prvej strane iný, ako na poslednej. Na prvej strane záložnej zmluvy je štátny

podnik, záložca, označený ako „ Žrebčinec, štátny podnik Šamorín, IČO 30416698“ a na strane štvrtej
je uvedená na strane záložcu pečiatka „ Podniku pre chov koní, štátny podnik Bratislava“. Uviedol ďalej,
že podľa rozhodnutia MP SR č. 1403/1993-420 zo dňa 26.02.1993 Podnik pre chov koní, štátny podnik
Bratislava dňom 28.02.1993 zanikol rozdelením na viacero samostatných právnych subjektov, medzi
inými vznikol týmto dňom Žrebčinec „ Šamorín“ štátny podnik, Šamorín. To znamená, že mandátnu aj

záložnú zmluvu uzatvoril subjekt, ktorý neexistoval. Má preto za to, že zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
mandátna zmluva i záložná zmluva boli uzavreté v rozpore so zákonom, a to s ustanoveniami § 36 a 37
OZ. Uviedol, že predmetná záložná zmluva bola už rozsudkom č. 9C 235/03-191 vyhlásená v žalovanej
časti za neplatné, pričom dôvody neplatnosti sa vzťahujú aj na tú časť, ktorá nebola predmetom
žalobného návrhu. Krajský súd v odôvodnení rozsudku č. 11Co 305/2005 považoval za správny názor

súdu prvého stupňa, podľa ktorého záložná zmluva skutočne nebola platným právnym úkonom. Čo
do aktívnej legitimácie uviedol, že sa to odvíja od ustanovenia § 47c zákona č. 92/1991 Zb. podľa
ktorého majetok, ktorý nebol z akýchkoľvek dôvodov predmetom privatizácie je v správe ministerstva.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 23.11.1993 a 03.12.1993 sú
absolútne neplatné, nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie a podnik, ktorý mal k nehnuteľnostiam,

ktoré boli predmetom prevodov právo hospodárenia už neexistuje a je vymazaný z obchodného registra,
tieto nehnuteľnosti patria do správy ministerstva. Žalovaní sú v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako
vlastníci žalovaných nehnuteľností a v takomto prípade len rozhodnutie súdu môže byť podkladom na
uskutočnenie zmeny vlastníka. Čo do naliehavého právneho záujmu uviedol, že má záujem na určenie
vlastníckehoprávazdôvodov,žezápisomvprospechžalovanýchdošlokporušeniuprávnychpredpisov,

došlo tým do zásahu do vlastníckych práv SR, k zmenšeniu jej majetku a k bezdôvodnému obohateniu
žalovanýchaajkpoškodeniutretíchosôb,nakoľkopredmetomprevodužalovanýchnehnuteľnostíboliaj
rodinné domy, s bytmi v užívaní nájomníkov, ktorí preukázali záujem o kúpu týchto bytov. Uviedol ďalej,
že čo a týka vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade o prekážku rozhodnutej veci v danom prípade bolo
rozhodnuté len o tom, že vtedajší navrhovateľa a to Generálna prokuratúra SR nemá aktívnu legitimáciu.

To je výrok odvolacieho súdu ako aj výrok NS SR. Poznamenával ďalej, že čo sa týka odôvodnenia
odvolacieho súdu sú tam pomenované niektoré veci, ktoré však nie sú ukončené. Čo sa týka právneho
nástupníctva Podniku pre chov koní a Žrebčinec, nemôže súhlasiť s vyjadrením žalovaných, nakoľko
Podnik pre chov koní bol zrušený a čo sa týka zápisu vo vložke č. 44T oddielu Ps vedeného na
Okresnom súde v Trnave vyplýva, že najneskôr 10.11.1993 bol zrušený Podnik pre chov koní Bratislava.

V danom prípade nie je možné hovoriť o právnom nástupníctve Žrebčinca Šamorín, lebo ten ešte bol
novovytvorený a to rozhodnutím MP SR. Čo do pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že
žalovaní sú zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľnosti na LV. Čo do tvrdenia žalovaných k uzneseniu
a to k právoplatnosti 03.01.1994 uviedol, že toto uznesenie tým pádom je právoplatné 16.03.1993,
nakoľko k zániku Podniku pre chov koní došlo podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 111/1990 Zbierky o

štátnom podniku podnik zaniká rozdelením. V danom prípade poukázal na rozhodnutie MP SR zo dňa
26.02.1993, kde sa rozhodlo o rozdelení podniku pre chov koní, čo jednoznačne dokazuje uznesenie
Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 01.03.1993. Uviedol, že VÚB a.s. nespĺňa podmienky aktívnej
subjektivity, nakoľko nemala právnu subjektivitu. Čo sa týka zmluvy o prevode nehnuteľnosti poukázal
ešte raz na to, že takýto podnik ktorý tam je uvedený, neexistoval. Čo do vzájomného návrhu uviedol,

že účastníci, ktorí sú tam uvedení, nie sú účastníkmi tohto konania. Čo do zmluvy o úvere uviedol, že
túto zmluvu uzatvorila právnická osoba, ktorá nemá právnu subjektivitu. Uviedol, že mandátna zmluva
je taktiež absolútne neplatná, nakoľko bola uzatvorená s osobami, ktoré nemali na to oprávnenie. Na
základe vznesenej pripomienky žalovaného v 1. rade čo do aktívnej legitimácie poukázal na metodicképokyny č. 3/2006 zo dňa 31.03.2006 pričom uviedol, že považuje danú pripomienku za nedôvodnú,
nakoľko tento pokyn upravuje postu ministerstva k nadobudnutému, zapísanému majetku na LV v
prospech štátu, v správe MH SR a nie majetku, ktorého sa ministerstvo na základe všeobecne platných

právnych predpisov domáha. Čo sa týka § 47f zákona č. 92/1991 Zb. na ktorý sa žalovaný odvoláva, toto
zákonné ustanovenia rieši práve opačný prípad, ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve
štátunainéosoby,ktorýsauskutočnilpodľaosobitnýchpredpisov,boliporušenéustanoveniavšeobecne
záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo
prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor. Poukázal ďalej

na to, že pri použití ustanovenia § 47c je nutné vychádzať z tej skutočnosti, že dané ustanovenie je
zahrnuté v šiestej časti zákona č. 92/1991 Zb. a to osobitné prechodné a záverečné ustanovenia. Z
uvedeného vyplýva, že tieto ustanovenia majú osobitné postavenie, ktoré je možné aplikovať nie len
v procese samotnej privatizácie, ale v jednotlivých vymedzených prípadoch. Čiže ak ustanovenia § 47
ods. 1 vymedzuje, že majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek
dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe ministerstva,

s výnimkou majetku, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu, potom
správca takéhoto majetku, má aj povinnosť právnymi prostriedkami zabezpečovať, aby takýto majetok
bol evidovaný v prospech štátu. V konkrétnom prípade však nedošlo k porušeniu právnych predpisov
v procese privatizácie, preto nie je možné na takýto prípade aplikovať ustanovenia § 47f cit. zákona,
ale správca takéhoto majetku môže napadnúť právne úkony, na základe ktorých majetok štátu prešiel

na iný subjekt a právne úkony boli realizované v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Takéto
postavenie má aj § 45 cit. zákona, preto každý podnik určený na privatizáciu musí dodržiavať takéto
ustanovenie. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie VÚB a.s. zo dňa 09.01.2006, 09.01.2007, že na daný
prípad nie je možné aplikovať vyššie uvedené ustanovenie je účelové a aj zavádzajúce, nakoľko NS SR
svojím rozhodnutím č. 3Cdo 80/02 vôbec nerozhodoval v podobnom prípade, ale riešil kúpnu zmluvu

bytu medzi fyzickými osobami, pričom pravdepodobne jeden z nich bol štatutárnym zástupcom štátneho
podniku, pričom NS SR vôbec nevyslovil názor, že na daný prípad nie je možné použiť § 45 zákona
č. 92/1991 Zb. a v konečnom dôsledku ako žalobca vôbec neplatnosť kúpnej zmluvy neodvodzoval od
porušenia tohto ustanovenia. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
5.Žalovanív1.a2.radežiadaližalobuvcelomrozsahuzamietnuť.Namietaliaktívnulegitimáciužalobcu

v danom prípade poukazujúc na § 47 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. ktorý stanovuje, že majetok podniku
alebo tieto časti tohto majetku ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol
zrušený a vymazaný z obchodného registra je v správe ministerstva s výnimkou majetku ktorý spravuje
SPF podľa osobitného predpisu. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že sa jedná o skutočný majetok
podniku ktorý bol vymazaný a zrušený a zákonodarca správou takéhoto majetku štátov podnikov poveril

Ministerstvo hospodárstva SR. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že MH SR môže podávať žaloby v
mene štátu ohľadne majetku ktorý bol takýmto podnikom odpredaný alebo scudzený na základe výkonu
záložného práva. V súčasnosti to vyzerá tak, že žalobca sa dá prirovnať k osobe, ktorá bude dedičom
určitého majetku ak poručiteľ zomrie. Je to nemysliteľné aby tento dedič mal aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby, resp. určenia vlastníckeho práva k majetku ktorý je vo vlastníctva teda poručiteľa a

je to vôbec otázne, či sa tým dedičom stane. Poukázal ďalej na to, že podľa názoru žalobcov zákon
aktívnej legitimácie čo sa týka majetku štátu zveril výlučne prokuratúre SR. Na tomto základe považovali
neunesenie aktívnej legitimácie na podanie tejto žaloby. Na druhej strane poukázal na to, že nie sú
pasívne legitimovaní čo sa týka tejto žaloby, lebo určeniu vlastníctva je predpoklad právneho titulu na
vlastníctvo, čiže žalobca nepreukázal vlastníctvo k danej veci a neplatnosť zmlúv ktoré namieta a to

záložné zmluvy, mandátne zmluvy, úverové zmluvy sa ich netýka, nakoľko neboli účastníkmi týchto
právnych úkonov, boli len ako kupujúci účastníkmi podpisu zmluvy so VÚB pobočky Dunajská Streda
ktorá im na základe záložnej zmluvy, ktorá bola riaditeľom podniku podpísaná dokázala právny nárok
na výkon záložného práva. Majetok, ktorý bol predmetom zmlúv bol pôvodne vo vlastníctve Podniku
pre chov koni, š.p. Bratislava. Ministerstvo tento podnik zrušilo a vytvorilo viacej samostatných podnikov

a bol rozdelený majetok týchto podnikov na jednotlivé organizácie. Právnym nástupcom Podniku pre
chov koni š.p. Bratislava bol Žrebčinec Šamorín, š.p. V čase keď bola podpísaná zmluva v banke ešte
nebola známa skutočnosť, že z obchodného registra bol vymazaný Podnik pre chov koni, š.p. Bratislava.
Preto VÚB a.s. do tých zmlúv dala ešte meno pôvodného vlastníka ktorý figuroval na LV. Uviedol, že
podal vzájomný návrh, pričom obsahom vzájomného návrhu okrem nehnuteľností ktoré tvoria predmet

tohto konania sú aj iné nehnuteľnosti ktoré pôvodne patrili do majetku štátneho podniku Žrebčinec a
ktoré má podľa ust. § 47c privatizačného zákona v správe MH SR. Poukázal ďalej na tú skutočnosť,
že neexistuje právny vzťah medzi žalovanými ako vlastníkmi a medzi štátom a vo veci 4C 204/1996
bol účastníkom konania z dôvodu, že bol účastníkom zmlúv pričom v danom prípade je predmetomsporu určovacia žaloba. Poukázal ďalej na to, že žalobca v danom prípade sa môže domáhať nápravy
jedine u VÚB a.s.. čo sa týka rozhodnutie MP SR ( č.l. 208) uviedol, že je tam v bode 4 deň ku ktorému
má byť zápis o výmaze štátneho podniku pre chov koní v Bratislave vykonaný v obchodnom registri

je 28.02.1993, rozhodnutie nadobúda účinnosť 28.02.1993. Uviedol, že to je rozhodnutie Ministerstva.
Na základe tohto rozhodnutia Obvodný súd Bratislava I na návrh MP SR rozhodol, že sa povoľuje
vykonávať zápis a zapisuje sa, že sa podnik rozdelil na 7 jednotlivých podnikov a že sa vymazuje štátny
Podnik pre chov koní Bratislava, zapísaný v obchodnom registri v oddelená Ps vo vložke 718 dňom
právoplatnosti tohto uznesenia. Poukázal ďalej na to, že čo do výpisu z podnikového registra Obvodného

súdu Bratislava I vložka č. 718 zo dňa 05.03.1992 ako aj v z výpisu z obchodného registra pre Podnik
pre chov koní že je tam pečiatka 03.01.1994 z čoho možno vydedukovať, že toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 03.01.1994. Uviedol, že podnik pre chov koní š.p. Bratislava, Žrebčinec Šamorín, IČO
304016698 figuroval pod týmto menom až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia ako na č.l. 209
spisu, pričom uviedol, že nie je istý čo do právoplatnosti predmetného uznesenia poukazujúc na
poučenie na druhej strane, kde je uvedené, že je prípustné odvolanie proti tomuto uzneseniu. Poukázal

ďalej na tú skutočnosť, že namieta aktívnu legitimáciu v danom prípade poukazujúc na § 47c ako aj na
§ 47f cit. zákona. Uviedol ďalej, že v danom prípade žalobu môže podať len prokurátor a tým pádom
žalobca nemá oprávnenie podať takúto žalobu. Žalobca má právo spravovať iba majetok ktorý má štát.
Poukázal ďalej na uznesenie NS SR č. 4Obo 50/2010.
6. Písomným podaním zo dňa 01.12.2016 právny zástupca žalovaného v 1. rade poukázal na tú

skutočnosť, že v danom prípade žalobca nemá aktívnu legitimáciu poukazujúc na § 47c zákona
č. 92/1991 Zb. Pričom uviedol, že žalobkyňa tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom
prevodu v rámci privatizácie právneho nástupcu Podniku pre chov koní š.p. Bratislava, IČO: 30415471
- podniku Žrebčinec Šamorín štátny podnik, IČO: 31447694 v roku 1997 a preto patria do správy
Ministerstva hospodárstva SR ako právnemu nástupcovi Ministerstvo pre správ a privatizáciu SR.

Poukázal na to, že zo záveru vykonaného dokazovania to nevyplýva, práve naopak, nakoľko vykonané
dokazovanie vyvoláva viaceré pochybnosti, ktoré ho vedú k spochybneniu aktívnej legitimácie žalobcu,
a stým aj k spochybneniu existencie naliehavého právneho záujmu v danom prípade. Uviedol, že
predmetné pozemky boli v roku 1993 v správe podniku pre chov koní š.p. Bratislava, IČO: 3415471,
ktoré zakladateľom bol Ministerstvo pôdohospodárstva SR, keďže išlo o poľnohospodársky podnik.

Nehnuteľný majetok uvedeného štátneho podniku mohol byť potom majetkom definovaným v § 1 ods.
1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. v zmysle § 47c zákona o veľkej privatizácii by ale v prípade
naplnenia dôvodov tam uvedených mal byť správcom tohto majetku Slovenský pozemkový fond a
nie zástupca žalobkyne. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 17.03.1997 prešla
správa majetku Žrebčinca Šamorín š.p. IČO: 31447694 na Fond národného majetku k 01.04.1997.

FNM mal následne zabezpečiť jeho privatizáciu, čo aj učinil. V roku 1997 bol majetok rozdelený na
časť pripadajúca spoločnosti „ ALKOP“ s.r.o. Bratislava, IČO: 31341811 a zostatkom na spoločnosť
HANULAY spol. s r.o. Bratislava, IČO: 31374336. Súčasťou privatizačného projektu bol aj rozhodnutie
aj OÚ Dunajská Streda, katastrálny odbor zo dňa 20.12.1996 a vyhovení protestu prokurátora o zrušení
a rozhodnutia o povolení vkladu V - 2913/93. Uvedené podporuje záver, že by predmetné nehnuteľnosti

mohli byť súčasťou prevodu na spoločnosť HANULAY spol. s r.o. Bratislava, IČO: 31374336 a nie, že
ich nebolo možné z akéhokoľvek dôvodu privatizovať. Uviedol ďalej, že tvrdí, že by žalobkyňu mala
zastupovať v danom prípade Prokuratúra SR v zmysle § 47f zákona č. 92/1991 Zb., keďže takéto
oprávnenie jej bol zverené novelou zákona s účinnosťou od 15.10.2008. Uviedol, že hoci žalobca v
žalobe argumentuje údajmi o porušení povinnosti Podniku pre chov koní, š.p. Bratislava, IČO: 30415471

uvedený v § 45 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré svedčí jeho argumentu o kompetencii prokuratúry pre
vedenie určovacieho sporu, svojím vyjadrením daným dňa 26.09.2013 toto súčasne neguje. Toto jeho
tvrdenie je potom nezrozumiteľné a nepresvedčivé, nakoľko ak má byť založená neplatnosť zmlúv
o prevode vlastníckeho práva porušením § 45 zákon o veľkej privatizácii zo strany predávajúceho
( resp. záložcu), mal by štát v následnom spore zastupovať prokurátor v zmysle § 47f zákona o veľkej

privatizácii. Poukázal ďalej na to, že rovnaký záver prijal aj Krajský súd v Trnave svojím rozsudkom č.
24Co50/2008zodňa08.10.2008,ktorýboltiežpotvrdenýrozhodnutímNSSR.Všetkytriuvedenéúvahy
vedú k nedostatku dôvodov pre potvrdenie správnosti tvrdenia žalobcu, že by predmetné nehnuteľnosti
mali byť majetkom SR v zastúpení ( v správe) Ministerstva hospodárstva SR ako navrhuje. Výklad
§ 47c zákona č. 92/1991 Zb. ale ani vykonané dokazovania nesvedčia správnosti tvrdenia o aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu. Čo do naliehavého právneho záujmu poukazuje ďalej na § 137 písm. c) CSP.
Žalobca naliehavý právny záujme dôvodí skutočnosťou, že žalovaní sú vlastníci sporných nehnuteľností
ved. na LV č. 1453 k.ú. Šamorín, a teda len rozhodnutie súdu môže tento stav zmeniť. V danom prípade
poukázal na to, že dňa 10.11.2008 právoplatne skončil spor začatí v roku 1996 vedený pod č. 4C204/1996 v ktorom na strane žalobcu vystupovala žalobkyňa a na strane žalovaných vystupovali okrem
iných aj žalovaní v 1. a 2. rade, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti kúpnopredajných zmlúv
zo dňa 23.11.1993 a 03.12.1993. V danom prípade išlo o spor medzi rovnakými sporovými stranami.

Predmetom tohto sporu tak ako vymedzil žalobca je skúmanie absolútne neplatnosti kúpnych zmlúv
vyššie uvedených v dôsledku čoho má byť ich vlastnícke právo odňaté. Domnieva sa preto, že aj obsah
oboch sporov je totožný, hoci sú inak označený, preto namietal prekážku rozhodnutej veci, ktorá je
zároveň právnou skutočnosťou brániacou priznať tvrdeniu žalobcu o existencii naliehavého právneho
záujmu na určení. Dňa 08.10.2008 rozhodol Krajský súd Trnava rozsudkom 24Co 50/2008 zo dňa

08.10.2008 o nevyhovení žalobe žalobkyne o neplatnosti kúpnopredajných zmlúv zo dňa 23.11.1993 a
03.12.1993. Uviedol ďalej, že hoci žalobca uvedené rozhodnutie bagatelizuje s tvrdením že išlo len o
rozhodnutie procesné, domnieva sa, že tento záver nie je správny. V konaní medzi rovnakými sporovými
stranami o rovnakom predmete sporu totiž odvolací súd v odôvodnení prezentoval právny záver o
platnosti kúpnopredajných zmlúv zo dňa 23.11.1993 a 03.12.1993. Z tohto dôvodu je preto na mieste sa
domnievať, že prezentovaný právny záver odvolacieho súdu by mal byť pre súd prvej inštancie smerný

osobitne s prihliadnutím na požiadavku predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ako imanentnej súčasti
právneho štátu. Už prezentovaný právny názor odvolacieho súdu zároveň skutočnosťou odvodňujúcou
záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacom spore. Naopak existencia opačných
rozhodnutí týkajúcich sa však len časti záložnej zmluvy ( rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
č. 9C 235/2003 a rozsudok Krajského súdu Trnava č. 11Co 305/2005) a s tým spojená argumentácia

žalobcu o jednoznačnosti absolútnej neplatnosti právnych úkonov neobstojí. V uvedenom konaní
žalovaní neboli stranami sporu a preto tieto rozhodnutia nemôžu byť voči nim záväzné, navyše ide o
rozhodnutia, ktoré sa netýkajú predmetných nehnuteľností. Keďže tento spor bol podaný v roku 2011
uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nijako nespadajú pod režim zákona č. 82/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov nakoľko ide o rodinné domy s pozemkom, nie o domy bytové, manželia

Vokalíkovci a Kadvanovci preto nemali žiadny zákonný nárok na odkúpenie bytov. Poukázal v danom
prípade na vyjadrenia svedka Ing. Hrušku v konaní na Okresnom súde v Dunajskej Strede č. 4C
204/1996, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti boli ponúknuté na odkúpenie, čo podnecovatelia ale
nevyužili, pričom v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu neboli nájomníkmi, nakoľko nemali uzavretú
platnú nájomnú zmluvu. Ak teda motívom žalobcu je umožniť podnecovateľom žaloby výkon ich práva

v zmysle § 16 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tak v tomto prípade nie je na takýto
postup zákonný nárok. Potom ale nie je daný ani naliehavý právny záujem na určovacom spore. Uviedol
ďalej, že dňa 23.11.1993 a 03.12.1993 spolu so žalovanou v 2. rade uzavrel v dobrej viere s Podnikom
pre chov koní, štátny podnik Bratislava, IČO: 30415471, ktorý bol zastúpený svojím záložným veriteľom
v rámci výkonu záložného práva kúpnopredajnej zmluvy na základe ktorých nadobudol vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam. Text zmlúv pripravil záložný veriteľ, ktorý im kúpu ponúkol. Nemali
dôvod pochybovať o správnosti a oprávnenosti postupu záložného veriteľa, ako dnes tvrdí žalobca.
V tom zmysle poukázal na § 134 ods. 1 OZ, pričom uviedol, že sú riadnymi vlastníkmi predmetných
nehnuteľností od roku 1993 a preto má za to, že od 25.11.1993 resp. od 12.1993 sú prinajmenšom
oprávnení držiteľom predmetných nehnuteľností, pričom zároveň v dôsledku plynutia času ale tiež

priebehu a výsledku súdneho sporu č. 4C 204/1996 im svedčí tiež vydržanie uvedených nehnuteľností
a to najneskôr od 10.11.2008. Rovnaký záver pritom prijal vo svojom rozsudku Okresný súd Dunajská
Stred č. 4C 73/2005 zo dňa 14.02.2011. Vydržanie práva je potom tvrdenie, ktoré by mal súd vziať
do úvahy a to tiež pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určovacom spore. Z
dôvodov zhrnutých zotrváva na návrhu, aby súd žalobu zamietol a to z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu ako aj pre nedostatku aktívnej legitimácie. Žalovaná v 2. rade v celom rozsahu sa
pridržiavala výpovedi žalovaného v 1. rade. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.
7. Podľa § 47c ods. 1 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby majetok
podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik
bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe ministerstva s výnimkou majetku, ktorý

spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu.
8. Podľa § 47c ods. 2 cit. zákona bytové domy, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva podľa
odseku 1, prevedie ministerstvo do vlastníctva príslušnej obce bezodplatne. Obec je povinná zachovať
účelové určenie takejto nehnuteľnosti.
9. Podľa § 47c ods. 3 cit. zákona ministerstvo rozhodne o spôsobe prevodu.

10. Podľa § 47c ods. 4 cit. zákona na rozhodovanie podľa odseku 2 sa nevzťahujú všeobecné
ustanovenia o správnom konaní. Rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom.11. Podľa § 47c ods. 5 cit. zákona výnos z prevodu majetku je príjmom osobitného účtu ministerstva.
Prostriedky z tohto účtu sa v súvislosti s prevodom majetku na iné osoby použijú len na úhradu nákladov
spojených s prevodom majetku za

a) vypracovanie znaleckého posudku,
b) vypracovanie geometrického plánu,
c) geometrické práce,
d) uverejnenie inzercie,
e) stráženie a ochranu majetku,

f) bežnú údržbu majetku,
g) iné výdavky spojené s prevodom majetku.
12. Podľa § 47c ods. 1 cit. zákona postup podľa § 47b a 47c upraví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym predpisom.
13. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 111/90 Zb. o štátnom podniku, podnik má právo majetok, s ktorým hospodári
držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi.

14. Podľa § 2 ods. 1 cit. zák. podnik je výrobcom tovaru (výrobky, práce a služby), ktorý svoju
podnikateľskú činnosť prevádzkuje samostatne na základe hospodárenia na vlastný účet; pritom berie
na seba primerané hospodárske riziko.
15. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. podnik je právnickou osobou, vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom
mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

16. Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát
nezodpovedá za záväzky podniku, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 6 ods. 2 cit. zák. podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho, a nakladať
s ním v súlade s právnymi predpismi. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok
ustanovených zákonom.

18. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. zo dňa 24. júna 1988 o
hospodárení s národným majetkom táto vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí zmluvou do
socialistického celospoločenského vlastníctva, právo hospodárenia s národným majetkom a nakladanie
s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátnych hospodárskych organizácií, rozpočtových
organizácií a iných štátnych organizácií.

19. V § 1 ods. 2 cit. vyhl. je uvedené, že sa vzťahuje na podmienky pri prevodoch vlastníctva k veciam
v národnom majetku štátnymi podnikmi.
20. Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. prevody vlastníctva národného majetku na iné socialistické organizácie,
než štátne sa uskutočňuje hospodárskymi zmluvami. Prevody vlastníctva národného majetku na
občanov a iné organizácie, než socialistické sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitného predpisu. Pod

čiarou ako poznámka č. 9 je uvedený § 399 Občianskeho zákonníka 40/1964 Zb. v znení v roku 1988,
kde § 399 hovoril o kúpe.
21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 92/91 O podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej
len Zákon o veľkej privatizácii) účinného od 1.4.1991, v znení platnom do 31.12.1993) tento zákon
upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne

peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len podnik), včítane ich majetkovej
účasti na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkovej účasti štátu na
tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len
privatizácia).
22. Podľa § 5 cit. zák. prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného

projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní.
23. Podľa § 45 ods. 1 cit. zák. podniky nemôžu mimo obvyklého hospodárenia uzavrieť zmluvy o prevode
vlastníckeho práva, ku ktorému majú právo hospodárenia, nakladať so svojimi majetkovými účasťami
na podnikaní právnických osôb, ani tieto zakladať.
24. Podľa § 45 ods. 2 cit. zák. výnimky z ust. ods. 1 môže v odôvodnených prípadoch povoliť príslušná

vláda. Udelená výnimka nahrádza povolenie podľa osobitných predpisov.
25. Podľa § 35 ods. 1 písm. g) O.s.p. platného v čase podania žaloby prokurátor môže podať návrh na
začatie konania ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva, alebo o určenie
vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenie všeobecného záväzného právneho
predpisu.

26. Táto vyhláška bola účinná od 1.7.1988 do 1.1.1994 takže bola účinná aj v čase uzatvárania
predmetných zmlúv.27. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v
rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len "pôda"),

28. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) cit. zákona obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace
poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane
zastavaných pozemkov,
29. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že žalobca v danom
prípade podal žalobu dňa 14.03.2011. Žalobca v žalobe žiadal o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam ved. na LV č. 1453, 1422 k.ú. Šamorín. V žalobe poukázal na tú skutočnosť, že zmluvy
o prevode nehnuteľnosti na základe ktorých žalovaní nadobudli nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet
tohto sporu zo dňa 23.11.1993 a 03.12.1993 ďalej záložnú zmluvu č. 1/1993 zo dňa 23.11.1993 a
mandátnu zmluvu zo dňa 23.11.1993 považuje za absolútne neplatné, poukazujúc na tú skutočnosť, že
štátny podnik môže nakladať s majetkom, ku ktorému má právo hospodárenia len v súlade s právnym
predpismi a to v danom prípade v súlade so zákonom 111/1990 Zb. o štátnom podniku a so zákonom

č. 92/1991 Zb.. Poukázal ďalej na to, že hospodárenie štátneho podniku bolo upravené v ustanovení §
30 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o správe národného majetku a to odkazom na zákon o štátnom podniku a
iné osobitné predpisy § 31 a 35 tejto vyhlášky. Osobitným predpisom ktorý upravuje postup podnikov pri
nakladaní majetkom štátu sú ustanovenia § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb.. Vo svojej žalobe tvrdil, že
podmienka vyplývajúca z § 45 a 45a splnená nebola, nakoľko súhlas k prevodu majetku udelený vládou

SR ani zakladateľom nebol. Podľa jeho udania nesplnenie tejto podmienky zakladá neplatnosť obidvoch
zmlúv o prevode nehnuteľnosti a štátny podnik nebol bez súhlasu, bez udelenia výnimky s majetkom, ku
ktorému mal právo hospodárenia oprávnený nakladať. Podľa udania žalobcu v danom prípade teda išlo
o prevod štátneho majetku, ktorý podliehal presne stanoveným podmienkam. Svoju aktívnu legitimáciu
žalobca v žalobe odvíjal od ustanovenia § 47c zákona č. 92/1991 Zb. podľa ktorého majetok, ktorý nebo

z akýchkoľvek dôvodov predmetom privatizácie je v správe ministerstva.
30. Súd v danom prípade poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 24Co 50/2008-1176 zo
dňa 08.10.2008 č.l. 8 ods. 3 kde Krajský súd v Trnave konštatoval, že „ na základe vyššie citovaných
ustanovení zákona mal odvolací súd za preukázané, že v zmysle uvedených predpisov mohol štátny
podnik prevádzať národný majetok na občanov v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o kúpe,

pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Obchodný zákonník v čase schválenie tejto vyhlášky
ešte prijatý nebol. Garancia štátu na prevod vlastníctva v zmysle § 14 ods. 4 cit. vyhl. č. 119/1988 Zb.
bola len v prípade bezodplatného prevodu vlastníctva v národnom majetku na občana, lebo v takých
prípadoch sa vyžadoval súhlas buď federálneho ministerstva financií, alebo ak išlo o subjekt spravovaný
republikovým ministerstvom tak sa vyžadoval súhlas republikového ministerstva financií, cien a miezd“.

31. Za podstatné však odvolací súd považoval, že „v danom prípade ani nešlo o priamy predaj
predmetných nehnuteľností zo strany štátneho podniku na fyzické osoby, ale v danom prípade
išlo o preskúmanie, či štátny podnik mal právo nehnuteľnosti vo svojej správe založiť. Z vyššie
uvedených ustanovení zákona č. 111/1990 a vyhl. č. 119/1988 tieto skutočnosti podľa názoru
odvolaciehosúdujednoznačnevyplývajúabolibežnoupraxouhospodárskehoživotavčaseuzatvárania

napadnutých zmlúv o prevode. Tento názor odvolacieho súdu korešponduje aj so stanoviskami
uverejnenými v odborných časopisoch. Napríklad, že všeobecné záväzné predpisy, hlavne zák. č.
111/90 Zb. a vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným
majetkom, Občiansky zákonník a Obchodný zákonník neobsahujú žiadne ustanovenia splnomocňujúce
zakladajúce ministerstvo k udeleniu písomného súhlasu, ktorým vlastník - štát zastúpený štátnym

orgánom - súhlasí s uzavretím záložnej zmluvy medzi štátnym podnikom a bankou. Naopak zák. č.
111/90 Zb. v § 5 obsahuje ustanovenie o tom, že štát nezodpovedá za záväzky podniku a opačne
(prameň: Státní podnik a smluvní zástavní právo - autori: P. Brychca - V. Pek - EK. 94/27: 57),
alebo že záložnú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o prevode vlastníctva, lebo samotným
vznikom záložného práva ešte nedochádza k prevodu vlastníctva. Nejde preto o prevod vlastníctva

z majetku štátu, ale len zaťaženie majetku štátu. Pretože § 45 zák. č. 92/91 Zb. neobsahuje zákaz
zaťažovať majetok štátu, nemožno ust. § 45 zák. č. 92/91 Zb. vzťahovať na záložné právo (prameň:
Nekteré aktuální otázky zaistení závazkov formou zástavního práva - autori: V. Zoufalý - J. Voršilka
- PaP. 93/7:10). Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že Podnik pre chov koní, Žrebčínec Šamorín
mohol predmetné nehnuteľnosti založiť. Založenie bolo zrealizované podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka a Obchodného zákonníka a s tým súvisí aj právo veriteľa, v tomto prípade banky, v prípade
neplnenia úverovej zmluvy uspokojiť svoj nárok zo založenej nehnuteľnosti a to na základe všeobecných
záväzných právnych predpisov akými sú Občiansky a Obchodný zákonník“.32. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave poukazujúc na citovaný rozsudok iná situácia by bola v
prípade, ak by predmetné nehnuteľnosti mali byť súčasťou privatizácie, lebo tento právny režim sa
spravoval osobitnými právnymi predpismi. Sporné nehnuteľnosti však neboli predmetom privatizácie a

tieto skutočnosti sú v spore preukázané listom Fondu národného majetku zo dňa 16.3.1998, protokolom
NKÚ o výsledku kontroly č. 147 zo dňa 23.6.1994. Je to zrejmé aj zo správy Ministerstva pre správu
a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 1.4.1998. Predmetný podnik bol sprivatizovaný až v roku
1996 (zmluvy uzavreté v roku 1993) a podľa špecifikácie nehnuteľností domy založené záložnými
zmluvami neboli predmetom privatizácie. Táto skutočnosť vyplýva z § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby ( ďalej len zákon o veľkej privatizácii). Už z tohto
úvodného ustanovenia je zrejmé, že má ísť o prevod ( nie záložné právo) majetku štátu na česko-
slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby v rámci privatizácie.
33. Súd v danom prípade poukazuje na § 45 ods. 1 a 2 cit. zákona, pričom z vyššie uvedeného je
možné teda vyvodiť, že zák. č. 92/91 Zb. patril do balíka privatizačných zákonov, ktoré po nežnej
revolúcii prijala Národná rada SR za účelom plynulého prechodu zo socialistického plánovaného

hospodárstva na moderné tržné hospodárstvo, kde presne vyčlenený majetok štátu na privatizáciu mal
byť chránený pred živelnosťou, nezákonnosťou, lebo za každým privatizačným projektom boli záujmy
hospodárskych a politických skupín nadobudnúť majetok čo možno za najvýhodnejšie ceny a preto tento
privatizačný proces sa štát rozhodol chrániť, pričom osobitnými zákonmi dal privatizačným projektom
určitý rámec a vyhradil si právo o takomto majetku spolurozhodovať pri jeho prevode do súkromných rúk.

V prejednávanom spore však zjavne nejde o majetok, ktorý mal byť privatizovaný, nepodliehal režimu
osobitných zákonov, preto nebol potrebný ani súhlas vlády na prevod tohto majetku. Výklad žalobcu
nerešpektuje osobitný režim hospodárskeho života štátnych organizácií s majetkom, ktorý nepodliehal
privatizácii a režim nakladania s majetkom štátnych podnikov, ktoré boli pripravené na privatizáciu a
mali vypracovať privatizačný projekt a v tejto súvislosti mali obmedzené možnosti uzavierať zmluvy o

prevode vlastníctva. Túto skutočnosť konštatoval vo svojom rozsudku Krajský súd v Trnave č. 24Co
50/2008 zo dňa 08.10.2008.
34. Je pravdou, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu s poukazom na ust. § 47c zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby ( o veľkej privatizácii). Podľa názoru
súdu, sporné nehnuteľnosti boli v roku 1993 v správe Podniku pre chov koní štátny podnik Bratislava,

ktoréhozakladateľomboloMinisterstvopôdohospodárstvaSR,nakoľkoišloopoľnohospodárskypodnik.
Nehnuteľný majetok uvedeného štátneho podniku mohol byť potom majetkom definovaným podľa § 1
ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 229/1991 Zb. V zmysle § 47c zákona 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii
by ale v prípade naplnenia dôvodov mal byť správcom tohto majetku Slovenský pozemkový fond a nie
žalobca. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti keďže podľa úvahy súdu žaloba nevedel preukázať

svoju aktívnu legitimáciu súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom sa stotožnil s písomným podaním
právneho zástupcu žalovaných zo dňa 01.12.2016 čo do namietania aktívnej legitimácie v danom
prípade.
35. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže mal žalobca v danom prípade úspech
v celom rozsahu, súd mu priznal trovy konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie, ktorý vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienkyb/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, žeprávoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).