Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205962
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514205962.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, práv. zast. HMG
& PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefaničova 12, 811 04 Bratislava proti žalovaným:
1. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XXX, právne zastúpenému opatrovníčkou pre toto konanie

Zlatou Bjalončíkovou, nar. 03.06.1981, bytom N. F., 2. T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XXX, právne
zastúpenej JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou AK, ul. 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa v
konaní o zaplatenie 370,31 Eur s prísl. a o zaplatenie 189,73 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/315/2014-88 zo dňa 22.09.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobkyne
nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 100 % a o nepriznaní náhrady trov konania

žalobkyni.

Priznáva žalovanému v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť

žalovanému v 2. rade trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právnej
zástupkyne JUDr. Viery Komanovej, advokátke AK Stará Ľubovňa vedený v pobočke SLSP, a.s., Stará
Ľubovňa č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, VS: 2114, IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške
100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni súd náhradu trov konania
nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 261 ods.3 písm.d/, § 497, § 499, §
369 ods.1, § 502 ods.1 a § 708 ods.1,2 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
(26.03.2009), ust. článku 3 ods.1,2,3, článku 5, 6 ods.1 a článku 7 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05.04.1993, ust.§ 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
zmluvy, ust.§ 3 ods.1, § 37 ods.1, § 39, § 40 ods.1,2,3, § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1, 2,3,4,5 a 8, § 54

ods.1,2 a § 517 Občianskeho zákonníka, ust.§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a ust.§ 1 ods.1 a
3, § 2, § 3 ods.1,2,5,6,7,8,9,10 a 11, § 4 ods.1´,2 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia
zmluvy o bežnom účte.

3.Zvyčísleniapohľadávkyspotrebiteľskéhoúveruku08.02.2013vspojeníshistóriouúveružalovaného,
súd zistil, že pohľadávka žalobkyne z úveru voči žalovaným vo výške 1.688,86 Eur pozostávala z istiny

vo výške 1.318,55 Eur, vyčísleného zmluvného úroku z úveru v sume 235,66 Eur, vyčíslených úrokov
z omeškania v sume 134,65 Eur a tiež z pohľadávky, týkajúcej sa nezaplateného čerpaného debetu,vo výške 189,73 Eur a z úroku z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 189,73 Eur od 01.01.2013
do zaplatenia.

4. Písomnou výzvou zo dňa 16.01.2012 oznámila žalobkyňa žalovaným zosplatnenie úveru, pričom
vyhlásila celú pohľadávku splatnú dňom 15.01.2012 a vyzvala ich na zaplatenie celej dlžnej sumy vo
výške 2.474,89 Eur do 27.01.2012. Toto oznámenie doručovala žalovaným prostredníctvom pošty do
vlastných rúk.

5. Z výpisov účtov predložených žalovanou v 2. rade (č.l. 80-84 pôvodného spisu 5C/44/2013) a z
vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne (č.l.92 pôvodného spisu) súd zistil, že po zosplatnení celej
pohľadávky žalovaní v období od 20. 07. 2013 do 30. 05. 2014 v splátkach uhradili žalobkyni celkom
sumu 1,318,55 Eur, ktorú zaúčtovala na istinu.

6. Žalovaní teda celkom od 15.04. 2009 do podania žaloby na súd (20.05.2013) uhradili žalobkyni sumu

4.150,- Eur a po podaní žaloby na súd za obdobie od 20. 07.2013 do 30. 05. 2014 uhradili ešte
žalobkyni sumu 1.318,55 Eur, teda celkom do rozhodnutia súdu uhradili sumu vo výške 5.468,55 Eur.

7. Po späťvzatí návrhu a zastavení konania v časti zaplatenia istiny vo výške 1 318,55 Eur predmetom
konania ostalo zaplatenie vyčísleného zmluvného úroku vo výške 235,66 Eur (dohodnutý zmluvný úrok

podľa zmluvy o úvere 15 % ročne), vyčísleného úroku z omeškania vo výške 134,65 Eur (dohodnutý
úrok z omeškania vo výške 15 % ročne v zmluve o úvere) a zaplatenie úrokov z úveru vo výške
15,80 % ročne zo súm a za obdobie uvedené vyššie a zaplatenie úroku z omeškania zo súm a za
obdobieuvedenévyššie(tiežvuzneseníč.k.5C/44/2013-97zodňa03.09.2014)azaplateniedebetného
zostatku vo výške 189,73 Eur s 25 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2013 do zaplatenia.

8. Po zhodnotení dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že
táto neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
a neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a

iných poplatkov, čo je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch (ďalej ZOSÚ), konkrétne s
ustanovením § 4 ods. 2 písm. d/a/i/ ZOSÚ.

9. Keďže predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 4 ods.
2 ZOSÚ, súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 z. o

spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni vzhľadom na skutočnosť, že úver
poskytnutý žalovanému v 1. rade na základe uzatvorenej zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov,
vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru bez akýchkoľvek
úrokov a poplatkov. Žalovaný čerpal úver vo výške 3.300,- Eur dňa 27.03.2009 a od 15.04.2009
do vyhlásenia zosplatnenia , t. j. do 15.01.2012 uhradil žalobkyni sumu 3.300,- Eur, čo mal súd za

preukázané zo špecifikácie pohľadávky a z výpisu čerpania, splátok a úhrad predloženého žalobkyňou.
Žalovaný v 1. rade po vyhlásení zosplatnenia uhradil ešte žalobkyni od 15.04.2012 do 15.08.2012 sumu
850,- Eur, teda do podania žaloby na súd uhradil žalobkyni sumu 4.150,- Eur a po podaní žaloby od za
obdobieod20.07.2013do30.05.2014uhradili žalovaníeštežalobkynisumu 1.318,55Eur,tedacelkom
do rozhodnutia súdu jej uhradili sumu vo výške 5.468,55 Eur. Keďže žalovaní zaplatili žalobkyni vyššiu

sumu o 2.168,55 Eur, ako bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver, ktorý, vzhľadom na skutočnosť, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, bol povinný uhradiť, súd žalobu v časti uplatňovaného zmluvného
úroku vo výške 235,66 Eur, uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 134,65 Eur a zaplatenia úrokov
z úveru vo výške 15,80 % ročne zo súm a za obdobia uvedené v uznesení súdu č. k. 5C/44/2013- 97
zo dňa 03.09.2014 a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm a za obdobia uvedené

v uznesení súdu č.k. 5C/44/2013-97 zo dňa 03.09.2014 ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie
dodal, že žalobkyňa si uplatňovala úrok z omeškania z jednotlivých súm najskôr od 09.02.2013, pričom
žalovaný v l. rade jej uhradili sumu 3.300,- Eur už dňa 15.01.2012, teda v časti uplatňovaného úroku
z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalovaní sa nedostali do omeškania.

10. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli zmluvu o
bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Extra dňa 11.03.2009. Podľa čl. IV. Banka sa zaviazala
len na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. Vprípade splnenia stanovených podmienok na poskytnutie povoleného prečerpania účtu Banka uzatvorí
s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu.

11. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby žalovaný v 1. rade jej podal žiadosť na povolené prečerpanie
účtu, nepreukázala, aby žalovaný splnil podmienky na poskytnutie povoleného prečerpania, ani, aké
podmienkysplnil,nepreukázalauzatvoreniepísomnejzmluvyopovolenomprečerpanísožalovanýmv1.
rade a nepreukázala špecifikáciu žalovanej sumy a či skutočne žalovaný je povinný uhradiť nepovolené
prečerpanie na bežnom účte - predložila len vytlačený doklad zo systému v angličtine, z ktorého nie

je zrejmé, čoho sa týka a je v ňom napr. uvedený dátum - 13/02/18 - teda nešpecifikovala, čo tento
písomný dôkaz znamená, kedy došlo k nepovolenému prečerpaniu, uviedla len, že ku 31.12.2012 bol
na bežnom účte nepovolený debetný zostatok vo výške 189,73 Eur.

12. Žalobkyňa nesplnila dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na
skutočností, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom je potrebné rozumieť zodpovednosť účastníka za

výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový
základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva

leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

13. Zdoloženýchlistinnýchdôkazovnemožnonespochybniteľnýmspôsobomustáliť,že žalovanýdlhuje
žalobkyni sumu 189,73 Eur, ako je uvedené vyššie, zo samotnej zmluvy zo dňa 11.03.2009 nevyplýva

suma dohodnutého a povoleného prečerpania.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.) a podľa ust.§ 146 ods.2 O.s.p. podľa zásady zavinenia.

15. Žalobkyňa žalobným návrhom žiadala zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť sumu vo výške 1.688,86 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.318,55 Eur, z úroku
z úveru vo výške 235,66 Eur a z úroku z omeškania vo výške 134,65 Eur a tiež zaplatiť úrok z úveru
vo výške 15,80 % ročne a úroku z omeškania zo súm a za obdobia uvedené vyššie. Po čiastočnom
späťvatí návrhu súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 1.318,55 Eur zastavil. V prevyšujúcej

časti súd žalobu zamietol.

16. Žalobkyňa tiež žiadala zaviazať žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške 189,73 Eur s 25
% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2013 do zaplatenia. V tejto časti súd žalobu voči žalovanému
v 1. rade zamietol.

17. Žalovaný v 1. rade bol v konaní úspešný v časti zaplatenia sumy 189,73 Eur s 25 % ročným
úrokom a v časti zaplatenia sumy 370,31 Eur a zaplatenia úroku z úveru vo výške 15,80 % ročne
zo súm a za obdobie uvedené vyššie a v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo súm a za obdobie uvedené vyššie, resp. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia č.k.

5C/44/2013 - 97 zo dňa 03. 09. 2014. V časti zaplatenia istiny vo výške 1.318,55 Eur bolo konanie voči
nemu zastavené po späťvzatí návrhu žalobkyňou. Žalovaný v 1. rade by mal právo na náhradu trov
konania podľa úspechu, v časti zamietnutia žaloby ale podľa názoru súdu aj v časti zastavenia konania
z dôvodu zavinenia zastavenia konania žalobkyňou. Žalovaný v 1. rade a ani opatrovníčka žalovaného v
1. rade pre toto konanie si trovy konania neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli,

preto mu súd trovy konania nepriznal.

18. Žalovaná v 2. rade bola úspešná v časti zaplatenia sumy 370,31 Eur a zaplatenia úroku z úveru
vo výške 15,80 % ročne zo súm a za obdobie uvedené vyššie a v časti zaplatenia úroku z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo súm a za obdobie uvedené vyššie, resp. tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti uznesenia č. k. 5C/44/2013 - 97 zo dňa 03. 09. 2014. V časti zaplatenia istiny vo výške 1.318, 55
Eur bolo konanie voči nej zastavené po späťvzatí návrhu žalobkyňou, preto má podľa názoru súdu právo
na náhradu trov konania. V časti zamietnutia žaloby má právo na náhradu trov konania podľa zásady
úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a v časti zastavenia konania má právo na náhradu trov konaniapodľa zásady zavinenia, t.j. podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobkyňa
zavinila zastavenie konania, aj keď uviedla, že po podaní žaloby na súd žalovaní v 1. a 2. rade uhradili
istinu vo výške 1.318,55 Eur a preto berie návrh späť. Z tohto dispozičného úkonu sa javí, že zastavenie

konania zavinili žalovaní v 1. a 2. rade v časti zaplatenia istiny 1.318,55 Eur. Ako je uvedené vyššie, ak
by žalobkyňa v tejto časti o zaplatenie sumy 1318, 55 eur nebola vzala návrh späť, súd by žalobu aj v
tejto časti zamietol ako nedôvodnú z dôvodov uvedených vyššie, keďže sumu - poskytnuté plnenie vo
výške 3.300,- Eur, ktoré boli povinní žalovaní vrátiť žalobkyni, jej uhradili ešte pred podaním žaloby na
súd, t.j. dňa. 15.01.2012. Žalovaná v 2. rade si uplatnila trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia,

ktoré vyčísli súdu v lehote 3 dní. Na základe uvedeného žalovaná v 2. rade má právo na náhradu trov
konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia pri hodnote sporu v pôvodnej žalobe vo vzťahu ku
nej vo výške 1.688,86 Eur s príslušenstvom - úrokom z úveru a úrokom z omeškania a po späťvzatí
návrhu vo výške 370,31 Eur s príslušenstvom - úrokom z úveru a s úrokom z omeškania. Súd
priznal žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

19. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa a to len čo do výroku o povinnosti žalobkyne
nahradiť žalovanej v 2.rade trovy konania na účet jej právnej zástupkyne a vo výroku, ktorým žalobkyni
súdprvejinštancienáhradutrovkonanianepriznal,tedavočiII.aIV.výrokurozsudku.Právneodôvodnila
svoje odvolanie ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. a konštatovala, že súd prvej inštancie nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle ust.§ 221 ods.1 písm.h/
O.s.p. Súd prvej inštancie v rozsudku v napadnutej časti zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
žalovanej v 2.rade vo výške 100 % pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a zároveň nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania. O presnej výške náhrady trov konania, na ktoré súd zaviazal žalobcu
mal súd rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má za to, že právny

názor vyslovený v odôvodnení súdu prvej inštancie, že žalovaný v 2.rade má právo na náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia pri hodnote v pôvodnej žalobe vo vzťahu k nej
vo výške 1.668,86 Eur s príslušenstvom a po späťvzatí návrhu vo výške 370,31 Eur s príslušenstvom
nie je správny a nemá žiadnu oporu, pričom svoje tvrdenia odôvodňuje na základe znenia ust.§ 142
ods.1, 2 a § 146 ods.2 O.s.p., ktoré citoval. Konštantná judikatúra, ako aj právna teória zastáva názor,

že v prípade, ak zo strany žalovaného dôjde po podaní žaloby čo i len k čiastočnému plneniu, má
toto konanie žalovaného za následok zastavenie konania, pričom v takom prípade zastavenie konania
nezavinilžalobcasvojimspäťvzatím,aleprávežalovaný,ktorýjevkonečnomdôsledkutakýmtokonaním
aj povinný uhradiť účelne vzniknuté trovy konania žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/2/2011 zo dňa 16.03.2011. Meritom predmetného konania

na základe podaného návrhu bolo zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 1.688,86 Eur s príslušenstvom
pozostávajúcej z istiny vo výške 1.318,55 Eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy v sume 235,66 Eur a
úrok z omeškania v sume 134,65 Eur. Po podaní žaloby došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade
dlžnej sumy vo výške 1.318,55 Eur, teda v časti istiny, na čo žalobca reagoval podaním späťvzatia žaloby
v uvedenej časti uhradenej pohľadávky. Žalobca bol v konaní úspešný minimálne v časti o zaplatenie

istiny pohľadávky, ktorú žalovaní po podaní žaloby uhradili a minimálne v tejto časti mal súd žalobcovi
priznať náhradu trov konania. Žalovaná v 2.rade nebola právne zastúpená počas celého konania,
ale jej právne zastupovanie bolo prevzaté JUDr. Komanovou až potom, čo žalobca vzal žalobu späť
v uhradenej časti a potom ako bol zvyšok dlžnej pohľadávky vylúčený na samostatné konanie. Je to
absolútne neprijateľné a právne neprípustné, aby súd prvej inštancie priznal žalovanej v 2.rade náhradu

trov konania pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia aj za čas konania, ktoré bolo zastavené a kedy
žalovaná v 2.rade ani nebola právne zastúpená. Podľa názoru žalobcu bol v predmetnom konaní ako
celku, t.j. pred späťvzatí a po späťvzatí úspešný práve žalobca a to v značnej časti. Vzhľadom k tomu
je toho názoru, že súd prvej inštancie mal v súlade s ust.§ 142 ods.3 O.s.p. zaviazať na náhradu
trov konania v plnej výške spoločne a nerozdielne žalovaných, nakoľko pomer úspešnosti žalovaných

v predmetnom konaní je nepatrný.

20. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 2.rade. Žiadala rozsudok v napadnutej časti, teda v II.
a IV.výroku ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Zo samotného
rozsudku, konkrétne z prvej časti petitu vyplýva, že súd žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd

prvej inštancie podrobne odôvodnil čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Dôvodom zamietnutia žaloby
nebolo to, že po podaní žaloby došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a že toto späťvzatie zapríčinili
žalovaní, ale žaloba bola v podstate zamietnutá z dôvodu, že do podania žaloby žalovaní žalobkyni
uhradili čiastku, ktorú si požičali, ba uhradili jej namiesto požičanej čiastky 3.300,- Eur sumu 5.468,55Eur. Poskytnutý úver bol úver spotrebiteľský a zmluva vykazuje podstatné nedostatky, na ktoré súd z
úradnej povinnosti pri zisťovaní skutkového stavu prihliadol a tak v súlade so zákonom aj rozhodol. To,
že to rozhodnutie je správne uznáva aj sama žalobkyňa, pretože v zákonom stanovenej lehote proti

prvej časti petitu nepodala odvolanie a táto časť rozsudku nadobudla právoplatnosť. Nie je pravda, že
žalovaní spôsobili, že žalobkyňa musela chrániť svoje právo podaním žaloby, že oni svojim správaním
spôsobili, že musela zobrať žalobu späť, ale žalobkyňa nielenže získala na úkor žalovaných bezdôvodné
obohatenie, ale nie je ochotná si chybu priznať a uhradiť účelne vynaložené trovy konania žalovanej
v 2.rade. K späťvzatiu žaloby nedošlo kvôli správaniu sa žalovaných, ale preto, že títo jednoznačne

preukázali a súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že už dávno pred podaním žaloby bola dlžná
čiastka uhradená. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR, je podľa
názoru žalovanej takáto argumentácia nie namieste, pretože jej tvrdenia opäť vychádzajú použitia
týchto rozhodnutí. Argumenty opäť neprihliadajú za akých okolností bola žaloba podaná, či bola vôbec
podaná dôvodne. Žalovaná v 2.rade nemôže pre svojvoľné konanie žalobkyne znášať náklady spojené
s bránením práva. Toto vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý ho

prevzal dňa 19.10.2016. Vyjadrenie nebolo zaslané.

21. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 100
% a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,
zákon č. 160/2015 Z.z. (ďalej C.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v napadnutej časti nie je dôvodné.

22. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963

Zb. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z
ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá Civilného sporového poriadku sa aplikuje princíp okamžitej aplikability
a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že Civilný sporový poriadok sa aplikuje
aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto

následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2
Civilného sporového poriadku je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. §
470 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

23. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

24. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Účastníkovi, ktorý zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

25. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

26. Súd prvej inštancie v napadnutej časti správne zistil skutkový stav, správne rozhodol a riadne svoje
rozhodnutie čo do výroku o trovách konania odôvodnil. Žalovaný v 1.rade bol skutočne úspešný v časti
zaplatenia sumy 189,73 Eur s 25 % ročným úrokom a v časti zaplatenia sumy 370,31 Eur a zaplatenia
úroku z úveru vo výške 15,80 % ročne a v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
V časti zaplatenia istiny vo výške 1.318,55 Eur bolo konanie voči žalovanému v 1.rade zastavené po

späťvzatí žaloby. Žalovaná v 2.rade bola úspešná v časti zaplatenia sumy 370,31 Eur a zaplatenia
úroku z úveru vo výške 15,80 % ročne zo súm a obdobia uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, v
časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm a za obdobie uvedených v rozsudku
súdu prvej inštancie, v časti zaplatenia istiny vo výške 1.318,55 Eur bolo konanie voči nej zastavené
po späťvzatí žaloby žalobkyňou. Žalovaní teda majú právo na náhradu trov konania podľa zásady

úspechu v zmysle ust.§ 142 ods.1 O.s.p., keď žaloba po späťvzatí žaloby bola voči ním zamietnutá a
súd prvej inštancie vyslovil, že majú právo na náhradu trov konania i čo do zastavenia konania podľa
zásady zavinenia, teda podľa ust.§ 146 ods.2 O.s.p. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu
prvej inštancie, že z ust.§ 146 ods.2 O.s.p., tak ako ho vykladá i žalobkyňa vo svojom odvolaní sa javí,že zastavenie konania zavinili žalovaní v 1.a 2.rade v časti zaplatenia istiny 1.318,55 Eur. Súd prvej
inštancie však v dôvodoch rozsudku presne vysvetlil prečo by pokiaľ žalobkyňa nezobrala žalobu späť
žalobuajvtejtočastizamietolakonedôvodnú.Žalovanív1.a2.radeposkytnutéplnenievovýške3.300,-

Eur, ktoré boli povinní vrátiť žalobkyni uhradili ešte pred podaním žaloby na súd, t.j. dňa 15.01.2012.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej
vyplýva,žetam,kdezákonnemôžebyťnatoľkokauzisticky,abypostiholcelúrozmanitosťživota,dotvára
sa práva sudcovským výkladom v medziach stanovenými všeobecnými podmienkami uvedenými v
zákone za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania,

než plynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o
úvere, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovanými dňa 26.03.2009 č. 003129931R neobsahuje zákonom
stanovené náležitosti podľa ust.§ 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý cituje v poslednom odseku
na str.10 rozsudku. Preto považoval poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ust.§ 4 ods.3 Zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný
čerpal úver vo výške 3.300,- Eur dňa 27.03.2009 a od 15.04.2009 do vyhlásenia zosplatnenia, t.j. do

15.01.2012 uhradil žalobkyni sumu 3.300,- Eur. Súd prvej inštancie mal tým za preukázané uvedenú
skutočnosť zo špecifikácie pohľadávky a z výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého žalobkyňou.
Žalobkyňa si uplatňovala úroku z omeškania z jednotlivých súm, najskôr od 09.02.2013, pričom žalovaný
v 1.rade jej uhradil sumu 3.300,- Eur už dňa 15.01.2012, teda v časti uplatňovaného úroku z omeškania
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalovaní sa nedostali ani do omeškania. Teda aj keď sa

formálne javí, že zastavenie konania zavinili žalovaní v 1.a 2.rade, z výsledkov vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá podala
nedôvodnú žalobu, pretože žiadala viac ako jej prináleží, pričom pohľadávka, tak ako jej patrí jej
bola uhradená do 15.01.2012. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalovaní uhradili žalobkyni ešte od
15.04.2012 do 15.08.2012 sumu 850,- Eur, teda do podania žaloby uhradili žalobkyni spolu 4.150,- Eur

a po podaní žaloby za obdobie od 20.07.2013 do 30.05.2014 uhradili žalovaní žalobkyni ešte 1.318,55
Eur. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že žalovaní zaplatili žalobkyni vyššiu sumu o 2.168,55
Eur ako bol žalovanému v 1.rade poskytnutý úver, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že je bezúročný
a bez poplatkov bol povinný uhradiť. Tak zdôvodnil súd prvej inštancie aj zamietnutie žaloby v časti
uplatňovaného zmluvného úroku vo výške 235,66 Eur uplatňovaného z omeškania vo výške 134,65 Eur

a zaplatenia úrokov z úveru vo výške 15,80 % ročne zo súm a za obdobie uvedené v uznesení č.k.
5C/44/2013-97 zo dňa 03.09.2014 a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm a obdobia
uvedené v uznesení č.k. 5C/44/2013-97 zo dňa 03.09.2014.

27. Predmetom odvolacieho konania nie je nepriznanie trov konania žalovanému v 1.rade ani

zamietnutie žaloby, ale iba povinnosť nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania a nepriznanie
trov konania žalobkyni, pričom žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že žalovanej v 2.rade nepatria
trovy konania z celej sumy, tak ako to uviedol súd prvej inštancie vo vzťahu k nej z 1.688,86 Eur s
príslušenstvom a po späťvzatí žaloby vo výške 370,31 Eur z dôvodu, že žalovaná v 2. rade nebola
zastúpená v celom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v 2.rade udelila plnú moc svojej

právnej zástupkyni dňa 05.09.2014. Táto sa k žalobe vyjadrila osobne dňa 10.09.2014. Späťvzatie
žaloby bolo doručené žalovanej v 2.rade dňa 05.09.2014. Uznesenie o čiastočnom zastavení konania
čo do sumy 1.318,55 Eur a pripustení zmeny žaloby nadobudlo právoplatnosť čo do výroku o zmene
žaloby dňa 19.11.2014 a čo do výroku o zastavení konania a vrátení súdneho poplatku dňa 05.12.2014.
Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná v 2.rade má právo na náhradu trov konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia pri hodnote sporu v pôvodnej žalobe vo vzťahu k nej vo výške
1.688,86 Eur s príslušenstvom, úrokom z úveru a úrokom z omeškania a po späťvzatí žaloby vo výške
370,31 Eur s príslušenstvom, úrokom z úveru a úrokom z omeškania je správne. O výške trov však
rozhodne súd prvej inštancie až samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

28. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania vo
výške 100 % a o nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust.§ 255 ods.1 C.s.p. v

spojení s ust.§ 396 ods.1 C.s.p. Náhradu trov odvolacieho konania priznal úspešnému žalovanému v
2.rade vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100 %.

30. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.