Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Er/884/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809205456
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5809205456.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, predtým Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ
v Žiline, ul. Kuzmányho č. 26, Žilina, IČO: 00 7358 41), proti povinnému: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. č.XXX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 398,32 Eur, trovy predchádzajúceho konania
vo výške 16,59 Eur + trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Er/884/2009 z a s- t a v u j e.
II/ Povinnému saukladánahradiťtrovyexekúcievzniknutésúdnemuexekútorovi JUDr.StachoChladný
(nástupca Mgr. Júliusa Konečného), Exekútorsky úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, vo výške
65,03 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III/ Súd žiadosť oprávneného na zmenu účastníka konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo dňa 13.11.2009, pod č. 5507 003972* poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona
NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom
znení (ďalej len "Exekučný poriadok") vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného,
Exekútorský úrad Dolný Kubín, so sídlom A. Sládkoviča 1802/2, 026 01 Dolný Kubín, na základe
exekučného titulu - Rozhodnutie o priestupku č.p.: ORP-P-336/DI-NO-2007 zo dňa 17.08.2007, ktoré

vydalo Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát v Námestove, ktoré
nadobudlo vykonateľnosť dňa 03.09.2007. Súdny exekútor Mgr. Július Konečný bol dňa 25.08.2017
odvolaný a za jeho nástupcu bol určený JUDr. Stacho Chladný, Exekútorsky úrad Zvolen, Stráž 3/223.

2. Dňa 26.04.2018 bolo tunajšiemu súdu na základe výzvy súdu doručené podanie súdneho exekútora,
ktorým si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 65,03 Eur.

3. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa
ustanovení Exekútorského poriadku účinného do 31. marca 2017.

5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie

prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu( plnením nedlhu), preto je s ním spojené
bezdôvodné obohatenie.8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona vykonanou zákonom
č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustené z textu priestupkového zákona. Zákonodarca
pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by

určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do dátumu
účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon
rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť,
či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti
novely č. 298/2008 Z. z. použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch,

ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno
opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky
v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plne rešpektovanie
nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie spätne
do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.

9. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

10. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v
zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva
verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právny norma, ktorej účinky sú pre jej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca
právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto

okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery
adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom

prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta
právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých
nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom,
platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa

nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch
je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto
konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako
predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej

lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej
právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť.

11. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, v

tomto prípade začala prekluzívna lehota plynúť odo dňa 03.09.2007. Svojím charakterom je to lehota
prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo,
aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie
je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č.
372/1990Zb.opriestupkochvzneníúčinnomdo31.08.2008navykonanierozhodnutia,vpriebehuktorej

malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 04.09.2010. Súd mal tak za
preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty
troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a
vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade došlo uplynutím času k neúčinnosti exekučného
titulu, ktorý bol podkladom na exekúciu, súd potom rozhodol tak, že exekučné konanie v celom rozsahu
zastavil.13. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej

hodnoty.

14. Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa §196 znáša povinný.
15. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1,2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a

exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. O výške priznaných trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami EP tak,
že zaviazal povinného nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v súlade s ustanovením § 197 ods. 1
Exekučného poriadku. Súd mal preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a k
neúčinnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie došlo po začatí exekúcie.

17. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15, § 22 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - ďalej len „vyhláška“.

18. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, základná hodinová

sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný
vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

19. Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
21. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi

patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním
exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky,
znalecké náhrady a poplatky.

V súlade s citovanými ustanoveniami súd zaviazal povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia:

- paušálna odmena v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19Eur,
- podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhrada
hotových výdavkov vo forme poštovného vo výške 21,00 Eur,

- DPH (20%) v zmysle § 196 EP zo sumy 54,19 Eur = 10,84 Eur
Trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi potom predstavujú sumu 65,03 Eur.

22. Dňa 08.03.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu účastníka konania,
v zmysle ktorého došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 k postúpeniu

pohľadávky vymáhanej v tomto konaní na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

23. Vzhľadom k tomu, že v danej veci súd exekučné konanie zastavil, a teda nie je možné exekúciu
vykonať v prospech oprávneného, ani v prospech inej osoby ako oprávneného z exekučného titulu (§ 37

ods. 3 Exekučného poriadku), súd návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zamietol.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
Krajskom súde v Žiline.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Proti II., III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p., § 9a ods. 1
Exekučného poriadku).