Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816897788
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816897788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barboru Korenecovou, advokátkou, so
sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
S. XX, XXX XX S., o zaplatenie sumy 696,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4Csp/6/2016-37 zo dňa 24.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II.. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu
zamietol. Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až
3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 420 ods. 1, § 420 ods. 3, § 106 ods. 1 a 2, § 112 Občianskeho
zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 4.7.2016 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 696,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,-
eur od 8.5.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 30.11.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom

vo výške 346,- eur, spolu vo výške 696,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom
24.12.2009.

5. Z rozsudku č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 25.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 25.4.2012,
vyplýva, že súd uznal žalovanú za vinnú, že dňa 30.11.2009 po tom, čo uviedla v žiadosti o poskytnutie
úveru nepravdivé údaje ohľadom svojich príjmov, príjmov manžela, počtu vyživovaných osôb a ohľadom
výdajov, uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na poskytnutie úveru v sume 350,- eur

zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 58,- eur počnúc dňom 24.12.2009 a po uzatvorení zmluvy o úvere a prevzatí finančnej
hotovosti neuhradila ani časť dlžnej sumy, čím takto pre žalobcu spôsobila škodu vo výške 350,- eur.
Bola uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za čo bolaodsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
12 mesiacov s tým, že žalobkyňa bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie. Žalobcovi bol predmetný rozsudok doručený dňa 15.6.2012.

6. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody dňa 9.11.2010. Rozsudok bol
žalobcovi doručený dňa 15.6.2012. Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe škodcu a rozsahu
škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným
nárokom. Po doručením rozsudku dňa 15.6.2012 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku

na náhradu škody.

7. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou.

8. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci
začalaplynúťnajneskôrdňa16.6.2012auplynuladňa16.6.2014.Keďžežalobcapodalžalobuonáhradu

škody na súde až dňa 4.7.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu
škody proti žalovanej tak súd považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP.

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným
zákonníkom. Iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Výška úrokov ani RPMN nie
je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálnu
prípustnú výšku odplaty. Regulácia odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Slovenské

právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale ho aj výslovne uvádza. Voči výške poplatku
dlžníčka nenamietala. Poplatok je v zmluve dostatočne jasne uvedený. Z uvedených dôvodov navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 30.11.2009. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje

umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné
oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom

známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú
nekalé praktiky žalobcu aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia
finančných prostriedkov. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý

žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere v zmysle § 52 a nasl.
OZ má oporu vo vykonanom dokazovaní.14. Pri posudzovaní nárokov zo záväzkových vzťahov, jedným z ktorých je spotrebiteľ, z hľadiska
včasnosti uplatnenia práva, platí úprava premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka. Uvedený
záver vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp. zn.

6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa
Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania
(ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom
zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19. 06. 2013
na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že

po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú
udržateľnosť záverov krajského súdu.

15. Žalobca bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo
priamo vyplýva z trestného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa
25.04.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.04.2012.

16. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu
škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne

nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia je vždy potrebné
rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom,
kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

17. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
15.06.2012, kedy mu bol rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XT/XX/XXXX-XX doručený.
Žalobu na náhradu škody zo dňa 30.06.2016 podal na prvoinštančnom súde dňa 04.07.2016, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že právo žalobcu na náhradu škody je premlčané, s poukazom na ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mu toto právo nebolo možné priznať.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosti týkajúce sa výšky odplaty za úver,

administratívneho poplatku, obligatórnych náležitostí zmluvy, k týmto sa odvolací súd z dôvodu
hospodárnosti osobitne nevyjadroval, keďže tieto odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť iné
rozhodnutie vo veci. Je irelevantné posudzovanie existencie škody a jej výšky za stavu, že právo na
jej náhradu je premlčané.

20. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

22. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP

zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).