Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. František Potocký
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/127/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5312209760.4
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu : POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému : Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 8C/169/2012-64 zo dňa 11. februára 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanému podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len zák. č.
514/2003 Z.z.) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková ujma
mu mala byť spôsobená tým, že Okresný súd Čadca ako exekučný súd si nesplnil zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti.
Okresný súd po prejednaní veci žalobu žalobcu zamietol. Z ustáleného skutkového stavu mal
preukázané, že v danom prípade exekučným titulom pre exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok,
naktorýprípadbolopotrebnéaplikovaťnoveluExekučnéhoporiadku(§44ods.2)účinnúod01.06.2010.
Podľa vyššie označeného ustanovenia lehota 15 na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Ďalej v
odôvodnení uviedol, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah. Nedodržanie
zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Je vždy potrebné skúmať všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné
prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako prieťahy zbytočné, resp. neefektívny postup. V danom
prípade nešlo o taký prieťah, aký ma na mysli zákon. Okresný súd teda dospel k záveru, že žalobca
nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím, t.j. nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie. Z
vykonaného dokazovania mal tiež za to, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal vznik škody, ktorá
mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,
hociriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca
vec prejednal a o nej rozhodol. Konečné rozhodnutie vo veci vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase
jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, proti ktorému
legálne pripustil odvolanie. Zároveň podáva proti rozhodnutiu o zamietnutiu návrhu na prerušenie
konania odvolanie. K tvrdeniam žalovaného nemal možnosť vyjadriť sa, pričom okresný súd pri svojom
rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Ďalej v odvolaní tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, okresný
súd mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP. Okresný súd tak isto úplne
ignorovalvšetkytvrdeniaodvolateľaomajetkovejškode,ktorámuvzniklaztitulunaudržiavanieasprávu
informačného systému. V konaní pred okresným súdom mienil predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Okresný súd však
dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, odvolateľ nebol poučený podľa §
120 ods. 4 OSP a neoznámil mu, že mieni vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k zamietnutiu
žaloby v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy odvolateľ namietal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí
vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Napadnutý rozsudok je aj vnútorne rozporný. Napriek tomu, že okresný súd zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy. V prípade, že bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému pojednávaniu návrh
odvolateľa na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, na základe
ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci
samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len CSP)
po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365
CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.
7. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietka žalobcu, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2
OSP a vec prejednať v jeho neprítomnosti, nie je dôvodná. Zo spisového materiálu je preukázané, že
okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 11.02.2014, pričom žalobca a vtedajší
jeho právny zástupca prevzali predvolanie dňa 27.01.2014. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i
námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim
vyjadriť. Ako odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle § 101 ods. 2 OSP splnené
všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho vtedajšieho právneho zástupcu
a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým žalobcovi možnosť
konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil)
sám zbavil. Neobstojí ani námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal iba z
tvrdení žalovaného, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na
právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i so závermi okresnéhosúdu o nepreukázaní požadovanej výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, kde v
tomto smere v podrobnostiach odkazuje na závery uvedené v odôvodnení písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca,
odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 6NcC/483/2013-26
zo dňa 25.09.2013, ktorým konajúca sudkyňa JUDr. Anna Hozáková nebola vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 18C/169/2012. Najvyšší súd SR
uznesením č.k. 24XCdo/103/2016-141 zo dňa 21.02.2018 dovolacie konanie o dovolaní žalobcu proti
vyššie označenému uzneseniu Krajského súdu v Žiline zastavil. Nakoniec, čo sa týka námietky žalobcu,
že súd v napadnutom rozsudku rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, táto
námietkajezjavnenedôvodná,nakoľkozospisovéhomateriáluizpísomnéhovyhotovenianapadnutého
rozsudku nevyplýva, že by okresný súd rozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania,
eventuálne, že by žalobca takýto návrh v priebehu tohto konania podal.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil.
8. Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si žalovaný trovy neuplatnil
a z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by mu trovy odvolacieho konania vznikli.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.