Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616201656
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616201656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobkyne: M. L., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená JUDr. Mariánom Ševčík, CSc., advokátom so sídlom Nezábudková 22, Bratislava proti
žalovaným: l. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., XXX, 2. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX,
obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o. so sídlom nám. M. R. Štefánika

3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, X.Vladislav I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, 4. Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava 11, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/99/2016-175
zo dňa 19.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. až 4. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne doručenú súdu prvej

inštancie dňa 16.03.2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou
parcely č. 261/4 v k. ú. G. zapísanej na liste vlastníctva (LV) č. XXX v podiele 13/72. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaným 1. až 4. priznal nárok na ich náhradu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 129 ods. 1 § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134
ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, ust. § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách,ust.§16ods.2zák.č.180/1995Z.z.niektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctva
k pozemkom, ust. § 137 písm. c/ CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel
k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodne podaná . Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd
prvej inštancie sa najskôr zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a
pasívnou legitimáciou žalovaných a prijal záver, že žalovaný v 3. rade nie je pasívne legitimovaní ,
pretože nie je nositeľom práva, ktorého určenia sa domáha žalobkyňa, a aj v prípade vyhovenia podanej
žalobe by sa jeho právne postavenie nezmenilo (jeho spoluvlastnícky podiel by zostal nezmenený),

pretože žalobkyňa namieta iba rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaných v 1. a 2. rade. Rovnako
žalovaný4.rade niejepasívnelegitimovaný,pretoženiejespoluvlastníkomžiadnehospoluvlastníckeho
podielu k predmetnej nehnuteľnosti, ale v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 330/1991
Zb. resp. zák. č. 180/1995 Z. z. vykonáva iba správu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníčky C.,
zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. G.. Z uvedených dôvodov žalobu voči žalovaným v 3. a 4. rade zamietol.
Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/51/2009 s tým, že pasívne legitimovaný v takom

spore je iba dotknutí spoluvlastník, a preto stranami konania nemusia byť všetci spoluvlastníci, ktorých
spoluvlastnícky podiel nie je žalobou dotknutý. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa preukázala
naliehavý právny záujem na požadovanom určené iba voči žalovaným 1. a 2. rade, ktorí sú ako podielovíspoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, a ktorých spoluvlastnícky podiel podanou žalobou
spochybňuje, pretože v prípade vyhovenia žalobe, by vydaný rozsudok mohol odstrániť spornosť práva
žalobkyne a privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

1.2. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade po prejednaní veci súd prvej inštancie žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu 13/72 a tiež neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení v tom, že N. K., ktorý
previedol zmluvou vlastnícke právo na žalovaných nesplnil podmienky vydržania vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu

podielu 13/72 k parc. č. 261/4 v k. ú. G. odvodila od zápisu v PKV č. XXX zo dňa 20.01.1938, podľa
ktorého bolo na základe darovacej zmluvy, k parcele č. 261 vložené vlastnícke právo maloletým: M. I., P.
I. a K. I. pre každého v podiele 13/72, a následne tiež z osvedčenia o dedičstve 4D 913/98, Dnot 254/98
zo dňa 02.05.2001 vydaného v dedičskom konaní po K. P., rod. I.. Zdôraznil, že z predložených listín,
najmä geometrického plánu č. 17621933-163/99 zo dňa 10.07.1999, overeného Okresným úradom
Topoľčany, katastrálny odbor dňa 22.12.1999, ako aj identifikácie parciel založenej v spise Okresného

súdu Topoľčany sp. zn. 4D 913/98 vyplýva, že v čase vydania predmetného osvedčenia o dedičstve
už reálne parcela č. 261 v kú. G. neexistovala, pretože na základe spomínaného geometrického plánu
došlo k jej rozdeleniu a okrem iných aj k vytvoreniu parcely č. 261/4. V tejto súvislosti uviedol, že parcela
č. 261/4 bola vytvorená z parcely č. 260 a parc. 261, kedy z parcely č. 260 bolo odčlenených 42 m2
a z parc. č. 261 to bolo 216 m2, čo dáva súčasných 258 m2 parcely č. 261/4 - zastavané plochy a

nádvoria (GP č.l. 140).
1.3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal aj na obranu žalovaných, ktorí žiadali
zohľadniť, že vlastnícke právo nadobudli kúpnou zmluvou od predávajúceho N. K., ktorý svoj
spoluvlastnícky podiel nadobudol vydržaním osvedčeným v notárskej zápisnici. Poukázal aj na tvrdenia
žalovaných v tom, že v minulosti ( ešte pred vojnou) došlo medzi právnymi predchodcami vlastníkov k

reálnej deľbe nehnuteľností, a k zámenným zmluvám, o čom svedčia aj výpovede strán sporu v ďalších
súdnych konaniach napríklad výpoveď B. I. na odvolacom pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom
súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/25/2009. Tieto skutočnosti potvrdili aj žalovaní a vypočutí svedkovia v
konaní vedenom pred Okresným súdom v Topoľčanoch pod sp. zn. 6C/170/2011. Čo sa týka užívania
nehnuteľností právnymi predchodcami N. K. súd prvej inštancie uviedol, že z pripojeného dedičského

spisuŠtátnehonotárstvavTopoľčanochpoporučiteľkeM.K. vedenompodsp.zn.3D310/88,jezrejmé,
že predmetom dedičského konania boli okrem rodinného domu na parc. č. 260 aj studňa a stodola.
Na základe toho prijal záver, že právni predchodcovia N. K., užívali nielen samotný rodinný dom na
pôvodnej parcele č. 260 ale aj dvor (na ktorom bola studňa a stodola). Uvedené skutočnosti boli v týchto
dedičských spisoch potvrdené aj miestnym národným výborom, ktorý tento užívací stav osvedčoval.

Podľa názoru súdu prvej inštancie právni predchodcovia N. K. užívali reálne vyčlenené časti týchto
nehnuteľností a tomu aj zodpovedá vyhlásenie N. K. ktoré urobil pred notárkou JUDr. Rybanskou v rámci
osvedčenia o vydržaní, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti pôvodne užívali jeho starí rodičia B. K.
a Z. r. J. , po nich jeho rodičia T. K. a manželka M. rod. K., a N. K. vstúpil do užívania v roku 1950, odkedy
uvedeného nehnuteľnosti užíval so svojimi rodičmi. S poukazom na tieto skutočnosti potom podľa

záverov súdu prvej inštancie tvrdenia žalobkyne resp. jej právneho zástupcu zo dňa 27.10.2016, že
súčasťou dedičského konania po právnych predchodcoch N. K. (3D 310/88 a 3D 293/89) nebola parcela
č. 261/4 - dvor neobstoja. Záverom zdôraznil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že N. Barta ako
aj jeho právni predchodcovia (rodičia a starí rodičia) predmetnú nehnuteľnosť užívali nedobromyseľne,
resp. že by boli v tejto držbe, niekým alebo niečím konkrétnym rušení, pričom takéto dôkazné bremeno

zaťažovalo práve žalobkyňu. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
XXX ods. 1 CSP a v konaní úspešným žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu
a žalobkyni priznal trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu, alternatívne navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania
a rozhodnutie vo veci samej. V dôvodoch svojho odvolania žalobkyňa uviedla, že konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytýkala súdu prvej inštancie,
že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal so
skutočnosťou, že z dedičského osvedčenia 3D/310/88 po M. K. (matky N. K.) nebol súčasťou dvort. j. v súčasnosti parcela 261/4. Totožné vyplýva aj z dedičského osvedčenia po otcovi N. K. sp.
zn. 3D/293/89. Tieto skutočnosti preto preukazujú pochybnosti ohľadom notárskej zápisnice, ktorou
bolo osvedčené vydržanie vlastníckeho práva N. K., okrem iných aj k parcele 261/4. Podľa názoru

žalobkynezvykonanéhodokazovaniavyplývanezákonnosťprávnehotitulu,ktorýmnadobudolprávnych
predchodca žalovaných v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel, ktorý následne predal žalovaným v 1. a
2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2000. Poukázala tiež na to, že súd prvej inštancie
sa riadne nevysporiadal ani s namietaným konaním právneho predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade
N. K. v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s osvedčením jeho vyhlásenia o vydržaní zo dňa

02.03.2000, v ktorom je preukázateľne uvedený väčší spoluvlastnícky podiel, konkrétne 1 namiesto
správneho spoluvlastníckeho podielu 1/3, na čo žalobkyňa v konaní opakovane poukazovala. V tejto
súvislosti žiadaľa zohľadniť záverečné vyjadrenie žalovaného v 3. rade, z ktorého vyplynulo, že spornú
nehnuteľnosť nemohli žalovaní v 1. a 2. rade užívať od roku 2000 v dobrej viere. Bránila sa tým, že
spornú nehnuteľnosť užívala ako podielový spoluvlastník do času pokiaľ žila jej matka, následne ako
to vyplýva aj z vyjadrení žalovaného v 3. rade, umožnila dočasne užívať spornú parcelu v rozsahu

jej spoluvlastníckeho podielu P. I.. Nesúhlasila s tým, že spornú parcelu v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu patriaceho žalobkyni užívali nerušene právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade. Zároveň
uviedla, že považuje za nesprávny právny názoru súdu prvej inštancie podľa ktorého, notár pri
osvedčovaní nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej
skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, rovnako tak ani nezodpovedá za

to, či sa pred ním urobené vyhlásenie neprieči zákona. Tiež nesúhlasí so záverom, že osvedčenie o
právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka teda listinou, na ktorej sa nachádza iba
záznam o ním uvedených skutočnostiach. Namietala, že tvrdenia svedkov v konaní sp. zn. 6C/170/2011
pred Okresným súdom Topoľčany ohľadom deľby podielov nie je možné subsumovať pod túto vec,
pretože nesúviseli so spoluvlastníckym podielom, ktorý prináleží žalobkyni. Záverom uviedla, že žalobu

považuje za dôvodne podanú v celom rozsahu, pretože žalovaní konali od samého počiatku v rozpore
s dobrými mravmi.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a vyhlásil rozsudok v zhode so žalobným návrhom žalobkyne a o trovách konania

rozhodol v samostatnom rozhodnutí. Vo svojom vyjadrení žalovaný v 3. rade uviedol, že s obsahom
odvolania žalobkyne súhlasí, pretože súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil vo svojom rozhodnutí celý
obsah vykonaného dokazovania, navyše, keď žalovaný v 3. rade riadne podľa vôle žalobkyne užíva
predmetnúnehnuteľnosťaostatnížalovanívočitomunemaližiadnenámietky.Podľajehonázoruvdanej
veci nie je žiaden právny dôvod, aby súd žalobu zamietol, keď žalovaní od samého začiatku nekonali

v duchu dobrých mravov, pričom z ich strany vždy došlo k porušeniu právom chránených záujmov
žalobkyne a žalovaného v 3. rade ako riadneho a nerušeného užívateľa predmetu sporu.

4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho

konania. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že oni tvrdili od samotného začiatku, že údajný „vlastnícky
problém“, ktorý žalobkyňa svojou žalobou súdu predložila, v skutočnosti nie je jej problémom a ona
ho nikdy za problém ani nepovažovala, čo sa v tomto konaní potvrdilo. Žalobkyňa vôbec nevedela
opísať skutkový stav, nepoznala ani vôbec situáciu na mieste, nemala žiadnu vedomosť o užívaní
nehnuteľnosti, o K. a o tom, že by ohľadom pozemkov boli robené nejaké zámeny. Potvrdila však, že

ďalšie kroky, t. j. podanie žaloby na súd, urobila až po tom, keď jej to povedal žalovaný v 3. rade.
Celá táto žaloba vznikla len z podnetu žalovaného v 3. rade a jeho matky B. I., ktorá viedla, prípadne
ešte vedie na tunajšom súde konania, týkajúce sa tohto istého pozemku. Žiadali zohľadniť, že takýmto
spôsobom sa vlastník, ktorý si je vedomý svojho vlastníctva nechová a svoje vlastníctvo si chráni a
hlási sa k nemu. Žalobkyňa však po celý svoj život sa o toto vlastníctvo aj podľa jej vlastných slov

nehlásila a tak isto konala aj jej matka. Ten dôvod je podľa názoru žalovaných v 1. a 2. rade jediný, ani
žalobkyňa a ani jej matka sa k tomuto ich údajnému vlastníctvu nehlásili, pretože si nepochybne boli
vedomé toho, že tam nič nemajú na základe dávnych dohôd a ešte ich právnych predchodcov. Žalovaní
v 1. a 2. rade poukázali na argument žalobkyne, že pri vydaní notárskej zápisnice o osvedčení pre N. K.
neboli dodržané podmienky právneho predpisu, a to ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 notárskeho

poriadku, taktiež nie je po práve. V tomto argumente žalobkyňa totiž používa súčasné znenie ust. § 63
notárskehoporiadku,ktoréjeúčinnéažod1.12.2000.Osvedčenieovydržaníbolovšaknotárkouvydané
2.3.2000, treba používať preto ust. § 63 notárskeho poriadku v znení vtedy platnom. Argumentáciu
žalobkyne, uvedenú v bode 11. odvolania, že právny predchodca nebol dobromyseľným držiteľomspoluvlastníckeho podielu, lebo tento dočasne užíval P. I., je výslovne účelová, skonštruovaná výslovne
len pre potreby tohto sporu. Pritom ani samotná žalobkyňa niečo takéto vo svojej výpovedi netvrdila.
5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril aj žalovaný v 4. rade, ktorý uviedol, že odvolanie žalobkyne

nie je dôvodné.
6. K vyjadreniam žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje s tým,
že by podané odvolanie nebolo dôvodné, pričom poukázala aj na chybu žalovaného v 4. rade, keď
uviedol, že v spore vystupuje viacero žalobcov. Žalobkyňa uviedla, že je právne irelevantné tvrdenie, že
predmetná žaloba by súvisela so súdnymi konaniami, ktoré sú vedené na súde prvej inštancie ohľadom

totožnej nehnuteľnosti, avšak žalovaní v 1. a 2. rade pozabudli poukázať na podstatnú skutočnosť a
to, že sporná nehnuteľnosť má viacero podielových spoluvlastníkov a jednotlivé vlastnícke vzťahy nie
sú doposiaľ riadne usporiadané. Žalovaný v 3. rade ako osoba v rodinnom vzťahu k žalobkyni a osoba,
ktorej žalobkyňa umožnila užívanie spornej nehnuteľnosti, uviedol jednoznačne vo svojich písomných
a ústnych vyjadreniach všetky podstatné skutočnosti, vzťahujúce sa k užívaniu spornej nehnuteľnosti.
Žalobkyni, ako aj jej právnej predchodkyni patrí vlastnícke právo, pričom tvrdenia žalovaných v 1. a 2.

rade sú v tejto súvislosti právne irelevantné. Vo svoj prospech neuviedli žiadne právne rozhodné dôkazy.
Čo sa týka vlastníctva právneho predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade N., žalobkyňa zotrvala na svojom
stanovisku o nezákonnom postupe žalovaného a nezákonnom právnom titule, ktorým nadobudol právny
predchodca žalovaných v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba ako vecne správne
v celom rozsahu potvrdiť.

8. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí uviedol.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový a právny stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Súd prvej inštancie sa dôsledne vo svojom rozhodnutí zaoberal argumentmi žalobkyne a s týmito sa
aj riadne vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v tomto smere v podanom

odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa
v konaní nepreukázala svoje vlastnícke právo k časti spoluvlastníckeho podielu žalovaných v 1. a 2.
rade. Sama žalobkyňa v podanej žalobe uviedla že vychádzajúc z doterajšieho užívania nehnuteľnosti
jej spoluvlastnícky podiel 13/72 mal byť zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX, nakoľko ide práve o tú časť
parcely toho času č. XXX, v súčasnosti označenú ako parcela č. 261/4. Už z tohto tvrdenia žalobkyne je

zrejmé, že spoluvlastníci užívali konkrétne vyčlenenú časť nehnuteľnosti, pretože keby tomu tak nebolo,
nemohla by žalobkyňa tvrdiť, že jej spoluvlastnícky podiel sa nachádza práve v parc. č. 261/4, ktorá
je vo vlastníctve žalovaných, a ktorú žalovaní aj reálne užívajú. Zo žalobného návrhu nevyplýva, na
základe akých skutočností žalobkyňa dospela k takémuto záveru a v tomto smere ani nenavrhla vykonať
dôkazy. Neuviedla tiež, akým spôsobom užívali túto nehnuteľnosť jej právni predchodcovia a prečo ona

ani jej matka neprejavovali záujem o nehnuteľnosť takú dlhú dobu. Žalobkyňa hodnoverným spôsobom
nepreukázala nesprávnosť skutočností, ktoré právny predchodca žalovaných v 1. a 2. rade uviedol do
notárskej zápisnice zo dňa 02.03. 2000 sp. zn. N 92/2000 , NZ 93/2000 a nepredložila ani dôkazy,
ktoré by spochybňovali dobrú vieru nielen N. K. ale aj žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí nehnuteľnosť
nadobudli na základe kúpnej zmluvy ešte v roku 2000, pričom žalobný návrh v tejto veci žalobkyňa

podala až v roku 2016. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie
dňa 20.09. 2016 vyplýva, že nemala vedomosť o užívacom stave nehnuteľnosti a k tejto sa nevedela
vyjadriť. Žalobkyňa pred súdom prvej inštancie nevedela vysvetliť ako sa sporné nehnuteľnosti užívali a
svoje vlastnícke právo odvodzovala z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke K. P. zo dňa 02. 05. 2001
sp.zn. 4D913/98, Dnot 254/98 na základe ktorého nadobudla podiel 13/72 z parc.č. 261 dom, dvor o

výmere 604 m2 zapísanej v PNK vložke č. 173, pričom v čase vydanie tohto osvedčenia o dedičstve
bolo už vlastnícke právo žalovaných v 1. a 2. rade k parc. č. 261/4 vedenej na LV č. XXX pre kat.
úz. G. zapísané v prospech žalovaných v 1. a 2. rade a to od 8. 11.2000, kedy bol povolený vkladvlastníckeho práva. Z vyššie uvedených dôvodov je treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie v
tom, že žalobkyňa v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno.
10. Žalobkyňa v konaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie

výpoveďami svedkovažalobkyne,ktorétietoosobyurobilivinomkonaní.Ajkeď výsluchtýchtosvedkov
a žalobkyne súd prvej inštancie na pojednávaní v tomto konaní nevykonal, z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal podľa § 204 CSP dokazovanie
oboznámením listín okrem iného aj z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany 5C/25/2009 ,
10D/1355/2008, 7C/446/2013, 3D/310/88, 3D/293/89, 8C/436/2015, ktorý postup mu Civilný poriadok

umožňuje. Na základe takto vykonaného dokazovania mohol súd prvej inštancie pri rozhodovaní
zohľadniť závery súdu uvedené v právoplatnom rozsudku vydanom v inom konaní.
11. Aj vo vzťahu k žalovaným v 3 a 4.rade je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a odvolací súd
sa aj v tomto smere stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie navyše
podporil aj rozhodnutím Najvyššie súdu SR v obdobnej právnej veci.
12. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto im odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255

a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o
výške tohto nároku rozhodne podľa § 252 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).