Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716204993
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2716204993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSkalicasudkyňouMgr.JarmilouBílikovouvprávnejvecižalobcu:OILJPM,s.r.o.,sosídlom:

Hodonínska cesta, Holíč, IČO: 31 644 945 proti žalovanému: Š. Y., V.. XX.XX.XXXX, P.: E.. I. X, XXX
XX X. o zaplatenie sumy 5663,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5663,- eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,05%
denne od 16.09.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.09.2016 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa
12.10.20165 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5663 eur so zmluvnou
pokutou vo výške 0,05% denne od 16.09.2016 do zaplatenia a príslušenstvo.
2. V skutkových tvrdeniach žaloby uviedol, že uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme bytu, na základe
ktorej užíval priestor bytu č. XX nachádzajúceho sa na druhom podlaží, prvom poschodí obytného domu
na ulici P. Č.. XXX, vchod X, X. (ďalej len predmetný byt). Žalovaný po viacerých urgenciách nezaplatil

dlžné nájomné a energie. Na základe vzájomnej dohody o výške dlhu zo dňa 05.09.2016 žalovaný
pristúpil k uznaniu dlhu v sume 5663 eur a zaviazal sa tento dlh zaplatiť najneskôr do 15.09.2016, ktorú
sumu doteraz neuhradil, napriek výzvam. Ako dôkazy označil zmluvu o nájme bytu, uznanie dlhu.
3. Súd vo veci rozhodol dňa 18. októbra 2016 vydaním platobného rozkazu.
4. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, ktorý skutkovo dôvodil tým, že uzavrel
so žalobcom zmluvu o nájme, v deň podpisu zložil zálohu 2000 eur, kde 500 eur bol depozit a bude
vrátený, tento však vrátený nebol. Ostatných 1500 eur slúžilo na zariadenie bytu. Poukázal na to, že byt

nebol pripravený 01.07.2013 na bývanie, ale až 03.07.2013; v byte boli neustále závady, ktoré žalobca
nechcel riešiť (plesne, tečúca voda z odsávania v kúpeľni, nefunkčné kúrenie, popraskané obkladačky,
prepadávajúca sa podlaha, hlučnosť spoločenskej sály); nebola doručená faktúra za vyúčtovanie dňa
03.07.2014. Žalobca sa zaviazal odstrániť závady, ktoré však neodstránil. Žalobca si ponechal časť
nábytku, ktorý mal ohodnotiť, ale tak neurobil. K podanému odporu nepripojil žiadne dôkazy ani nevrhol
vykonať dokazovanie.
5. Súd uznesením zo dňa 08.03.2018 vyzval žalovaného na označenie dôkazov na preukázanie svojich

tvrdení, či po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa odstránil závady v nevyhnutnej miere na
svoje náklady a u prenajímateľa uplatnil právo ona náhradu účelne vynaložených nákladov, kedy,
akým spôsobom s predložením dôkazov alebo návrhov na vykonanie dokazovania. Uznesenie bolo
žalovanému doručené dňa 28. marca 2018 do vlastných rúk. Do termínu pojednávania sa žalovanýžiadnym spôsobom k výzve súdu ani podaniu žalobcu doručené súdu dňa 02.02.20107 nevyjadril,
nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 02.02.2017 k tvrdeniam žalovaného v podanom odpore

poukázal na to, že žalovaný nepopiera výšku jeho dlhu, nenavrhuje správnu výšku, neuhradil žiadnu
sumu, opakovanie so žalovaným rokovali, navrhovali riešenia, termíny, ktoré nikdy nedodržal. Žalovaný
nezaplatil nájom a energie 22 mesiacov (november 2014 až august 2016), keď nájomné bolo dohodnuté
vo výške 260 eur mesačne, záloh na energie 50 eur mesačne. Za 22 mesiacov nájom predstavoval
sumu 5720 eur a skutočne spotrebované energie 823 eur, spolu sumu 6543 eur, mínus 500 eur depozit,

teda spolu sumu 6043 eur. V uvedenej sume nie je započítaný nájom za polovicu mesiaca september
2016 v sume 130 eur, teda celkom dlh predstavoval sumu 6173 eur. Žalovaný sa opakovane vyhováral
a vyhýbal plateniu a napriek tomu, že si žalobca nebol vedomý závad tvrdených žalovaných v záujme
dohody dňa 05.09.2016 sa dohodol so žalovaným na znížení dlhu a to sumu 5663 eur. Žalovaný dlh
uznal a zaviazal sa ho splatiť do 15.09.2016. V rámci dohody s žalovaný zaviazal byt opustiť a žalobca
mu odpustí nájomné za september 2016. Dohodnutá suma bola minimálne o 380eur nižšia ako reálny

dlh a žalobca nepočítal ani úrok z omeškania. Pri takto uzatvorenej dohode predstavoval nájom za 22
mesiacov 236,82 eur/mesiac, aj po odpustení nájmu za september 2016. Námietky žalovaného sú takto
neopodstatnené, pretože boli zohľadnené pri uzavretej dohode a uznaní dlhu, ktoré žalovaný slobodne
podpísal.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný, z neúčasti na

pojednávaní sa neospravedlnil, nenavrhol odročenie pojednáva, nepredložil súdu žiadne dôkaz ani
návrhy na vykonanie dokazovania. Súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v jeho neprítomnosti,
pretože nezistil žiaden vážny dôvod na odročenie pojednávania (§ 183 C.s.p.).
8. Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v zmysle ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), § 685 a nasl. OZ a má za to, že žalobca preukázal platné uznanie dlhu zo strany

žalovaného z ním tvrdeného dôvodu nedoplatku na nájomnom bytu a službách spojených s jeho
užívaním.
9. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením žalobcu prostredníctvom zástupcu, zmluvou o nájme, uznaním
dlhu. Iné dôkazy ani návrhy na vykonanie dokazovania neboli súdu predložené a navrhnuté.
10. Medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva je nájme bytu dňa 10.05.2013, ktorej predmetom bol

byt uvedený v žalobe, ktorého vlastníkom je prenajímateľ - žalobca. Podľa čl. III. žalovaný ako nájomca
sa zaviazal platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu spolu v sume 310 eur
mesačne, z čoho nájomné 260 eur mesačne a preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu v
sume 50 eur mesačne. Žalovaný pri podpise zmluvy zložil preddavok 2000 eur slúžiaci prenajímateľovi
na do vybavenie holého bytu zariadením s tým, že preddavok bude odpočítaný žalovanému mesačne

z nájomného vo výške 100 eur po dobu 15 mesiacov. Zostatok preddavku 500 eur sa považuje za
depozit. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal platiť mesačne vopred nájomné spolu s preddavkami v
celkovej výške 210 (310 - 100 vrátený preddavok po dobu 15 mesiacov) so splatnosťou vždy do 20.
dňa predchádzajúceho mesiaca.
11. Dňa 05.09.2016 strany podpísali „Uznanie dlhu“ podľa § 558 OZ s tým, že dlh vo výške 5663 eur

uvedený slovom vznikol na základe nezaplateného nájomného za užívanie predmetného bytu vo výške
4840 eur a nezaplatených energií vo výške 823 eur za obdobie 11.2014 až 8.2016. V či. II. sa žalovaný
ako dlžník zaviazal splatiť celý dl vo výške 5663 eur najneskôr do 15.09.2016. V čl. III. sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka so zaplatením dlhu, sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti

dlhu až do úplného zaplatenia.
12. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný nezaplatil nájom a energie za 22 mesiacov (november 2014
až august 2016), t.j. 22 x 260 v sume 5720 eur a skutočne spotrebované energie v sume 823 eur, čo
predstavuje sumu 5643 eur, od ktorého bol odpočítaný depozit v sume 500 eur a zostal dlh v sume 6043
eur. V tejto sume nie je započítané nájomné za polovicu mesiaca september 2016 v sume 130 eur, kedy

by dlh predstavoval sumu 6173 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný opakovane tvrdil, že poslal peniaze,
vyhováral sa, dohodli sa so žalovaným dňa 05.09.2016 na dlžnej sume nájomného 4840 eur a dlh za
energie v sume 823 eur, s ktorou sumou žalovaný súhlasil. Žalobca si nebol vedomí chýb tvrdených vo
vyjadrení žalovaného, ale pristúpil k zníženiu nájomného z dôvodu uzavretia dlhu. Žalovaný dlh uznal a
zaviazalsadozaplatiťvovýške5663eurdo15.09.2016.Dohodnutásumadlhubolazníženáosumu380

eur bez uplatnenia úroku z omeškania počas uvedeného obdobia. Po uvedenom znížení predstavoval
nájom počas 22 mesiacov sumu 236,82 eur mesačne, teda znížený o 23,18 eur.13. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

15. Podľa § 691OZ, ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu
užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomného práva ohrozený, má nájomca právo po
predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od
neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

16. Podľa § 692 ods. 1, 2 OZ, nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi
potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za
škodu,ktoránesplnenímtejtopovinnostivznikla.Aksanájomcanepostaráovčasnévykonaniedrobných
opráv a bežnú údržbu bytu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu

na svoje náklady sám a požadovať od neho náhradu.

17. Podľa § 698 ods. 1 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ
napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas
zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali

plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu
zhoršilo.

18. Podľa § 699 OZ, právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich

mesiacov od odstránenia závad.

19. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná
dôvodne.

20. Súd posúdil uznanie dlhu zo strany žalovaného s tým, že uznanie dlhu je samostatným
zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku
existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním
právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku.
Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku,

má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je
presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že
nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v
spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú
totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť

obsah domnienky (rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 143/2008).

21. Súd mal v konaní preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá predmetná zmluva o nájme
bytu s dohodnutými podmienkami. Dôvodom uznania dlhu zo strany žalovaného bola dohodnutá výška
nezaplateného nájomného a náklady na služby poskytované s užívaním bytu za obdobie od novembra

2016 do augusta 2016. Súd má za to, že uznanie dlhu je platným uznávacím prejavom, ktorý obsahuje
všetky náležitosti pre jeho platnosť a to označenie oprávnenej osoby (veriteľa), označenie osoby
povinnej (dlžníka), určenie dôvodu dlhu (uzavretej zmluvy o nájme bytu), uvedenie výšky dlhu (5663
eur) a skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť dlžníka o svojej povinnosti (nedoplatok na nájomnom a
energiách za uvedené obdobie). Súd preto uložil žalovanému povinnosť žalovanú sumu zaplatiť.

22. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenémuúčastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Zákon pripúšťa zabezpečenie záväzku dojednaním zmluvnej pokuty. Platnosť dojednania zmluvnej
pokutypredpokladá,žezmluvabolauzavretápísomneavzmluvebolaurčená(dohodnutá)výškapokuty
alebo bol určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta z hľadiska charakteru má samostatný základ.
Nie je príslušenstvom pohľadávky vyplývajúceho z hlavného záväzkového vzťahu, hoci účelovo je s
týmto vzťahom nerozlučne spojená. Právo na plnenie zo zmluvnej pokuty môže vzniknúť iba za trvania

hlavného záväzkového vzťahu. Dôsledkom naplnenia predpokladov pre zaplatenie zmluvnej pokuty
má za následok povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, a to bez zreteľa na splnenie samotného hlavného
záväzku.

24. Súd má za to, že medzi stranami sporu bola platne dojednaná zmluvná pokuta pre prípad nesplnenia
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uznaný dlh v termíne dohodnutom v uznaní dlhu. Súd preto

uložil žalovanému zaplatiť dlh zhora s dohodnutou výškou zmluvnej pokuty.

25. Žalovaný v konaní v rámci prostriedkov procesnej obrany vo svojich skutkových tvrdeniach nepoprel
výšku žalovaného dlhu, poukázal na závady a nedostatky v byte týkajúce sa obdobia pred vzniknutým a

žalovaným nedoplatkom (júla 2013, júl 2014), nenavrhol žiadne vykonanie dokazovania napriek výzve,
ktorá mu bola zo strany súdu doručená, nemal žiadne námietky k dôkazom predloženým žalobcom.
Nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na skutočnosti, ktoré by popreli dôvod uznania dlhu, preukázali
nesplnenie povinností žalobcu ako prenajímateľa, odstránenie závad žalovaným v nevyhnutnej miere,
uplatnenie práva na náhradu nákladov účelne vynaložených alebo práva na zľavu z nájomného. Tieto

práva žalovaný ako nájomca bol podľa zákona povinný uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného
odkladu (právo na náhradu nákladov a právo na zľavu z nájomného, ktoré zanikne, ak sa neuplatnilo
do šiestich mesiacov od odstránenia závad).

26. Vzhľadom k postoju žalovaného, ktorý sa napriek výzve súdu nevyjadril a bez ospravedlnenia sa na

riadne predvolané pojednávanie nedostavil, súd postupoval v konaní v zmysle ustanovenia § 157 C.s.p.
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu na veci.

28. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený. Zásada úspechu
v spore sa premieta ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy
skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Neúspešná strana sporu je
povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto strane vznikli.

30. V predmetnom konaní bol žalobca úspešnou stranou sporu a preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).