Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/314/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611202641
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4611202641.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Obec Tovarníky, IČO:
31 872 638, ul. Obrancov Mieru č. 82/5, Tovarníky, zastúpený JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom
so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 24 proti žalovanému: Dpt. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., H. F.
XX/XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Viglaským, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Mlynská 54,
o zaplatenie sumy 5.611,97 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany č. k. 6C/108/2011-406 zo dňa 15. marca 2017, v spojení s opravným uznesením č. k.
6C/108/2011-476 zo dňa 23. augusta 2017, z takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 5.611,97 eur s 9% úrokom z meškania ročne od 16.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9% zo sumy 5.611,97 eur
od 15.04.2011 do 16.04.2011 zamietol. Žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § § 13 ods. 1, 4, 5, 11, § 16 ods. 1 - 5 Zákona
č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, § 1, § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom
postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, účinného do 31.12.2008, § 2 ods.
2 Zákonníka práce, § 451 ods. 1, 2, 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 193 CSP.

1.3. Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.611,97 eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 15.04.2011 titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia dôvodiac tým,
že žalovaný, ako starosta Obce Tovarníky, v rokoch 2002 - 2007 si dal neoprávnene vyplatiť finančné
prostriedky - vo februári 2004 označené ako dohoda - ako člen komisie 5.000,-Sk (165,97 eura), vo
februári 2005- tiež označené ako dohoda (o vykonaní práce) - výber dodávateľa na stavbu bytových
jednotiek 6.600,-Sk (219,08 eura), v marci 2005 si dal preplatiť 4 dni dovolenky vo výške 7.829,-Sk
(259,88 eura), v septembri 2005 odmenu za byty roka 9.842,-Sk (326,69 eura), v mesiaci november

2005 odmenu 5.075,-Sk (168,46 eura) a 10.000,-Sk (331,94 eura), v decembri 2005 odmenu 6.565,-
Sk (211,92 eura), vo februári 2006 odmenu 16.500,-Sk (547,70 eura), v apríli 2006 preplatenie 5 dní
dovolenky 14.160,-Sk (470,03 eura), v máji 2006 odmenu 2.500,-Sk (82,98 eura) v júli 2006 odmenu
16.600,-Sk (551,02 eur) v novembri 2006 mimoriadnu odmenu 11.000,-Sk (365,13 eura), v máji2007 odmenu za byty roka 14.400,-Sk (477,99 eura), v októbri 2007 preplatenie 10 dní dovolenky
25.176,-Sk (835,69 eura), v novembri 2007 mimoriadnu odmenu 18.000,-Sk (597,49 eura). Žalobca
tvrdil,žežalovanésaúmyselnebezdôvodneobohatil,pretosaprávonavydanieplneniazbezdôvodného

obohatenia premlčuje v lehote 10-tich rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

1.4. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č. k. 25Co/133/2012-170
zo dňa 10.10.2012 doplnil dokazovanie a zistil, že žalovaný počas dvoch funkčných období, v rokoch
2002 - 2010 vykonával funkciu starostu Obce Tovarníky. V rokoch 2004 - 2007 mu boli neoprávnene,

bez rozhodnutia obecného zastupiteľstva, vyplatené odmeny a preplatené dovolenky v celkovej sume
5.611,97 eur. Žalovaný popieral neoprávnenosť poukazujúc na protizákonnosť konania účtovníčky
obecného úradu, ktorá mu finančné prostriedky vyplácala bez rozhodnutia obecného zastupiteľstva.
Žalovaný bol listom z 05. 04. 2011 vyzvaný žalobcom na zaplatenie spornej sumy najneskôr do 15. 04.
2011.Rozsudkomsp.zn.2To/18/2016-1553zodňa27.06.2016,právoplatnýmdňa27.07.2016Krajský
súd v Nitre zrušil rozsudok súdu Okresného súdu Topoľčany a žalovaného uznal vinným v bode 1),

že ako starosta Obce Tovarníky v rozpore s § 5 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení
a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest bez predchádzajúceho súhlasu Obecného
zastupiteľstva Obce Tovarníky vo výplatnom termíne za mesiac február 2004 si vyplatil odmenu vo výške
5.000,-Sk (165,97eur) na základe ním podpísanej dohody o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou
úlohou člena komisie uzatvorenej dňa 16.1.2004 medzi Obcou Tovarníky zastúpenou starostom obce

Dpt. X. V. na strane jednej a Dpt. X. V. sa strane druhej a vo výplatnom termíne za mesiac február 2005
si vyplatil odmenu vo výške 6.600,-Sk (219,08eur) na základe ním podpísanej dohody o vykonaní práce
s dohodnutou pracovnou úlohou výber dodávateľa na výstavbu 19 a 11 bytových jednotiek uzatvorenej
dňa 1.1.2005 medzi Obcou Tovarníky zastúpenou starostom obce Dpt. X. V. na strane jednej a Dpt.
X. V. sa strane druhej, pričom obe dohody o vykonaní práce boli uzatvorené bez vedomia a súhlasu

Obecného zastupiteľstva v Továrnikoch, čím spôsobil Obci Tovarníky škodu v celkovej výške 11.600,-
Sk (385,05eur),
- v bode 2) že ako starosta obce Tovarníky v rozpore s § 2 ods.2 zák.č. 253/1994 Zb. bez
predchádzajúceho súhlasu Obecného zastupiteľstva Obce Tovarníky si v mesiaci marec 2005 za 4 dni
dovolenky preplatil sumu 7.829,-Sk (259,88eur), v mesiaci apríl 2006 za 5 dní dovolenky 14.160,-Sk

(470,03eur) a v mesiaci október 2007 za 10 dní dovolenky sumu 25.176,-Sk (835,69eur), čím spôsobil
Obci Tovarníky škodu v celkovej výške 47.165,-Sk (1.565,60eur ),
- v bode 3) že ako starosta obce Tovarníky v rozpore s § 2 ods.2 zák. č. 253/1994 Zb. bez
predchádzajúceho súhlasu Obecného zastupiteľstva Obce Tovarníky si za mesiac september 2005
vyplatil odmenu vo výške 9.842,-Sk (326,70eur), za mesiac november 2005 odmenu vo výške 15.075,-

Sk (500,40eur), za mesiac február 2006 odmenu vo výške 16.500,-Sk (547,70eur), za mesiac máj 2006
odmenu vo výške 2.500,-Sk (82,99eur), za mesiac jún 2006 odmenu vo výške 16.600,-Sk (551,02eur),
za mesiac november 2006 odmenu vo výške 11.000,-Sk (365,13eur), v mesiaci máj 2007 odmenu za
byty roka vo výške 14.400,-Sk (477,99eur) a za mesiac november 2007 odmenu vo výške 18.000,-
Sk (597,49eur), čím spôsobil Obci Tovarníky škodu v celkovej výške 103.917,-Sk (3.449,42eur), teda

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu tým
spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, odsek 2 písmena a) Trestného zákona.

1.5. Súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným trestným rozsudkom podľa § 193 CSP, ktorým bol
žalovaný odsúdený za všetky skutky, ktoré sú predmetom žaloby, s výnimkou odmeny za mesiac

12/2005 v sume 6.565,-Sk (211,92eur) a odmeny za mesiac 7/ 2006 v sume 16.600,-Sk a uznaný
vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona a odsúdený mal
preukázané neoprávnené vyplatenie odmien a náhrad žalovanému. Konštatoval preto, že finančné
prostriedky žalovaný získal úmyselným bezdôvodným obohatením z nepoctivých zdrojov, keď majetkový
prospech získal trestnou činnosťou, preto platí objektívna premlčacia doba 10 rokov a nárok žalobcu

nie je premlčaný

1.6. Kodmenevyplatenejžalovanémuzamesiac7/2006vsume16.600,-Sk(551,02eur) bezschválenia
obecným zastupiteľstvom súd prvej inštancie uviedol, že v trestom konaní bol žalovaný odsúdený
za skutok, pričom v bode 3 /rozsudku je iba omylom uvedený jún 2006 namiesto júl 2006, pretože

zo mzdového listu žalovaného za jún 2006 vyplýva, že v tomto mesiaci mu odmena v sume 551,02
eur nebola vyplatená. Na vyplatenie odmeny za 12/2005 nebol odsúdený, keď zrejme ušlo pozornosti
vyšetrovacích orgánov a súdu, že v mzdovom liste žalovaného za mesiac 12/2005 a vo výpočte škody
vyčíslenej poškodeným táto suma uvedená bola a odmena bola aj bola vyplatená schválenia obecnéhozastupiteľstva. Keďže ostatné skutky, ktoré sa týkali vyplatenia odmien žalovanému a preplatenia
nevyčerpaných dovoleniek žalovanému a neschválené obecným zastupiteľstvom boli v trestnom
konaní posúdené ako prečin sprenevery, súd dospel k záveru, že aj v týchto dvoch prípadoch získal

žalovaný úmyselne bezdôvodné obohatenie, keď majetkový prospech získal z nepoctivých zdrojov, teda
činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

1.7.Pokiaľideoplynutiesubjektívnejpremlčacejlehoty,podoplnenídokazovaniavintenciáchuznesenia
odvolacieho súdu mal preukázané, že kontrolou NSÚ v roku 2009 neboli zistené žiadne nedostatky.

Súčasťou kontroly nebola kontrola hospodárenia s finančnými prostriedkami, teda ani výplat odmien a
preplatenia dovolenky žalovanému v žalovanom období. Ani zo Správy o kontrole hospodárenia Obce
Tovarníky za roky 2004-2008 neboli preukázané zistenia kontrolóra o nezrovnalostiach pri hospodárení,
vrátane vyplácania odmien a náhrad dovolenky žalovanému. K tvrdeniu žalovaného, že kontrolórka
sa počas výkonu svojej činnosti dozvedela o vyplácaní odmien a preplácaní dovoleniek starostovi bez
schválenia obecného zastupiteľstva najneskôr pred dňom 29. 02. 2008, súd uviedol, že kontrolórka nie

je štatutárnym orgánom obce, teda nemohla konať za žalobcu; pokiaľ si ona nesplnila svoje povinnosti
a neuviedla vyššie uvedené skutočnosti do správ o kontrolách, žalobca sa nemohol dozvedieť o získaní
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal skôr, ako nastúpil do funkcie nový starosta obce. S ohľadom
na uvedené uzavrel, že žaloba podaná na súde dňa 18. 04. 2011 bola podaná v 2-ročnej subjektívnej
lehote, teda včas a dvojročná subjektívna lehota je v hraniciach objektívnej lehoty, ktorej počiatok začína

plynúť okamihom vyplatenia žalovaných súm v rokoch 2004 až 2007, ktorá je 10-ročná. Nárok žalobcu
tak nie je premlčaný a je dôvodný.

1.8. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
5.611,97 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 16. 04. 2011 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho

po uplynutí lehoty, dokedy mal žalovaný na základe výzvy žalobcu plniť) podľa §-u 517 ods. 2 OZ, keď
žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu dňa 16.04.2011. Za jeden deň od 15.04.2011 do
16.04.2011, pokiaľ ide o úrok z omeškania 9% zo sumy 5.611,97 eur, preto súd žalobu zamietol.

2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok

zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Dôvodil porušením § 365 ods.
1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP. Uviedol, že žalobca si nárok uplatnil
titulom bezdôvodného obohatenia, ale bez konkrétnej skutkovej podstaty vymedzenej j v § 451 ods. 2
či v § 454 OZ, preto je žaloba neurčitá. Ďalej tvrdil, že nárok na zaplatenie odmien za mesiac 12/2005 v
sume 6.565,- Sk (211,92 €) a za mesiac júl 2006 v sume 16.600, - Sk (551,02 €) sa premlčal v 3-ročnej

objektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni vyplatenia prostriedkov,
keďže ani trestný súd pri týchto čiastkach nevyslovil, že konal úmyselne. Nikdy úmyselne nezískal
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, v trestnom konaní bol odsúdený za škodu, nie za bezdôvodné
obohatenie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho
súdu o počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá mohla nastať okamihom, keď kontrolór

obce zistil nezrovnalosti pri hospodárení, vrátane vyplácania odmien a náhrad dovolenky, ktoré mali
byť zachytené v správe o výsledku kontroly a predložené obecnému zastupiteľstvu a len v prípade, že
kontrolór uvedené nezrovnalosti nezistil je možné prijať záver, že počiatok subjektívnej lehoty nastal až
nástupom nového starostu do funkcie starostu. Poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku v bodoch
19. a 35. je v rozpore s vykonaným dokazovaním a je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie uvádza, že

zo žiadnej správy o kontrolnej činnosti hospodárenia Obce Tovarníky za roky 2004 - 2008 nevyplývajú
nezrovnalosti pri vyplácaní odmien a náhrad, ale neustálil, či kontrolórka nezrovnalosti nezistila, alebo
síce zistila ale neuviedla do správ, v ktorých je odkaz, že bližšie informácie o prekročených položkách
budú uvedené pri záverečnom účte obce. Svedkyne F. a A. potvrdili prekročenie položiek na odmeny
a náhrady za nevyčerpanú dovolenku, preto navrhol vykonať dôkaz predložením záverečných účtov

obce za roky 2004 - 2007, z ktorých by bolo možné zistiť, či hlavná kontrolórka obce uviedla v
nich svoje zistenia. Mal za to, že z vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kontrolórka obce
sa o vyplatení všetkých sporných odmien a náhrad, dozvedela najneskôr v posledný deň výkonu
svojej funkcie hlavnej kontrolórky, t.i. najneskôr dňa 29. 02. 2008, a najneskôr týmto dňom začala
plynúť subjektívna premlčacia lehota. Odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, že len v prípade, že

kontrolór obce uvedené nezrovnalosti nezistil (a nie aj že ich súčasne nezachytil v správe o výsledku
kontroly a nepredložil obecnému zastupiteľstvu) by bolo možné prijať záver, že počiatok subjektívnej
lehoty nastal až nástupom nového starostu do funkcie starostu. Nesúhlasil so záverom súdu, že
kontrolórkanieještatutárnymorgánomobceatedanemohlakonaťzažalobcuanesplneniesipovinnostíuviesť vyššie uvedené skutočnosti do správ o kontrolách vylučuje, že žalovaný sa o bezdôvodnom
obohatení a kto ho na jeho úkor získal dozvedel skôr, ako nastúpil do funkcie nový starosta obce do
svojej funkcie. V tejto súvislosti poukázal na právny názor odvolacieho súdu, že počiatok plynutia

subjektívnej lehoty mohol nastať nielen v okamihu, keď sa štatutárny orgán obce dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, ale aj okamihom, keď to zistil kontrolór
obce a len v prípade, keby kontrolór obce uvedené nezrovnalosti nebol nezistil, bolo by možné prijať
záver, že počiatok subjektívnej lehoty nastal až nástupom nového starostu do funkcie starostu. Hlavný
kontrolór má v zmysle zák. č. 369/1990 Zb. povinnosti poskytovať spoľahlivé a včasné informácie

o činnostiach vedúcim zamestnancom zodpovedným za finančné riadenie (starostovi, poslancom a
obecnému zastupiteľstvu) s cieľom zabezpečiť dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov
kontrolovaným subjektom ako aj včasné a spoľahlivé informovanie vedúceho orgánu verejnej správy
(starostu obce, poslancov a obecné zastupiteľstvo) o úrovni hospodárenia s verejnými prostriedkami
a o vykonávaných finančných operáciách. Je povinný oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom
činným v trestnom konaní a v trestnom konaní by si poškodený bol mohol uplatniť aj nárok na náhradu

škody. Namietal tiež pravdivosť tvrdení svedkyne Z. F., ktorá ho nikdy neupozornila, že odmeny a
dovolenky môže mať preplatené len na základe súhlasu obecného zastupiteľstva, pričom on o tejto
povinnosti nevedel a odmeny a náhrady prijal dobromyseľne. Uviedol, že nik, vrátane poslancov, ho
na prípadné nedodržanie podmienok pre výplatu odmien a náhrad neupozornili. Všetky čiastky mu
vyplatila Obec Tovarníky a podklady pripravovala účtovníčka obecného úradu, ktorá zodpovedala za

správnosť a zákonnosť účtovných operácií. Zopakoval svoje tvrdenia ohľadne vyplatenia odmien za
výstavbu bytov, uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie. Na záver opätovne poukázal na to, že
odmeny boli za náročnosť a kvalitu výkonu jeho funkcie pri celej investičnej výstavbe, opravách stavieb,
rekonštrukcií v rámci obecného úradu a celú inžiniersku činnosť, ktorú vykonával sám, bez akejkoľvek
pomoci, čím ušetril obci viac než 1 500 000,- Sk a pre náročnosť práce si nemohol čerpať dovolenku na

zotavenie ani do konca budúceho kalendárneho roka, preto mu boli poskytované náhrady. Odvolaním
napadol aj výrok o trovách konania, žiadal žalobcovi nepriznať náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v sociálnych aspektoch a dôvodoch, ktoré sám nezavinil, s
prihliadnutím na jeho osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery, pre ktoré by nemohol uhradiť náhradu
trov konania. Dodal, že žalobca si nárok mohol uplatniť v adhéznom konaní bez zaplatenia súdnych

poplatkov a trov civilného súdneho konania. Majetkové a celkové pomery žalobcu sú neporovnateľne
lepšie ako jeho. Od 28. 12. 2010, kedy skončil výkon funkcie starostu Obce Tovarníky, je dlhodobo
práceneschopný a bez finančnej podpory. V roku 2015 mu zomrela manželka, ktorá bola pred tým
dlhodobo zdravotne postihnutá a odkázaná na jeho pomoc. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty
a treba prihliadať aj na to, že počas rokov 2002 - 2010 sa majetok obce zväčšil z cca 45 miliónov Sk

na cca 185 miliónov Sk.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že žalovaný napriek tomu, že sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti majetkového charakteru, za
ktorú bol právoplatne odsúdený, nie je zrejme schopný sa vnútorne s týmto vysporiadať. Stále hľadá

prostriedky k tomu, aby nemusel zaplatiť peniaze, ktoré od obce nezákonným spôsobom získal. Sumu,
na ktorú bol zaviazaný v adhéznom konaní vo výške 8.616,81 eur po právoplatnosti rozsudku obci
Tovarníky zaplatil a sumu, ktorá je predmetom tohto konania a ktorá nebola uplatnená v adhéznom
konaní, odmieta zaplatiť a tak pred súdom prvého stupňa ako i v odvolaní uvádza rôzne právne
irelevantné dôvody. Navrhované dôkazy a tvrdené skutočnosti nemajú žiadny význam, pretože v tomto

konani je súd v súlade s § 193 CSP viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný
trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Bol tiež vyslovený záväzný právny názor Krajského súdu Nitra v
uznesení 25Co/133/2012-170 zo dňa 10.10.2012, v otázke začatia plynutia objektívnej a subjektívnej
premlčacej lehoty. Na strane 8 je jasne uvedené, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty, teda lehoty,
kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,

mohol nastať okamihom, keď kontrolór obce zistil nezrovnalosti pri hospodárení, vrátane vyplácania
odmien a náhrad dovolenky žalovanému, ktoré mali byť zachytené v Správe o výsledku kontroly a
predložené Obecnému zastupiteľstvu. Je právne bezvýznamné, kedy sa kontrolórka obce dozvedela
alebo nedozvedela o „šafárení" žalovaného. Podstatné je to, že ak zistila neoprávnené vyplácanie
odmien a náhrad dovolenky, mala ich uviesť v Správe o výsledku kontroly a predložiť Obecnému

zastupiteľstvu. Toto však neurobila a v žiadnej Správe o výsledku sa nič takéto neuvádza a nič také
nebolo ani predložené Obecnému zastupiteľstvu. Ani v Správe NKÚ nič v tomto smere nie je, preto
bol návrh podaný v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá je v hraniciach objektívnej desaťročnej lehoty,
keďže k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo úmyselnou trestnou činnosťou. Kodvolaniu v časti trov konania poukázal na to, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva č. 140 pre obec K., kat. úz. Tovarníky ako pare. č. XX o výmere 534 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, pare. č. XX o výmere 798 m2 - záhrady spolu so stavbou rodinného domu č.s. XX

postavenej na pare. č. XX a v súvislosti s týmto sporom je vydané právoplatné neodkladné opatrenie,
ktorým sa žalovanému zakázalo disponovať s týmito nehnuteľnosťami do 30 dní od právoplatného
rozhodnutia v tejto veci vedenej na OS Topoľčany pod spis. zn. 6C/108/2011. Neodkladné opatrenie
bolo potrebné vydať z dôvodu, že keď žalovaný videl, že bude musieť v trestnom konaní zaplatiť sumu
vyše 8.000,-- eur, ponúkol nehnuteľnosti na predaj rôznym realitným kanceláriám za účelom zbaviť sa

svojho majetku.

4. Žalovaný v replike uviedol, že vo vyjadrení žalobcu sú osobné a nevecné invektívy na jeho osobu.
Podaním odvolania iba využil prípustný zákonný opravný prostriedok a toto právo mu nemožno upierať.
Zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože

nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti nie je dôvodné. Rozsudok v zamietajúcej časti odvolaním
napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z

tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.611,97
eur s 9% úrokom z meškania ročne od 15.04.2011 do zaplatenia titulom vydania

predmetu bezdôvodného obohatenia za neoprávnene vyplatené odmeny a náhrady nevyčerpanej
dovolenky žalovanému v období rokov 2004 - 2007, kedy vykonával funkciu starostu obce.
Žalovaný popieral oprávnenosť žalobou uplatnených nárokov a žiadal žalobu zamietnuť. Súčasne
vzniesol námietku premlčania. Žalobca tvrdil, že do podania žaloby, t.j. do 18.04.2011 premlčacia doba
neuplynula, pretože nárok sa premlčuje v 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa,

keď k nemu došlo, keďže sa žalovaný úmyselne obohatil. Žalovaný tvrdil, že nedošlo k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu, preto platí všeobecná 3-ročná objektívna a 2-ročná subjektívna premlčacia
lehota na uplatnenie nároku, ktorý sa premlčal pre uplynutie oboch lehôt. Najprv uplynutie 2-ročnej
subjektívnej premlčacej doby odvodzoval od výplaty poslednej odmeny - od novembra 2007, neskôr od
dátumu ukončenia výkonu funkcie kontrolórky obce - najneskôr odo dňa 29. 02. 2008.

9. Odvolací súd po prejednaní veci, ktorému predchádzala výzva stranám sporu v zmysle § 382 CSP
na vyjadrenie k možnému odlišnému právnemu posúdeniu veci podľa § 420 Občianskeho zákonníka
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

10. Právny zástupca žalobcu otázku právneho posúdenia veci ponechal na úvahe odvolacieho súdu.
Podotkol, že sú splnené aj zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným, a to
porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody, existujúca príčinná súvislosť medzi protiprávnymkonaním a škodou a zavinenie žalovaného, ktoré je tiež konštatované aj v rozhodnutí súdu v trestnom
konaní.

11. V danej veci žalovaný namietal jednak dôvodnosť žalovaného nároku tvrdiac, že nemal vedomosť
o tom, že výplata sporných nárokov bola podmienená súhlasom obecného zastupiteľstva, poukazujúc
pritom na zodpovednosť účtovníčky upozorniť ho na túto skutočnosť. Ďalej tvrdil, že nárok žalobcu
sa premlčal vo všeobecnej 3 ročnej objektívnej a súčasne aj 2 ročnej subjektívnej lehote, ktorá začala
plynúť dňom, kedy sa žalobca dozvedel o vyplatení odmien a náhrad a to zistením kontrolórkou obce o

vyplatení odmien v rozpore so zákonom, keďže bola oprávnená podať žalobu resp. trestné oznámenie
( čo neurobila, hoci mala vedomosť o vyplatení odmien žalovanému a preplatení dovolenky). Najneskôr
sa o týchto skutočnostiach dozvedela pred dňom 29.02.2008, ktorým ukončila pracovný pomer
so žalobcom. Žalobca tvrdil, že nárok nie je premlčaný, pretože do podania žaloby neuplynula 10-
ročná objektívna premlčacia doba, keďže žalovaný sa úmyselne obohatil, kedy sa na vydanie plnenia
premlčuje v lehote 10-tich rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Predmetom posúdenia teda bolo jednak

zistenie, či k výplate odmien a náhrad dovoleniek žalované došlo nedôvodne, ako tvrdí žalobca a či
žaloba podaná 18.04.2011, bola podaná v premlčacej dobe.

12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný bol v trestnom konaní rozsudkom KS Nitra
č. k. 2To/18/2016-1553 zo dňa 27.07.2016 uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1,

ods.2 písm. a) Trestného zákona a odsúdený (okrem iných) aj za skutky, ktoré sú predmetom tohto
konania, s výnimkou odmeny za mesiac 12/2005 v sume 6.565,-Sk (211,92eur) a odmeny za mesiac
7/2006 v sume 16.600,-Sk. Žalobca bol s nárokom na náhradu tejto škody odkázaný na konanie vo
veciach občianskoprávnych.

13. V preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie všeobecne poukázal na viazanosť súdu trestným
rozsudkom, ale vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu o bezdôvodnom obohatení ( keďže v
čase jeho rozhodovania ešte nebol žalovaný za žalované nároky - skutky uznaný vinným) námietku
premlčania posudzoval podľa úpravy vzťahujúcej sa na bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa
nestotožnil s uvedeným právnym posúdením veci, preto dal stranám sporu možnosť vyjadriť sa k

právnemu posúdeniu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

14. V zmysle ust. § 193 vety druhej CSP, podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti odvolací súd vychádzajúc z výroku trestného rozsudku o vine žalovaného ako z celku, s
prihliadnutím na jeho právnu aj skutkovú časť a viazaný totožnými znaky skutkovej podstaty trestného
činu a nároku na náhradu škody uplatnenej v tomto konaní dospel k záveru, že nárok je potrebné posúdiť
podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu. Škoda je pojmovým znakom skutkovej podstaty skutku,
za ktorý bol žalovaný uznaný vinným, pričom si nároky v trestnom konaní uplatňoval ako nároky na

náhradu škody. Tento názor odvolacieho súdu potvrdzuje aj rozhodnutie NS ČR zo 17. 07. 2002 sp.
zn. 21 Cdo 2113/2001, podľa ktorého ak bola spôsobená majetková ujma porušením povinnosti pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, je treba nárok posúdiť podľa ustanovení o
zodpovednosti za škodu. Sporné nároky bezpochyby súvisia s výkonom práce žalovaného. Preto
pokiaľ bol žalovaný v trestnom konaní uznaný vinným za skutky, ktorými spôsobil žalobcovi škodu, ktorú

žalobca uplatňuje v tomto konaní, je potrebné vychádzať z toho, že žaloba je dôvodná. Námietky a
argumenty, na ktoré žalovaný poukazuje v odvolaní (o dobromyseľnosti prijatia finančných obnosov,
ich dôvodnosti pre náročnosť práce, nemožnosť vyčerpania dovolenky, zodpovednosť účtovníčky a
ďalšie) sú pre právne posúdenie veci právne irelevantné. Bolo jednoznačne preukázané a to jednak v
konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v trestnom konaní, že odmeny a náhrady mu boli vyplatené

v rozpore so zákonom, pretože neboli schválené obecným zastupiteľstvom a to jednak tie, za ktoré bol
uznaný vinným, ako aj dve odmeny, ktoré neboli uvedené vo výroku trestného rozsudku. Odvolací súd
poukazuje taktiež na závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 42 preskúmavaného rozsudku v tom,
že podľa mzdovej listiny bola odmena 551,02 eur žalovanému vyplatená v júli 2006 a nie v júni 2006, čo
jeuvedenév rozsudkuKrajskéhosúduvNitreč.k.2To/18/2016-1553zodňa27.07.2016.Nebolosporné

ani to, že odmena za 12/2005 v sume 211,92 eur bola žalovanému vyplatená, a preto ak k vyplateniu
došlo bez súhlasu obecného zastupiteľstva, žalovanému nevznikol nárok na ich vyplatenie.15. Občiansky zákonník premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby v § 106 ods. 1 viaže na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode (nie iba o
protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého

druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj
nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode
sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o

škode. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť
dozvedieť sa o ňom). Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu preukázateľného
získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok
o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu
nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom

subjekte a jeho zodpovednosti (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo/82/2009).

16. Pokiaľ ide o právne posúdenie námietky premlčania, odvolací súd už v uznesení sp. zn. 25
Co/133/2012 vyslovil záväzný právny názor, že v danej veci sa nárok premlčuje v 10 ročnej objektívnej
lehote a na tomto závere zotrváva, pretože aj v prípade náhrady škody je pri škode spôsobenej

úmyselne v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zákonníka premlčacia doba 10 rokov a plynie odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Jej počiatok teda plynie samostatne pre jednotlivé žalovanému
vyplatené finančné čiastky v období od 02/2005 do 11/2007. Úmyselnosť konania vyplýva z rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 2To/18/2016-1553 zo dňa 27.07.2016, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z
trestnéhočinuspreneveryzaskutky-výplatufinančnýchčiastokuplatnenýchvtomtokonaní,svýnimkou

výplat odmien za 7/2006 a 12/2005. Ako je uvedené v odseku 14, súd je v tomto konaní viazaný
trestným rozsudkom, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin, preto argumentácia žalovaného o
jeho dobromyseľnosti a ďalšie sú právne bezvýznamné. Pokiaľ ide o odmeny, ktoré netvoria skutkovú
podstatu trestného činu, za ktorú bol žalovaný uznaný vinným, odvolací súd súhlasí so súdom prvej
inštancie, že aj na tieto nároky sa vzťahuje 10 ročná objektívna premlčacia doba, pretože žalovaný

aj toto plnenie získal úmyselným konaním. Jeho konanie smerovalo k bezdôvodnému obohacovaniu
a existovalo už v čase získania bezdôvodného obohatenia, pretože ako štatutárny orgán obce musel
poznať predpisy súvisiace s výkonom tejto funkcie, medzi ktoré patrí nielen zákon č. 369/1990 Z.z. o
obecnom zriadení ale bezosporu tiež zákon č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí a primátorov miest, ktorý je pre starostu statusovým zákonom, nakoľko upravuje právne

postavenie starostov obcí a primátorov miest, ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu a ďalšie
náležitosti súvisiace s výkonom funkcie a z ktorého vyplýva, že o odmenách starostov rozhoduje obecné
zastupiteľstvo.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie aj v ustálení počiatku plynutia

subjektívnej premlčacej doby. Reagujúc na odvolacie námietky žalovaného uvádza, že vo svojom
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vychádzal z toho že Správa o vykonaní kontroly NKÚ nebola
súčasťou spisu, teda nebolo zrejmé, či kontrola bola zameraná aj na hospodárenie s finančnými
prostriedkami, vrátane výplat odmien a preplatenia dovolenky žalovanému, pretože ak by boli v
správe takéto zistenia - nedostatky uvedené a predložené obecnému zastupiteľstvu, ako orgánu obce,

boli by právne významné pre počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Zároveň odvolací súd
uviedol, že ak kontrolór obce uvedené nezrovnalosti nezistil, prípadne NKÚ nevykonával kontrolu na
tieto okolnosti, je možné prijať záver, že počiatok subjektívnej lehoty nastal až nástupom nového
starostu do funkcie. Ako už bolo uvedené, pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel
o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného

o tomto prvku, nestačí len možnosť dozvedieť sa o ňom. Keďže ani doplneným dokazovaním
nebolo preukázané, že sporné finančné prostriedky boli predmetom kontroly a správy NKÚ v roku
2009 a Správy o kontrole hospodárenia Obce Tovarníky za roky 2004-2008 a že boli predmetom
prerokovania obecným zastupiteľstvom, súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu správne uzavrel, že počiatok plynutia subjektívnej lehoty nastal až nástupom nového starostu

do funkcie starostu dňa 27. 12. 2010, a preto žaloba podaná dňa 18. 04. 2011 bola podaná v 2-
ročnej subjektívnej lehote. Dôkaz vo forme záverečných účtov obce za roky 2004 - 2007 bol aj podľa
názoru odvolacieho súdu nadbytočný, pretože správa o hospodárení vychádza z podkladového
materiálu - záverečných účtov. Napokon, aj kontrolórka uvádzala, že hovorila iba ústne a iba niektorýmposlancom o nedostatkoch v hospodárení s finančnými prostriedkami a ani výpovede svedkov -
poslancov nepreukazujú vedomosť štatutárneho orgánu o nezákonnom vyplácaní odmien a náhrad
žalovanému. To, či kontrolórka pochybila pri vykonávaní kontroly napr. v tom, že nevykonávala kontrolu

na hospodárenie s uvedenými prostriedkami alebo v tom, že výsledky zistení nezahrnula do správy
je právne bezvýznamné, pretože porušenie povinností zakladá jej zodpovednosť voči štatutárnemu
orgánu, ktorými sú starosta a obecné zastupiteľstvo.

18. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov konania.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci v zmysle § 255 ods. 1,2 CSP. Túto zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade na majetkové,
sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto
by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomeryoprávnenejstranysporu,tedatoho,komubudútrovykonaniazaplatené.Významnýmizhľadiska

aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán
v priebehu konania a pod. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M
Cdo 5/2006). V predmetnom odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na strane
žalovaného, pre ktoré by náhrada trov konania žalobcovi mala byť neprimerane tvrdou sankciou pre
žalovaného. Skutočnosti, na ktoré poukazoval v odvolaní, najmä sociálne a majetkové nepreukázal a

tvrdenia, že si žalobca mohol nárok uplatniť v adhéznom konaní bez zaplatenia súdnych poplatkov a
že majetok obce sa počas výkonu jeho funkcie zvýšil nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mohli byť
vyhodnotené ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane.
To, či si žalovaný uplatnil nárok v adhéznom konaní alebo v občiansko-právnom konaní je právom, ktoré
mu priznáva právny poriadok a bolo len na ňom, ktorú formu ochrany využije aj s ohľadom na plynutie

premlčacej doby. Okrem toho, v čase, podania žaloby trestné konanie nebolo začaté, bolo podané iba
trestné oznámenie. Napokon, argumentácia o vzniku trov nie je významná aj z dôvodu, že žalobca
v čase podania žaloby nevedel, či bude v konaní úspešný, teda či mu vznikne nárok na náhradu trov
konania proti žalovanému.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) .

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).