Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227119
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114227119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice,

s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: X. S. O., J..
XX.X.XXXX, G. I. H.F., J. O. X, X. I. O., J..XX.XX.XXXX, G. I. H., J. O. X, X. J. O., J..XX.X.XXXX, G. I.
H., J. O. X, X. K. O., J..XX.X.XXXX, G. I. H., J. O. X, X. H. O.Á., J..XX.X.XXXX, G. I. H., J. O. X, X. V. O.,
J..XX.X.XXXX, G. I. H., J. O. X, L. O. XX.X.XXXX, v konaní o zaplatenie 610,72 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 610,72
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 21.6.2014 až do zaplatenia, v lehote troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie voči žalovanému v 6.rade z a s t a v u j e .

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 5.rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 3.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu vo výške 610,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od
21.6.2014 až do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaní od 1.7.2010 užívali bez právneho titulu byt č. 1
na ulici J. O. X I. H., ktorého je správcom, pričom za užívanie bytu nezaplatili žiadnu úhradu. Za obdobie
od januára do novembra 2013 si žalobca uplatnil úhradu za užívanie bytu bez právneho titulu vo výške
24,29 EUR mesačne, zodpovedajúcej hodnote nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu
platieb, spolu v sume 242,90 EUR za 10 mesiacov. Okrem toho sa domáhal zaplatenia nedoplatku z
vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013 vo výške 367,82 EUR.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297
písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

7. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice I č.Byt/0763/1990 zo dňa 30.10.1990 súd zistil,

že žalovanému v 1.rade bol pridelený vyššie špecifikovaný byt do užívania, na dobu neurčitú.

8. Zo sobášneho listu súd zistil, že žalovaný v 1.rade uzavrel dňa 22.11.1991 manželstvo so žalovanou
v 2.rade.

9. Žalobca dal žalovaným 1. a 2. rade dňa 3.3.2010 výpoveď z nájmu z dôvodu neplatenia nájomného
a úhrad spojených s nájmom bytu. Výpoveď im bola doručená dňa 31.3.2010.

10. Zo zápisu zo šetrenia na mieste samom zo dňa 28.6.2013 súd zistil, že v byte bývali žalovaní v
1. až 5.rade.

11. Z Hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky a zápisnice o prevzatí bytu súd zistil, že žalovaní byt vypratali
dňa 2.7.2014.

12. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2013 súd
zistil, že nájomné bolo predpísané vo výške 24,29 EUR mesačne a zálohové platby za služby spojené

s bývaním vo výške 70,71 EUR, spolu vo výške 95 EUR.

13. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013 súd zistil, že žalobca žalovaným
vyúčtoval nedoplatok vo výške 367,82 EUR. Z obsahu vyúčtovania vyplýva, že náklady na služby
spojené s bývaním boli vo výške 509,24 EUR a žalovaní zaplatili 141,42 EUR. Nájomné bolo predpísané

spolu za celý rok vo výške 291,48 EUR a žalovaní zaplatili 48,58 EUR. Z podpisového hárku súd zistil,
že vyúčtovanie bolo doručené žalovanému v 1.rade dňa 21.5.2014, čo potvrdil svojim podpisom.

14. Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že
mesto Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli

zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom
o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene
vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy
(špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení
Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka

uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi,
uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať
ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných
konaniach.

15. Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

16. Podľa ust. § 710 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom
bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu.

17.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.19. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

21. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

22. V danej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovaným
vzniknúť tým, že v roku 2013 bez právneho titulu a bez platenia zodpovedajúcej úhrady užívali cudziu
nehnuteľnosť (byt) a zároveň, v uvedenom období požívali služby, ktoré im žalobca zabezpečil spolu s

užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb.

23. Z vyššie citovaného ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho
práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na
užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je

oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v
rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká
užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.

24. Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká

mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho
dôvodu ( § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie
nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

25. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa

ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že odporcovia
byt vo vlastníctve resp.v správe navrhovateľa skutočne užívali bez právneho titulu, ako aj, že v
žalovanom období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu.

26. Vykonaným dokazovaním, z rozhodnutia o pridelení bytu mal súd nesporne za preukázané, že

žalovanému v 1.rade vzniklo právo osobného užívania k predmetnému bytu a uzavretím manželstva so
žalovanou v 2.rade vzniklo žalovaným v 1. a 2. rade právo spoločného užívania bytu. Uvedené právo sa
účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, t.j. dňom 1.1.1992 v zmysle ust. § 871 ods.1 transformovalo
na právo spoločného nájmu. Predmetom nájmu bol byt č.1 v dome na ulici J. O. X v H.F.. Nájom bol
uzavretýnadobuneurčitú.Nájomnývzťahsaskončildňa1.7.2010,uplynutímvýpovednejlehoty,pretože

prenajímateľ dal žalovaným písomnú výpoveď z nájmu. Podľa ust. § 710 ods.3 Občianskeho zákonníka,
výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Žalobca preukázal, že výpoveď z nájmu zo dňa 3.3.2010
bola žalovaným doručená dňa 31.3.2010. Výpovedná lehota teda začala plynúť dňa 1.4.2010 a uplynula
dňa 1.7.2010.

27. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní nebolo sporné, že žalovaní v 1. a
2. rade, ako aj ďalší žalovaní predmetný byt užívali aj po tom, čo zaniklo právo nájmu bytu, vrátane
rozhodného obdobia, ktorým je podľa žaloby rok 2013. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú
jednak z vyúčtovania služieb spojených s nájmom bytu za rok 2013, z ktorého je zrejmé, že žalovaní

v priebehu tohto roka čiastočne hradili zálohové platby za služby spojené s bývaním, ako aj nájomné
a jednak z podpisového hárku, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v 1.rade ešte aj v nasledujúcom roku
2014 v byte býval, pretože priamo v byte prevzal vyúčtovanie za predchádzajúci rok. O skutočnosti, že
žalovaní v 1. až 5.rade v byte bývali v rozhodnom období, svedčí aj zápisnica o prevzatí bytu a hlásenie o
uvoľnení bytovej jednotky zo dňa 2.7.2014, z ktorých je zrejmé, že žalovaní byt vypratali až v roku 2014.

28. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žalovaní v 1. až 5.rade užívali predmetný
byt v rozhodnom období bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho
titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu.29. Z vykonaného dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že žalobca bol v žalovanom období správcom
predmetného bytu. Jeho aktívna vecná legitimácia v konaní vyplýva zo zmluvy o výkone správy majetku

mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 v zmysle ktorej mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ
bytov (vrátane bytu, ktorý bol predmetom nájmu v tomto konaní), zveril žalobcovi správu obecného
majetku v súlade so zákonom o majetku obcí s tým, že žalobca je oprávnený konať v mene vlastníka
a je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky
z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky

na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so
spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.

30. Plnenie, ktoré žalobca poskytoval žalovaným, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť,
zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom
prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské

oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovaných, ktorí sa vykonávaním im
nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak
museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im tieto vyplývali z právne relevantného
titulu, napríklad z nájomnej zmluvy. Z hľadiska hmotnoprávneho sú teda žalovaní v právnom vzťahu
bezdôvodného obohatenia nositeľmi povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal a preto sú v predmetnej

veci vecne pasívne legitimovaní.

31. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
určujesúdpeňažnousumou,ktorázodpovedásumámvynakladanýmvdanommiesteačasezaužívanie
obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný

plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

32. V danom prípade sa žalobca nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty
nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho
z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou,

že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi
vlastníkov alebo správcov bytových domov.

33. Nebolo sporné, že žalovaní nezaplatili úhradu za užívanie bytu za 10 mesiacov v roku 2013.
Uvedené vyplýva z vyúčtovania nákladov za služby spojené s nájmom, v zmysle ktorého nájomné spolu

za tento rok predstavovalo 291,48 EUR (t.j. 12 x 24,29 EUR), pričom žalovaní zaplatili nájomné za 2
mesiace spolu vo výške 48,58 EUR. Ako to vyplynulo z mesačného zálohového predpisu platného pre
uvedené obdobie, nájomné bolo predpísané vo výške 24,29 EUR.

34. Zhrnúcvyššieuvedené,dlhnaúhradezaužívaniebytubezprávnehotitulupredstavujesumu 242,90

EUR ( t.j. 10 mesiacov krát 24,29 EUR). Nárok žalobcu v takto uplatnenom rozsahu súd považoval v
celom rozsahu za dôvodný a zaviazal žalovaných v 1. až 5.rade zaplatiť sumu 242,90 EUR spoločne a
nerozdielne, vzhľadom k tomu, že predmetný byt užívali všetci v rovnakom rozsahu.

35. Čo sa týka ďalšej časti uplatneného nároku - vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním, je

zrejmé,žepredmetomvyúčtovaniabolináklady,ktorévynaložilžalobcavovzťahukdodávateľomslužieb
v roku 2013, teda v období, kedy žalovaní predmetný byt nesporne užívali. Keďže žalovaní v konaní
nepreukázali, že by zaplatili vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť
vyúčtovania nespochybňovali, súd konštatoval, že nárok je aj v tejto časti dôvodný a zaviazal žalovaných
na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vo výške 367,82 EUR.

36. Spolu priznaná istina predstavuje sumu 610,72 EUR.

37. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.

38. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.39. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

40. V zmysle ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády SR
č.586/2008 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

41. Súd konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením
§ 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní ako dlžníci svoj dlh riadne a včas nesplnili a preto sa
dostali do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom

zákonníkuprinárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenianiejeustanovenýčasplnenia,bolopotrebné
podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní boli povinní splniť
dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie. Žalobca preukázal, že žalovaných požiadal o
splnenie dlhu momentom doručenia vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013,
teda dňa 21.5.2014. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ poskytol vo vyúčtovaní 30 dňovú lehotu na

splnenie, splatnosť dlhu nastala 20.6.2014. Prvým dňom omeškania je teda 21.6.2014, tak ako si to
žalobca uplatnil podanou žalobou.

42. Súd preto zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc uvedeným dňom. Výšku
úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 ods.1 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od

1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 31.1.2013 bola vo výške 0,15
% ročne. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov činí jej výška 5,15 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil
úroky z omeškania v zákonom prípustnom rozsahu, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

43. Podľa ust. § 61 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú

subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

44. Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

45. Podľaust.§7ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvplatnomznení,spôsobilosťfyzickej

osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

46. Podľa ust.§ 7 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka v platnom znení, smrťou táto spôsobilosť
zanikne.

47. Podľa ust. § 161 ods.1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, kedykoľvek počas konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (podmienky konania).

48. Podľa ust. § 162 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

49. Jednou z procesných podmienok konania je, že strana sporu má procesnú subjektivitu. Procesnú
subjektivitu má len ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Z vyššie citovaných ustanovení
Občianskehozákonníkavyplýva,žespôsobilosťfyzickejosobymaťprávaapovinnostivznikánarodením
a zaniká smrťou.

50. V danom prípade súd zistil, že žalovaný v 6.rade zomrela dňa 24.8.1995, čím zanikla jeho
spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj procesná subjektivita ešte pred začatím konania. Ide
o taký nedostatok procesných podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd preto konanie voči
žalovanému v 6.rade podľa ust. § 62 CSP v spojení s ust. § 162 ods.2 CSP zastavil.

51. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.52. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

53. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %
a to voči žalovaným v 1. až 5.rade. Vo vzťahu k žalovanému v 6.rade súd konanie zastavil z dôvodu
procesného zavinenia žalobcu, preto žalobca právo na náhradu trov konania nemá. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v piatich písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).