Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/234/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216154
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712216154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. Y. XXX/XX,
Z., zastúpeného: Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, proti žalovanému:
T. G., D.. XX.XX.XXXX, N. F. X, Z., zastúpenému advokátom: JUDr. Stanislav Jakubčík, so sídlom
Kutlíková 17, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 2.713,38 eura, o odvolaní žalovaného
a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. januára 2016,
č.k. 5C/197/2012-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2311,29 eura, do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi
priznal náhradu trov konania vo výške 489,76 eura. Vychádzal zo zistenia, že dňa 23.7.2005 došlo k
dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca ako spolujazdec motocykla, pri ktorej došlo k stretu

motocykla s osobným motorovým vozidlom značky O. I. XXX, ktoré viedol žalovaný, pričom z obsahu
trestného spisu sp. zn. 2T/41/2012 mal preukázané, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný nedaním
prednosti v jazde motocyklu V. - O.-U.. Ďalej mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca
v trestnom konaní dňa 16.11.2009 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.311,29 eur, z titulu
bolestného celkovo za 220 bodov, ktoré vyčíslil O.. O. Š., a to v dôsledku zranenia predkolenia liečeného
operačne vo výške 180 bodov, položka 198/D, otras mozgu 20 bodov, položka 223, zranenie hlavy
10 bodov, položka 2 a povrchová rana hornej končatiny 10 bodov, položka 114. Poukázal tiež na to,

že ďalšie nároky, konkrétne skutočnú škodu za poškodenie oblečenia žalobca uplatnil dňa 20.9.2012
návrhom na začatie konania a náklady spojené s liečením, ktoré vznikli od 1.8.2005 do 17.7.2006
si rovnako uplatnil až dňa 20.9.2012 podaním žaloby. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej
stránke posúdil podľa § 427 ods. 1, § 441, § 444, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,2, § 112 Občianskeho
zákonníka, ako aj podľa § 3 ods. 1,2 a § 7 ods. 1,6 zákona 437/2004 Z.z., a dospel k záveru, že
podanej žalobe je potrebné čiastočne vyhovieť. Mal totiž preukázané, že pri dopravnej nehode zavinenej
žalovaným došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, a to k zlomenine predkolenia s operačným liečením,

otrasom mozgu, poranením hlavy a povrchového poranenia hornej končatiny, ktorým zodpovedá bodové
ohodnotenie bolestného 220 bodov, určených v posudku O.. O. Š., ktorý považoval za správny, keď
sa nestotožnil s námietkami, ktoré voči nemu v konaní vzniesol žalovaný a intervenient na jeho strane.
Vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom bolestného sa nestotožnil s námietkou premlčaniavznesenou zo strany žalovaného a intervenienta na jeho strane, nakoľko prvotné lekárske ošetrenie bolo
žalobcovi poskytnuté na chirurgickej ambulancii Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave,
dňa 23.7.2005 o 4.30 hod., pričom o svojej škode z titulu bolestného sa dozvedel v čase, keď bol

prepustený z hospitalizácie dňa 01.08.2005. Pokiaľ ide o predpoklad začatia plynutia premlčacej lehoty
spočívajúci v získaní vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá zdôraznil, že pôvodne bolo v súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou trestné stíhanie vo veci začaté dňa 15.8.2005, pričom v uznesení
o začatí trestného stíhania sa konštatuje, že škodu spôsobil neznámy páchateľ, a preto sa žalobca o
tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel až po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia proti žalovanému

zo dňa 23.3.2007, ktoré bolo obvinenému oznámené dňa 29.6.2007, počas toho, ako bol žalobca dňa
12.8.2009 prvýkrát v trestnej veci vypočutý ako poškodený. Bezprostredne po tomto oznámení žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody dňa 16.11.2009 na Okresnom riaditeľstve policajného zboru úradu
justičnej a kriminálnej polície vo výške 2.311,29 eura. Na základe uvedeného konštatoval, že v tejto
časti žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v subjektívnej dvojročnej lehote od kedy sa dozvedel o
tom, kto za škodu zodpovedá, pri zohľadnení skutočnosti, že trestné stíhanie bolo právoplatne ukončené

trestnýmrozkazomzodňa5.3.2012,odsúdenýO.C.dňa12.4.2012podalodporprotitrestnémurozkazu,
ktorý zdôvodnil svojim podaním dňa 11.5.2012 a následne na pojednávaní dňa 10.9.2012 zobral svoj
odpor voči trestnému rozkazu späť, čím trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a bezprostredne po
späťvzatí odporu žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na súde dňa 20.09.2012. Nárok na náhradu
škody bol teda uplatnený pred vyšetrovateľom v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá v zmysle

ustanovenia § 112 Občianskeho zákona počas trestného konania neplynula a preto uplatnenie nároku
dňa 20.9.2012 bolo rovnako v subjektívnej dvojročnej lehote, keď táto začala plynúť dňa 12.8.2009
pri výsluchu žalobcu ako poškodeného, v zmysle citovaného ustanovenia odo dňa 16.11.2009, kedy
bol uplatnený nárok na náhradu škody, spočívala až do dňa 20.9.2012, kedy bolo žalobcovi doručené
späťvzatie odporu zo strany žalovaného a v rovnaký deň žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na

súde. Nestotožnil sa ani s námietkou intervenienta na strane žalovaného, ktorý žiadal o zníženie výšky
náhrady pre spoluzavinenie poškodeného z dôvodu, že žalobca v čase vzniku dopravnej nehody nemal
na hlave prilbu a ako spolujazdec na motocykli sa zúčastnil tejto jazdy, hoci vedel, že vodič motocyklista
O. C. požil alkohol. Vo vzťahu k zvyšnej časti nárokov uplatnených podanou žalobou z titulu náhrady
vecnej škody vo výške 225,68 eura a náhrady nákladov súvisiacich s liečením, ktoré boli špecifikované

za obdobie od 1.8.2015 do 17.7.2016, dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť z
dôvodu ich premlčania, keď nárok na náhradu vecnej škody je možné uplatniť iba v trojročnej objektívnej
premlčacej lehote, ktorá v danom prípade začala plynúť dňa 23.7.2005, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla, a uplynula dňom 23.7.2008, pričom nárok na náhradu škody bol uplatnený až 20.9.2012,
a pokiaľ ide o účelne vynaložené náklady spojené s liečení, tieto je rovnako možné uplatniť v trojročnej

premlčacej lehote, pričom žalobca sa o nich dozvedel najneskôr dňa 17.7.2006, a preto k ich premlčaniu
došlo najneskôr dňom 17.7.2009. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a v
prevažnej časti úspešnému žalobcovi priznal podľa pomeru úspechu strán sporu náhradu trov konania
vo výške zodpovedajúcej 70 % z celkovej sumy ním uplatnených trov.

2. Proti tomuto rozsudku podal; do vyhovujúceho výroku vo veci samej a súvisiaceho výroku o trovách
konania; v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia
podanej žaloby v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie dôvodiac, že
súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav veci a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pričom konanie má tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. V prvom

rade namietal nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie pokiaľ ide o premlčanie uplatneného
nároku na náhradu škody titulom bolestného, keď sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu,
že žalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedel až dňa 12.08.2009 pri svojom výsluchu
po vznesení obvinenia voči žalovanému. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-423/OJP-SC-2010, totiž
vyplýva, že dňa 12.06.2006 pribral uznesením vyšetrovateľ PZ znalca L.. M. G., znalca z odboru cestnej

dopravy, pričom v uznesení sa viac krát uvádza, že vodičom vozidla O. I.-XXX Č. T., I. Z.-XXXBE, ktoré
malo zraziť žalobcu bol práve žalovaný, ktorý bol identifikovaný aj dátumom narodenia a jeho rodným
číslom; a teda žalobcovi najneskôr od doručenia predmetného uznesenia, dňa 22.06.2006, muselo byť
celkom zrejmé, že škodcom je žalovaný a napriek tomu svoj nárok v rámci trestného konania uplatnil
až 16.11.2009. Nie je teda pravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca uplatnil škodu v

dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, pretože táto uplynula najneskôr dňa 22.06.2008, a neobstojí
ani argument o spočívaní lehôt v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, keď žalobca svoje právo v
premlčacej dobe neuplatnil a teda ust. § 112 Občianskeho zákonníka na daný prípad nemožno aplikovať.
Zotrval tiež na svojich námietkach týkajúcich sa nesprávne určeného bodového ohodnotenia bolestnéhožalobcu, ako aj spoluzavinenia žalobcu, pričom v tejto súvislosti súdu prvej inštancie vytkol, že celkom
ignoroval jeho návrhy na dopočutie žalobcu vzhľadom na nezodpovedané otázky týkajúce sa miery jeho
spoluzavinenia na škodovej udalosti. Napokon namietal aj správnosť rozhodnutia o trovách konania,

keď nemožno považovať za správny ich výpočet súdu prvej inštancie, nakoľko súčet 285,22 eur + 62,59
eur+64,99 eur sa nerovná 699,95 eur.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal; taktiež iba do vyhovujúceho výroku vo veci samej; v
zákonom stanovenej lehote odvolanie aj intervenient na strane žalovaného, ktorý sa rovnako domáha

jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia na
ďalšie konanie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu uplatnený titulom
bolestného nie je premlčaný, nakoľko premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka začala plynúť až od jeho výsluchu ako poškodeného dňa 12.08.2009, kedy sa mal dozvedieť
o tom, kto za škodu zodpovedá. Žalobca sa totiž o škode z titulu bolestného dozvedel v čase, keď bol
prepustený z hospitalizácie, t.j. 01.08.2005, a o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel z uznesenie

o pribratí znalca zo dňa 12.06.2006, ČVS: ORP-423/OJP-SC-2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
22.06.2006 a z ktorého nepochybne vyplýva, že vodičom motorového vozidla zn. O. I.-XXX, I.: Z.-
XXXBE, ktoré mu malo spôsobiť škodu bol práve žalovaný. Doručením tohto uznesenia sa do dispozície
žalobcu dostali informácie, z ktorých mohol vyvodiť záver o zodpovednosti konkrétnej osoby, a muselo
mubyťzrejmé,ktoješkodcom,resp.ktozavzniknutúškoduzodpovedá.Preto,keďžežalobcasvojnárok

v rámci trestného konania uplatnil až 16.11.2009, neuplatnil škodu v dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehote, pretože táto uplynula najneskôr dňa 22.06.2008; a teda ani ustanovenie § 112 Občianskeho
zákonníka, na ktoré sa súd v odôvodnení rozhodnutia odvoláva, nemožno na daný prípad aplikovať. Na
základe uvedeného uzavrel, že nárok žalobcu uplatnený na súde dňa 20.09.2012 je z dôvodu uplynutia
subjektívnej lehoty v celom rozsahu premlčaný. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvej inštancie

pokiaľ ide o posúdenie spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody, a poukázal na to, že žalobca hrubo
porušil prevenčnú povinnosť stanovenú § 415 Občianskeho zákonníka tým, že nasadol na motocykel
k vodičovi, ktorý javil príznaky požitia alkoholu (vodič motocykla podľa záznamu lekára evidentne javil
pri lekárskom vyšetrení vykonanom bezprostredne po dopravnej nehode príznaky požitie alkoholu,
pričom sám vodič uviedol, že požil pred jazdou 2 dl tvrdého alkoholu) a tiež tým, že jazdil na motocykli

bez prilby. S ohľadom na okolnosti vzniku škodovej udalosti označil vzhľadom na mieru porušenia
prevenčnej povinnosti za primeraný postih za adekvátne krátenie uplatneného nároku vo výške 40 %.
Napokon vytkol prvoinštančnému súdu, že napriek jeho žiadosti v konaní nevypočul žalobcu za účelom
zodpovedania otázok týkajúcich sa posúdenia miery spoluzavinenia v súvislosti s požitím alkoholických
nápojov vodičom, a za tohto stavu považuje skutkový stav veci na nedostatočne zistený. S poukazom

na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca sa k odvolaniam žalovaného a intervenienta písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov

podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolania žalovaného a intervenienta na jeho strane
sú dôvodné, nakoľko vo vzťahu k napadnutej vyhovujúcej časti založil súd prvej inštancie svoje závery
na nesprávnom právnom posúdení veci.

6. V prvom rade je potrebné konštatovať, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko
potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), a na jeho základe, tiež so zreteľom na skutočnosti,
ktoré neboli v konaní sporné, dospel k správnym skutkovým záverom, že dňa 23.7.2005 došlo k
dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca ako spolujazdec motocykla, pri ktorej došlo k stretu
motocykla s osobným motorovým vozidlom značky O. I. XXX vedeného žalovaným, pričom z obsahu

trestného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/41/2012 je zrejmé, že dopravnú nehodu zavinil
žalovaný nedaním prednosti v jazde motocyklu V. - O.-U.. Je tiež nepochybné, pri tejto dopravnej
nehode utrpel žalobca poškodenie zdravia, pričom v trestnom konaní dňa 16.11.2009 uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 2.311,29 eura, z titulu bolestného celkovo za 220 bodov. Správne tiež súd
prvej inštancie na základe obsahu trestného spisu zhrnul priebeh trestného konania, vedeného najprv

proti neznámemu páchateľovi, neskôr už proti žalovanému ako obvinenému a obžalovanému. Z takto
ustáleného skutkového stavu veci vychádzal so zreteľom na ust. § 383 C.s.p. aj odvolací súd.7. Nazákladeskutkovéhostavuveciustálenéhosúdomprvejinštancienazákladevykonanýchlistinných
dôkazov sa však odvolací súd nestotožnil so záverom, že žalovaný a intervenient na jeho strane vzniesli
ohľadne nároku na náhradu škody titulom bolestného námietku premlčania v spore nedôvodne.

8. Predmetom sporu v napadnutej časti je náhrada škody na zdraví vo forme bolestného, ktorá žalobcovi
vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou žalovaným.

9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky premlčania v tejto časti uplatnených nárokov vychádzal

z toho, že o vzniku škody sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 01.08.2005, kedy bol prepustený z
hospitalizácie, avšak o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa dozvedel
až dňa 12.8.2009, kedy bol v trestnom konaní, vedenom najprv voči neznámemu páchateľovi, prvý krát
po vznesení obvinenia voči žalovanému vypočutý v postavení poškodeného, a preto, keď premlčacia
doba od uplatnenia náhrady škody žalobcom v trestnom konaní dňa 16.11.2009 až do skončenia
trestného konania neplynula (spočívala), žalobca podal dňa 20.09.2012 žalobu včas, pred uplynutím

premlčacej doby.

10. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

11. Z citovaného ustanovení vyplýva, že subjektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody
začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V konaní
nebolo sporné, že o vzniku škody sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 01.08.2005, kedy bol prepustený
z hospitalizácie. Sporné však bolo, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto za jemu vzniknutú škodu na
zdraví zodpovedá.

12. V súlade s ustálenou judikatúrou za okamih, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu
zodpovedá,trebapovažovaťmoment,vktorompoškodenýpreukázateľnezískainformácieoskutkových
okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá (fyzická alebo
právnická) osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu

vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 82/2009 zo dňa 28. mája 2010, uverejneného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 16/2014).

13. V preskúmavanej veci za takýto okamih podľa názoru odvolacieho súdu; zhodného s argumentáciou

žalovaného a intervenienta na jeho strane; nemožno považovať až uskutočnenie výsluchu žalobcu ako
poškodeného v trestnom konaní dňa 12.08.2009, avšak za rozhodujúce je nevyhnutné považovať už
oboznámenie sa žalobcu s obsahom uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 12.06.2006 o pribratí znalca L..
M. G., z odboru cestnej dopravy, ktoré žalobca osobne prevzal na pošte dňa 22.06.2006. Z označeného
uznesenia totiž celkom jednoznačne vyplýva, kto viedol motorové vozidlo, ktoré dopravnú nehodu

spôsobilo, keď nedalo prednosť motocyklu, na ktorom sa viezol aj žalobca, teda to, že predmetné vozidlo
viedol žalovaný, ktorý je v predmetnom uznesení ako vodič okrem mena a priezviska identifikovaný aj
ďalšími údajmi (dátumom narodenia a rodným číslom). Obsah tohto uznesenia tak nepochybne poskytol
žalobcovi o žalovanom dostatok informácii nevyhnutných na to, aby mohol uskutočniť úsudok o tom,
že za škodu zodpovedá a na základe toho svoje právo na náhradu škody aj uplatniť na súde, ako to

predpokladá ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba v prípade
práva žalobcu proti žalovanému na náhradu škody na zdraví teda v danom prípade začala plynúť dňa
23.06.2006, uplynula dňa 23.06.2008, a preto, keď žalobca aj v trestnom konaní svoj nárok uplatnil až
dňa 16.11.2009, po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby, a žalovaný ako aj intervenient na
jeho strane vzniesli v spore námietku premlčania, nebolo možné podanej žalobe (ani) v časti uplatnenej

náhrady škody na zdraví (titulom bolestného) vyhovieť.

14. Za tohto stavu považuje odvolací súd za nadbytočné sa zaoberať akýmikoľvek ďalšími
skutočnosťami, ktoré boli predmetom argumentácie strán sporu a tiež posúdenia súdu prvej inštancie,
keď vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania sú tieto bez právneho významu a nie sú

spôsobilé ovplyvniť výsledok sporu.

15. Na základe uvedeného, keď odvolací súd dospel k právnemu záveru; odlišnému od záveru súdu
prvej inštancie; že žalobca svoje právo na náhradu škody proti žalovanému uplatnil až po márnomuplynutí premlčacej doby, a preto žalovaný spoločne s intervenientom na jeho strane dôvodne v spore
namietli premlčanie, rozsudok súdu prvej inštancie, založený na nesprávnych právnych záveroch,
v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej, zmenil tak, že podanú žalobu v tejto časti ako

nedôvodnú zamietol (§ 388 C.s.p.).

16. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v spore úspešnému žalovanému a intervenientovi na
jeho strane priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).