Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313231453
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313231453.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov
senátu JUDr. Martina Holiča a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenej splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: F. E., nar.
XX. P. XXXX, trvalo bytom V., časť V., ul. Z. XXXX/XX, o zaplatenie 651,99 eur s príslušenstvom, o

odvolaní združenia: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice-
Staré Mesto, IČO: 42 326 923, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Masarovič, Park Angelinum 2, 040
01 Košice, proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. augusta 2014 č. k. 8C/250/2014-97 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti veci samej týkajúcej sa sumy 360 eur a
úroku z omeškania z takejto sumy ako aj v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
651,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 651,99 eur od 14.10.2011 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 39 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Právnesvojerozhodnutieodôvodnilust.§51a§517ods.1a2O.z.(Občianskehozákonníkač.40/1964
Zb.vzneníneskoršíchzmienadoplnení);§42ods.1písm.a/,§43ods.1,2aods.5písm.b/ae/zákona

č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodil, že žalobkyňa
sa žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 651,99 eur s príslušenstvom, odôvodnila ju
tým, že na základe Zmluvy o pripojení č. A5689805 z 28.5.2011, a na základe Zmluvy o pripojení č.
5689834z28.5.2011,ktorýchneoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnézmluvnépodmienkyposkytovania
služieb, vypožičala žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré žalovanému umožňujú využívať telekomunikačné

služby poskytované žalobkyňou. SIM kartám boli pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX, pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve odpredala žalovanému mobilný telefón značky
Nokia C5-03 za akciovú cenu 19 eur (predajná cena v sume 190 eur) a mobilný telefón značky Nokia
C5-03 za akciovú cenu 1 eur (predajná cena 190 eur), žalovaný v Dodatku k Zmluve o pripojení
vyhlásil, že si je vedomý toho, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, je mu predávané za
zľavnenú cenu, a to len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby žalobkyne po dobu

dohodnutú v Dodatku, pre prípad, že žalovaný tento svoj záväzok nesplní, je si vedomý, že žalobkyni
tým vznikne škoda minimálne v rozsahu zľavy poskytnutej na mobilný telefón. Tým, že žalovaný riadne
a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 05/2011 do 08/2011, porušil zmluvné
povinnosti, žalobkyňa pokusom o pokonávku z 29.9.2011 žalovanému zaslala rozpis neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a vyzvala ho na ich úhradu, žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval
žiadnou, ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému pozostáva z neuhradenia

poskytnutých služieb vo výške 291,99 eur a vzniknutej škody 360 eur.Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným
Zmluvu o pripojení č. A5689805 dňa 28.5.2011, a Zmluvu o pripojení A5689834 dňa 28.5.2011 s
Dodatkom, na základe ktorých zapožičala žalovanému 2 ks SIM kariet, ku ktorým bolo pridelené

účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy a dodatku
odpredala žalovanému mobilné zariadenie Nokia C5-03 za kúpnu cenu 19 eur (predajná cena 190
eur) a Nokia C5-03 za kúpnu cenu 1 eur (predajná cena 190 eur). Podľa článku 2 bod 2. 3 a
4 dodatku k zmluve užívateľ sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Orange
Slovensko podľa zmluvy o pripojení ako aktívny užívateľ podľa nej mu poskytovaných verejných

mobilných telefónnych služieb po dobu najmenej 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti a účinnosti
tohto dodatku a že po celú túto dobu bude bez prerušenia používať tieto služby podľa nej v súlade
s príslušnými jeho záväzkami a tohto dodatku k nej. Nedá svojím konaním žiaden taký podnet, aby
pred uplynutím doby 24 mesiacov bola nútená spoločnosť Orange Slovensko skončiť platnosť zmluvy o
pripojení alebo tohto dodatku k nej z dôvodu jeho zavinenia pre nesplnenie alebo porušenie niektorej zo
zmluvných povinností, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku a v zmluve alebo aby z tohto dôvodu bola

spoločnosť Orange Slovensko nútená mu v tejto dobe dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie
verejných mobilných telefónnych služieb podľa nej. Podľa všeobecných podmienok spoločnosti Orange
Slovensko na poskytovanie verejnej telefónnej služby zmluva o pripojení sa uzatvára na dobu neurčitú.
Platnosť zmluvy o pripojení zaniká výpoveďou zo strany užívateľa alebo spoločnosti Orange Slovensko.
Spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy o pripojení písomnou výpoveďou

ak užívateľ nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 30 dní odo dňa doručenia upomienky.
Žalovaný ostal dlžný za poskytnuté elektronické komunikačné služby v období od 05/2011 - 08/2011, na
pokus o pokonávku nereagoval, napriek predžalobným upomienkam požadovanú sumu nedoplatku na
neuhradených faktúrach nezaplatil, čím porušil zmluvné povinnosti a vznikla mu povinnosť zaplatiť aj
škodu, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané mobilné zariadenia vo výške 360 eur. Žaloba bola podaná

dôvodne, pretože neuhradením faktúr za poskytnuté služby žalovaný porušil zmluvné podmienky, ktoré
boli dohodnuté so žalobkyňou, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť cenu za neuhradené
služby vo výške 294,99 eur (správne 291,99 eur, podľa žaloby 3 eurá žalobkyňa odpísala a v konaní si
ich neuplatňovala, poznámka odvolacieho súdu) a škodu vo výške 360 eur. Keďže žalovaný svoj splatný
záväzok voči žalobkyni nezaplatil riadne a včas, súd žalobkyni priznal i úrok z omeškania vo výške 9,5%

ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku,
t.j. od 14.10.2011 do zaplatenia. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., vecne procesným úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal
nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 39 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 118,34 eur.

2. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade škody 360 eur s príslušenstvom a v časti o trovách
konania podal včas odvolanie iba vedľajší účastník (Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA,
Park Angelinum 2, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 42 326 923,) vystupujúci v konaní na strane
žalovaného, s návrhom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenie mu

veci na ďalšie konanie. Dôvodil, že žalobkyňa podala žalobu na zaplatenie sumy 651,99 eur, ktorá
pozostávalazosumy291,99eurzavyužitietelekomunikačnýchslužiebzozmlúvopripojeníč.A5689805
a č. 5689834 a sumy 360 eur ako náhrady škody z týchto zmlúv. Vedľajší účastník v podaní z 20.8.2014
oznámil, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa s predmetom konania sa jeho vstup
do konania týka iba časti konania, v ktorej žalobkyňa ako dodávateľ služby uplatnila voči žalovanému

ako spotrebiteľovi neprijateľné podmienky zo spotrebiteľskej zmluvy vo forme náhrady škody vo výške
360 eur ako samostatného právneho nároku, pričom nárok žalobkyne za poskytnuté telekomunikačné
služby, ktorý spojila do jednej žaloby nespochybňoval. Dôvodil, že v odôvodnení rozsudku absentuje pri
úvahe súdu, z ktorej v rozhodnutí vychádza, poukázanie na konkrétne zmluvné dojednanie, z ktorého
by bolo možné vyvodiť záver, že kúpna cena bola so žalovaným dojednaná tak, že žalobkyni v prípade

nedodržania zmluvných podmienok vzniká právo na doplatenie kúpnej ceny akciového mobilného
telefónu. Z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, na základe akej právnej úvahy dospel súd k záveru, že
v danom prípade sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 O. z., keď jedinou
sankciou, ktorú si zmluvné strany dojednali v prípade porušenia zmluvných povinností (aj povinnosti
riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby a porušenie doby viazanosti), bola súdmi judikovaná

neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy - zmluvná pokuta v zmysle čl. 2.5 Dodatku k zmluve
o pripojení. Zo zmluvy, z dodatku ani všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť
žalobkyni poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade, že žalovaný poruší
povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú, teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobkyňoupočas celej doby viazanosti alebo povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby.
Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany žalobkyne v kúpnej
zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode

o kúpnej cene. Žalobkyňa porušila zákon a to § 4 ods. 3 vety tretej zákona č. 250/2007 Z. z., podľa
ktorého predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby (ďalej len viazanie predaja)
na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Odvolateľ je si vedomý aj § 4 ods. 3 písm. a/
uvedeného zákona, podľa ktorého sa za viazanie predaja nepovažuje, ak predávajúci predáva tieto
výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne. Podľa jeho názoru však žalobkyňa vytvára len

zdanie predávania telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu samostatne, len aby obišla
zákaz viazaného predaja a poskytovania služieb, čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú
praktiku. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako
kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobkyni žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna
cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý
predpoklad náhrady škody. Aj keby boli úlohy odvolateľa o viazanosti nesprávne a záväzky vyplývajúce

z právnych úkonov účastníkov zmluvy by boli platné, nemohla by škoda predstavovať rozdiel medzi
akciovou a trhovou cenou telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu. Išlo by vlastne opäť len
o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala,
lebo opäť by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil
a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Opäť by preto mohla byť od spotrebiteľa požadovaná

rovnaká suma, či by z 24 mesiacov viazanosti nesplnil nič alebo by splnil napr. 23 mesiacov. Aj keď
sa žalobkyňa snaží presadiť, že sumu 360 eur požaduje ako náhradu škody, v skutočnosti ju požaduje
ako zmluvnú pokutu, len ju modifikuje na rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telekomunikačných
zariadení. Žalovaný nebol vyzvaný na náhradu škody a nemohol sa preto dostať do omeškania odo
dňa súdom priznaných úrokov z omeškania. V tomto smere by bolo potrebné doplniť dokazovanie.

Žaloba žalobkyne bola súdu doručená 28.11.2013, pričom úroky zo žalovanej sumy zahrňujúce aj nárok
na náhradu škody boli žalobkyňou uplatnené od 14.10.2011 a teda nárok na náhradu škody vo výške
360 eur, bol žalobkyňou uplatnený po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá v danom
prípade plynula od 14.10.2011, kedy boli bez všetkých pochybností kumulatívne splnené podmienky
pre začatie jej plynutia (vedomosť o domnelej škode a o subjekte, ktorý mal za ňu zodpovedať ...).

Odvolateľ preto vzniesol námietku premlčania v časti žalobkyňou uplatneného samostatného nároku
na náhradu škody vo výške 360 eur. S poukazom na § 53 ods. 1 vety prvej a ods. 5, § 53a ods. 1
O.z. uviedol, že neprijateľnú a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať,
k čomu sa už vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Odvolateľ bol názoru, že nebola
splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti za škodu - existencia škody, keď za škodu nemožno

považovať ak žalobkyňa ako poskytovateľ služby v rámci jej obchodnej stratégie odpredala žalovanému
ako spotrebiteľovi mobilné telefóny za nižšiu cenu ako bola ich skutočná hodnota. Rozdiel medzi
skutočnoucenoumobilnýchtelefónovaichakciovoucenoutedaniejenásledkomprotiprávnehokonania
žalovaného, ale výsledkom zmluvnej voľnosti a dosiahnutého zmluvného konsenzu medzi kupujúcim a
predávajúcim. Žalovaný tak nadobudol do vlastníctva mobilný telefón konaním v súlade so zmluvou a

právnymi predpismi za cenu dojednanú zmluvnými stranami. Na základe vyššie uvedeného tak nie sú
naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 O. z.. Naopak konania žalobkyne
pri uzatváraní zmlúv je v kontexte ňou uplatňovaných nárokov na základe vyššie uvedeného možné
hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku spočívajúcu v klamlivom konaní vo vzťahu k existencii osobitnej
cenovej výhody, čo je v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakázané. Právu, ktoré je uplatňované

po požití nekalej obchodnej praktiky v danom prípade spočívajúcu v zanedbaní odbornej starostlivosti a
je teda v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O. z. nemožno priznať súdnu ochranu. Vedľajší
účastník vstúpil do konania na podporu spotrebiteľa v súlade s ust. § 93 ods. 2 O. s. p. len v rozsahu, v
ktorom boli žalobkyňou porušované spotrebiteľské práva, pričom rozsah pôsobenia v konaní o viacerých
nárokoch mohol vedľajší účastník určiť až po oboznámení sa so žalobou. V tejto súvislosti poukázal na

uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/73/2013 z 3.7.2013, rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR R 28/1970, R 53/93 a uznesenie z 26.1.2011 sp. zn. 4MCdo 20/2010, uznesenie KS v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/182/2013 z 23.10.2013, ktorý dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom
v identickej právnej otázke vo vzťahu k náhrade trov vedľajšieho účastníka konania. S poukazom na
uvedené rozhodnutia nie je možné od vedľajšieho účastníka spravodlivo žiadať, aby vystupoval na

podporu žalovaného aj v konaní pri žalobcom uplatňovanom nároku, ktorý je opodstatnený, kde pri
takomto návrhu nie sú porušované práva spotrebiteľa. Na základe uvedeného bol názoru, že vedľajší
účastník na strane žalovaného má v konaní voči žalobkyni v časti, v ktorej namietal porušenie práv
spotrebiteľavzhľadomnavyššieuvedenédôvodyodvolanianároknaúhradutrovkonaniavočižalobkyni.Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal na čl. 47 Ústavy SR a ust. § 93 ods. 4 O. s. p., v
zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo dať
sa zastúpiť advokátom v súlade s § 24 a § 25 ods. 1 O. s. p., realizujúc tak ústavné právo na pomoc pred

súdmi. Nadväzujúc na uvedené považoval rozsudok a jeho skutkové a právne odôvodnenie vo vzťahu k
nárokužalobkynenanáhraduškodyzarozhodnutie,ktorévychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a zároveň nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť ani akými právnymi úvahami
a následne zákonnými ustanoveniami sa súd prvej inštancie riadil vo vzťahu k tomuto samostatnému
nároku žalobkyne za nepreskúmateľné rozhodnutie, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

čím súd prvej inštancie odňal účastníkovi konania právo konať pred súdom spočívajúce v možnosti
podať vo veci kvalifikovane odôvodnené odvolanie.

3. Žalobkyňa ani žalovaný (do 30.6.2016 zastúpený opatrovníčkou pre konanie) sa k odvolaniu
vedľajšieho účastníka, ktoré im bolo doručené, nevyjadrili.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (viď
odôvodnenie nižšie a § 201 O. s. p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že je dôvodné rozsudok v napadnutej časti veci samej, týkajúcej sa sumy 360 eur a úroku
z omeškania z takejto sumy a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník môže sa popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi (vedľajší účastník)
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 1.1.2015 do 30.6.2016, do konania vstúpi buď z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na
ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu (podľa pozn. 10b/ v O. s. p. § 25 zákona č. 250/2007

Z. z. v znení neskorších predpisov), súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri
ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 6 O. s. p. v znení účinnom od 1.1.2015 do 30.6.2016, vedľajší účastník môže podať
odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie
alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.
Vedľajší účastník teda mohol (do 31.12.2014) do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo
iniciatívy účastníka konania. Pokiaľ urobil procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania,stal sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu došlo jeho písomné oznámenie alebo keď svoj
úkon urobil ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžadovalo rozhodnutie
súdu. Súd z vlastnej iniciatívy neskúmal, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o

(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodoval, ak niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania inicioval samotný vedľajší
účastník, mali účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania
z vlastnej iniciatívy dňa 6.7.2014, kedy bolo súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom

doručenéjehopodaniezo6.7.2014,ktorýmoznámilvstupdokonanianastranežalovanéhospotrebiteľa.
Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a jeho vyjadrenie boli
oboznámené na pojednávaní 21.8.2014.
Odvolací súd je toho názoru, že i keď novelizácia O. s. p. vykonaná zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa O. s. p. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nemá
prechodné ustanovenia, nemožno novelizované ustanovenie § 93 ods. 3 a novozavedené ustanovenie

odseku 6 rovnakého paragrafu i zákona vykladať tak, že by sa aj relevancia úkonu vykonaného do
31.12.2014 podmieňovala úkonom (v prejednávanej veci súhlasom účastníka - žalovaného), ktorý v
čase jeho vykonania (i tu rozmer do 31.12.2014 vrátane) nebol potrebný. Novelizáciou nedotknuté
ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. totiž dopadá na situácie, v ktorých si navzájom odporujú úkony
vedľajšieho a hlavného účastníka. Logicky preto musí existovať úkon vedľajšieho účastníka (napríklad

odvolanie) a aspoň jeden tomuto úkonu vedľajšieho účastníka odporujúci úkon hlavného účastníka. Iba
vtedy súd pristúpi (môže pristúpiť) k posúdeniu úkonov vedľajšieho účastníka „po uvážení všetkých
okolností“. Takéto posúdenie preto neprichádza teda do úvahy vtedy, ak vedľajším účastníkom konania
podporovaný účastník (tzv. hlavný) žiadny úkon neurobí, keďže úkonom (konaním) nie je nekonanie
účastníka. To, že žalovaný v prejednávanej veci nezaujal žiadne stanovisko k odvolaniu vedľajšieho

účastníka, nemožno interpretovať tak, že vyjadril nesúhlas s týmto úkonom. V prípade, ak zákonom
predpokladaný konflikt nenastal, nemá sa oň súd pričiňovať nadbytočným vyzývaním na prejavenie
súhlasu alebo nesúhlasu účastníka k úkonom vedľajšieho účastníka.
Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
V prejednávanej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej na jednej strane (ako žalobkyňa)
vystupuje dodávateľka a na druhej strane (ako žalovaný) spotrebiteľ. Zo žiadneho ustanovenia zákona
nemožno vyvodiť, že by v takejto veci z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkom (žalovaným) a vedľajším účastníkom.

Ustanovenie § 201 vety druhej O. s .p. v spojení s § 93 O. s. p. v znení do 31.12.2014 vrátane však
nemožno vykladať absolútne a bezvýnimočne tak, že vedľajší účastník mal právo podať odvolanie iba
vtedy, ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania.
Táto podmienka mala totiž svoje opodstatnenie len pri vedľajšom účastníctve podľa § 93 ods. 1 O. s.
p., teda tam, kde mohol nastať stav konkurencie záujmov hlavného a vedľajšieho účastníka, nie teda i

pri vedľajšom účastníctve podľa § 93 ods. 2 O. s. p. - kde naopak vedľajší účastník hájil záujmy často
nečinného hlavného účastníka.
Relevantná rozhodovacia prax súdov pritom zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na
odvolanie bola v rozhodnom období vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal
práva podať tento opravný prostriedok a ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak

podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať
tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ
tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší
účastník.
Zo spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvej inštancie po podaní odvolania vedľajším účastníkom

(odvolanie z 21.8.2014, doručené súdu prvej inštancie 10.9.2014) doručil tento opravný prostriedok
obom hlavným účastníkom - t.č. stranám (viď doručenky na č. l. 111, splnomocnenkyni žalobkyne
10.9.2014 a opatrovníčke žalovaného 4.9.2014) a vytvoril im procesnú možnosť vyjadriť sa k nemu. Túto
možnosť nevyužili, k odvolaniu sa nevyjadrili.
Teda vedľajší účastník konal (podal odvolanie), žalovaný ale nekonal (nepodal odvolanie ani sa

nevyjadril k vstupu vedľajšieho účastníka do konania ani k odvolaniu vedľajšieho účastníka).
Odvolací súd tak v prejednávanej veci mal za to, že vedľajší účastník (združenie) bol oprávnený podať
odvolanie, keď ním podporovaný účastník (žalovaný) s odvolaním nevyjadril nesúhlas, vedľajší účastník
bol oprávnenou osobou na podanie odvolania a to vo veci samej aj v časti trov konania.Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má
právny záujem na výsledku konania.
Nová právna úprava (CSP) oveľa systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom

konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným
inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava (v O. s. p.) sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna,
preto sa prikročilo k jej komplexnej zmene (v CSP). Kritérium právneho záujmu na výsledku konania
je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny
záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na

konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku
sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi
stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom
vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn.
6 Sžo 119/2010). Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba,
ktorej premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, napr. občianske združenia na

ochranu spotrebiteľa, avšak Civilný sporový poriadok tento inštitút nielenže pomenoval inak, nazval ho
intervenciou, ale stanovil aj to, že intervenientom môže byť len ten, kto má právny záujem na výsledku
konania.
Vedľajší účastník v konaní (občianske združenie na ochranu spotrebiteľov), zúčastňujúci sa konania
na žalovanej strane, v predmetnej veci netvrdil ani nepreukázal právny záujem na výsledku konania,

do konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti odvolací súd dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového
poriadku, teda dňom 1. júla 2016, zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu
spotrebiteľov OBRANA na žalovanej strane, pretože toto občianske združenie nespĺňa zákonom
stanovenú požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania. Takéto občianske

združenie by mohlo zastupovať žalovaného spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore (§ 291 ods. 1 CSP) na
základe udeleného splnomocnenia, ktoré však v prejednávanej veci doložené nebolo.
Nakoľko ale k vydaniu rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj k podaniu odvolania vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného voči tomuto rozsudku došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP (teda pred 1.
júlom 2016), v zmysle § 470 ods. 2 CSP účinky odvolania (ako právneho úkonu vykonaného predo dňom

nadobudnutia účinnosti CSP) zostali zachované. Preto i odvolací súd sa musel odvolaním zaoberať
vecne.

5. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP:
(1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

(2) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni

291,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 291,99 eur od 14.10.2011 do
zaplatenia je právoplatný, a preto odvolací súd jeho správnosť neskúmal (§ 367 ods. 2 a 3 CSP).
Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobkyňou ako
poskytovateľkou a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu Zmlúv o pripojení č. A5689805 a č.
A5689834 a dodatkov k nim dňa 28.5.2011, na základe ktorých poskytovateľka vypožičala žalovanému

2 ks SIM kariet, ktorá mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou (SIM
kartám boli pridelené účastnícke čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX) a odpredala žalovanému 2 ks
koncových telekomunikačných zariadení - mobilných telefónov značky NOKIA C5-03.
Odvolací súd sa v rozsahu 291,99 eur s príslušenstvom stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a platby za dodané služby nezaplatil (za obdobie

05/2011-8/2011).
Jevšakzrejmé,žezmluvyopripojenívznenídodatkovknim,uzavretéstranami, možnocharakterizovať
ako spotrebiteľské zmluvy a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto bolona právne vzťahy založené zmluvami o pripojení potrebné aplikovať príslušné ustanovenia O. z. o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. O. z.), čo súd prvej inštancie opomenul.
Žalobkyňa sa domáhala nároku vo výške škody, ktorá jej vznikla za odpredané mobilné telefóny/

telekomunikačné zariadenia, ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi ich predajnou cenou a ich akciovou
cenou, t. j. predstavuje škodu, ktorú jej žalovaný mal spôsobiť tým, že ich získal za zvýhodnenú cenu
oproti cene trhovej tak, že podpisom sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby
viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Súd prvej inštancie sa však nevenoval dokazovaniu, ani vysvetleniu skutočnosti, prečo žalobkyňa
uzatvorila so žalovaným zmluvy, v ktorých uviedla kúpnu cenu za koncové telekomunikačné zariadenie
19 eur pri prvej zo zmlúv a 1 euro pri druhej zmluve a v konaní pred súdom už žiada sumu, za ktorú
predáva predmetné zariadenia obvykle, t. j. nie pri podpise zmluvy o pripojení. Žalobkyňa neuvádza, že
by bola k uzavretiu zmluvy o pripojení hocijakým spôsobom nútená, zmluva bola výsledkom konsenzu
oboch zmluvných strán a žiadna zo strán nemala výhrady. Cenu predmetného zariadenia dokonca

určila sama žalobkyňa, keďže sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej znenie žalovaný nemohol nijako
ovplyvniť. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení (resp. ich dodatkov, všeobecných podmienok)
nevyplýva, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti - a to ktoroukoľvek zo strán - sa bude
cena poskytnutých zariadení meniť z ceny ponúknutej (akciovej) na cenu obvyklú, či trhovú. Takto
uplatnenú škodu nemožno považovať za škodu v pravom slova zmysle, ale skôr za obdobu zmluvnej

pokuty, ktorú je potrebné považovať za jednoznačne neprimeranú sankciu, pretože nezohľadňuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia úhrady za poskytnuté služby dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. 1
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku, rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t. j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v

dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že stanovenie cien predmetných zariadení bolo len obchodnou politikou žalobkyne. Predaj zariadení
za cenu nižšiu ako je ich skutočná trhová cena, je výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou
a žalovaným a tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobkyne menený prehodnotením
rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladala.

Žalobkyňa si nárok na zaplatenie sumy 360 eur s príslušenstvom uplatnila z titulu vzniknutej škody ako
rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a cenou zľavnenou. V konaní o náhradu
škody podľa ust. § 420 a nasl. O. z. sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody a zavinenie, na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené

kumulatívne. Súd prvej inštancie napriek svojmu záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
žalobkyni škodu, ktorá jej vznikla za odpredané mobilné zariadenia vo výške 360 eur, tento svoj záver
žiadnymspôsobomprávneanivecnenezdôvodnil,rozhodnutiesúduprvejinštancievtejtočastipostráda
akúkoľvek argumentáciu, chýba teda argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať
vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne v napadnutej časti. Súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať konanie pred súdom prvej inštancie vykonávaním
dokazovania, predovšetkým rozhodujúcimi dôkaznými prostriedkami).
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej, týkajúcej sa sumy

360 eur a úroku z omeškania z takejto sumy ako aj v časti trov prvoinštančného konania zrušil podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné
dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom

dokazovaní. Pri vykonávaní dokazovania súd prvej inštancie bude postupovať v súlade s pravidlami
procesného kódexu (CSP účinného od 1. júla 2016). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia
budesúdprvejinštancie, vintenciáchvyššieuvedenéhoprávnehonázoruodvolaciehosúdu,postupovať
v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne
závery, na základe ktorých vec (v zostávajúcej časti) posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby

odôvodnenierozsudkubolopresvedčivésuvedenímskutočností,ktorépovažovalzapreukázanéaktoré
nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie jeodrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strany v konaní.

7. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí preto rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

8. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)