Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/104/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5602894598
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jitka Lukáč Mohauptová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5602894598.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436, proti povinnému I. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom U.
O., pre vymoženie pohľadávky vo výške 811,55 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta č. 35,
Banská Bystrica, pod spisovou značkou EX 1206/2002, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi trovy exekúcie vo
výške 96,86 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom sa dňa 14. 8. 2002 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. Ex 1206/2002 na vymoženie pohľadávky vo výške pôvodne 24.449,- Sk, tj. 811,55 eur s

príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe platobného výmeru č. 2000211329 zo dňa 19. 10. 2000.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 010035* zo dňa 2. 9. 2002,
ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť pohľadávku vo výške 24.449,- Sk s príslušenstvom.

2. Dňa 3. 2. 2017 doručil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.

1. 2017.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“),súd
exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd exekúciu v
dôsledku späťvzatia návrhu oprávneným zo dňa 20. 1. 2017 zastavil, keďže boli splnené všetky

zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený,
ktorý inicioval začatie exekučného konania, inicioval podaním návrhu na zastavenie exekúcie aj jeho
skončenie z dôvodu neúspešnosti a bezvýslednosti exekučného konania. (Dispozičná zásada, ktorou
je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na
nariadenie exekúcie, alebo jeho právny nástupca navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a
exekúciu zastaviť - R 50/2004).6. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 114,02 eur, ktoré pozostávali z hodinovej
odmeny v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky účinnej do 30. 4. 2008 vo výške 26,56
eur, z paušálnej odmeny vo výške 26,56 eur a z hotových výdavkov vo výške 45,30 eur a z náhrady za

stratu času vo výške 2,66 eura. Ako platca DPH si uplatnil exekútor zvýšenie trov exekúcie aj o daň z
pridanej hodnoty vo výške 20%.

7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

10. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých
do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 14. 8. 2002, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31. 3. 2017 (ďalej len „vyhláška“) patrí

súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008. Preskúmaním
exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods.
1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo
výške 13,28 eur. Pre priznanie odmeny podľa spomínaného ustanovenia je rozhodujúci čas potrebný
na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za

prijatie návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 30 minút, vypracovanie správy o stave a vyúčtovanie
v trvaní 40 minút a za postúpenie spisu na súd spolu s návrhom na zastavenie v trvaní 30 minút.
Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov
exekučnej činnosti určil čas trvania týchto úkonov, ktorý považuje za primeraný. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi odmenu za ukončenie spisu po rozhodnutí, nakoľko ide o budúce výdavky, ktoré súd v čase

rozhodovania nemal žiadnym spôsobom preukázané.

12. Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu
sumu odmenu vo výške 26,56 eura a to za 8 úkonov exekučnej činnosti, konkrétne za: získanie
poverenia, doručenie upovedomenia oprávnenému, zisťovanie platiteľa mzdy v rozmedzí rokov 2015 až

2016, celkom 2x, zisťovanie účtu povinného a zisťovanie majetku povinného, nehnuteľnosti povinného
a bydliska povinného.

13. Popri odmene za exekučnú činnosť súd exekútorovi priznal aj náhradu hotových výdavkov v celkovej
výške 40,88 eura, ktoré pozostávajú z poštovných nákladov vo výške 3,82 eur, z materiálových a

telekomunikačných nákladov vo výške 3,32 eura, z cestovných náhrad vo výške 32,64 eura a z nákladov
za elektronické lustrácie vo výške 1,10 eura. Z poštových nákladov mal súd z exekútorského spisu za
preukázané náklady za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 0,46 eura (1/2-ica zo sumy
0,92eura,keďžepredmetnouzásielkouexekútordoručovalešteďalšiupísomnosťvinejexekučnejveci),
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,16 eura, správy o stave konania vo výške 0,5

eura ako za obyčajnú listovú zásielku, nakoľko v spise nie je doklad preukazujúci iný drahší spôsob
doručenia a za predloženie vyúčtovania trov exekúcie vrátane zaslania exekútorského spisu vo výške
1,70 eura. Pri cestovnej náhrade, ktorú súd exekútorovi priznal vychádzal zo spotreby motorového
vozidla AUS BB 028 AE 5,1 litra na 100 km mimo mesta a 7,5 l/100km v meste, pri cene PHM 0,98 eura
za liter. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty potom predstavuje sumu 7,60 eur mimo mesta a 0,74

eur v meste. Keďže suma základnej odmeny bola v čase zrealizovania cesty, teda v roku 2003 upravená
podľa § 1 Opatrenia MPSVaR SR č. 339/2002 vo výške 4,70,- Sk, predstavovala potom základná
náhrada pri počte 162 km sumu vo výške 24,30 eura. Cestovné náhrady potom celkom predstavujúsúčet základnej náhrady vo výške 24,30 eura a náhrady za pohonné hmoty vo výške 8,34 eura, tj. sumu
32,64 eur, ktorú súd exekútorovi priznal.

14. Náhradu za stratu času súd exekútorovi nepriznal, nakoľko pracovná cesta nebola zrealizovaná
samotným exekútorom, ale jeho zamestnancom V. A., ktorú skutočnosť osvedčuje správa z výkonu
zo dňa 16. 1. 2003 (čl. 13 exekútorského spisu). Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na
náhraduzastratučasuzamestnancovisúdnehoexekútora.Zustanovenia§20ods.1a§28Exekučného
poriadku vyplýva, že súdny exekútor môže poverovať svojich zamestnancov (zamestnancom súdneho

exekútora je aj exekútorský koncipient) vykonávaním jednoduchých úkonov, ale ak títo zamestnanci
vykonávajú úkony v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu, nepatrí im náhrada za stratu času,
pretože ich odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno
priznať iba súdnemu exekútorovi za predpokladu, že osobne vykoná úkon v mieste, ktoré nie je jeho
sídlom. Nakoľko úkony spojené s preverovaním majetku povinného realizoval zamestnanec súdneho
exekútora, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s exekútorským úradom, nepatrí súdnemu exekútorovi

náhradu za stratu času.

15. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 Exekučného
poriadku zvýšil priznanú odmenu vo výške 39,84 eura a hotové výdavky o 20% DPH, tj. o sumu 16,14
eur z hotových výdavkov. Súdny exekútor si DPH pri hotových výdavkoch uplatnil len z poštového,

materiálových a telekomunikačných nákladov a z elektronických lustrácií. Celkom súd priznal súdnemu
exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 96,86 eura. Tieto trovy zaplatí súdnemu exekútorovi v
zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods.2 CSP v spojení s § 57 ods.1 písm. c/

EP, § 58 ods.5 EP).

Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Podľa § 239 ods. 2 CSP sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté

uznesenie vydal.

Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie sťažnosti.

Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade
zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.