Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207785
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317207785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne J. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. F.
F. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ulici
Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch,
na ulici Teplickej č. 7434/147, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 408,08.- €, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, zo dňa 24.11.2017, č. k. 7Csp/142/2017-32 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1
408,08.- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 408,08.- €, od 03.08.2017 do
zaplatenia. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žemedzižalobkyňouažalovanýmboladňa09.06.2004
uzatvorená zmluva o úvere majúca charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na jej základe bol
žalobkyni poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom 995,82.- €, pričom žalobkyňa sa zaviazala
úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 39,83.- €. Celkom formou úveru vyčerpala

finančné prostriedky vo výške 4 050,51.- € a v prospech žalobcu už uhradila sumu 5 458,59.- €. Tieto
skutočnosti neboli v konaní spornými.
3. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytuje spotrebiteľský úver a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
4. Zmluva neobsahuje žiadne dojednanie medzi zmluvnými stranami o výške úrokov a iných poplatkov

ako podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si voči žalobkyni tieto nároky uplatňoval iba v zmysle
jeho sadzobníka poplatkov, ktorý bol súčasťou metodickej príručky, čo je v rozpore so zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od
spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v úverovej zmluve. Nakoľko táto
podstatná náležitosť nebola medzi stranami sporu zmluvne dojednaná, žalovanému nevznikol nárok
na uplatňovanie úrokov a iných poplatkov voči žalobkyni. Žalobkyňa tak v zmysle uzatvorenej úverovej

zmluvy bola povinná žalovanému vrátiť len finančné prostriedky, ktoré prostredníctvom platobnej karty
YES vyčerpala.
5. Pokiaľ ide o obranu žalovaného založenú na tom, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nemusiabyťnutneuvedenénajednomdokumentezapredpokladu,pokiaľsútietonáležitostivyhotovenépísomnevinomdokumentealebozachytenénainomtrvalomnosičiaúverovázmluvaobsahujepresnýa
jednoznačný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé nosiče a jeho odkaz na rozsudok Súdneho dvora
vo veci C-42/15, v tomto smere sa uviedlo, že Súdny dvor v uvedenom rozsudku zo dňa 09.11.2016

uviedol, že zmluva o úvere, resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente, avšak
vzhľadom na platnú právnu úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa ust. § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje
podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že čl. 10 ods. 1 a ods. 2
smernice 2008/48 v spojení s čl. 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu

abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnejprávnejúpravestanovilnajednejstrane,žezmluvaoúvere,ktorá
patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými
stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy
uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice má zmluva zrozumiteľne a
stručne uviesť dĺžku trvania tejto zmluvy. Zmluva podpísaná stranami sporu takýto údaj neobsahuje.
Jeho uvedenie v nepodpísaných úverových podmienkach je pre nesplnenie podmienok ust. § 40 ods.

1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatné.
6. Vo veci nebolo preukázané aby zmluvné podmienky žalovaného, jeho sadzobník, boli akceptované
zo strany žalobkyne a že by boli opatrené jej podpisom. Nakoľko v zmysle ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch veriteľ má nárok na úroky a poplatky iba v prípade ak boli uvedené v
úverovej zmluve, t.j. boli dojednané medzi zmluvnými stranami a strany sporu prejavili vôľu byť takýmito

zmluvnými dojednaniami viazané tým, že zmluvu s danými dojednaniami podpísali, obrana žalovaného
v tomto smere sa vyhodnotila ako neopodstatnená.
7. Žalobkyni tak vznikla povinnosť vrátiť žalovanému iba finančné prostriedky, ktoré jej boli reálne
poskytnuté, teda sumu 4 050,51.- €. Žalobkyňa však v prospech žalovaného uhradila čiastku 5 458,59.-
€, teda sumu 1 408,08.- € uhradila bez právneho dôvodu, a táto suma predstavuje výšku bezdôvodného

obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne.
8. O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu.
Spravidla ide o situáciu, keď právny dôvod na plnenie od začiatku vôbec neexistoval. Na vrátenie
poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten kto plnil nemal
vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. K

plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením,
na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadnym právom stanovený dôvod.
9. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobkyne, a to z dôvodu uplynutia subjektívnej
premlčacej doby. S touto námietkou bolo potrebné sa vysporiadať.
10. Podľa ust. § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.
11. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna 2 ročná

premlčacia doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
a kto sa na jeho úkor obohatil a objektívna 3 ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k
bezdôvodnému obohateniu, resp. 10 ročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade
objektívna premlčacia doba je 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného sa považovalo za
úmyselné.

12. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto
ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že požadoval od spotrebiteľov aj
zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré neboli medzi zmluvnými stranami dojednané v úverovej zmluve,
toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného

obohatenia bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti sa poukázalo na obdobný právny názor vyslovený
v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline.
13. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto začala plynúť dňom 16.09.2015, t.j. dňom doručenia
žaloby žalobkyni vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/356/2015. V tomto
konaní žalobkyňa namietala absenciu zmluvnej dohody o úrokoch a poplatkoch medzi zmluvnými

stranami a vtedy sa žalobkyňa dozvedela, že na strane žalovaného, na jej úkor, došlo k bezdôvodnému
obohateniu tým, že plnila z úverovej zmluvy i nároky, na ktoré v zmysle zákona žalovanému nárok
nevznikol. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia následne podala dňa 19.07.2017, teda počas
plynutia subjektívnej premlčacej doby.14. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že táto premlčacia doba začala plynúť
dňom nasledujúcim po prijatí posledného plnenia zo strany žalobkyne, ktorým plnila nad rámec istiny,
a to na úroky a poplatky. Žalobkyňa v tom čase plnila žalovanému v dobrej viere, že mu hradí nároky,

ktoré si žalovaný nárokoval v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré už v tom čase mali byť dojednané
v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyňa však žalovanému uhradila aj úroky a poplatky, na
ktoré žalobcovi nárok nevznikol. Neznalosť žalobkyne ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnila to, čo
nemala, nemôže byť posudzovaná v jej neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť

až odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé
právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže
byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedá zákonná úprava
stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu. Vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného sa preto

považovala za nedôvodnú.
15. S prihliadnutím na uvedené, súd prvej inštancie žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 408,08.- € vyhovel.
16. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba
žalobkyne bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec
nezaoberal argumentáciou žalovaného, a preto žalovaný považuje napadnutý rozsudok za predčasný a
taktiež za nedostatočne a neúplne odôvodnený, a preto nespĺňajúci kritéria podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.
Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 ods. 2 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v
odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať
stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Žalovaný má v
predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
patria úroky. Je preto neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k
získaniu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobkyni úver,
za ktorý požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobkyne úroky. Aký by malo zmysel aby

žalovaný úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou on sám a nie žalobkyňa. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy,
musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní
úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Na

preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o
zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom
prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia
zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým,
že sa bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa žiadne dôkazy preukazujúce úmyselné konanie žalovaného

za účelom získania bezdôvodného obohatenia neoznačila. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť
na úkor žalobkyne nemožno vyvodiť len z tej skutočnosti, že žalovaný neuviedol do úverovej zmluvy
náležitosti, ktoré podľa zákona v nej mali byť. Ak nie sú splnené podmienky na 10 ročnú premlčaciu
dobu, platí 3 ročná objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo
k reálnemu získaniu bezdôvodného obohatenia z čoho vyplýva, že objektívna doba začne vždy plynúť

skôr a je rozpoznateľná na základe skutkových okolností. Zároveň je dôležité podotknúť, že subjektívna
premlčacia doba musí plynúť v rámci objektívnej doby, ktorú nemôže prekročiť. Nie je možné domáhať
sa svojho nároku po márnom uplynutí objektívnej doby a odvolávať sa na neuplynulú 2 ročnú subjektívnu
dobu. Pri úverovej zmluve žalobkyňa uhrádzala splátky od 23.08.2004 do 25.09.2014. Pri posúdení
premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vychádzal zo žaloby,

ktorá bola doručená súdu dňa 19.07.2017. Aplikujúc 3 ročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka, nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy,
ktorý si uplatňuje pred lehotou 19.07.2014 je premlčaný.
18. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
21. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi stranami sporu bola dňa 09.06.2004

uzatvorená štandardná formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom
čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve úrok a poplatky uvedené
nie sú. Absencia týchto náležitostí má pritom významné právne dôsledky vyplývajúce z ust. § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov,

a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. V čase uzatvorenia zmluvy platila pri spotrebiteľských úveroch úprava zakazujúca veriteľovi
od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedené. Tento
zákonný zákaz zo strany žalovaného dodržaný nebol. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za inkasovanie
úrokov a poplatkov, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol, nemôže zbaviť ani poukazom na princíp

„ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v
neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na
finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom inkasuje
úrok a poplatky, ktoré v súlade s v tom čase účinnou právnou úpravou požadovať nemohol, jeho

konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením
bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne
veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť preberaním úroku a
poplatkov neuvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol
uzrozumený. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa tak správne vychádzalo z 10 ročnej objektívnej

premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
23. V prejednávanej veci dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného každou sumou
zaplatenou nad výšku poskytnutej istiny. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydaného vo veci 1Cdo/67/2011 oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia, a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe

ktorýchmôžepodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
24. V súvislosti s posudzovaním behu 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so

žalovanýmakososubjektompodnikajúcimvoblastiposkytovaniaspotrebiteľskýchúverovvdobrejviere,
že žalovaným predložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované
v tom čase účinným zákonom č. 258/2001 Z.z., a že žalovaný od nej nebude požadovať plnenia, na
ktoré mu zákonný nárok nevznikol. V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ
nemohlaanilenpredpokladať,žežalovanémuuhrádzalaajpeňažnéplnenia,naktorémuzákonnýnárok

nevznikol.
25. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa dozvedela až v súvislosti s
inýmprebiehajúcimkonanímvedenýmnaOkresnomsúdeHumennépodsp.zn.18C/356/2015,vktorom
sa v postavení žalovanej bránila uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 959,65.- € z titulu zmluvy
uzatvorenej so žalovaným dňa 09.06.2004. Žalobu vo veci 18C/356/2015 Okresného súdu Humenné

žalobkyňa prevzala dňa 16.09.2015 a žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 408,08.-
€ podala na Okresnom súde Humenné dňa 19.07.2017, teda v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe.
26. V prípade neuvedenia úroku a poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere povinnosťou žalobkyne
bolo vrátiť žalovanému len ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 4 050,51.- €.
Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 5 458,59.- € a rozdiel vo výške 1 408,08.- € je bezdôvodným

obohatením získaným žalovaným plnením bez právneho dôvodu. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí
vydať v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
27. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.28. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% podľa ust.
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).