Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200346
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7618200346.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu M. A. G..

XX.X.XXXX, E. K. P.Q. XXX/XX, XXX XX C., zastúpenom JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., so sídlom
Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 423 29 230, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy č.
8500039263, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.01.2014.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Mariána Rušina,
PhD., 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 12.1.2018, doručenou tunajšiemu súdu 18.1.2018, sa domáhal, aby súd vo
veci samej určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy č.
8500039263, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.1.2014.

2. Zároveň touto žalobou žiadal, aby súd do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej nariadil

neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa práva na výkon
zrážok zo mzdy žalobcu podľa účastníkmi uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500039263 zo dňa
27.1.2014 v prospech spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava.

3. V odôvodnení žaloby vo veci samej uviedol, že dňa 27.1.2014 uzavrel žalovaný ako veriteľ spolu so
žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500039263, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazalposkytnúťžalobcoviúvervovýške1500eur.Žalobca uzavretímpredmetnejZmluvysazaviazal

zaplatiť spolu s poskytnutým úverom a úrokmi sumu 3 698,40 eur v 48 mesačných splátkach po
77,05 eur. Podpisom Zmluvy vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je vo
výške 70,01 %. Súčasne so Zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorili účastníci konania aj Dohodu o
zrážkachzomzdyainýchpríjmov,vzmyslektorejžalobcasúhlasilstým,abysauspokojeniepohľadávky
žalovaného zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy vo výške 77,05 eur.
Nakoľko žalobca nesplácal podľa názoru žalovaného úver riadne a včas, žalovaný sa začal domáhať
od zamestnávateľa žalobcu vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú

žalobca považuje za neplatnú z dôvodu absencie zákonných náležitostí ako aj samotnej neprípustnosti
aplikácie predmetnej dohody. Z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podal návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel uznesením sp. zn. 2C/3/2018-17 zo dňa
9.2.2018 v znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, podľaúčastníkmi uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500039263, zo dňa 27.1.2014, v prospech
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, SR, IČO: 35 792
752 a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy č.

8500039263, zo dňa 27.1.2014 vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/3/2018.“

4. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje presné označenie pohľadávky, resp. neobsahuje
výšku zabezpečenej pohľadávky, avšak obsahuje len možné dôvody vzniku tejto pohľadávky, pričom
je žiaduce, aby v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy bola zabezpečovaná pohľadávka

vždy a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku
veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Žalobca poukázal na ustanovenie
§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého v občiansko-právnych vzťahoch platí, vrátane
zmluvných vzťahov, že účastníci majú rovnaké postavenie. Veriteľovi neprislúcha v zmysle zákona
právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Suma 1 500 eur v bode I. dohody o zrážkach

zo mzdy bola pritom uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a za žiadnych okolností ju nemožno považovať za výšku
zabezpečovanej pohľadávky a z toho dôvodu, že takéto vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je
bezpochyby neurčité a teda neplatné. Podľa uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, ak nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má

byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, čo predstavuje jednostranné,
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť uspokojený aj nad dohodnutú
výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku prestavuje
obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca vyslovený právny názor podporil
poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/517/2013, Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 25Copr/5/2015.

5. Neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy okrem vyššie uvedených dôvodov je aj v zmysle
ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, pretože platí, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie

záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Ak citované ustanovenie bolo do
právneho poriadku dané až po uzatvorení predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, napriek tomu sa na
predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, posudzovanú v tomto konaní, ustanovenie § 5a ods. 1 písm.

a) zákona o spotrebiteľských úveroch vzťahuje, k čomu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
zaujalktejtoproblematikezásadnéstanovisko(3MCdo14/2014z21.apríla2015),obdobneKrajskýsúd
v Nitre v rozhodnutí zo dňa 11.2.2015 sp. zn. 25Copr/5/2015. Aj Komisia pre posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík, pôsobiacej pri Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky, posúdila obdobnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú.

6. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobcu, V.I., Q..A.., K., vykonáva
žalobcovi pravidelné mesačné zrážky zo mzdy, čím pretrváva stav zásahu do majetkovej sféry žalobcu,
a to z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasný objektívny stav právnej neistoty žalobcu
naďalej pretrváva, pričom tento stav nemožno odstrániť inak, než rozhodnutím súdu. Krajský súd v

Prešove svojou ustálenou judikatúrou (napr. rozhodnutiami sp.zn. 20Co/263/2015 zo dňa 3.8.2015,
15Co/28/2013, 15Co/29/2013, obe zo dňa 7.6.2013 a iné) pritom zastáva právny názor preukázateľného
právneho záujmu ako i na potrebe nariadenia neodkladného opatrenia k zamedzeniu výkonu zrážok
zo mzdy spotrebiteľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe inkorporovanej dohody zrážok zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

7. Žalovaný sa k žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy - právnej skutočnosti, písomne
vyjadril v podaní zo dňa 22.2.2018 a uviedol, že určovacia žaloba je v zmysle ustanovení zákona č.

160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") ohľadne právnej skutočnosti prípustná
len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je v uvedenej časti neprípustná podľa §
137 písm. c) CSP a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia, žiadny osobitný zákon
takýto typ žaloby neupravuje.Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky,
pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá,
prostredníctvom nej sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Tento inštitút

patríktradičnýmprostriedkomzabezpečeniazáväzkov,ktorýupravujeObčianskyzákonníkaslúžinajmä
k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa
pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu ani žiadna súdna
kontrola. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach neobstojí, nakoľko takýto
spôsobzabezpečeniapohľadávkyzodpovedáustanoveniu§551Občianskehozákonníka.Neprijateľnou

podmienkou z povahy veci nie je taká dohoda, ktorá kopíruje obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva
výslovne zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné
podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné ustanovenia členského štátu.
Výslovne to vyplýva z článku 1 odstavec 2 smernice. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je
neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený § 551 Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dňa 23.12.2015 nadobudol

účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch a podľa
jeho znenia § 9 ods. 13 bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť
len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Žalovaný poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/142/2016-86. „Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru,
že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné

uspokojovanie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie
dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a nevylučuje práva spotrebiteľa“.
O skutočnosti, že žalovaný za účelom zabezpečenia návratnosti úveru uzatvára dohodu o zrážkach

zo mzdy, žalobca už vedel vopred. Uvedený údaj sa nachádza vo formulári pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere s ktorými bol žalobca oboznámený vopred, pred uzatvorením zmluvy o
revolvingovom úvere. Z obsahu prejavenej vôle pritom nemožno zistiť, že by s takým dojednaním
nesúhlasil, mal voči nemu výhrady alebo námietky.
Žalobca sa domáha neplatnosti zmluvného dojednania, dohody o zrážkach zo mzdy na základe

retroaktívnejaplikáciezákona.Zákazretroaktivityjezaloženýnatom,žeprávnanormanepôsobíspätne,
ale pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle nemožno nikoho nemožno postihnúť za také správanie, ktoré
v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné. Vzhľadom na to, nie je možné aplikovať znenie
právnej normy § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zavedené s účinnosťou od 1.5.2014 na uzavretý
právny úkon, dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 16.4.2014. Pre ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona

č. 250/2007 Z. z. bola zákonodarcom upravená (len pripustená) nepravá retroaktivita, podstata ktorej
spočíva v tom, že sa uznávajú úkony a ich platnosť vykonané pred účinnosťou novej úpravy. Požiadavka
ktorou argumentuje žalobca ohľadom uzavretej dohody, s poukazom na ustanovenie § 5a zákona je
nedôvodná.

8. K argumentácii žalobcu, že označenie a výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, nie je
v zmluve úplne konkretizovaná, obsahuje iba možné spôsoby jej vzniku, a teda popiera určitosť a
platnosť dohody o zrážkach, žalovaný zdôraznil, že v zmysle zákonnej úpravy určenie zabezpečovanej
pohľadávky nemusí byť len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého
sa pohľadávka dá identifikovať, teda je zrejme z ktorého právneho vzťahu pohľadávka vzniká. Určitosť

právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na základe ktorého sa dá posúdiť,
aký je obsah vzájomných práv a povinností. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka
konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Na podporu svojho tvrdenia, k
inštitútu zrážok zo mzdy, žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci
sp. zn. 25Cdo/140/2006, ... „Nelze souhlasit ani s námitkou neplatnosti posudzované dohody o srážkach

ze mzdy pro jeji neurčitost (§ 37 ods. 1 OZ), neboť výše měsiční srážky (špecifikované v dohodě slovy
„2 333.- Kč) i výše dluhu (charakterizovaného jako „půjčka ve výši 42 000.- Kč s příslušenstvím“) jsou
uvedeny zcela jasně a určitě. Ustanovení § 41 OZ při posudzovaní charakteru příslušenství aplikoval
odvolací soud rovnež správně“.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 191/2009 záver o neurčitosti

alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k
nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 OZ).9. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý nárok z konkrétneho právneho
vzťahu, v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym číslom, je z hľadiska identifikácie
zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z

hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečovanej
pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy a ani
všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže
zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Právna norma určuje, v akej maximálnej výške zrážky môžu byť a
ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie a naviac výška zrážky v

predmetnej dohode bola stanovená na rovnakú sumu, aká predstavuje výšku mesačnej zrážky podľa
článku 6 zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný apeloval na správny výklad ustanovenia o možnom
zvýšení zrážky nad dohodnutú sumu, ktoré nie je esenciálnou súčasťou dohody a upravuje iba špeciálnu
situáciu zvýšenia zrážky nad dohodnutú výšku v prípade, ak v ktoromkoľvek mesiaci nebude zrážka
z akéhokoľvek dôvodu vykonaná v dohodnutej výške. To všetko iba v intenciách maximálnej zákonnej
hranice výšky zrážky. Uvedené ustanovenie ani nepredstavuje esenciálnu súčasť dohody. Vzhľadom na

uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

10. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, doručenie predvolania bolo riadne vykázané,
preto súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 CSP.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom písomných podaní strán
sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s písomným formulárom „ Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere číslo: 8500039263 zo dňa 27.1.2014,
Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500039263 zo dňa 27.1.2014, žiadosťou o
zrážky zo mzdy a iných príjmov zo dňa 4.9.2017 a zistil tento skutkový stav:

12. Písomným prípisom zo dňa 4.9.2014 označeným ako „Žiadosť o zrážky zo mzdy a iných príjmov“
požiadal žalovaný spoločnosť V., Q..A.., mzdová učtáreň, O. XD, K., zamestnávateľa žalobcu, o
vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka, s ktorým v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka dlžník uzatvoril
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou sa dlžník zaviazal zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa

vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle priloženej dohody o zrážkach zo mzdy, sa
žalovaný domáhal uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 2 472,30 eur (vyčíslené
informatívne k 4.9.2017), a to zo zmluvy č. 8500039263. Podľa prijímacej pečiatky tento prípis došiel
uvedenej spoločnosti dňa 31.10.2017. Súd uznesením sp. zn. 2C/3/2018-17 zo dňa 9.2.2018 nariadil
neodkladné opatrenie v znení ako je to formulované v bode 3. odôvodnenia a napriek tomu zo mzdy

žalobcu ešte za mesiac marec 2018 boli realizované zrážky zo mzdy, k ich pozastaveniu došlo až
na rázny zásah právneho zástupcu žalobcu. Žalobca potvrdil, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500039263 a dohodu o zrážkach zo mzdy vzťahujúcu sa k uvedenej zmluve o
úvere, a to dňa 27.1.2014 a to v kancelárii žalovaného v Krompachoch. V celom rozsahu sa pridržiaval
písomných vyjadrení, mal za to, že žalovaný koná protiprávne a na veci má eminentný záujem a žiadal

aby súd rozhodol v zmysle upraveného petitu v tomto znení: „Súd určuje, že žalovaný nemá právo
na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy č. 850039263, uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 27.1.2014.“

13. Dňa 27.1.2014 žalobca ako dlžník v Krompachoch podpísal formulár Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere číslo: 8500039263, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi úver vo výške 1 500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach
po 77,05 eur a to vždy do 21. dňa v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru
je v zmluve uvedená vo výške 45,94 %, ročná úroková sadzba 70,01 %. Výška celkovej čiastky, ktorú
musí dlžník uhradiť je uvedená v Zmluve vo výške 3 698,40 eur. Súčasne podpísal formulár Dohodu o

zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo: 850039263. Uvedené dokumenty formálne vybavovala
za žalovaného Q. B.Á., s miestom podnikania M. XXX/XX, C., T.: XXXXXXXX v pozícii viazaný finančný
agent.

XX. Podľa bodu I uvedeného formulára - Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo

8500039263 spoločnosť ( t.j. žalovaný) bude mať (má) voči dlžníkovi (t.j. žalobcovi) pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 850039263 čiastku vo výške 1 500 eur. V zmysle zmluvy/dodatku
k Zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úverv rámci tzv. revolvingu (ďalej len „Revolving(y)“. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené
touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi,
príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré

spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

17. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

18. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s

ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 27.1.2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 27.1.2014, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 27.1.2014, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 27.1.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto
zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27.Podľa§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvaospotrebiteľskomúvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o

ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa

vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť
bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa

zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú
sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a
prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov

nesplácaniaspotrebiteľskéhoúveru,q)veriteľomvyžadovanéručeniealebopoistenie,r)výškupoplatkov
hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a
podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup
pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej mierynákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.
1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť

ju odmietnuť.

30. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a predovšetkým
sa musel vysporiadať s otázkou naliehavosti právneho záujmu z jeho strany na podaní tejto žaloby
a vedení sporu. Podľa žalobcu naliehavý právny záujem je v tejto veci daný, pretože inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, predovšetkým či nespôsobujú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a každým dňom dlh žalobcu
neprimerane narastá, čo by viedlo k nezákonnému a neprimeranému ukracovaniu jeho majetku a to
bez akéhokoľvek potrebného právneho základu, čím by dochádzalo k neodôvodnenému zásahu do
majetkovej sféry žalobcu.

32. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 137 písm. c) CSP (rovnako ako podľa § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016) nemôže byť spravidla opodstatnená tam,
kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a) CSP (rovnako ako podľa §

80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016) (R 17/72). Určovacia žaloba podľa
§ 137 písm. c) CSP (rovnako ako podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016) je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať
stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak,
jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah

a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti
prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 137/96). V
danom prípade je nepochybné, že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
zo mzdy došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného. Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou
žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len súdom deklarovaným

vyslovením, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy môže
následne žalobca argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky
z jeho mzdy, ku ktorým na jej základe už došlo, a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho
súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol od žalobcu.

33. Po takto zadefinovanom procesnom odôvodnení vedenia tohto konania súd mohol pristúpiť k
hodnoteniu žalobou napádanej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej súladnosti
s platnou právnou úpravou a teda jej platnosti, príp. neplatnosti v zmysle hmotného práva.

34. Predovšetkým podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, akákoľvek dohoda o zrážkach zo mzdy

musí mať zo zákona písomnú formu.

35. Písomná forma právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka existenciu
dvoch náležitostí, a to a) písomnosti (spočíva v tom, že obsah právne úkonu je zachytený v samotnomtexte listiny) a b) podpisu konajúcej osoby ( spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah
listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). / Fekete, I. Občiansky zákonník, 1. zväzok (Všeobecná časť)
Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie Bratislava, Eurokodex 2015, str. 373). Podpis je

pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu. Písomný prejav platí až od podpisu. Bez podpisu sa
písomný právny úkon považuje za imperfectum negotium, t.j. za neplatný (neúplný) právny úkon. Fekete,
I. Občiansky zákonník, 1. Zväzok ( Všeobecná časť) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015, str. 379).

36. Všetka činnosť právnickej osoby sa môže prejaviť len prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú
buď jej orgánom, alebo ktoré z iného právneho dôvodu za ňu konajú. Za obchodnú spoločnosť môžu v
občianskoprávnych vzťahoch konať aj zákonní zástupcovia uvedení v § 13, § 15 a § 16 Obchodného
zákonníka.

37. V tomto konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, kto v jeho mene a na základe akej

právnej skutočnosti uzatváral Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500039263
so žalobcom. Z obsahu výpisu z obchodného registra žalovaného však bolo zrejmé, že sa nejednalo
o jeho štatutára a ani o jeho prípadného prokuristu, keďže mená týchto sa na príslušných formulároch
ako Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500039263 tak aj
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500039263 vôbec neobjavili.

38. Podľa výpovede žalobcu proces dojednávania poskytnutia úveru a dohody o zrážkach zo mzdy s
ním realizovala pani Q. B. ako viazaný finančný agent. Za takejto situácie preto súd dospel k záveru, že
nebolo v tomto spore riadne a nepochybne preukázané, že neplatnosťou napádanú Dohodu o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500039263 v mene žalovaného podpísala na to zo zákona

oprávnená osoba (t.j. jej štatutár, resp. iná osoba zákonom oprávnená kreovať prejav vôle žalovaného
ako právnickej osoby pri tomto právnom úkone), a teda v konečnom dôsledku predmetná dohoda nebola
zo strany žalovaného platne podpísaná. Ako už bolo vyššie uvedené písomná forma právneho úkonu
predpokladá podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka existenciu dvoch náležitostí, a to a) písomnosti
(spočíva v tom, že obsah právne úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a b) podpisu konajúcej

osoby.Keďževdanomprípadeabsentovalprávepodpiskonajúcejosoby-žalovaného,neboladodržaná
písomná forma uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500039263, a preto
súd túto považoval za neplatný právny úkon.

39. Bez ohľadu na vyššie uvedené nedostatky, ktoré spôsobujú podľa názoru súdu neplatnosť Dohody

o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500039263, považuje súd za potrebné uviesť, že
uvedená dohoda je neplatná aj pre neurčitosť jej obsahu.

40. Treba zdôrazniť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v
§ 551 Občianskeho zákonníka sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie

pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky.
Účinnosť dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi),
keď na jej základe sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými zrážkami zo mzdy
dlžníka, ktoré zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej
pohľadávky, pričom nie je vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z

jeho mzdy) aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výška vymáhanej pohľadávky
(vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom
(komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy
zmluvných podmienok v nej obsiahnutých po „ex offo“ preskúmaní súdom, v súlade so zákonnými
požiadavkami ochrany spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a Smernicou Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

41. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá
má byť zabezpečená, keď v čl. I je uvedené, že spoločnosť - žalovaný bude mať voči dlžníkovi -
žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti/zmluvy

o revolvingovom úvere čiastku vo výške 1 500 eur s tým, že v prípade riadneho splácania mohol byť
žalobcovi poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu, teda dohoda len opisuje možné spôsoby vzniku
pohľadávky. Vymedzenie pohľadávky v zmysle uvedeného článku zmluvy s tým, že touto sú pohľadávky
spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované dohodou a sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkýchrevolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami,
nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči
dlžníkovi a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe

alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, je neurčité, a teda v zmysle ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka aj neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.

42. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, no predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená na predtlači žalovaného, a
preto je nepochybné, že žalovaný ju používal pri mnohých právnych vzťahoch, keďže do formulárovej
predtlače boli len vpísané údaje týkajúce sa úverového vzťahu, ku ktorému sa malo zabezpečenie
vzťahovať a osobné údaje dlžníka, všetky dojednania boli formulárovo predtlačené. Takáto dohoda
svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu

ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu a
v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1 500 eur uvedená v čl. I dohody bola
uvedená len ako suma v súvislosti s budúcim poskytnutím úveru na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingovéhoúverusuvedenímjejčísla.Neurčitéjeajzmluvnédojednanievdohodetýkajúcesavýšky
splátok, rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo

mzdy. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody ako celku.
So zreteľom na uvedené, preto neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené vo vyjadrení sú
nedôvodné.

43. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že na daný prípad nie je možné aplikovať

ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.. účinného od 1.5.2014, keďže dohoda o zrážkach zo
mzdybolauzavretádňa27.4.2014.Ktomusúduvádza,žeprocesnánormaododňanadobudnutiasvojej
účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil
osobitný (intertemporálny) režim. Novela zákona č. 250/2007 Z.z. vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z.
sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. mája 2014, preto vzťahuje aj

na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 102/2014 Z.z.

44. V ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa
ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj

na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o
zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

45. Súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (viď rozsudky Oceáno Group Editorial

a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM Zrt.
C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorých sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“)
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán
čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou pritom odôvodňujú,
že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež
má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a abyzmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez
nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

46.Jepretonesporné,žeajvposudzovanejveciprislúchalosúduposúdiť,čidohoduozrážkachzomzdy
možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej
medzi stranami sporu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať uspokojenie pohľadávok
žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 27.1.2014, poskytuje
žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor pre postihnutie majetku žalobcu, a to vymáhaním - nad

rámec dlžnej sumy istiny úveru a zákonných nárokov (príslušenstva) - aj tých plnení v jeho prospech,
ktoré sa zakladajú na prípadných neprijateľných podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobe
žalobcu vyhovel.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanému priznal právo

na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože súd žalobe vyhovel a žalobca bol v tomto spore
úspešný v plnom rozsahu.

53. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.